Svet kresťanstva

Pomocným biskupom v Bratislave Jozef Haľko. Nových biskupov čakajú aj v Banskej Bystrici a v Prešove

2012-01-31T16:28:00.006+01:00

Benedikt XVI. dnes vymenoval za pomocného biskupa Bratislavskej arcidiecézy kňaza Jozefa Haľka. Biskupskú vysviacku prijme 17. marca. Od júla čaká na nového biskupa aj Banská Bystrica. Záujem o pomocného biskupa potvrdila aj Prešovská arcieparchia.

Meno Jozefa Haľka sa v súvislosti s menovaním nového pomocného biskupa v Bratislave skloňovalo už dlhšiu dobu. Ako 48-ročný biskup bude najmladším členom Konferencie biskupov Slovenska. Doteraz pôsobil ako hovorca Bratislavskej arcidiecézy, zároveň zodpovedal za pastoráciu maďarských veriacich a ako docent cirkevných dejín pôsobil na bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

"Prvý, kto mi to oznámil, bol apoštolský nuncius Mario Giordana,“ povedal pre TK KBS o svojom menovaní Jozef Haľko. Bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský zároveň potvrdil, že pomocný biskup sa stane jeho generálnym vikárom. Túto pozíciu doteraz zastával kňaz Ján Formánek. Nový pomocný biskup sa vyjadril aj k svojmu biskupskému heslu: „Hlboko sa stotožňujem s tým heslom, ktoré má vo svojom erbe pán arcibiskup – Buď vôľa tvoja. Ale možno by to biskupské heslo malo byť jediné slovo a to slovo znie Resurrexit, čiže Vstal zmŕtvych, pretože Ježišove zmŕtvychvstanie je osou dejín ľudskej civilizácie, o tom som presvedčený a v to verím." Zároveň však dodal, že v tejto veci ešte nie je definitívne rozhodnutý.

Nového diecézneho biskupa by na jar mala dostať aj Banskobystrická diecéza, ktorú od smrti biskupa Rudolfa Baláža v júli minulého roku spravuje diecézny administrátor Marián Bublinec. Práve on by sa mohol stať novým biskupom. Vzhľadom na tendenciu Benedikta XVI. menovať na čelo diecéz dovtedajších pomocných biskupov, sa ako pravdepodobnejšie javí meno spišského pomocného biskupa Andreja Imricha. Biskup Imrich je navyše posledným z pomocných biskupov vysvätených v prvých ponovembrových rokoch, ktorý nebol povýšený do úradu diecézneho biskupa (viac tu).

Pomocného biskupa by sa rád dočkal aj prešovský arcibiskup Ján Babjak. Hovorca Prešovskej arcieparchie Ľubomír Petrík Svetu kresťanstva potvrdil, že žiadosť už bola zaslaná do Vatikánu.

Nereálnym nie je ani menovanie biskupa – koadjútora v Rožňavskej diecéze. Kánonický vek 75 rokov dosiahne miestny biskup Vladimír Filo, ktorý má dlhšiu dobu vážne zdravotné problémy, až o tri roky. Navyše, práve Rožňavská diecéza má skúsenosť s biskupom s nástupníckym právom. Práve Filo bol v rokoch 2002 – 2008 koadjútorom biskupa Eduarda Kojnoka, ktorý zomrel minulý rok vo veku 78 rokov.

Imrich Gazda

Foto: tkkbs.sk

Stovky ľudí sa začali modliť a postiť za voľby

2012-01-30T16:37:00.007+01:00

V pondelok sa začala 40-dňová šnúra modlitieb a pôstov za marcové parlamentné voľby. Záujem zapojiť sa prejavilo už takmer 1 400 ľudí. Kampaň sa realizuje v rámci projektu Tvoja vec!, ktorý je zastrešený Združením kresťanských spoločenstiev mládeže.

„Keď prišiel pád vlády, povedali sme si, že ponúkneme ľuďom modlitbu ako odpoveď na všetky kauzy, sklamania, boje o hlasy a podobne. Veríme, že modlitba a pôst sú legitímne prostriedky občianskej angažovanosti a Boh má čo povedať do politiky,“ hovorí pre Svet kresťanstva Peter Broz z kampane Tvoja vec!, ktorá myšlienku modlitieb za politiku rozvíja už od roku 2009. Jej otcom je predseda Združenia kresťanských spoločenstiev mládeže a momentálne riaditeľ TV Lux Ján Buc. „Základnú ideu celej iniciatívy odráža slogan ,Radšej 40 dní teraz ako 4 roky potom´, teda – poďme radšej teraz zabojovať za našu krajinu, ako by sme mali ďalšie štyri roky nadávať a sťažovať si, akých máme zlých politikov,“ vysvetľuje Broz.

Reakcie na facebookovej fanúšikovskej stránke iniciatívy sa rôznia. „Skúste si predstaviť, že minimálne 1200 ľudí si naozaj dá pôst, bude sa modliť za jeden konkrétny úmysel. Určite sa niečo zmení,“ napísal Ondrej Kobela. „Toto je najhoršia skupina, do akej som bol pozvaný,“ kontroval Gabo Lukáč. „Rád by som vedel, či sa len modlíte a hladujete, alebo aj pôjdete voliť?“ spýtal sa Tomáš Eckhardt.

Iniciatíva sa však nesporne stretla s ohlasom. Ľudia si na stránke 40dni.tvojavec.sk rezervovali už 446 pôstov a 922 modlitieb a stále sa ozývajú ďalší záujemcovia. „Pomocou jednoduchej tabuľky stačí vyplniť základné údaje a vybrať si konkrétny deň v prípade pôstu alebo konkrétny deň a hodinu v prípade modlitby. Pri nej je možnosť modliť sa v rozmedzí pol hodiny až dvoch hodín,“ vysvetľuje Peter Broz. Pritom zdôrazňuje, že nejde o kvantitu. „Úspech pre nás bude, ak ľudia na Slovensku pochopia, že modliť sa za politikov je lepšie a efektívnejšie ako na nich nadávať. A tiež, ak na vlastnej koži zažijú, že modlitba a pôst majú moc zmeniť.“

Imrich Gazda

Foto: modlitba.sk

Vatikán zriadi „liturgickú políciu“

2012-01-29T09:36:00.004+01:00

V najbližšom období by pri Kongregácii pre Boží kult a disciplínu sviatostí mala vzniknúť komisia pre liturgické umenie a hudbu. Jej úlohou bude podporovať jednu z priorít súčasného pápeža – autentickú liturgickú obnovu.

Betónové kocky a sklenené škatule, ktoré pripomínajú multifunkčné objekty, ale určite nie sakrálne priestory pozývajúce k úžasu nad posvätnom. Takto ironicky opísal Andrea Tornielli z portálu Vatican Insider časť kostolov, ktoré vyrástli v posledných desaťročiach (na obr. Kostol sv. Jána Krstiteľa v talianskom Campi Bisenzio postavený v 60. rokoch a prezývaný "diaľnica Slnka").

Avantgardným experimentom však odzvonilo. Už zakrátko by pri vatikánskom „ministerstve pre liturgiu“ mala vzniknúť Komisia pre umenie a posvätnú hudbu v liturgii. „Nebude do obyčajný úrad, ale skutočný tím, ktorý bude mať za úlohu spolupracovať s komisiami poverenými hodnotením projektov nových kostolov v diecézach, ako aj prehlbovať tému liturgickej hudby a spevu,“ uviedol vatikanista Tornielli, pričom zdôraznil, že komisia sa nebude venovať sakrálnemu, ale len liturgickému umeniu a hudbe.

Z dôvodu uvoľnenia rúk kongregácie len pre liturgické otázky, Benedikt XVI. v auguste minulého roka podpísal motu proprio Quaerit semper, ktorým presunul niektoré kompetencie nesúvisiace priamo s liturgiou na Rímsku rotu. Konkrétne ide o skúmanie oprávnenosti udelenia dišpenzu od uzavretého, no nedokonaného manželstva a vyhlasovania nulity posvätnej vysviacky. „V súčasných podmienkach sa zdá vhodné, aby sa Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí venovala najmä tomu, aby podnietila nový rozvoj posvätnej liturgie v cirkvi, v zmysle obnovy, ktorú si počnúc konštitúciou Sacrosanctum concilium želal Druhý vatikánsky koncil,“ napísal pápež vo svojom zdôvodnení.

O novom liturgickom hnutí už viackrát hovoril aj prefekt kongregácie pre liturgiu, 66-ročný španielsky kardinál Antonio Cañizares Llovera. „To, čo vnímam ako absolútne potrebné a urgentné, po čom túži aj pápež, je dať život novému, jasnému a silnému liturgickému hnutiu v celej cirkvi,“ povedal pred rokom v rozhovore pre denník Il Giornale s tým, že pokoncilová liturgická obnova bola síce dobre mienená, ale realizovaná príliš náhlivo. Centrálnu ideu tohto hnutia sformuloval „malý Ratzinger, ako kardinála Cañizaresa Lloveru prezývajú, takto: „Boh je subjektom liturgie, nie my. Liturgia nie je ľudským konaním, ale konaním vykonávaným Bohom.“

Takéto slová však desia časť teológov a liturgistov, ktorí sa od nástupu Benedikta XVI. na pápežský stolec obávajú návratu tzv. predkoncilovej liturgie. Vatikán pritom zdôrazňuje, že „reforma reformy“ nemá znamenať návrat pred Druhý vatikánsky koncil, ale len odstránenie nedostatkov, ktoré idú proti samotnej pokoncilovej liturgickej reforme. „Z tohto dôvodu kongregácia pre liturgiu plánuje rozhýbať formačnú prácu zdola a zapojiť do nej kňazov, rehoľníkov a katechétov. Nasledujúc príklad a učenie Benedikta XVI. chce nanovo dosiahnuť zmysel pre posvätno a tajomstvo v liturgii,“ vysvetľuje vatikanista Tornielli.

Práve nasledujúce obdobie ponúka viacero podnetov k takýmto plánom a úvahám: v októbri 2012 uplynie 50 rokov od začiatku Druhého vatikánskeho koncilu a v decembri 2013 si cirkev pripomenie vydanie prvého koncilového dokumentu Sacrosanctum concilium – venovaného práve posvätnej liturgii.

Imrich Gazda

Foto: wikipedia.org

Nunciovia na Slovensku (3)

2012-01-28T12:47:00.002+01:00

Minisériu venovanú doterajším veľvyslancom Svätej stolice na Slovensku uzavrieme aktuálnym nunciom Mariom Giordanom, ktorý sa v polovici januára dožil okrúhlych 70. narodenín.

Mario Giordana, titulárny arcibiskup Minori, bol za apoštolského nuncia na Slovensku menovaný 15. marca 2008. Narodil sa 16. januára 1942 v meste Barge (Taliansko). Kňazom diecézy Saluzzo sa stal v roku 1967. Po dosiahnutí doktorátu z kánonického práva vstúpil v roku 1976 do vatikánskej diplomatickej služby. Najskôr pôsobil na nunciatúre v Indonézii, neskôr na vatikánskom štátnom sekretariáte. Následne pôsobil na nunciatúrach vo Švajčiarsku, Francúzsku, Rakúsku a Taliansku.

Za apoštolského nuncia na Haiti bol menovaný 27. apríla 2004. Biskupské svätenie mu o mesiac udelil vtedajší vatikánsky štátny sekretár, kardinál Angelo Sodano. Vo svojej homílii mu dal za vzor postavu blahoslaveného Jána XXIII., ktorý tiež dlhé roky pôsobil ako vatikánsky diplomat. Arcibiskup Giordana ovláda francúzsky, anglický a španielsky jazyk.

V júni 2009 bol s arcibiskupom Stanislavom Zvolenským spolusvätiteľom trnavského arcibiskupa Róberta Bezáka. Hlavným svätiteľom bol vtedy kardinál Jozef Tomko. Počas svojho doterajšieho pôsobenia na Slovensku nuncius Giordana zažil aj jednu nepríjemnú skúsenosť. Pred dvoma rokmi mu neznámy páchateľ vybral z účtu 5 900 eur. Polícia neskôr vinníka zadržala.

Marián Sekerák

Foto: tkkbs.sk

Súvisiace články:
Nunciovia na Slovensku (1)
Nunciovia na Slovensku (2)

Venezuelskí biskupi zmäkčujú postoj k Chávezovi. Vo vedení biskupskej konferencie aj jeho priateľ

2012-01-25T18:37:00.004+01:00

Na čele Venezuelskej biskupskej konferencie vystriedal kritického arcibiskupa Ubalda Santanu umiernenejší Diego Padròn. Jedným z podpredsedov sa stal priateľ venezuelského prezidenta Huga Cháveza Mario del Valle Moronta, ktorého si vážia aj vo Vatikáne.

Prvé plenárne zasadanie biskupskej konferencie v novom roku využil odchádzajúci predseda na tvrdú kritiku miestnych pomerov. Vládu požiadal o zanechanie totalitných praktík a umožnenie slobodných prezidentských volieb, ktoré sa majú uskutočniť v tomto roku. „Vyhneme sa mnohým katastrofám a konfliktom, ak sa poučíme z chýb v minulosti,“ zdôraznil arcibiskup Santana.

Zdá sa, že v nasledujúcom období to bude mať Chávez s cirkvou podstatne ľahšie. Nové vedenie biskupskej konferencie je podľa Gianniho Valenteho dôkazom zmeny prístupu venezuelského episkopátu, ktorý sa snaží zbaviť imidžu súperiacej sily. Zmena línie sa má odohrávať s podporou nuncia Pietra Parolina. „Ako Venezuelčania a najmä pastieri chceme ponúknuť len naše pohľady. Nevstupujeme do politickej diskusie,“ zdôraznil 72-ročný arcibiskup Diego Padròn, ktorý Venezuelskú biskupskú konferenciu povedie nasledujúce tri roky. Sekundovať mu bude 54-ročný biskup José Azuaje a 63-ročný Mario del Valle Moronta (na obr.).

Práve toto meno vzbudzuje najväčšiu pozornosť. „Absolvent Pápežského biblického inštitútu je známy svojím priateľstvom a dôverou, ktoré k nemu prechováva Hugo Chávez,“ uviedol Vatican Insider. Kým bývalého lídra venezuelských biskupov prezident označil za „neokrôchanca“, ktorý ľudí znepokojuje strašiakom komunizmu, biskupovi Morontovi verejne vyjadril svoju podporu. Práve táto náklonnosť mu počas uplynulých rokov mala hatiť miesto na čele venezuelských biskupov. Situácia sa však zmenila v roku 2009, keď svoj názor vyjadrila Svätá stolica – biskup Moronta bol menovaný za člena vatikánskej Kongregácie pre náuku viery.

Imrich Gazda

Foto: diocesisdesancristobal.blogspot.com

AKTUÁLNE: Svätá stolica poslala do Trnavy apoštolskú vizitáciu

2012-01-24T19:04:00.005+01:00

Vatikánska Kongregácia pre klérus poverila litoměrického biskupa Jana Baxanta (na obr.) vizitáciou Trnavskej arcidiecézy. Informácie Sveta kresťanstva v utorok večer potvrdila hovorkyňa Lucia Drábiková.

Apoštolská vizitácia, ktorá sa začala v pondelok, je zameraná na správu cirkevných majetkov a personálnu agendu. „Arcibiskup Róbert Bezák v septembri 2009 pozval na vizitáciu Svätú stolicu. Tá sa v tom období neuskutočnila. Prichádza na ďalšie podnety z Trnavskej arcidiecézy,“ uviedla pre Svet kresťanstva hovorkyňa Drábiková.

O kontrole z Vatikánu medzitým arcidiecéza informovala aj na svojej webovej stránke. „K dĺžke trvania vizitácie sa momentálne nevieme vyjadriť,“ dodala Drabiková. O udalosti vás budeme ďalej informovať.

Imrich Gazda

Foto: abu.sk

Niektorým biskupom sa nechce do dôchodku

2012-01-24T11:23:00.003+01:00

Každý biskup musí vo veku 75 rokov podať pápežovi demisiu. Niektorí by však radi pokračovali ďalej a volajú po zmene tohto pravidla.

Medzi nich patrí aj chicagský arcibiskup, kardinál Francis George (na obr.), ktorý vek 75 rokov dosiahol pred niekoľkými dňami. Donedávna viedol Konferenciu katolíckych biskupov USA a je prvým arcibiskupom Chicaga pochádzajúcim z tohto mesta. „Dúfam, že pápež neakceptuje moju demisiu a nechá ma pokračovať,“ povedal v rozhovore pre chicagskú televíziu WLS-Channel 7.

Pravidlo „75 rokov a dosť“ zaviedol ešte pápež Pavol VI. Za Jána Pavla II. sa ocitlo priamo v Kódexe kánonického práva, ktorý schválil v roku 1983. „Od diecézneho biskupa, ktorý dovŕšil sedemdesiaty piaty rok života, sa žiada, aby zrieknutie sa úradu predložil Najvyššiemu veľkňazovi, ktorý po zvážení všetkých okolností rozhodne,“ stanovuje kánon 401, paragraf 1. Toto nariadenie sa vzťahuje aj na pomocných biskupov a hierarchov, ktorí sú poverení najrôznejšími úlohami v rámci Svätej stolice.

„Od začiatku svojho pontifikátu Benedikt XVI. prijal nemálo žiadostí zrušiť normu Pavla VI.,“ uviedol Vatican Insider. Niektorí biskupi žiadajú, aby bol vek odchodu do dôchodku posunutý o tri alebo päť rokov neskôr. Práve vo veku 80 rokov strácajú kardináli právo zúčastniť sa voľby pápeža. Prípadná zmena nariadenia by sa dotkla takmer 4 000 biskupov pôsobiacich na celom svete.

Benedikt XVI. však zatiaľ ostáva neoblomný. Neznamená to však, že v „sedemdesiatpäťke“ končia všetci biskupi. V mnohých prípadoch pápež predlžuje ich misiu o rok-dva. V prípade vatikánskeho štátneho sekretára, kardinála Tarcisia Bertoneho dokonca vyhlásil, že ho plánuje ponechať vo funkcii až do konca svojho pontifikátu. Kánonický vek pritom dosiahol už koncom roka 2009.

Imrich Gazda

Foto: wikipedia.org

Benedikt XVI. prijal dva baránky. Pália z ich vlny budú nosiť noví arcibiskupi

2012-01-23T12:13:00.001+01:00

V sobotu, deň liturgickej spomienky na mučenícku smrť sv. Agnesy, Benedikt XVI. prijal dva baránky, z vlny ktorých budú utkané nové arcibiskupské pália.

Baránky boli tradične požehnané v rímskej Bazilike sv. Agnesy a následne predvedené pred pápeža, ktorý ich prijal v Kaplnke sv. Urbana VIII. (pozri viedo).

Starosť o nich je zverená trapistickým mníchom z rímskeho opátstva Tre Fontane. Deň pred „audienciou“ u Svätého otca ich odovzdajú sestrám Svätej rodiny z Nazareta, ktoré už 130 rokov pripravujú prominentné zvieratká na stretnutie s pápežom. „Začala s tým naša matka – zakladateľka, blahoslavená Frances Siedliska v roku 1884,“ uviedla v minuloročnom rozhovore pre L´Osservatore Romano sestra Hanna Pomnianowska. Predtým sa o baránky starala iná rehoľná komunita, ktorá však mala staršie osadenstvo a tak zodpovednú úlohu prenechali radšej mladým rehoľniciam, ktoré sa usadili v ich susedstve na rímskom pahorku Eskvilín.

Hlavnou pestúnkou oboch zvieratiek sa každoročne na jeden deň stáva sestra so symbolickým menom (aspoň v slovenčine) Wanda Baran, ktorá túto úlohu zastáva už od Druhej svetovej vojny. „Zvyčajne jej pomáhajú ďalšie tri alebo štyri sestry,“ dodáva Hanna Pomnianowska. Podľa jej slov sú baránky odvedené do umyvárne, kde ich vydrhnú detským šampónom, aby ich vlna bola žiarivo biela. Nasleduje sušenie – kedysi súknom, dnes klasickým fénom. „Bývame veľmi pozorné, aby ich srsť neostala vlhká, pretože sú malé a mohli by prechladnúť,“ zdôrazňuje sestra Pomnianowska.

V deň „D“ čaká baránky skrášľovanie. „Na chrbát im dáme špeciálne prikrývky. Jednému červenú, ako pripomienku mučeníctva svätej Agnesy, druhému bielu, symbolizujúcu jej panenstvo. Na nich sú tri písmená: z jednej strany S.A.V., čo znamená ,svätá Agnesa panna (vergine)´, z druhej strany S.A.M., ,svätá Agnesa mučenica´. Potom im zapletieme dve koruny z kvetov – jednu červenej a druhú bielej farby – a dáme im ich na hlavu,“ vysvetľuje rehoľnica. Potom sú obaja prominenti položení do koša a prenesení do Baziliky sv. Agnesy, kde sú požehnaní. Ako pripomína sestra Pomnianowska, neustále na nich treba dohliadať, pretože v minulosti sa už stalo, že baránky „zdúchli“.

Deň sv. Agnesy je význačný nielen pre baránky, ale aj pre dve sestry, ktoré ich po požehnaní sprevádzajú pri stretnutí s pápežom. Výber vždy padne na tie, ktoré v tom roku oslavujú výročie zasvätenia.

Pálium – ručne utkaný pás z ovčej vlny so šiestimi čiernymi krížikmi – je súčasťou liturgického odevu arcibiskupa – metropolitu. Na základe ustanovenia pápeža Jána Pavla II. sa od roku 1984 novým arcibiskupom udeľuje 29. júna, na slávnosť apoštolov Petra a Pavla. Symbolizuje nielen baránka na pleciach dobrého pastiera z Lukášovho evanjelia, ale aj Ježiša Krista – baránka obetovaného na kríži. „Pálium vyjadruje aj zvláštne duchovné puto medzi metropolitom a pápežom, jeho duchovnú moc prijímanú a vykonávanú v jednote s cirkvou,“ uviedla Tlačová kancelária KBS ."Iba pápež je oprávnený nosiť pálium na ktoromkoľvek mieste a pri ktorejkoľvek príležitosti. Preto je obrad jeho odovzdávania jedinou príležitosťou vidieť viacerých arcibiskupov s páliami na jednom mieste v rovnakom momente. Arcibiskup – metropolita môže pálium nosiť len na území vlastnej jurisdikcie a po smrti musí byť pálium pochované so zosnulým.“

Imrich Gazda

Foto: radiovaticana.cz

Pozn. Prvá časť článku vychádza z textu publikovaného minulý rok na portáli Postoy.sk.

Nunciovia na Slovensku (2)

2012-01-22T15:50:00.003+01:00

Prinášame vám pokračovanie minisérie venovanej doterajším veľvyslancom Svätej stolice na Slovensku. Marián Sekerák dnes predstavuje arcibiskupov Luigiho Dossenu a Henryka Józefa Nowackého (na obr.).

Mons. Luigi Dossena (1994 – 2001)

De facto druhým, no de iure prvým pápežským veľvyslancom v Slovenskej republike od jej vzniku sa 15.7.1994 stal arcibiskup Luigi Dossena. Narodil sa 28.5.1925 v Campagnola Cremasca v severnom Taliansku. Za kňaza bol vysvätený 25.3.1951. Počas rokov 1953 – 1955 študoval na Pápežskej cirkevnej akadémii, ktorá pripravuje budúcich vatikánskych diplomatov. Za biskupa bol vysvätený v roku 1973 – hlavným svätiteľom bol vtedajší vatikánsky štátny sekretár, kardinál Jean-Marie Villot. Vzhľadom na svoje diplomatické poslanie sa stal titulárnym arcibiskupom z Carpi. Pred svojím pôsobením na Slovensku bol apoštolským pronunciom v jedenástich krajinách po celom svete, v roku 1985 sa stal nunciom v Peru, kde pôsobil až do príchodu na Slovensko.

Počas svojho pôsobenia na Slovensku vybudoval v Bratislave nové sídlo nunciatúry a pripravil Základnú zmluvu medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou. Podpísaná a ratifikovavaná bola v roku 2000. Pripravil aj prvú návštevu pápeža v samostatnej Slovenskej republike v roku 1995. Zaslúžil sa tiež o zriadenie Katolíckej univerzity v Ružomberku. V roku 1998 mu bol udelený Rad bieleho dvojkríža II. triedy. Nunciom na Slovensku bol do 8.2.2001, kedy odišiel do dôchodku. Arcibiskup Dossena zomrel 9.9.2007 vo veku 82 rokov.

Henryk Józef Nowacki (2001 – 2007)

Svoje poverovacie listiny odovzdal 10. mája 2001. Narodil sa 11.8.1946 poľským rodičom v bavorskom Gunzenhausene. Kňazom Tarnovskej diecézy (Poľsko) sa stal 30.5.1970, kde pracoval predovšetkým s mládežou. Neskôr študoval na Katolíckej univerzite v Lubline, na Pápežskej univerzite sv. Tomáša v Ríme, na Pápežskom orientálnom inštitúte a na Pápežskej cirkevnej akadémii. Vo vatikánskych diplomatických službách je od roku 1983. Za biskupa ho vysvätil Ján Pavol II. 19.3.2001, teda nie ako býva zvykom 6. januára. Vtom roku sa totiž na sviatok Zjavenia Pána uzatváral Jubilejný rok 2000.

Ako diplomat sa stal Nowacki blernským titulárnym arcibiskupom. Vo svojej homílii počas slávnostnej vysviacky mu Ján Pavol II. oznámil, že ho posiela „ako horlivého posla evanjelia do krajiny so starobylou kresťanskou tradíciou“, čiže na Slovensko. Jeho misia u nás sa skončila v novembri 2007, kedy ho Benedikt XVI. menoval za svojho vyslanca v Nikarague. V tom istom roku, 12. decembra, mu prezident SR za zásluhy udelil Rad bieleho dvojkríža II. triedy. Arcibiskup Nowacki ovláda okrem poľštiny aj nemecký, francúzsky, taliansky, španielsky a portugalský jazyk.

S menom H.J.Nowackeho sa spája aj kauza jeho údajnej spolupráce s poľskou tajnou bezpečnosťou počas totalitného obdobia. Na túto skutočnosť upozornil katolícky kňaz Tadeusz Isakowicz-Zaleski vo svojej knihe Księża wobec bezpieki (Kňazi na bezpečnosti). Podľa informácií, ktoré v nej uvádza, mal tajný spolupracovník s pseudonymom „Henry“ podpísať záväzok k spolupráci v roku 1977. S eštebákmi sa mal stretnúť najmenej trikrát, pričom mal donášať na svojich spolubratov – kňazov z diecézy Tarnów. Od roku 1988 osoba, ktorá medzitým zmenila pseudonym na „Jared“, nefigurovala v zoznamoch spolupracovníkov tajnej služby.

V marci 2007 priniesol poľský týždenník Wprost informáciu, že spolupracovníkom „Henrym“ mal byť skutočne Nowacki. Túto správu pre agentúru KAI poprel vtedajší lublinský arcibiskup Józef Mirosław Życiński, ktorý zomrel v Ríme vo februári minulého roku. Opätovne to však potvrdil autor spomínanej knihy Isakowicz-Zaleski. Za klamstvo a očierňovanie označil tieto informácie kardinál Stanisław Dziwisz. „Takéto informácie sú urážkou všetkých Poliakov,“ povedal krakovský arcibiskup.

Marián Sekerák

Foto: kbs.sk

Súvisiace články: Nunciovia na Slovensku (1)

Slovenskí kresťania sa modlia za jednotu

2012-01-21T13:58:00.005+01:00

V pravoslávnom kostole v Trebišove sa v nedeľu budú sláviť celoslovenské ekumenické bohoslužby v rámci Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov. Podľa predsedu Rady KBS pre ekumenizmus Andreja Imricha má ekumenický dialóg na Slovensku rezervy.

Od stredy na celom svete prebieha Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov. Každý rok sa realizuje od 18. do 25. januára za podpory Svetovej rady cirkví združujúcej 349 kresťanských cirkví a Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov zastupujúcej Katolícku cirkev, ktorá však nie je členkou rady. Témou tohtoročných modlitieb sú slová apoštola Pavla Korinťanom „Všetci budeme premenení... víťazstvom skrze nášho Pána Ježiša Krista“.

„Plná a viditeľná jednota kresťanov, ku ktorej sa hlásime, si vyžaduje, aby sme sa nechali premeniť a prispôsobili sa čo najdokonalejším spôsobom obrazu Krista,“ povedal v stredu počas generálnej audiencie pápež Benedikt XVI. a spýtal sa: „Ako môžeme vydávať presvedčivé svedectvo, ak sme rozdelení?“ Zároveň zdôraznil, že modlitba za jednotu nepatrí len do tohto týždňa, ale musí sa stať integrálnou súčasťou našich prosieb.

Podklady pre ekumenický týždeň každý rok pripravuje iná ekumenická skupina. „Tento rok boli texty navrhnuté zmiešanou skupinou Katolíckej cirkvi a Poľského ekumenického koncilu, do ktorého patria viaceré cirkvi a cirkevné spoločenstvá žijúce v Poľsku. Materiály boli potom upravené členmi Pápežskej rady pre podporu jednoty kresťanov a Komisiou ,Viera a poriadok´ Svetovej rady cirkví,“ vysvetlil Benedikt XVI.

Podľa spišského pomocného biskupa a predsedu Rady KBS pre ekumenizmus Andreja Imricha sú na Slovensku rezervy v ekumenickom dialógu. „Možno je u mnohých obava, že ekumenizmom si narušíme vlastnú identitu, čo sa môže u každého zúčastneného aj ľahko stať. Vidíme však aj pozitívne snahy, čo nám v tejto oblasti dáva nádej,“ povedal v rozhovore pre Tlačovú kanceláriu KBS. „Je dôležité, aby sa tento dialóg viedol medzi teológmi, ktorí sú verní učeniu svojho náboženstva a aby sa prakticky uskutočňoval medzi veriacimi, žijúcimi vedľa seba. Teológovia bez náboženskej identity a ľahostajní veriaci môžu naoko veľmi ľahko budovať medzi náboženskú jednotu, ale k úprimnej jednote to nevedie.“

Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov sa zrodil v roku 1908 z iniciatívy pátra Paula Wattsona, zakladateľa anglikánskeho náboženského spoločenstva, ktorý neskôr vstúpil do Katolíckej cirkvi. Jeho nápad podporil vtedajší pápež sv. Pius X. Na celú cirkev rozšíril túto myšlienku pápež Benedikt XV. listom Romanorum Pontificium z 25. februára 1916. Na južnej pologuli sa za jednotu kresťanov modlia v inom termíne, približne v turíčnom období.

Prehľad ekumenických na Slovensku nájdete tu.

Imrich Gazda

Foto: wikipedia.org

Je Slovensko ekumenická krajina? Vyjadrite svoj názor v novej ankete.

Superrýchla vatikánska spravodlivosť: súdne procesy trvajú len 16 dní

2012-01-20T16:37:00.002+01:00

Pred niekoľkými dňami otvorila nový rok aj vatikánska spravodlivosť. V tom uplynulom musel Tribunál Mestského štátu Vatikán riešiť 866 prípadov. Pochváliť sa však môže svojou rýchlosťou: trestné súdne konanie priemerne trvá 18,8 dní, občianske dokonca len 13 dní.

Aj keď sa Vatikán kvôli svojej miniatúrnej rozlohe, 492 obyvateľom a charakteru posvätného miesta javí ako miesto, kam ruka zločinu nedosiahne, nie je to tak. V roku 2011 musel miestny súdny tribunál riešiť 640 občianskych a 226 trestných súdnych procesov. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že každý obyvateľ Vatikánu, medzi ktorými prevažujú príslušníci kléru, spáchal takmer dva zločiny ročne. Skutočnosť je iná. „Musíme vziať do úvahy, že Vatikán je miestom, ktoré nezahŕňa len miestnych obyvateľov, ale všetkých, ktorí ho navštívia. Tých, ktorí každý rok prichádzajú ako pútnici alebo turisti do baziliky alebo vatikánskych múzeí, je okolo 18 miliónov,“ vysvetlil v roku 2008 v rozhovore pre L´Osservatore Romano promótor spravodlivosti Nicola Picardi, ktorý funkciu vatikánskeho prokurátora zastáva dodnes.

Rozpočítanie 866 zločinov na 18 miliónov ľudí privádza k číslu blížiacom sa nule. Väčšina trestných činov sa týka krádeží, ale objavujú sa aj kuriózne prípady ako sú falošní kňazi. Nechýbajú však ani veľké prípady. Ešte v roku 1999 zavraždil člen Švajčiarskej gardy Cedric Tournay svojho veliteľa, jeho manželku a napokon aj seba. V roku 2007 zasa spáchal samovraždu mladý vatikánsky policajt Alessandro Benedetti.

Tribunál Mestského štátu Vatikán „je dostatočne rozvážny a výkonný orgán“, pochvaľoval si nedávno pre portál Vatican Insider prokurátor Picardi. Vysoká efektivita je dosahovaná najmä vďaka inštitútu samosudcu, ktorý rieši malé kauzy. Vyšším stupňom je senát tvorený troma osobami, nasleduje odvolací a kasačný súd. Kým pozície na prvých dvoch stupňoch zastávajú laici, členmi odvolacieho súdu môžu byť len príslušníci kléru a členmi kasačného súdu len kardináli. Čo sa týka vatikánskych obhajcov, nie každý taliansky advokát môže zastávať túto pozíciu. „Problém je technického charakteru: bežný taliansky advokát nepozná vatikánske právo a súdny systém. Advokáti, ktorí majú povolenie pôsobiť vo Vatikáne, sú absolventmi nielen civilného, ale aj kánonického práva na niektorej pápežskej univerzite a sú zapísaní v zozname právnikov Rímskej roty,“ uviedol predseda vatikánskeho tribunálu Giuseppe Dalla Torre v staršom rozhovore pre katolícky denník Avvenire.

Isté obavy prokurátor Picardi vyjadril smerom k budúcnosti. V posledných rokoch sa pôsobnosť tribunálu rozšírila aj na pracovné, finančné či mimovatikánske kauzy. Na konci roka 2010 Benedikta XVI. schválil štyri zákony o prevencii a zamedzení ilegálnych aktivít vo finančnej a monetárnej sfére. Týkajú sa napr. prania špinavých peňazí, falšovania bankoviek či iných finančných podvodov. Ďalšou novinkou je rozšírenie pôsobnosti tribunálu aj za hranice Vatikánu, takže v niektorých prípadoch musí riešiť kauzy mimovatikánskych subjektov, na ktoré sa vzťahuje cirkevné právo. „Kvôli týmto novým úlohám je potrebné postarať sa o primerané rozšírenie tribunálu,“ dodal prokurátor Picardi.

Imrich Gazda

Foto: wikipedia.org

Osobnosťou Sveta kresťanstva 2011 je Shahbaz Bhatti

2012-01-19T21:25:00.004+01:00

Zavraždený pakistanský minister pre náboženské menšiny sa stal víťazom ankety Osobnosť Sveta kresťanstva 2011. Na druhom mieste sa umiestnil zosnulý biskup Rudolf Baláž, tretím v poradí je poľský kardinál Stanislaw Dziwisz.

O výsledkoch ankety rozhodlo 130 čitateľov Sveta kresťanstva, ktorý sa do nej zapojili počas uplynulých dvoch týždňov. Víťaz Shahbaz Bhatti získal 37 % hlasov, biskup Baláž 29 % a kardinál Dziwisz 13%. Na ďalších priečkach sa umiestnil novinár Peter Seewald (8,5 %), konvertiti Keith Newton a spol. (7 %) a ghanský kardinál Peter Turkson (5,4 %). V mene tvorcov portálu ďakujem všetkým, ktorí sa do ankety zapojili a spolu s nami sledovali životné cesty týchto zaujímavých osobností. Ich profily nájdete tu.

Po premiérovom výbere Osobnosti Sveta kresťanstva vám chceme túto anketu ponúknuť aj v závere roka 2012. Veríme, že k jej väčšej atraktívnosti prispeje aj to, že nominácia osobností nebude pochádzať len od tvorcov Sveta kresťanstva, ale aj od niektorých známych kresťanských osobností zo Slovenska a Čiech. O všetkom vás budeme včas informovať.

Imrich Gazda

Foto: asianews.it

„Rozhorčení“ obsadili Námestie sv. Petra

2012-01-19T16:16:00.004+01:00

„Indignados“ protestujúci proti dôsledkom finančnej krízy zavítali už aj do Vatikánu. V nedeľu niekoľko desiatok prevažne mladých Španielov a Francúzov obsadili Námestie sv. Petra. Po tom, ako jeden z nich vyliezol na vianočný stromček umiestnený uprostred námestia, zasiahla talianska polícia.

„Skorumpovaná cirkev“, „Pápež je kriminálnik“ a „Vatikán – plať dane ako všetci ostatní“. Aj takéto hesla zaznievali spod transparentu „Occupy the Vatican“, pod ktorým protestujúci rozložili svoje pestrofarebné stany a rozdávali letáky. Reakciu poriadkových síl vyvolalo až „okupovanie“ 30-metrového vianočného stromčeka jedným z protestujúcich. Počas zásahu boli zadržaní dvaja Francúzi.

„Chceli využiť námestie evidentne nevhodným a nehodným spôsobom, a teda bolo správne a vhodné vyviesť ich v spolupráci s poriadkovými silami,“ citoval portál Vatican Insider hovorcu Svätej stolice Federica Lombardiho. „Indignados“ to videli ináč. „To, čo sa stalo je neuveriteľné. Očakávali sme, že príde aspoň niekto z Vatikánu a povie stop tomuto násiliu,“ povedal Katalánec Julian Garcia. „Sedeli sme na zemi a oni nás začali kopať a biť, až kým nás s obuškami nevytlačili.“

Nešlo o prvé „occupy the Vatican“. Pred týždňom sa „rozhorčení“ objavili na vatikánskom námestí s evanjeliovým meganápisom „Vstaň a choď“, ktorý rozvinuli po skončení tradičnej nedeľnej modlitby Anjel Pána za účasti pápeža.

Imrich Gazda

Foto: iberosphere.com

O čo pôjde v Roku viery?

2012-01-18T16:32:00.005+01:00

Pred niekoľkými dňami vydala Kongregácia pre náuku viery pastoračnú nótu týkajúcu sa nadchádzajúceho Roku viery (11.10.2012 – 24.11.2013) . Naozaj je to len „technický“ dokument alebo ide o stelesnenie politickej stratégie Benedikta XVI.?

Stĺpčekár francúzskeho denníka Le Figaro Jean-Marie Guénois sa vo svojej úvahe uverejnenej na portáli Vatican Insider domnieva, že práve druhé z tvrdení je pravdivé. „Ktosi môže vždy podhodnocovať význam tohto ,obežníka´, ktorý nemá autoritu encykliky. Toto je pravdou len z technickej stránky. Pretože tento ,obežník´ je viac než iba obežník; je to stratégia politiky Benedikta XVI., ktorú oznámil už v roku 2005. Politiky jeho pontifikátu,“ domnieva sa Guénois. Podľa neho ide o príchod „pomalej, ale istej vnútornej reformy cirkvi“.

Takáto interpretácia sa však môže ukázať ako špekulatívna. Čo v skutočnosti prináša dokument, ktorý ohlásil v 12. bode svojho apoštolského listu Porta fidei Benedikt XVI., a ktorý tak promptne pripravila Kongregácia pre náuku viery v súčinnosti s ostatnými vatikánskymi dikastériami?

Predovšetkým ide o súbor odporúčaní, ktoré svojím charakterom nijako nevybočujú z „tradičnej“ línie, a ktoré bolo možné od dokumentu tohto druhu očakávať. Očakávania sú rozdelené do niekoľkých úrovní, podľa svojich adresátov. Prvým je univerzálna cirkev, druhým biskupské konferencie, nasledujú diecézy a napokon sú to jednotlivé farnosti, spoločenstvá, združenia a hnutia.

Leitmotívom na každej z úrovní je lepšie poznávanie Katechizmu katolíckej cirkvi, ktorého 20. výročie vydania pripadá na tento rok, ako aj koncilových dokumentov, ktoré oslávia svoju päťdesiatku. Aj preto sú biskupské konferencie vyzvané pripraviť ich nízkonákladové vydania a zabezpečiť jazykovú dostupnosť aj tým skupinám obyvateľstva, ktoré ešte nemali možnosť sa s nimi oboznámiť vo svojej materinskej reči.

V centre pozornosti bude najmä tohtoročná biskupská synoda o novej evanjelizácii a v roku 2013 Svetové dni mládeže v brazílskom Rio de Janeiro. Kongregácia očakáva aj uskutočnenie mnohých sympózií, konferencií a významných podujatí na medzinárodnej úrovni, ktorých ústrednou témou bude katolícka vierouka. Pápežská rada pre napomáhanie jednoty kresťanov usporiada pri tejto príležitosti viaceré ekumenické stretnutia. Tešiť sa môžeme aj na špeciálnu internetovú stránku. Neprekvapuje, že všetky aktivity na centrálnej úrovni bude koordinovať vatikánsky Štátny sekretariát.

Väčšej pozornosti na národnej úrovni by sa malo dostať aj lokálnym svätcom ako „autentickým svedkom viery“. Takpovediac „zaplaviť“ nás môžu aj „brožúry a letáky apologetickej povahy“, ktorých vydanie spočinie tiež na pleciach biskupských konferencií. Tie by tiež mali preveriť súlad miestnych katechizmov s oficiálnym Katechizmom katolíckej cirkvi a napraviť prípadné pochybenia. Zasvätené osoby čakajú v diecézach študijné stretnutia, pri ktorých sa budú intenzívne zamýšľať nad katechizmom i dokumentmi II. vatikánskeho koncilu. Kňazi tiež majú ponúknuť veriacim homiletické cykly zamerané na „stretnutie sa s Kristom“, „význam Kréda“ či „vieru a cirkev“. Biskupi zas povedú špeciálne pôstne kajúce pobožnosti, pri ktorých budú „žiadať o Božie odpustenia, najmä za hriechy proti viere“.

Predsavzatím pre všetkých veriacich by okrem čítania spomínaných dokumentov mala byť aj meditácia nad listom Porta fidei, intenzívna účasť na liturgických sláveniach, najmä na Eucharistii. Farnosti by mali taktiež aktívnejšie organizovať ľudové misie.

Z uvedených odporúčaní obsiahnutých v pastoračnej nóte vyplýva, že nejde o nijaký politický dokument. Volanie po „vnútornej reforme cirkvi“ je zbytočné. Ak niekto potrebuje reformu, sú to sami veriaci, ktorí na živote tejto cirkvi participujú, ktorí ju tvoria. Súbor návrhov, ako takúto duchovnú reformu uskutočniť, je dostačujúci na to, aby boli prekonané problémy vyvstávajúce z dôvodu „hlbokej krízy viery, ktorá postihla mnohých ľudí,“ ako napísal Benedikt XVI. v spomínanom apoštolskom liste. Do akej miery sa to podarí, závisí od toho, ako veľmi sa táto „duchovná liečba“ implementuje do života cirkvi. A na túto implementáciu už nemá dosah nijaký vatikánsky orgán, ba ani sám pápež. Závisí výlučne od odhodlanosti a vôle jednotlivých veriacich.

Marián Sekerák

Foto: wikipedia.org

Bývalí veľvyslanci USA pri Svätej stolici podporili Romneyho

2012-01-16T14:20:00.002+01:00

Mitt Romney, ktorý sa uchádza o nomináciu Republikánskej strany v tohtoročných prezidentských voľbách, si môže pripísať ďalšie plus. Napriek svojej mormónskej viere získal otvorenú podporu piatich bývalých veľvyslancov USA pri Svätej stolici. Všetci sa hlásia ku Katolíckej cirkvi.

Iniciátorkou podpornej akcie je Mary Ann Glendon (na obr. dole), ktorá zastupovala USA vo Vatikáne v rokoch 2008 – 2009 a Romneyho podporovala už počas primárok pred štyrmi rokmi. „Guvernér Romney má skúsenosti, víziu a zápal pre spoločné dobro, ktoré naša krajina potrebuje v tejto kľúčovej historickej chvíli,“ píše sa vo vyhlásení, ku ktorému svoje podpisy pripojili Thomas Patrick Melady, Raymond L. Flynn, James Nicholson a Francis Rooney. Signatári ocenili nielen Romneyho pro-life postoje, podporu rodine či tradičným americkým hodnotám, ale aj porozumenie ekonomickým, sociálnym a zahraničnopolitickým otázkam.

T. Melady bol ambasádorom vo Vatikáne ešte počas prezidentovania Georgea Busha st., J. Nicholson a F. Rooney počas éry jeho syna. Asi najzaujímavejším signatárom je R. L. Flynn, ktorý americké záujmy pri Svätej stolici hájil v časoch Billa Clintona a je členom Demokratickej strany. V roku 2000 však podporoval zvolenie Busha ml.

Podpora prominentných katolíckych osobností prišla Romneymu, ktorý v 80. rokoch pôsobil aj ako mormónsky biskup, veľmi vhod. Mnohí katolícki voliči, ale aj veriaci iných kresťanských denominácií, sa na jeho náboženské pozadie pozerajú s nedôverou. Navyše, v primárkach má až dvoch katolíckych súperov – bývalého pensylvánskeho senátora Ricka Santoruma, ale najmä bývalého šéfa Snemovne reprezentantov Newta Gingricha.

Zaujímavosťou je hlasovanie katolíckych voličov v posledných dvoch prezidentských voľbách. V roku 2004 dali prednosť konzervatívnemu protestantovi Georgeovi W. Bushovi (52%), ktorý je členom Episkopálnej cirkvi a kandidoval za Republikánsku stranu, pred liberálnym katolíkom Johnom Kerrym (47%) z Demokratickej strany. Vo voľbách v roku 2008 sa ani jeden z kandidátov nebol katolíkom. Katolíckych voličov si napokon získal Barack Obama (54%), ktorý sa hlási k Trojičnej cirkvi (Trinity Church), ale jeho celkový náboženský background je dosť nejasný (viac tu, tu a tu). Jeho konzervatívny baptistický súper John McCain z Republikánskej strany získal o deväť percent menej.

Imrich Gazda

Foto: wkipedia.org

Pozývame Vás zapojiť sa aj do ankety Osobnosť Sveta kresťanstva 2011.

Rýnska Sibyla učiteľkou cirkvi?

2012-01-15T11:52:00.001+01:00

Po sv. Jánovi z Avily, ktorého titulom učiteľ cirkvi Benedikt XVI. ovenčí v tomto roku, sa rovnakej pocty dočká zrejme aj Hildegarda z Bingenu. Myslí si to vatikanista Andrea Tornielli.

Svätá Hildegarda, ktorá nikdy nebola oficiálne kanonizovaná (proces, ktorý mal k svätorečeniu viesť, sa zastavil pol storočia po jej smrti), býva vďaka svojim víziám nazývaná aj „teutónskou prorokyňou“ či „rýnskou Sibylou“. Počas svojich príhovorov sa na ňu viackrát odvolal aj Benedikt XVI., ktorý ju neváhal titulovať ako svätú. Venoval jej tiež dve zo svojich katechéz v roku 2010 (tu a tu): „Hildegarda sa predovšetkým stavala proti hnutiu takzvaných katarov. Slovo katari znamená doslova ,čistí´. Presadzovali radikálnu reformu cirkvi najmä v boji proti kňazským deliktom. Ostro im vytýkala, že chcú rozvrátiť samu podstatu cirkvi a pripomínala im, že skutočnú obnovu cirkevného spoločenstva nedosiahnu ani tak zmenou štruktúr, ale skôr úprimným duchom pokánia a činorodou cestou obrátenia.“ Za svätú ju označil aj Ján Pavol II. v roku 1979, v liste adresovanom vtedajšiemu mohučskému biskupovi pri príležitosti 800. výročia jej smrti.

Kongregácia pre kauzy svätých, do kompetencie ktorej spolu s Kongregáciou pre náuku viery patrí aj problematika udeľovania týchto „cirkevných doktorátov“, už podľa Tornielliho skúma Hildegardin prípad. Formálny problém, ktorý vyplýva z jej „neoficiálnej“ svätosti bude vyriešený tak, že pápež ju oficiálne kanonizuje ešte pred udelením titulu učiteľka cirkvi v októbri 2012, domnieva sa známy vatikanista. Rovnakú správu priniesla aj agentúra Rome Reports.

Nemecká svätica žijúca na prelome 11. a 12. storočia by sa v prípade potvrdenia správy stala v poradí štvrtou takto ocenenou ženou z celkovo 33 osôb. Prvou je sv. Terézia Avilská, ktorá bola medzi učiteľky cirkvi zaradená v roku 1970 Pavlom VI., ďalšími sú sv. Katarína Sienská a sv. Terézia z Lisieux. Podmienkami nevyhnutnými na to, aby mohla byť osoba považovaná za cirkevného učiteľa je pravovernosť kandidátovej náuky (orthodoxa doctrina), jej „znamenitosť“ (eminens doctrina), svätosť kandidátovho života (insignis vitae sanctitatis) a akt oficiálneho cirkevného vyhlásenia (Ecclesiae declaratio).

Formálna procedúra udeľovania týchto titulov je pomerne neznáma, ako zdôrazňuje vatikanista Sandro Magister. Výnimkou je napr. článok jezuitu Giandomenica Mucciho s názvom „Titul učiteľ cirkvi“, publikovaný v roku 1997 v La Civiltà Cattolica. Autor v ňom upozorňuje, že problematickým je udelenie tohto titulu v prípade akéhokoľvek svätého pápeža: „V skutočnosti dokumenty jeho magistéria majú autoritu nie kvôli znamenitosti náuky, nadobudnutej ako osobný dar milosti, ale na základe úradu, ktorý z neho robí najvyššieho pastiera a učiteľa všetkých veriacich.“ Mucci pripája aj zoznam nádejných kandidátov, ktorí by v najbližších desaťročiach mohli ašpirovať na titul „Doctor Ecclesiae“. Okrem dvanástich mužov, medzi ktorými nechýbajú sv. Cyril a Metod, sv. Bernard zo Sieny, sv. Tomáš z Villanovy či sv. Ján Bosco, nájdeme aj šesť žien. Medzi nimi aj nemeckú mystičku, ktorej sviatok liturgický kalendár stanovuje na 17. september.

Marián Sekerák

Foto: historyswomen.com

Pápež s diplomatmi hovoril o porušovaní náboženskej slobody, aj klimatických zmenách

2012-01-14T11:14:00.000+01:00

Benedikt XVI. tento týždeň prijal diplomatov akreditovaných pri Svätej stolici na tradičnom novoročnom stretnutí. Vo svojom príhovore bilancoval nielen diplomatické aktivity Svätej stolice, ale najmä spoločenské trendy roku 2011.

Vražda pakistanského ministra pre náboženské menšiny, havária jadrovej elektrárne vo Fukušime, ekonomická kríza či Arabská jar. Svojim príhovorom pápež obehol celý svet.

„Prvou medzi ľudskými právami je náboženská sloboda, pretože vyjadruje najzákladnejšiu skutočnosť ľudskej osoby,“ uviedol Benedikt XVI. s tým, že príliš často je toto právo z rôznych dôvodov obmedzované a zosmiešňované. Dôkazov v minulom roku bolo hneď niekoľko: vražda pakistanského ministra pre náboženské menšiny Shahbaza Bhattiho, vražedné atentáty proti nigérijským katolíkom, nábožensky motivovaný terorizmus v Ázii a Afrike, porušovanie základných ľudských práv kresťanských menšín v niektorých krajinách, vytláčanie náboženstva z verejnej sféry. Pápež znova pripomenul slová, ktoré adresoval náboženským lídrom, ktorí sa v októbri zišli v Assisi: „Náboženskí predstavitelia by mali pevne a dôrazne opakovať, že nábožensky motivovaný terorizmus nie je pravou podstatou náboženstva, ale jeho znetvorením a prispieva k jeho zničeniu.“ Na africkom kontinente sa však podľa neho nachádzajú aj príklady spolupráce medzi kresťanskými komunitami a miestnymi vládami, čo vedie k väčšej spravodlivosti, pokoju a zmiereniu.

Benedikt XVI. zdôraznil, že ekonomická kríza najhlbšie zasiahla práve rozvojové krajiny: „Kríza sa môže a musí stať podnetom k reflexii o ľudskej existencii a o dôležitosti jej etickej dimenzie, viac ako o mechanizmoch, ktoré určujú ekonomický život.“ Ďalšou veľkou obeťou krízy sú podľa pápeža mladí. Ich nespokojnosť prepukla najmä v Afrike a na Blízkom východe. „Momentálne je ťažké načrtnúť konečné hodnotenie nedávnych udalostí a úplne porozumieť ich dopadom na rovnováhu regiónu,“ konštatoval pápež a dodal, že počiatočný optimizmus upadol kvôli ťažkostiam spojeným s prebiehajúcimi zmenami. Dôležité je naďalej pokračovať v podpore neodcudziteľnej dôstojnosti každej ľudskej osoby a jej práv.

V zložitej celosvetovej situácii je podľa Benedikta XVI. kľúčovou výchova mladých ľudí, ktorej venoval aj novoročné posolstvo k Svetovému dňa pokoja s názvom Vychovávať mladých k spravodlivosti a pokoju. Najdôležitejšími miestami výchovy sú rodina založená na manželskom zväzku muža a ženy a školské inštitúcie, ktoré majú s rodinou spolupracovať a klásť dôraz nielen na vedomosti, ale na harmonický rozvoj celej osobnosti, vrátane otvorenosti Transcendentnu. V tomto kontexte Benedikt XVI. ocenil rozsudok Európskeho súdneho dvora o zákaze patentovať pokusy s embryonálnymi kmeňovými bunkami a uznesenie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy , ktoré odsúdilo prenatálnu selekciu na základe výberu pohlavia. Zároveň však dodal, že „výchove mládeže – a v dôsledku toho aj budúcnosti ľudstva – odporuje najmä v západnom svete taká legislatíva, ktorá nielen dovoľuje, ale niekedy priamo favorizuje interrupcie“.

Súčasťou výchovy má byť aj budovanie rešpektu k stvorenstvu, pričom nemožno zabudnúť na obrovské prírodné katastrofy uplynulého roka, ktoré zasiahli najmä juhovýchod Ázie a Japonsko. „Ochrana životného prostredia, synergia medzi bojom proti chudobe a proti klimatickým zmenám sú dôležitými súčasťami podpory integrálneho ľudského rozvoja,“ dodal pápež.

V mene diplomatov sa Benediktovi XVI. prihovoril ich doyen, služobne najstarší veľvyslanec, ktorým je momentálne Alejandro Valladares Lanza z Hondurasu. Medzi prítomnými nechýbal ani slovenský veľvyslanec Jozef Dravecký, podľa ktorého sa stretnutia zúčastnilo oveľa viac diplomatov ako v minulých rokoch. Benedikt XVI. ocenil, že v uplynulom roku sa podarilo nadviazať plné diplomatické vzťahy s ďalšou krajinou, Malajziou, čím počet krajín s plnohodnotnými vzťahmi so Svätou stolicou stúpol na 179. Bilaterálna dohoda bola podpísaná aj s Azerbajdžanom a základné zmluvy s Čiernou Horou a Mozambikom. Medzi ďalšie úspechy vatikánskej diplomacie patrí aj akreditovanie nuncia pri Združení štátov juhovýchodnej Ázie (A.S.E.A.N.) a plnoprávne členstvo Svätej stolice v Medzinárodnej organizácii pre migráciu.

Imrich Gazda

Foto: radiovaticana.cz

Súvisiace články: Benedikt XVI. rímskej kúrii: Kríza cirkvi v Európe spočíva v kríze viery

Biskup Müller asi vystrieda kardinála Levadu na čele Kongregácie pre náuku viery

2012-01-13T15:54:00.004+01:00

Nemecká tlač už dlhšie špekuluje nad odchodom prefekta Kongregácie pre náuku viery Williama Josepha Levadu. Nahradiť by ho mal biskup Regensburgu Gerhard Ludwig Müller. Zdá sa, že k výmene sa schyľuje už dnes.

Americký kardinál Levada nastúpil na čelo Kongregácie pre náuku viery v máji 2005, kde nahradil dlhoročného prefekta Josepha Ratzingera, ktorý bol zvolený za pápeža. Minulý rok v júni kardinál Levada dosiahol 75 rokov a v súlade s nariadeniami Kódexu kanonického práva podal demisiu. Polročné nadsluhovanie sa zrejme chýli ku koncu. Tlačové stredisko Svätej stolice dnes oznámilo, že večer ho prijme Benedikt XVI. Aj vzhľadom na zhoršený zdravotný stav možno predpokladať, že počas stretnutia pápež prijme jeho rezignáciu a vymenuje nástupcu.

Tým by sa mal stať regensburský biskup Gerhard Ludwig Müller (na obr.), s ktorým sa Benedikt XVI. stretol túto stredu po generálnej audiencii. Arcibiskup Müller je osobným priateľom súčasného pápeža a mnohých prekvapilo, že nefiguruje medzi novými kardinálmi, ktorí budú kreovaní v polovici februára. Pravdepodobný nový prefekt má 64 rokov a na čele svojej diecézy stojí od roku 2002. Nemeckí veriaci tak budú mať po čase svojho zástupcu na čele niektorého úradu rímskej kúrie. Napriek odchodu kardinála Levadu neostanú Spojené štáty naprázdno – na čele Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry bude naďalej pôsobiť kardinál Raymond Leo Burke. Navyše, hlavou Prefektúry pápežského domu je americký arcibiskup James Michael Harvey.

Po pápežovi a vatikánskom štátnom sekretárovi sa tak biskup Müller stane nepísanou „trojkou“ Katolíckej cirkvi. Získava pritom oveľa silnejší mandát ako kardinál Levada pred siedmimi rokmi. V roku 2009 bola s Kongregáciou pre náuku viery zlúčená Pápežská komisia Ecclesia Dei zodpovedná za dialóg s lefébvristami. Okrem nej prefekt vieroučnej kongregácie predsedá aj Medzinárodnej teologickej komisii a Pápežskej biblickej komisii. Benedikt XVI. urobil z bývalej Svätej inkvizície „superkongregáciu“, keď posilnil jej právomoci nielen v oblasti vieroučného, ale aj disciplinárneho charakteru, napríklad v oblasti sexuálnych deliktov kléru.

Imrich Gazda

Foto: bischofgerhardludwigmueller.de

S pápežom na Kubu pocestuje aj krokodíl

2012-01-12T17:58:00.003+01:00

Stredajšia generálna audiencia s pápežom Benediktom XVI. bola naozaj vtipná. Zúčastnilo sa jej 200 cirkusantov a vzácny kubánsky krokodíl. Ten dokonca pocestuje s Benediktom XVI. na svoj rodný ostrov.

Benedikt XVI. sa v stredu v Aule Pavla VI. stretol nielen so 4 000 veriacimi, ale aj s 200 pestrofarebnými klaunmi, žonglérmi a akrobatmi. Svojim vystúpením spestrili záver audiencie venovanej modlitbe Ježiša Krista počas Poslednej večere (pozri video).

Nie je to prvýkrát, čo cirkusanti zavítali do Vatikánu. V decembri 2010 sa tu konalo stretnutie na tému Cirkusy a lunaparky – katedrály viery a tradícií, symboly nádeje v globalizovanom svete, ktorého sa zúčastnili nielen cirkevní predstavitelia, ale aj majitelia a zamestnanci „domov smiechu“.

Ďalším nezvyčajným účastníkom audiencie bol 40-centimetrový kubánsky krokodíl patriaci medzi kriticky ohrozené druhy zvierat. V posledných rokoch sa jeho počet znížil o 80%. Terajším domovom trojročného krokodíla je Zoologická záhrada v Ríme, ktorá si pripomína 100. výročie založenia. Práve pri tejto príležitosti sa zástupcovia ZOO so svojimi rodinami zúčastnili stretnutia s pápežom. Okolo 1200 zvieracích obyvateľov zoologickej záhrady zastupoval práve vzácny krokodíl.

Tým sa však jeho zaujímavá životná púť nekončí. Koncom marca, v čase apoštolskej cesty Benedikta XVI. na Kubu a do Mexika, bude premiestnený do krajiny pôvodu.

Imrich Gazda

Zdroj: Vatican Information Service, Zenit

Foto: radiovaticana.cz

Nunciovia na Slovensku (1)

2012-01-11T17:58:00.004+01:00

Od vzniku SR sa u nás vystriedali štyria apoštolskí nunciovia, teda veľvyslanci Svätej stolice v danej krajine. Kto to boli, čím sa zapísali do dejín Slovenska a čo robia dnes vám priblíži Marián Sekerák.

Apoštolský nuncius je stálym diplomatickým reprezentantom Svätej stolice v štáte alebo medzinárodnej organizácii. Podľa čl. 14 Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch z roku 1961 patrí spolu s ostatnými veľvyslancami do 1. diplomatickej triedy. V niektorých – obvykle „tradične“ katolíckych – krajinách zastáva funkciu „doyena“, teda akéhosi hovorcu či „prvého medzi rovnými“ spomedzi všetkých diplomatických zástupcov v danom štáte. Podľa Pravidiel diplomatického protokolu v Slovenskej republike „doyen diplomatického zboru v SR je pápežský nuncius a vždy stojí na prvom mieste medzi diplomatickými zástupcami“. Vonkajším prejavom tejto pocty je napr. aj výslovné oslovenie nuncia v prezidentských príhovoroch v prípade, keď sa spolu stretáva celý diplomatický zbor (pozri napr. tu). Dodnes sa na Slovensku vystriedali štyria apoštolskí nunciovia (podrobnejšie o diplomatických stykoch so Svätou stolicou pred rokom 1989 tu).

Giovanni kardinál Coppa (1990 - 1994)

Prvým nunciom v samostatnej SR bol arcibiskup, teraz už kardinál Giovanni Coppa. Narodil sa 9. novembra 1925 v Albe, v severotalianskej provincii Cuneo. Doktorát získal na Katedre filozofie a latinskej literatúry Univerzity Najsvätejšieho Srdca v Miláne. Súčasne študoval nemčinu na rímskom Goetheho inštitúte. Kňazom sa stal 2. januára 1949. Po vysviacke začal pôsobiť ako diecézny delegát v hnutí Katolícka akcia. Už v roku 1952 vstupuje do služieb Svätej stolice, kde pracuje najskôr v Kancelárii apoštolských listov, ktorú zrušil Pavol VI. v roku 1973 svojím motu proprio Quo aptius, pričom výkon jej funkcií preniesol na vatikánsky Štátny sekretariát. Práve tam začal Giovanni Coppa pôsobiť od roku 1958. Najskôr ako „aiutante di studio“ Sekretariátu latinských listov, neskôr, v roku 1965 bol menovaný za čestného kanonika Baziliky sv. Petra. Od roku 1958 až do jej zrušenia bol zároveň asistentom kaplána vatikánskej Palatínskej stráže. Počas II. vatikánskeho koncilu pôsobil ako odborník na latinčinu. V roku 1968 bol menovaný za vedúceho vyššie spomínaného oddelenia a prvého minutanta (Primo Minutante). O desať rokov neskôr sa stal assesorom Štátneho sekretariátu. Neskôr prevzal úrad delegáta pápežských diplomatických zastupiteľstiev (Delegato delle Rappresentanze Pontificie) a následne pracoval na nunciatúrach na piatich kontinentoch.

1. decembra 1979 bol menovaný za titulárneho arcibiskupa alžírskej Serty, pričom za biskupa bol vysvätený 6. januára 1980 pápežom Jánom Pavlom II. Spolusvätiteľmi boli kardinál Eduardo Martínez Somalo a biskup Ferdinando Maggioni. Pontifik vo svojej vtedajšej homílii označil G. Coppu za „zaslúžilého syna“ Svätej stolice. Jeho biskupské motto znie "Sobria ebrietas spiritus" ("Triezve opojenie duchom").

Svoje diplomatické pôsobenie vo vtedajšej ČSFR začal 30. 6. 1990 po dlhom období diplomatického „vákua“ medzi dovtedajšou socialistickou krajinou a Apoštolskou stolicou. Po rozpade federácie sa arcibiskup Coppa stal nunciom pre Českú a Slovenskú republiku so sídlom v Prahe, od 1. 3. 1994 výhradne pre ČR. Nunciom v Čechách bol do 19. mája 2001.

30. mája 2001 bol vymenovaný za kanonika svätopeterskej baziliky a 29. októbra 2001 za konzultora Štátneho sekretariátu. Od apríla 2002 do decembra 2005 bol členom Kongregácie pre kauzy svätých.

Coppa bol ako zaslúžilý diplomat – ako býva v takýchto prípadoch zvykom – kreovaný za kardinála Benediktom XVI. 24. novembra 2007. Zaradený je do stupňa kardinál – diakon; jeho titulárnym kostolom je sv. Linus. Kardinál Coppa je historicky jeho prvým titulárom. Vzhľadom na vek patrí medzi kardinálov – nevoličov. Je expertom na patrológiu, obzvlášť dielo sv. Ambróza. Napísal desiatky odborných publikácií, vedeckých statí, komentárov a prekladov diel cirkevných otcov. V češtine v roku 1998 vyšiel súbor jeho kázní, rozhovorov a prednášok Buďte věrní.

Marián Sekerák

Foto: wikipedia.org

Pomocný biskup Los Angeles abdikoval. Je otcom dvoch detí

2012-01-10T06:42:00.003+01:00

Pápež Benedikt XVI. prijal rezignáciu pomocného biskupa arcidiecézy Los Angeles Gabina Zavala. Začiatkom decembra priznal dvojnásobné otcovstvo. Nejde o prvý prípad v USA, ani vo svete.

Losangelský arcibiskup Jose H. Gomez informoval veriacich o situácii listom zo 4. januára. V tento deň potvrdil prijatie abdikácie aj Vatikán. V liste arcibiskup uviedol, že biskup Zavala ho o svojom otcovstve informoval začiatkom decembra s tým, že Benedikta XVI. už požiadal o prijatie rezignácie.

„Arcidiecéza kontaktovala matku a deti, aby im ponúkla duchovnú pomoc a finančnú podporu pri platení príspevkov za vysokoškolské štúdiá,“ napísal v liste arcibiskup s tým, že identita rodiny ostane utajená kvôli ochrane ich súkromia. Hovorca arcidiecézy Tod Tamberg zároveň informoval o finančnom audite, ktorý preverí, či bývalý biskup nezneužíval cirkevné peniaze na podporu matky a detí. „Nenašli sa náznaky o zlom hospodárení alebo zneužití arcidiecéznych fondov,“ citoval hovorcu National Catholic Reporter.

Biskup Zavala patrí medzi vplyvné osobnosti hispánskej katolíckej komunity v USA. Narodil sa v roku 1951 v Mexiku, ale vyrastal v Los Angeles. V roku 1977 bol vysvätený za kňaza a v roku 1994 za biskupa. Viedol rôzne kampane na podporu práv imigrantov, homosexuálov a proti trestu smrti.

Portál Vatican Insider zdôraznil, že nejde o prvého biskupa, ktorý abdikoval z podobných dôvodov. V roku 1990 musel z funkcie odstúpiť arcibiskup Atlanty Eugene Marino , o tri roky neskôr zasa arcibiskup Santa Fe Robert Sanchez. Ďalšími prípadmi z 90. rokov sú bazilejský biskup Hansjörg Vogel a biskup írskej diecézy Galway – Kilmacduagh Eamonn Casey. V posledných rokoch bol najmedializovanejším prípad paraguajského biskupa Fernanda Luga (na obr.). V roku 2007 požiadal pápeža o zbavenie úradu, aby mohol kandidovať v prezidentských voľbách, v ktorých rok nato zvíťazil. Pred troma rokmi sa priznal k desaťročnému vzťahu s mladou Paraguajčankou a otcovstvu dvojročného chlapca (viac tu).

Imrich Gazda

Foto: archdiocese.la, wikimedia.org

V uplynulom roku Vatikán navštívil Gašparovič, Hrušovský, Figeľ, Dzurinda aj Lipšic

2012-01-09T10:14:00.004+01:00

Slovenské politické špičky cestovali do Vatikánu najmä kvôli blahorečeniu pápeža Jána Pavla II. Pracovne ho navštívil vtedajší podpredseda parlamentu Pavol Hrušovský a ministri Mikuláš Dzurinda a Daniel Lipšic.

Protokolárne najvýznamnejšou udalosťou v minulom roku bola účasť prezidenta na slávnosti blahorečenia pápeža Jána Pavla II. 1. mája 2011. „Slovenská delegácia patrila k tým zahraničným delegáciám, ktoré mali najvyššiu úroveň, pretože ju viedol prezident republiky pán Ivan Gašparovič a bol v nej aj vtedy podpredseda Národnej rady Pavol Hrušovský aj prvý podpredseda vlády Ján Figeľ,“ povedal v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas veľvyslanec SR pri Svätej stolici Jozef Dravecký.

Pavol Hrušovský cestoval do Vatikánu aj v januári minulého roka, kde sa pracovne stretol s arcibiskupom Domeniqueom Mambertim, sekretárom Svätej stolice pre vzťahy so štátmi. V tom istom mesiaci sa s vatikánskym ministrom zahraničných vecí stretol aj slovenský šéf diplomacie Mikuláš Dzurinda. V závere generálnej audiencie sa pozdravil aj s pápežom Benediktom XVI., ktorému odovzdal pozvanie prezidenta na tohtoročnú návštevu Slovenska pri príležitosti osláv 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie.

Minister vnútra Daniel Lipšic cestoval do Vatikánu v novembri. Okrem obligátneho stretnutia s arcibiskupom Mambertim absolvoval aj prehliadku kasárni Švajčiarskej gardy a riaditeľ Bezpečnostných služieb a civilnej ochrany Mestského štátu Vatikán, ktorý je zároveň náčelníkom žandárskeho útvaru, Domenico Giani mu predviedol ukážku vatikánskeho bezpečnostného systému. V závere generálnej audiencie sa rovnako ako Dzurinda nakrátko stretol s Benediktom XVI. (viac tu).

Imrich Gazda

Foto: wikipedia.org

ANALÝZA: Ratzingerovi kardináli prevážili Wojtyłových

2012-01-08T06:34:00.003+01:00

Benedikt XVI. vybral ďalších 22 mužov, ktorým udelí kardinálsky purpur. Čo našepkávajú ich mená a ako sa to odrazí v prípadnej voľbe nového pápeža?

Menovaniu nových kardinálov je potrebné vždy venovať zvýšenú pozornosť. Nielenže tvoria exkluzívny poradný zbor pápeža a pomáhajú mu pri správe cirkvi, ale rozhodujú aj o jeho nástupcovi. Bez akéhokoľvek zbytočného špekulovania, vek 85 rokov, ktorý Benedikt XVI. dosiahne v apríli, je časom, kedy sa každý človek pozerá skôr na cieľ, ku ktorému sa blíži, ako na cestu, ktorú prešiel. Aj keď jedno nemožno oddeliť od druhého.

Napokon, samotný pápež si je vedomý týchto skutočností. Prvýkrát počas jeho pontifikátu nebol vopred oznámený itinerár apoštolských ciest v nasledujúcom roku (jedinú ohlásenú cestu na Kubu a do Mexika koncom marca oznámil len tri mesiace pred jej konaním) a konzistórium, ktoré sa očakávalo v priebehu roka, bolo zvolané už na polovicu februára, pričom mená nových kardinálov Benedikt XVI. oznámil hneď v prvý týždeň nového roka. S najväčšou pravdepodobnosťou tak súčasný pápež využíva poslednú možnosť ovplyvniť zloženie kardinálskeho kolégia, ktoré vyberie jeho nástupcu, čo významne zvyšuje váhu oznámeného výberu.

Základným faktom je, že vďaka v poradí štvrtému konzistóriu počas pontifikátu Benedikta XVI. (2006, 2007, 2010, 2012), dosiahol počet ním kreovaných kardinálov – voliteľov tesnú väčšinu nad vyvolencami Jána Pavla II. Ich menovaním stúpne počet kardinálov – voliteľov na 125, pričom 65 z nich vybral súčasný pápež a 60 jeho predchodca.

Je zjavné, že Benedikt XVI. vsadil najmä na Talianov a monsignorov z rímskej kúrie. Medzi 68 kreovanými kardinálmi – voliteľmi (vrátane posledného výberu) je 20 Talianov a tri desiatky mužov z kúrie. Vďaka súčasnému pápežovi tak počet Talianov medzi voličmi stúpol na 25% (31 kardinálov) a počet súčasných alebo bývalých „kuriálnikov“ až na 35% (44 kardinálov). Navyše, zdôraznil taliansky vatikanista Andrea Tornielli, viacerí z nich sú veľmi blízki súčasnému štátnemu sekretárovi Tarcisiovi Bertonemu.

Ešte dôležitejšia je však poznámka amerického vatikanistu Johna Allena, Jr., že dominancia Talianov a kuriálnych monsignorov neznamená, že budúci pápež musí pochádzať z ich radov. Ani v minulosti talianski kardináli nepostupovali jednotne a ani teraz by sa nezhodli pri favoritoch z ich radov – najčastejšie sa spomína milánsky arcibiskup Angelo Scola a predseda Pápežskej rady pre kultúru Gianfranco Ravasi. Na druhej strane, len ťažko si možno predstaviť zvolenie nového pápeža bez výraznejšej podpory týchto dvoch skupín.

Medzi novými kardinálmi chýbajú osobnosti, akými počas konzistória 2010 boli Antonios Naguib, koptský patriarcha Alexandrie alebo Laurent Monsengwo Pasinya, arcibiskup Kinshasy, ktorý zastupovali prenasledované, resp. africké cirkevné spoločenstvá. Celkovo je dnes medzi kardinálmi – voliteľmi len 11 Afričanov. Teda presne toľko, koľko je kardinálov z USA, kde však v porovnaní s Afrikou žije o polovicu menej katolíkov. Ako poznamenal vatikanista Allen, „kardinálske kolégium ani naďalej nebude odrážať katolícku demografiu – dve tretiny z 1,2 miliardy katolíkov dnes žijú na južnej pologuli, pričom v polovici storočia sa očakáva ich vzostup na tri štvrtiny“.

Čo vedie Benedikta XVI. k preferovaniu západných hierarchov? Už viackrát som spomenul jeden, podľa mňa najpodstatnejší dôvod – pričom nevylučujem aj iné príčiny. Napriek dynamickému rozvoju kresťanstva v krajinách tretieho sveta, Benedikt XVI. vníma starý kontinent, kde sa síce kresťanstvo nezrodilo, ale kde sa celé dve tisícročia rozvíjalo, ako srdce kresťanského sveta. Ak bude zdravé srdce, silným bude celý organizmus. Menovaním nových lídrov sa pápež pokúša rozpumpovať stále tichšie bijúci kľúčový orgán. Otázkou je, či nenastal čas povolať odborníkov z iných krajín.

Vo svojom rozsiahlom článku vatikanista Allen spomína jeden častý, ale nie úplne pravdivý názor. Ľudia väčšinou predpokladajú, že pápeži menujú kardinálov na svoj obraz, čím chcú dosiahnuť, aby ich nástupca pokračoval v nimi nastolenej politickej či teologickej línii. Keďže kardináli sú pápežovi najbližší spolupracovníci je pochopiteľné, že si medzi nich nevyberá ľudí z úplne iného cesta. Podľa Allena je však pri Benediktovi XVI. zjavné, že si vyberá skôr „technokratov“ ako „ideológov“ – hoci aj názorovo jemu blízkych. Medzi ním kreovanými kardinálmi dokonca nájdeme aj osobnosti, pri ktorých sa zdá, že kráčajú vo výrazne odlišnej názorovej línii. Medzi nich napríklad patrí aj novovymenovaný brazílsky kardinál João Bráz de Aviz, prefekt Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, ktorý roky sympatizoval s teológiou oslobodenia a dnes je v blízkom vzťahu s Hnutím Fokoláre.

Imrich Gazda

Foto: wikipedia.org

Benedikt XVI. oznámil mená nových kardinálov. Prevažujú Taliani a lídri z kúrie

2012-01-07T07:54:00.011+01:00

Na Sviatok zjavenia Pána pápež Benedikt XVI. oznámil 22 mien nových kardinálov. Mnohých pozorovateľov vatikánskeho diania prekvapil najmä neobvykle skorý čas ich zverejnenia.

Po verejnom konzistóriu z 20. novembra 2010 sa zvýšil počet kardinálov – voličov na 122 z celkových 203. Aktuálne tvorí exkluzívny cirkevný klub 192 mužov, z ktorých 108 má menej ako 80 rokov, a teda disponuje právom pápežskej voľby. Počas najbližšieho konzistória,18. februára ich pribudne 22, z toho bude 18 voličov. Pápež Ratzinger doplní kolégium už po štvrtý raz (2006, 2007, 2010, 2012). Zároveň sa objavujú dohady, podľa ktorých je to pre Benedikta XVI. zrejme posledná možnosť, ako ovplyvniť zloženie voličského telesa, ktoré vyberie jeho nástupcu.

Benedikt prekvapil
Už samotný dátum vyhlásenia mien členov najprestížnejšieho cirkevného klubu viacerých prekvapil. Aj taký ostrieľaný a dobre informovaný vatikanista ako Andrea Tornielli priniesol správu o blížiacej sa udalosti len deň vopred. Napriek dlhodobým očakávaniam sa prekvapením stalo aj niekoľko mien. A to ani nie tak tých, ktoré sa na zozname budúcich „cirkevných kniežat“ objavili, ako skôr tých, ktoré na ňom chýbajú...

Dolce Italia
Ako sa už stalo u Benedikta XVI. zvykom, pozície si upevnia najmä rodáci z Apeninského polostrova. Z kardinálskeho klobúka sa už môžu tešiť: Fernando Filoni (65), ktorý sa v máji 2011 stal prefektom Kongregácie pre evanjelizáciu národov; niekdajší nuncius v Taliansku, takmer 70-ročný Giuseppe Bertello, prezident Governatorátu Mestského štátu Vatikán a zároveň predseda Pápežskej rady pre Mestský štát Vatikán; Giuseppe Versaldi (68), v septembri minulého roku menovaný za prezidenta Prefektúry pre ekonomické záležitosti Svätej stolice. Rady kardinálov v rímskej kúrii posilnia aj 74-ročný Antonio Maria Vegliò, ktorý je prezidentom Pápežskej rady pre starostlivosť o migrantov a cestujúcich; Francesco Coccopalmerio (73), prezident Pápežskej rady pre legislatívne texty a Domenico Calcagano (69), prezident Administrácie dedičstva Svätej stolice.

Pomerne neočakávane sa kardinálom stal aj 65-ročný arcibiskup Florencie Giuseppe Betori (na obr.). Benedikt XVI. tak porušil nepísané pravidlo, podľa ktorého pokiaľ predchodca kardinálskeho kandidáta nedosiahol ešte vek, v ktorom stráca aktívne volebné právo, teda 80 rokov, jeho nástupca by sa kardinálom stať nemal. Emeritná hlava spomínanej arcidiecézy, kardinál Ennio Antonelli, súčasný prezident Pápežskej rady pre rodinu oslávi osemdesiatku až v roku 2016. Ako malú nespravodlivosť môže toto menovanie vnímať Cesare Nosiglia, arcibiskup Turína. Jeho predchodca, kardinál Severino Poletto sa medzi osemdesiatnikov zaradí totiž už na budúci rok.

Azda najväčším prekvapením je, že do purpuru sa prinajmenšom najbližších pár rokov neoblečie Salvatore Fisichella, prezident Pápežskej rady pre novú evanjelizáciu. Práve on bol jedným z top favoritov, ktorý je dokonca považovaný za „papabile“, teda za horúceho pápežského kandidáta. Pri Fisichellovi, ktorého v tomto roku v súvislosti s nadchádzajúcou biskupskou synodou o novej evanjelizácii čakajú „hviezdne chvíle“, zrejme zavážil vek. V porovnaní s ostatnými prelátmi z kúrie je skutočne mladíkom. Len vlani v auguste oslávil šesťdesiatku.

Silná kúria
Okrem už spomínaných Talianov sa kardinálska prestíž v rámci kúrie posilní ešte o iné mená. Červený biret získa 76-ročný Španiel Santos Abril y Castelló, vicekomorník Apoštolskej komory a arcikňaz Pápežskej baziliky Panny Márie Snežnej, o ktorom sme vlani informovali aj na Svete kresťanstva. Prekážkou na zisk prestížneho titulu nebola, rovnako ako v prípade Giuseppe Betoriho skutočnosť, že jeho predchodca vo funkcii vicekomorníka, kardinál Paolo Sardi, nemá ešte ani 78 rokov.

Potešia sa aj portugalsky hovoriace národy. Rodeným Portugalčanom, ktorý sa v polovici februára stane kardinálom, je Manuel Monteiro de Castro, ktorý bol len deň pred svojim vyzdvihnutím menovaný za veľkého penitenciára (rozhrešovateľa) Apoštolskej penitenciárie, kde nahradil už presluhujúceho kardinála Fortunata Baldelliho. De Castro má za sebou bohatú diplomatickú minulosť v službách Svätej stolice. Až do 5. januára pôsobil ako sekretár Kongregácie pre biskupov. Zaujímavé je, že napriek svojmu nedávnemu menovaniu do novej funkcie, bude mať podľa kanonického práva len niečo vyše roka pre prácu na tomto poste. Koncom marca totiž oslávi 74 rokov.

Brazília dostane svojho šiesteho kardinála – voliča v podobe prefekta Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, ktorým je João Bráz de Aviz (64). Osobitné miesto medzi budúcimi kardinálmi zaujme niekdajší arcibiskup amerického Baltimoru (Maryland) Edwin Frederick O`Brien (72), ktorý je od minuloročného augusta veľmajstrom Rytierskeho rádu Svätého hrobu v Jeruzaleme. V kardinálskom kolégiu sa tak ocitnú dvaja muži s priezviskom O`Brien. Tým druhým je Škót Keith Michael Patrick O`Brien, ktorý je kardinálom už od roku 2003.

Naprieč zemeguľou
Ešte v prvej polovici tohto roka sa k osemdesiatnikom pridajú kardinál Edward Michael Egan, emeritný arcibiskup New Yorku a kardinál Miloslav Vlk, bývalý pražský arcibiskup. Cesta k červenému klobúku sa tým otvorila pre ich nástupcov, Timothyho Michaela Dolana (62) a Dominika Duku (68, na obr.). Z reakcie, ktorú druhý z menovaných poskytol českej sekcii Vatikánskeho rozhlasu možno usudzovať, že kardinálske menovanie očakával a považuje ho za pokračovanie tradície, podľa ktorej sa česká metropola radí medzi tých pár arcibiskupských sídel na planéte, s ktorými sa táto hodnosť spája automaticky.

Svojho kardinála – voliča dostanú aj ďalšie dve európske krajiny: Holandské kráľovstvo a Spolková republika Nemecko. Tú prvú reprezentuje arcibiskup Utrechtu, ani nie 60-ročný Willem Jacobus Eijk, ktorému sa cesta k titulu otvorila po tom, čo len nedávno oslávil osemdesiatku jeho predchodca vo funkcii, kardinál Adrianus Johannes Simonis. Siedmym nemeckým kardinálom s právom pápežskej voľby a zároveň najmladším spomedzi všetkých, ktorí 18. februára prijmú kardinálsku hodnosť, sa stane len 55-ročný Rainer Maria Woelki, ktorého predchodca, kardinál Georg Maximilian Sterzinsky zomrel vlani v júni. Prekvapením je, že medzi kardinálov sa – aspoň v tomto roku – nezaradí hlava diecézy Rezno a pápežov osobný priateľ, arcibiskup Gerhard Ludwig Müller, ktorý na Silvestra oslávil 64. narodeniny. Je otázne, nakoľko sa týmto znižujú šance, aby nahradil presluhujúceho amerického kardinála Williama J. Levadu, prefekta Kongregácie pre náuku viery.

Tretieho kardinála – voliča (k M. Ouelletovi a J.-C. Turcotteovi) získa Kanada. Stane sa ním torontský arcibiskup Thomas Christopher Collins (65), ktorý je v tejto funkcii už od januára 2007. Ten sa na červený klobúk načakal dosť, keďže ho mal na dosah už počas predchádzajúcich dvoch konzistórií. Pokiaľ ide o Kanadu, je to práve ani nie 70-ročný kardinál Ouellet, prefekt Kongregácie pre biskupov a prezident Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku, ktorého vek formálne bráni arcibiskupovi Québecu Géraldovi Cyprienovi Lacroixovi, členovi Sekulárneho inštitútu Pia X., aby sa stal kardinálom. Zdá sa, že výnimky z nepísaných pravidiel sa Benedikt XVI. rozhodol uplatniť len v niektorých prípadoch.

Poteší sa aj Ázia. Ťažko skúšaná čínska cirkev má dôvod na radosť vďaka kardinálskemu menovaniu Johna Tong Hona (72), arcibiskupa Hong Kongu. Emeritný arcibiskup tohto mesta, Joseph Zen Ze-kiun, ktorého za kardinála kreoval Benedikt XVI. v roku 2006, oslávi jubileum 80 rokov už o pár dní. Sýrsko-malabarský obrad získa kardinála v osobe Georga Alencherryho (66), arcibiskupa Ernakulamu-Angamaly (India).

Čestné tituly
Medzi kardinálov, ktorí už v deň svojho menovania presiahli vek 80 rokov, a tak ich tituly budú skôr čestné, sa zaradí rumunský gréckokatolícky arcibiskup Lusian Mureşan (80). Okrem neho to bude aj niekoľko nebiskupov. Prvým je Julien Ries (na obr.), už 91-ročný kňaz belgickej diecézy Namur, emeritný profesor cirkevných dejín na Katolíckej univerzite v Louvain. Ďalším je biblista a rodák z Malty, 86-ročný augustinián Prospero Grech, kreovanie ktorého vyvolalo na jeho rodnom ostrove značný ohlas. Grech je emeritným profesorom viacerých rímskych univerzít, člen Spoločnosti pre štúdium Nového zákona pri Pápežskej biblickej komisii a konzultant Kongregácie pre náuku viery. Konzultantom tej istej kongregácie je aj nemecký jezuita Karl Josef Becker (83), emeritný profesor Pápežskej Gregorovej univerzity, ktorý ako člen pracovnej skupiny Pápežskej komisie Ecclesia Dei participoval na vieroučných diskusiách medzi Svätou stolicou a Kňazským bratstvom sv. Pia X. (lefébvristi). Vzhľadom na spätosť posledných dvoch menovaných s vplyvným vatikánskym dikastériom je zrejmé, prečo si u Benedikta XVI. vyslúžili kardinálsku poctu.

Počty, počty, počty...
Na tajnom konzistóriu z 5.11.1973 stanovil Pavol VI. maximálny počet voličov v kolégiu na 120. Toto pravidlo, ktoré bolo viackrát porušené (naposledy v roku 2010), znovupotvrdil Ján Pavol II. vo februári 1996 apoštolskou konštitúciou Universi Dominici Gregis. Ak chcel tejto „norme“ Benedikt XVI. učiniť zadosť, mohol do zoznamu kardinálov – voličov dopísať len o niečo vyše 10 mien, pričom počet „čestných“ titulov by ostal neobmedzený. Počet 120 však aj tentoraz bude prekročený, a to o 5, keďže spomínaný kardinál Zen sa stane nevoličom ešte do začiatku konzistória. Spolu bude k 18. februáru (v prípade, že žiaden z kardinálov dovtedy nezomrie) tvoriť kolégium celkovo 214 mužov. Kardinálov z Európy bude v najbližšom konzistóriu kreovaných dokopy 16, z toho 7 Talianov. Vďaka nim tak narastie počet kardinálov z Apeninského polostrova až na 51, z čoho bude 29 voličov.

Odišli s dlhým nosom
V rôznych končinách sveta čakajú na kardinálske menovanie viacerí monsignori, z ktorých si ním do šiesteho tohtoročného dňa boli takmer istí: Béchara Bontros Rai, ktorý je od marca 2011 patriarchom Antiochie; arcibiskup nikaragujskej Managuy Leopoldo José Brenes Solórzano (jeho predchodca, saleziánsky kardinál Miguel Obando Bravo už dávnejšie nie je voličom); arcibiskup španielskej Valencie Carlos Osoro Sierra (jeho kardinálsky predchodca García–Gasco y Vincente zomrel 1. mája 2011); arcibiskup filipínskeho Cebu Jose Serofia Palma (aj jeho predchodca, kardinál Ricardo Jamin Vidal už mal 80 rokov); ani nie 58-ročný arcibiskup brazílskeho Belo Horizonte Walmor Oliveira de Azavedo (emeritný arcibiskup tohto mesta, kardinál Serafim Fernandes de Araujo už má 87 rokov).

Nových kardinálov mohla získať aj Afrika. Nestalo sa. Medzi kandidátmi boli arcibiskup Luandy (Angola) Damião António Franklin a arcibiskup Kampaly (Uganda) Cyprian Kizito Lwanga. V oboch prípadoch sa ich predchodcovia, kardináli Alexandre do Nascimento a Emmanuel Wamala už pomaly blížia k deväťdesiatke.

Paradox, aký platí pre už zmieneného arcibiskupa Québecu, platí aj pre ďalších ašpirantov na kardinalát. Ide o westminsterského arcibiskupa a predsedu Konferencie biskupov Anglicka a Walesu Vincenta Gerarda Nicholsa (na obr.). Emeritný arcibiskup Westminsteru, kardinál Cormac Murphy-O`Connor osemdesiatku oslávi koncom augusta. Arcibiskup kolumbijskej Bogoty, Jesús Rubén Salazar Gómez si počká na 80. narodeniny kardinála Pedra Rubiana Sàenza do 13. septembra. Keďže Gómez nebol vymenovaný za kardinála, Kolumbia už po tomto dátume nebude mať nijakého voliča. Osemdesiat rokov dovŕši 10. augusta aj kardinál Gaudencio Borbon Rosales. Ani to však ku kardinálskej hodnosti pre tento rok nepomôže jeho nástupcovi, ktorým je Luis Antonio Gokim Tagle, ani nie 55 ročný arcibiskup filipínskej Manily. Najneskôr, až 8. decembra 2012 sa jubilantom stane Brazílčan, dehonián, kardinál Oscar Scheid. Keďže konzistórium sa bude konať skôr, než po očakávaných narodeninách, kardinálsky klobúk si neodnesie jeho nástupca vo funkcii arcibiskupa São Sebastião do Rio de Janeiro, cistercita Orani João Tempesta.

Analogická situácia je v prípade André-Josepha Léonarda, arcibiskupa Mechelenu-Bruselu a prímasa Belgicka, keďže jeho predchodca kardinál Godfried Danneels dovŕši osemdesiatku až v júni 2013. Rovnako je na tom aj salezián Ricardo Ezzati Andrello, arcibiskup Santiaga de Chille, keďže emeritná hlava tejto arcidiecézy, kardinál Francisco Javier Errázuriz Ossa má „len“ 78 rokov. Predchodca toledského arcibiskupa (Španielsko) Braulia Rodrígueza Plazu, kardinál Antonio Cañizares Llovera, prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, nemá ešte ani 70 rokov. Kardinálom sa nestane ani José Horacio Gómez, arcibiskup Los Angeles. Emeritný arcibiskup tohto amerického mesta, kardinál Roger Michael Mahony, odišiel do dôchodku len vlani.

Za svoju dlhoročnú činnosť majstra pápežských liturgických slávení mohol byť do kardinálskej hodnosti povýšený aj Piero Marini (na obr.), ktorý je od októbra 2007 prezidentom Pápežského výboru pre medzinárodné eucharistické kongresy, kde nahradil kardinála Tomka. V prospech povýšenia Mons. Mariniho do kardinálskej hodnosti hovoril aj fakt, že všetci jeho doterajší predchodcovia na súčasnom poste (J. Tomko, E. Gagnon, O. Rossi) mali túto hodnosť, hoci ju, na druhej strane, získali ešte pred vymenovaním do spomínanej funkcie. Z darčeka, ktorý mohol dostať k svojim 70. narodeninám, ktoré oslávi 13. januára, však nebude nič.

Slovensko stále čaká
V rovine špekulácií sa už istý čas nesie kardinálske menovanie 53-ročného bratislavského arcibiskupa Stanislava Zvolenského, ktorý je členom Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry. Obaja naši kardináli totiž už dávno nedisponujú právom pápežskej voľby a mať svojho voliča je pre krajinu vecou prestíže. Nehovoriac o tom, že „tradične katolícke“ Slovensko by malo mať nárok na takúto osobu, keďže v ostatnom konzistóriu mal každý z našich susedov – okrem nás – prinajmenšom jedného voliča. Keďže sa tak tohto roku nestane, slovenský zástupca nebude s najväčšou pravdepodobnosťou participovať ani na najbližšej voľbe pápeža. Arcibiskup nášho hlavného mesta si bude musieť počkať minimálne do ďalšieho konzistória. Ako je zjavné z vyššie uvádzaných faktov, horúcich kandidátov je primnoho. Navyše, ide o nepochybne významnejšie biskupské sídla, než je to bratislavské.

Marián Sekerák

Foto: archdioceseofcolombo.com, webdiocesi.chiesacattolica.it, tisk.cirkev.cz, centridiateneo.unicatt.it, wikipedia.org

Najhoršie sa kresťanom žije v Severnej Kórei. Nezaostávajú ani islamské krajiny

2012-01-05T19:26:00.000+01:00

Organizácia Open Doors zverejnila každoročnú správu World Watch List, v ktorej hodnotí stav prenasledovania kresťanov vo svete. Rebríček už 10 rokov vedie Severná Kórea, v 32 z 50 hodnotených krajín dominuje islam. Ani minulý rok sa pritom nezaobišiel bez zavraždených katolíckych misionárov. Podľa údajov agentúry Fides ich bolo 26.

Severná Kórea, Afganistan, Saudská Arábia. Tri krajiny, v ktorých je kresťanská viera životu nebezpečná. „Odhaduje sa, že v Severnej Kórei je 50 000 až 70 000 kresťanov, ktorí pre svoju vieru trpia v hrozných koncentračných táboroch,“ konštatuje organizácia Open Doors. V neslávnom rebríčku si oproti minulému roku o jedno miesto „polepšil“ Afganistan a Saudská Arábia, vďaka čomu obsadili druhé a tretie miesto. Naopak, Irán klesol z 2. miesta na piate. Situácia sa zlepšila aj v Jemene, Iraku, Laose, Butáne, Turkmenistane, Katare, Komorských ostrovoch a v Barme.

Do prvej desiatky čierneho zoznamu sa vyšvihol Pakistan (1é. miesto), situácia sa výrazne zhoršila aj v Sudáne (z 35. na 16. miesto), Nigérii (z 23. na 13.) a Egypte (z 19. na 15.). V zozname sa oproti minulému roku objavili aj dve nové krajiny – Kazachstan a Kolumbia. Srí Lanka a Tanzánia naopak zo zoznamu vypadli.

Spoločným menovateľom pre väčšinu krajín je dominancia islamu. Až 32 z 50 hodnotených krajín sa hlási k islamu, osem z nich sa nachádza v prvej desiatke.

Pred niekoľkými dňami rovnako zverejnila smutný rebríček aj agentúra Fides, ktorá patrí pod vatikánsku Kongregáciu pre evanjelizáciu národov. V uplynulom roku bolo vo svete zavraždených 26 pastoračných pracovníkov, čo je o jedného menej ako v predchádzajúcom roku. V rokoch 2001 – 2010 prišlo o život spolu 255 misionárov, v rokoch 1990 – 2000 až 604. Dôvodom bola najmä genocída v Rwande v roku 1994.

Medzi pastoračnými pracovníkmi zavraždenými v roku 2011 je 18 kňazov, 4 rehoľnice a 4 laici. Podľa portálu Vatican Insider je paradoxom, že už tretí rok za sebou nie je pre misionárov najnebezpečnejším kontinentom Afrika ani Ázia, ale katolícka Južná Amerika. V uplynulom roku tu zahynulo 15 ľudí, z toho sedem v Kolumbii a päť v Mexiku. Najväčšími nepriateľmi misionárov sú tu chudoba a kriminálne skupiny, predovšetkým narkomafia.

Vatican Insider zároveň zdôraznil, že zoznam zahŕňa len oficiálnych pastoračných pracovníkov a počet zavraždených katolíkov je mnohonásobne vyšší. Kým o smrti niektorých sa dozvedel celý svet (pakistanský minister Shabhaz Bhatti, obete vianočnej masakry v Nigérii, atď.), väčšina zomrela pre svoju vieru nenápadne a v tichosti. Na sviatok sv. Štefana, prvého mučeníka na ich svedectvo poukázal aj pápež Benedikt XVI.: „Tak ako v staroveku, tak aj dnes si môže úprimná vernosť evanjeliu žiadať obetu života a mnohí kresťania v rozličných častiach sveta sú vystavení prenasledovaniu a niekedy mučeníctvu.“

Imrich Gazda

Foto: radiovaticana.cz

Vznikol personálny ordinariát pre amerických anglikánov

2012-01-05T12:55:00.004+01:00

K prvému dňu nového roka bol Svätou stolicou zriadený personálny ordinariát pre amerických anglikánov, ktorí chcú prestúpiť do Katolíckej cirkvi.

Na čelo Personálneho ordinariátu Katedry sv. Petra (na obr. erb ordinariátu) bol menovaný 58-ročný Jeffrey Steenson (na obr. dole), bývalý biskup Episkopálnej cirkvi, ktorý bol v roku 2008 vysvätený za katolíckeho kňaza. Sídlom ordinariátu bude Houston (Texas) a jeho katedrálou Kostol Najsvätejšieho Srdca. Slávnostná inaugurácia je naplánovaná na 19. február.

Do novozriadeného ordinariátu má podľa prvých informácií prestúpiť vyše 1300 členov Episkopálnej cirkvi, ktorá je americkou vetvou Anglikánskej cirkvi, a približne 100 pastorov. Americký personálny ordinariát by mal fungovať podľa rovnakých princípov ako anglický ordinariát Našej Pani z Walsinghamu, ktorý vznikol v januári minulého roku. Vznik takéhoto typu cirkevného celku, v rámci ktorého je možné uchovávať aj niektoré anglikánske tradície, umožnila apoštolská konštitúcia Anglicanorum coetibus, ktorú v novembri 2009 schválil pápež Benedikt XVI.

V tomto roku sa očakáva vznik personálnych ordinariátov aj v Austrálii a Kanade. Práve v kanadskom Calgary prešla na Vianoce na katolícku vieru kompletná anglikánska farnosť sv. Jána Krstiteľa. Podľa informácií Vatikánskeho rozhlasu sa bývalý anglikánsky farár a kaplán pripravujú na prijatie katolíckej vysviacky. V Anglikánskej cirkvi ostali len dvaja farníci. „Noví katolíci si budú počas nasledujúcich piatich rokov svoj kostol a priľahlé budovy prenajímať od anglikánskej diecézy. Po skončení tohto obdobia dostanú prednostné právo k ich odkúpeniu,“ uviedol Vatikánsky rozhlas.

Imrich Gazda

Foto: usordinariate.org

Súvisiace články: Americkí anglikáni mieria do Katolíckej cirkvi

OSOBNOSŤ SVETA KRESŤANSTVA 2011: Svedkov svedok

2012-01-04T18:23:00.002+01:00

Štyridsať rokov stál po boku jednej z najväčších postáv 20. storočia. Dnes po svete šíri jej posolstvo. Kardinál Stanisław Dziwisz.

Súčasný krakovský arcibiskup, syn železničiara, ktorý tragicky zahynul počas výkonu svojho povolania, stál od polovice 60. rokov minulého storočia až do roku 2005 vždy tak trochu v tieni. V tieni „svojho“ biskupa, kardinála a neskôr pápeža Jána Pavla II. Kým pre väčšinu znamená život v úzadí iného človeka do značnej miery potláčanie vlastnej individuality, čo vytvára komplexy menejcennosti, o Stanisławovi Dziwiszovi to neplatilo. Život Karola Wojtyłu bol pre neho nielen vzácnym príkladom, ale aj významnou životnou školou, v ktorej sa formovala jeho osobnosť. Tandem Wojtyła&Dziwisz bol postavený na báze dôverného vzťahu otca a syna, učiteľa a svedka. Aj vďaka tomu je svedectvo o živote pápeža, ktoré krakovský arcibiskup dnes roznáša do sveta, autentické a dôveryhodné.

Je zaujímavé, že ani v súčasnosti Stanisławovi Dziwiszovi neprekáža, že ako člen kardinálskeho kolégia sediaci na významnom poľskom biskupskom stolci, ostáva skôr nenápadným ohlasovateľom životného odkazu svojho blahoslaveného priateľa. Všade kam príde, zdôrazňuje jednoduchý fakt z pápežovho života: bol to muž, ktorý „bol do Boha zamilovaný“, ktorý „žil s Bohom“, ako to niekdajší pápežov sekretár vyznal v knihe Život s Karolom (s. 91-92). Potvrdzuje to aj kult, ktorý Dziwisz pomáha budovať a rozširovať po celej Zemi, Wojtyłovi drahé Slovensko nevynímajúc. Podľa Sveta kresťanstva je táto činnosť, spojená s obnovou záujmu o relikvie v 21. storočí dôvodom, pre ktorý si hlava krakovskej arcidiecézy zaslúži miesto v tejto ankete.

Hoci výpočet Dziwiszovych životných medzníkov a aktivít môže byť na tomto priestore len ťažko úplný, predsa treba spomenúť aj temnejšie stránky, spájajúce sa ešte s jeho pôsobením v cirkevnom ústredí. Predovšetkým ide o podozrenia, podľa ktorých mal v čase kulminácie citlivých káuz pomáhať „ututlávať“ prečiny významných klerikov. Ide najmä o prípad údajného sexuálneho zneužívania mládeže zo strany niekdajšieho viedenského arcibiskupa, kardinála Hansa Hermanna Wilhelma Groëra či zosnulého Marciala Maciela Degollada, neslávne známeho zakladateľa hnutia Legionári Krista. So súčasným Dziwiszovým pôsobením sa spája aj úsilie o nezverejňovanie informácií, ktoré by pomohli objasniť prípady spolupráce kňazov krakovskej arcidiecézy s komunistickou Bezpečnostnou službou.

Napriek tomu dnes 72-ročný kardinál ostáva živým svedkom svätosti, ktorú mal po desaťročia možnosť pozorovať u Jána Pavla II. Išlo o svätosť, ktorá stavala na prirodzenosti a úprimnom zverení sa Bohu, ako to dosvedčuje aj spomienka z už zmienenej knihy. Po svojom poslednom požehnaní Urbi et Orbi na Veľkú noc 2005, kedy namiesto slov dokázal pred davom veriacich urobiť len znak kríža, pozrel sa pápež do očí svojho sekretára a povedal mu: „Asi by bolo lepšie, keby som zomrel, keď už nemôžem plniť poslanie, ktoré mi bolo zverené. Chcel som odpovedať,“ pokračuje Dziwisz „no on dodal: ,Nech sa stane tvoja vôľa... Totus tuus.´ Nevyjadrovalo to rezignáciu, ale odovzdanie sa Božej vôli“ (s. 252).

Marián Sekerák

Foto: wikipedia.org

Ďalšie profily nominovaných v ankete Osobnosť Sveta kresťanstva 2011 nájdete tu.

OSOBNOSŤ SVETA KRESŤANSTVA 2011: Z biskupov radoví kňazi

2012-01-03T15:41:00.003+01:00

John Broadhurst, Andrew Burnham, Keith Newton, Edwin Barness, David Silk. Skupina piatich anglikánskych biskupov, ktorí opustili svoju cirkev a v uplynulom roku sa stali katolíckymi kňazmi. Pre niekoho zradcovia, pre iných navrátilci do pravej cirkvi.

Svoje rozhodnutie bývalí anglikánski biskupi oznámili 8. novembra 2010. „Počas uplynulých 30 rokov sme boli skormútení, keď sme videli, že anglikáni a katolíci sa stále viac vzďaľujú v niektorých otázkach každodenného života, najmä vidiac rozdielne rozhodnutia v oblasti viery a disciplíny v rámci anglikanizmu, ktoré, veríme, nie sú kompatibilné s historickým povolaním anglikanizmu a s dvetisícročnou tradíciou cirkvi,“ napísali vo svojom vyhlásením a k 31. decembru 2010 abdikovali na svoje biskupské pozície.

V polovici januára 2011, keď pápež Benedikt XVI. zriadil personálny ordinariát Našej Pani z Walsinghamu pre anglikánov, ktorí sa rozhodli vstúpiť do Katolíckej cirkvi, John Broadhurst, Andrew Burnham a Keith Newton prijali kňazskú vysviacku a stali sa jeho prvými členmi. Zvyšní dvaja exbiskupi boli za katolíckych kňazov vysvätení v nasledujúcich mesiacoch. Počas veľkonočných sviatkov 2011 bolo do Katolíckej cirkvi prijatých ďalších 900 anglikánov, medzi nimi približne 60 bývalých pastorov.

Prvým ordinárom novozriadeného ordinariátu sa stal 58-ročný Keith Newton (na obr. so svojou manželkou Gill krátko po diakonskej vysviacke), bývalý biskup Richboroughu. „Nevnímam svoje prijatie do Katolíckej cirkvi ako radikálny zlom, ale ako súčasť duchovnej púte, ktorá sa začala mojím krstom,“ uviedol pre agentúru Zenit a dodal, že na 35 rokov kňazskej služby v Anglikánskej cirkvi sa pozerá s veľkou vďačnosťou. „Anglikánska cirkev ma vychovala v kresťanskej viere a v nej som ako dospievajúci objavil povolanie ku kňazskej službe.“ Zároveň zdôraznil, že jednota, za ktorú sa modlil Ježiš, je možná len v eucharistickom spoločenstve s Petrovým nástupcom a rozhodnutie Svätej stolice zriadiť personálny ordinariát je „novým a odvážnym nástrojom pri hľadaní jednoty kresťanov“.

Podľa Sveta kresťanstva si títo piati muži zaslúžia obdiv všetkých kresťanov. Ich krok určite imponuje najmä katolíkom, ale nimi urobené rozhodnutie, ktoré je predovšetkým prejavom vnútornej slobody, pevnej vôle a najmä ochoty načúvať vnútornému hlasu, by malo byť povzbudením pre všetkých ľudí. Je zjavné, že všetci piati sa rozhodovali v rozpore s kritériami prosperity a úspechu. Zanechali hierarchickú pozíciu, aby sa stali radovými kňazmi bez možnosti znovuzískať stratené funkcie – podľa nariadení cirkevného práva sa ženatý muž nemôže stať katolíckym biskupom. Zo zabehaných štruktúr prešli na „zelenú lúku“, kde musia od nuly vystavať nový cirkevný celok, pričom sú odkázaní len na veľkorysosť ich katolíckych a anglikánskych bratov. Navyše, časť anglikánskych, ale aj katolíckych veriacich sa na týchto odídencov, resp. prišelcov určite díva s dešpektom.

Pochvalné slovo si však zaslúži aj duchovná hlava Anglikánskej cirkvi, canterburský arcibiskup Rowan Williams. Napriek tomu, že sa mu vlastná cirkev rozpadá pred očami, zachoval sa naozaj veľkoryso. Rozhodnutie exbiskupov prijal síce s ľútosťou, ale zároveň s rešpektom a okrem vďaky „za roky vernej pastoračnej služby v Anglikánskej cirkvi“ im poprial všetko najlepšie v novej fáze ich služby cirkvi. Rovnako ústretovo sa zachoval aj po oznámení zverejnení apoštolskej konštitúcie Anglicanorum coetibus, ktorá umožnila zriadenie personálneho ordinariátu. Nezrušil stretnutie s Benediktom XVI., ktoré bolo naplánované pár dní nato a vyhlásil, že ordinariát nepovažuje za prejav agresie, ktorý by mal destabilizovať vzťahy oboch cirkví.

Imrich Gazda

Foto: wikipedia.org

Ďalšie profily nominovaných v ankete Osobnosť Sveta kresťanstva 2011 nájdete tu.

Írsko opäť pošle veľvyslanca do Vatikánu. Úradovať tam však nebude

2012-01-03T10:11:00.004+01:00

Po minuloročnej diplomatickej roztržke medzi Svätou stolicou a Írskom, v dôsledku ktorej došlo k výmene nuncia v Dubline a odvolaniu veľvyslanca z Vatikánu, sa situácia upokojuje. Zelený ostrov nedávno rozhodol, kto bude zastupovať jeho záujmy u pápeža.

Podľa informácií, ktoré priniesol portál Vatican Insider, sa novým veľvyslancom pri Svätej stolici stane ostrieľaný diplomat David John Cooney. Vatikánsko-írske diplomatické styky siahajúce do roku 1929 sa tak opäť ustália.

Nebude to však na rovnakej úrovni ako do 3. novembra, kedy sa írska strana rozhodla zavrieť svoj zastupiteľský úrad – oficiálne z ekonomických dôvodov. Nový veľvyslanec nebude sídliť v Ríme, ale z írskej diplomatickej misie sa stane tzv. nerezidentné zastupiteľstvo. Írsko sa tak zaradí medzi krajiny ako sú napr. Arménsko, Azerbajdžan, Burkina Faso, Burundi, Mozambik, Kirgizsko či Thajsko.

Päťdesiatsedemročný Cooney vyštudoval politológiu a históriu na anglickej Keele University, ktorá mu v roku 2009 udelila čestný doktorát. Za sebou má bohatú kariéru vo vlasti i na írskych zastupiteľstvách po celom svete. Pôsobil v Rakúsku, Francúzsku, Veľkej Británii, pri OECD, EÚ i OSN. Paradoxné je, že jeho prvý diplomatický post bol generálny sekretariát na írskom veľvyslanectve pri Svätej stolici, kde pôsobil medzi rokmi 1981 – 1985.

Ako uvádza Vatican Insider, tí, ktorí Cooneyho poznajú, opisujú ho ako muža priameho dialógu, ktorý pracuje poctivo a transparentne. Cooney je ženatý, praktizujúci katolík, má štyri dospelé deti. Poverovacie listiny by mal pápežovi odovzdať v najbližších dňoch.

Marián Sekerák

Foto: wikipedia.org

OSOBNOSŤ SVETA KRESŤANSTVA 2011: Pakistanský Tomáš Morus

2012-01-02T18:33:00.000+01:00

Bol jediným katolícky ministrom vo federálnej vláde oficiálne islamského štátu. Vytrvalý ochranca práv náboženských menšín doplatil na svoju zásadovosť vlastným životom. Podľa príkladu sv. Tomáša Mora sa nedal zlomiť ani vyhrážkami a vylial krv v zápase za pravdu.

Len krátko sa mohol tešiť pakistanský politik Clement Shahbaz Bhatti z malého víťazstva – zachovania ministerstva pre náboženské menšiny, ktorého existencia bola začiatkom roka vážne ohrozená. Pár dní po tom, ako sa po druhýkrát stal šéfom spomínaného rezortu, ho doteraz neznámi útočníci 2. marca pripravili o život. Minister, pre ktorého sa vyhrážanie zabitím stalo rutinou, dosvedčil vlastným životom, že to, čomu venoval posledné roky svojho života, myslel naozaj vážne.

V demokraciách západného typu sa zdá, že nie je nič jednoduchšie ako „plávať proti prúdu“, vyjadriť svoj názor v opozícii voči väčšine. Pri zachovaní rešpektu voči dôstojnosti spoluobčanov neexistuje dôvod na perzekúciu. V krajine, kde štatisticky menej ako štyri percentá obyvateľstva nie sú moslimovia, je však situácia iná. V atmosfére boja za základné občianske práva a slobody, v prostredí ovládanom korupciou a bunkami teroristických skupín znamená „zmýšľať inak“ neodpustiteľnú chybu, za ktorú sa platí najvyššou cenou.

Podľa Sveta kresťanstva Bhatti nebol naivným rojkom, ktorý by potreboval strhávať na seba domácu či svetovú pozornosť. Na rozdiel od nemalého počtu ľudí, pre ktorých je politika prostriedkom sebaprezentácie či biznisu, bola pre neho povolaním. Vnímal ju ako poslanie zastávať sa tých, ktorí sú príliš slabí na to, aby dokázali sami upozorniť na svoje problémy.

Vo svete plnom predsudkov a nenávisti Bhattiho svedectvo ukazuje, že zápas o fundamentálne hodnoty nebude nikdy ukončený. V Pakistane je to dnes boj o slobodu náboženského vyznania, v našom západnom svete sú „v hre“ iné hodnoty. Ak najslabší nie sú schopní, či nemajú dostatočnú vôľu za ne bojovať, nastúpiť by mali politici, ich zástupcovia. S odvahou a odhodlaním. To je ich skutočné poslanie – obsah politiky. Shahbaz Bhatti to vedel.

Marián Sekerák

Foto: wikipedia.org

Ďalšie profily nominovaných v ankete Osobnosť Sveta kresťanstva 2011 nájdete tu.

Pastierske listy biskupi venovali hospodárskej kríze

2012-01-02T10:08:00.002+01:00

Na začiatku roka 2012 si mohli slovenskí katolíci vypočuť viaceré pastierske listy. Okrem tradičného vianočného posolstva v sebe obsahovali aj zamyslenia nad hospodárskou krízou.

Na druhý sviatok vianočný sa obyvateľom Žilinskej diecézy prihovoril svojím listom biskup Tomáš Galis. Vo výrazne duchovne ladenom dokumente odmietol stotožňovať Vianoce so „zbožnou tradíciou“ a vyzval na „osobné stretnutie s Kristom“ podľa vzoru prvého mučeníka, sv. Štefana. Tematicky podobne bol ladený aj novoročný pastiersky list nitrianskych biskupov Viliama Judáka a Mariána Chovanca, ktorí sa zamerali na problematiku prežívania svätej omše.

Bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský sa inšpiroval aktuálnym posolstvom Benedikta XVI. k 45. Svetovému dňu pokoja. Nevyhol sa však ani téme hospodárskej krízy: „V konečnom dôsledku ide o krízu duchovnú a morálnu, v kríze je náš súčasný spôsob života, naša kultúra, náš vzťah k sebe samým, k ľudskej osobe, k jej dôstojnosti a hodnote.” Podľa arcibiskupa Zvolenského na súčasnú spoločnosť zostupuje „tmavý mrak problémov”. V takejto situácii je podľa neho jedinou nádejou kresťana ostávať v Božej blízkosti.

Asi najoriginálnejšie sa veriacim prihovoril Marián Bublinec, administrátor Banskobystrickej diecézy. Ako námet svojho listu si vybral podobenstvo o márnotratnom synovi, kde však jeho úlohu preberá „dcéra Európa“. Pri jej návrate späť do otcovho domu ju stretávajú záchrancovia „zľava“ a „sprava“. Tí zľava jej radili: „Pozri, máš stádo svíň, ktoré pasieš. Znárodníme ho, odoberieme majiteľovi a vždy keď budeme hladní, jednu sviňu zabijeme, spravíme si klobásky a budeme šťastne žiť...“ A začali hodovať...” Európa si však podľa Bublinca „veľmi rýchlo uvedomila, že sa dlho nedá žiť na dlh“.

Takzvaní záchrancovia sprava jej následne poradili, aby svoje stádo nezabíjala, ale obchodovala s ním. „Peniaze sa síce točili, aj pribúdali, ibaže ich hodnota ubúdala. Zároveň – ako pribúdalo peňazí – každý začal myslieť sám na seba a pocit prázdnoty bol stále väčší. Na Európu, ktorá svine pásla, si nikto nespomenul.“

Napokon Mons. Bublinec odkryl pointu inovovaného podobenstva: „Žiť bez perspektívy večnosti, žiť v ateizme, znamená žiť bez zajtrajška, bez nádeje, ale to je zúfalé. Na druhej strane – žiť pre tvrdý biznis, kapitalizmus, bez kúska solidarity a bez kúska srdca, znamená pozerať sa na seba i na druhých ako na stroj. No ten nevie lásku prijímať ani dávať, a nakoniec ničí všetko, čo mu stojí v ceste... Tak prichádzame k paradoxnej, ale pravdivej situácii: Ak chceme ísť dopredu, musíme sa vrátiť...” Cieľom tohto návratu má byť Boh – Otec. Inak podľa Bublinca „stratená dcéra Európa, ktorá sa desí slova kríza“ nemá šancu na prežitie.

Špecifickú výzvu adresoval aj cirkvi, ktorá „vždy vyzývala ľudí, aby jej verili“. Podľa Mariána Bublinca „nastal čas, aby aj ona verila ľuďom“.

Prehľad ďalších pastierskych listov nájdete aj na stránke TK KBS.

Marián Sekerák

Foto: picasaweb.google.com (Fara Lamač)

OSOBNOSŤ SVETA KRESŤANSTVA 2011: Občan Baláž

2011-12-30T15:26:00.002+01:00

Smrť jedného z najvýraznejších slovenských biskupov uprostred letných prázdnin prekvapila azda každého. Slovensko tak stratilo svedka, ktorého viera bola vyskúšaná ohňom (porov. 1 Pt 1,7).

Z kázní biskupa Baláža zaznievalo čosi z ducha starozákonných prorokov. Horlivosť, naliehavosť a výzva k pravému kultu. Mnohým sa občas zdalo, že hovoril príliš politicky. Tejto rovine sa nemohol, ba ani nechcel vyhnúť. Na vlastnej koži zakúsil, aké je to byť „triednym nepriateľom“. A to nielen pred rokom 1989.

Komunistický režim bol častou tému jeho narácií. Spomínal v nich a varoval. Varoval tých, ktorí mu boli zverení, aby nepodľahli falošným zvodom a lákavým ponukám, o ktoré nie je núdza ani dnes. Nielen svojimi homíliami a príhovormi svedčil o tom, že Boh má úplne inú mieru na úspech. Takú, ktorá sa často vymyká našim predstavám. A tak sa mohlo stať, že „občan Baláž“ – ako ho kedysi titulovali tí, čo mu za čias totality znemožňovali plne sa odovzdať svojmu životnému poslaniu – sa na prahu vzniku novej Slovenskej republiky stal nástupcom apoštolov.

Pre Rudolfa Baláža táto pocta nebola len obyčajnou satisfakciu za roky prežité v socializme. Stala sa pre neho výzvou na dynamickú pastoráciu. V priebehu vyše dvadsiatich rokov na bystrickej Moysesovej katedre dokázal zúročiť roky prežité v dvoch veľkých „školách“ svojho života. Jednako roky v škole Panny Márie, ku ktorej sa od detstva rád uchyľoval ako polosirota s vrúcnym vzťahom k svojej mame, na ktorú často s láskou spomínal. A tiež v škole viacerých pokorení: ako neoblomný kňaz, a neskôr i ako neoblomný biskup.

Pätnásty biskup Banskobystrickej diecézy bol podľa Sveta kresťanstva zjavom našich čias. Zjavom vďaka vzhľadu plnému dôstojnosti a vzbudzujúceho rešpekt. Vďaka svojmu mohutnému hlasu, ktorý bol spolu s obsahom jeho slov príčinou, ktorá rozhodne nedovolila podriemkavať nijakému návštevníkovi ním vedených bohoslužieb. Predovšetkým však bol zjavom vďaka svojej osobnosti, charizme, daru od Boha.

Rudolf Baláž počas svojho života hlásal slovo, naliehal vhod i nevhod, usvedčoval, karhal a povzbudzoval (porov. 2 Tim 4,2). Viaceré plody jeho pastoračného pôsobenia pretrvajú na území diecézy ešte celé stáročia. Príklad dôveryhodného nasledovania Krista, ktorý zanechal, prekračuje hranice biskupstva a pretrvá v srdciach ľudí.

Marián Sekerák

Foto: tkkbs.sk

Počas nasledujúcich dní vám prinesieme profily ďalších nominovaných v ankete Osobnosť Sveta kresťanstva 2011, z ktorých si budete môcť vybrať absolútneho víťaza.

OSOBNOSŤ SVETA KRESŤANSTVA 2011: „Kladivo“ na liberálnych teológov

2011-12-29T18:41:00.005+01:00

Nemecký novinár Peter Seewald je známy najmä ako autor rozhovorov s kardinálom Josephom Ratzingerom. V tomto roku vyšiel aj v slovenčine jeho bestseller Svetlo sveta – historicky prvý knižný rozhovor s pápežom. Do povedomia sa tiež zapísal ostrou kritikou memoranda nemeckých teológov.

Peter Seewald prešiel skutočne zaujímavou životnou cestou. Vyrastal síce v bavorskej katolíckej rodine, ale v revolučných 60. rokoch si ho získali módne marxistické ideály. V roku 1976 založil a viedol radikálny týždenník Wochenzeitung, neskôr pracoval v popredných nemeckých periodikách ako Spiegel, Stern a Süddeutsche Zeitung. Od roku 1993 je novinárom na voľnej nohe.

V čase prípravy prvej knihy rozhovorov s kardinálom Josephom Ratzingerom, ktorá vyšla v roku 1996 pod názvom Soľ zeme, bol mimo cirkvi, z ktorej pred rokmi dobrovoľne vystúpil. V predhovore k druhej knihe rozhovorov Boh a svet z roku 2001 však priznáva, že opäť začal chodiť do kostola. „Hoci som mal pochybnosti a nedôveroval som posolstvám Zjavenia, zdalo sa mi nevyvrátiteľné, že svet nie je náhodný, že nie je výsledkom výbuchu alebo čohosi podobného, ako tvrdí Marx a ostatní. A už vôbec nie je stvorený ľuďmi, ktorí nie sú schopní vyliečiť ani nádchu, ani zabrániť pretrhnutiu hrádze. Uvedomoval som si, že za spleťou liturgie, modlitieb a prikázaní musí jestvovať nejaký základ, nejaká pravda,“ napísal dnes 57-ročný Seewald. „Opustiť Cirkev, ktorá sa mi zdala pred rokmi vyprázdnená a reakcionárska, nie je celkom jednoduché, vrátiť sa však do nej je ešte ťažšie. Človek nechce len veriť v to, čo vie, ale aj vedieť, v čo verí.“

Poslednú knihu rozhovorov s názvom Svetlo sveta z roku 2010 už Seewald písal ako zapálený katolík a obhajca súčasného pápeža. „Zapôsobil na mňa dojmom mladého a moderného človeka – nie úzkoprsého, ale odvážneho, ktorý naďalej zostáva človekom tohto sveta. Učiteľ, ktorý je sám sebou, no nemôže sa spokojne prizerať, ako strácame to, čoho sa v skutočnosti nemožno vzdať,“ vyznal sa v predhovore.

Kým vo všetkých troch knihách dával Seewald priestor najmä názorom svojho respondenta – aj keď z otázok jasne presakovali jeho postoje – naplno sa prejavil až začiatkom tohto roka. V rozhovore pre rakúsky magazín Kath.net konštatoval, že s podpísanými teológmi nemá zmysel púšťať sa do vecnej diskusie z niekoľkých dôvodov: návrhy ako je liberalizácia celibátu, uznávanie homosexuálnych zväzkov či svätenie žien neriešia súčasnú krízu cirkvi, len ju prehlbujú; zdanlivý progresivizmus 143 teológov v skutočnosti vedie do slepej uličky, kam sa dostali protestantské cirkvi; ľudia už majú plné zuby nikam nevedúcej diskusie.

Svojich názorových oponentov Seewald zároveň počastoval niekoľkými dávkami irónie a sarkazmu. „Memorandum nemeckých teológov je druh teologického stalinizmu... Toto nie je povstanie mladých, ale vzbura v domove dôchodcov... Ako zhnité vetvy môžu napáchať škody, keď spadnú zo stromu.“

Bývalý marxista Seewald, ktorý dnes patrí medzi najhlasnejších apologétov súčasného pápeža, je podľa Sveta kresťanstva pozoruhodným zjavom. Jeho knihy rozhovorov s Benediktom XVI. sú inšpiratívnou trilógiou, po ktorej musí siahnuť každý, koho aspoň trochu zaujíma myslenie hlavy Katolíckej cirkvi. Navyše, všetky tri knihy sú čítavé nielen pre akademikov, ale aj laikov, tak pre katolíkov, ako aj pre ostatných kresťanov či neveriacich. Čitateľ sa však neubráni dojmu, že otázky Seewalda, ktorý hľadá a pochybuje, idú k podstate veci viac ako otázky Seewalda – obrancu viery.

Platí to aj o polemike s nemeckými teológmi. Namiesto dialógu, ktorý sa Vatikán usiluje viesť s lefébvristami – pričom Seewald medzi nich a autorov memoranda kladie znamienko rovnosti („Obe skupiny sa prekonávajú v detinskej vzbure a vulgárnostiach proti pápežovi.“) – páli na liberálnych teológov rovnako ostré šípy, akými kedysi z marxistických pozícií odstreľoval Katolícku cirkev.

Imrich Gazda

Foto: incaelo.files.wordpress.com

Počas nasledujúcich dní vám prinesieme profily ďalších nominovaných v ankete Osobnosť Sveta kresťanstva 2011, z ktorých si budete môcť vybrať absolútneho víťaza.

KOMENTÁR: Nigérijské a severokórejské slzy

2011-12-29T06:49:00.001+01:00

V Nigérii smútia rodiny obetí vianočného masakru. V deň Ježišových narodenín rukami vrahov zahynuli priamo v Božom chráme ich najdrahší. V týchto dňoch sa smúti aj na inom konci Zeme. A predsa slzy týchto ľudí nie sú rovnaké.

Je to paradox. Boh na nás nezabudol, „ľúto mu bolo zástupov“ (porov. Mt 15,32), a preto to s nami riskol. Tým, že k nám prišiel, že Nekonečný sa „vmestil“ do konečnosti a ohraničenosti ľudského života nám ukázal, že život sa oplatí žiť. A to aj v príkoriach a útrapách. Svojím príchodom dal ľudstvu dôvod na radosť.

Je to paradox. Pár ľudí – pár z nás – sa zišlo kdesi v strede Afriky, aby túto svoju radosť vyjadrilo spoločným stretnutím a vzdávaním vďaky. Pohľad na novonarodeného Kráľa bol ich posledným životným potešením, ich poslednou radosťou. Bola to však ich vina, že boli v nesprávnom čase na nesprávnom mieste? Bola to ich vina, že si zvolili „nesprávne“ náboženstvo, ktoré je tŕňom v oku mnohých už dve tisícročia, ako to predpovedal jeho božský Pôvodca? Bola to ich vina, že niekoľko ich spoluobčanov nie je spokojných so svojou životnou, sociálnou a politickou situáciou? Bola to vari Ježišova vina, že niekoľko jeho spoluobčanov nebolo spokojných s ich životnou, sociálnou a politickou situáciou? Preto zomreli tak tragicky? Preto zomrel tak tragicky?

Je to paradox. Človek, ktorý sa nezdráhal odpovedať na atraktívnu diablovu ponuku „toto všetko ti dám, ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať“ (porov. Mt 4,9) a dostal od neho dočasnú svetskú moc, zomrel len pár dní pred Božími vyvolencami z Nigérie. Zástupy jeho spoluobčanov nad ním horko plačú. Dobre vieme, aký je to plač...

Benedikt XVI. k masakre nigérijských kresťanov.

Slzy severokórejského ľudu sú hrozivou zmesou totalitnej réžie a beznádeje plynúcej z neistej budúcnosti. Slzy pozostalých obetí nigérijského masakru sú prejavom úprimného zármutku nad stratou svojich blízkych. Rozdielov medzi nimi je mnoho. Jeden je však najvýraznejší. Je ním nádej. Muži a ženy v Severnej Kórei majú zakázané vidieť ju. A možno už sami nie sú schopní ju postrehnúť. Africkí plačúci – rovnako ako plačúci po egyptskom masakri koptov z prvého tohtoročného dňa – budú potešení (porov. Mt 5,4), ich smútok sa premení na radosť (porov. Jn 16,20), keď sa znova zídu pred Božou tvárou s tými, za ktorými sa teraz oprávnene rmútia.

Výzvou pre kresťana je modlitba. Za obe tieto skupiny. Hoci sú príčiny ich sĺz odlišné a odlišná je aj ich časná životná perspektíva, vieme, že nádej existuje pre všetkých. Existuje Nádej. Je to Nádej, ktorá jediná je schopná zotrieť z očí každú ich slzu (porov. Zjv 21,4).

Marián Sekerák

Foto: radiovaticana.cz

OSOBNOSŤ SVETA KRESŤANSTVA 2011: „Čierny pápež“ zavelil doľava

2011-12-28T15:16:00.007+01:00

Aj keď afrických hierarchov bolo vo vedení cirkvi vždy poskromne, stále sa našiel aspoň jeden, ktorý priťahoval širokú pozornosť. Po beninskom kardinálovi Bernardovi Gantinovi a Nigérijčanovi Francisovi Arinzem sa nepísaným lídrom afrického kléru stal 63-ročný ghanský kardinál Peter Kodwo Appiah Turkson.

Za predsedu Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj ho Benedikt XVI. vymenoval ešte koncom roku 2009, jeho meno však zarezonovalo až v poslednom období. Niet pochybností o tom, že počas najbližšieho konkláve si médiá „adoptujú“ práve jeho a pasujú ho za možného čierneho pápeža.

Turksonovo meno bolo v tomto roku spájané najmä s kontroverznou nótou venovanou reforme medzinárodného finančného a menového systému. Dokument ťažko rozdýchavali najmä americkí neokoni, ktorí sa po pre nich ľavicovej encyklike Benedikta XVI. Caritas in veritate museli zmieriť s ďalším „ľavicovým“ dokumentom z prostredia rímskej kúrie. Turksonova nóta len potvrdila skutočnosť, že M. Novak, G. Weigel a spol. smrťou Jána Pavla II. úplne stratili vplyv na formovanie ekonomických názorov Svätej stolice, ktoré sa s nástupom Benedikta XVI., menovaním kardinála Turksona a vypuknutím finančnej krízy posunuli doľava.

Kardinál Turkson nie je len najvýraznejším ekonomickým hlasom Vatikánu, ale predovšetkým hlasom africkej cirkvi, ktorá rokmi naberá nielen na veľkosti, ale aj na dôležitosti. Práve jeho Benedikt XVI. vymenoval za relátora (generálneho sekretára) biskupskej synody o Afrike, ktorá sa v októbri 2009 konala vo Vatikáne a v marci tohto roku ho vyslal ako mediátora Svätej stolice pri riešení konfliktu v Pobreží Slonoviny. Menovanie za člena najvplyvnejšieho úradu rímskej kúrie, Kongregácie pre náuku viery, len podčiarkuje dôveru, ktorú súčasný pápež prechováva ku kardinálovi Turksonovi.

Treťou oblasťou, v ktorej Turkson zanechal výraznú stopu, je „dialóg s odlišnosťou“. Jeho matka bola metodistka, študoval nielen na prestížnych pápežských , ale aj amerických univerzitách, jedným z najbližších spolupracovníkov v pápežskej rade je laička Flaminia Giovanelli, čo je v rímskej kúrii stále ojedinelý prípad. Navyše má zmysel pre humor: „V našej krajine je tradícia dávať dieťaťu meno toho dňa týždňa, v ktorom sa narodilo. Ja sa volám Kodwo, pretože som sa narodil v pondelok. V našej rodine sú aj dva Piatky a tri Nedele,“ povedal pri jednej príležitosti novinárom.

Dôležitú rolu kardinál Turkson zohral aj počas októbrového medzináboženského stretnutia v Assisi, ktoré zvolal Benedikt XVI., za čo si vyslúžil tvrdú kritiku ultrakonzervatívnych skupín v Katolíckej cirkvi. Pre všestranný dialóg má kardinál Turkson nielen osobnostné, ale aj jazykové predpoklady – plynule hovorí ôsmimi svetovými jazykmi.

V roku 2011 sa podľa Sveta kresťanstva kardinál Turkson vyprofiloval nielen na lídra africkej, ale aj univerzálnej cirkvi. Jeho osoba je dôkazom, že vyšší počet prelátov z krajín tretieho sveta na úkor hierarchov z kedysi katolíckych, no dnes najsekularizovanejších európskych krajín, môže byť na prospech oživenia celej cirkvi. Nečakaný víťaz konkláve v roku 1978 a jeho prelomový pontifikát by mal byť aj pri ďalších voľbách pápežov mementom, že kandidátov z ďalekých krajín sa netreba báť.

Imrich Gazda

Foto: wikipedia.org

Počas nasledujúcich dní vám prinesieme profily ďalších nominovaných v ankete Osobnosť Sveta kresťanstva 2011, z ktorých si budete môcť vybrať absolútneho víťaza.

Benedikt XVI. rímskej kúrii: Kríza cirkvi v Európe spočíva v kríze viery

2011-12-27T15:12:00.004+01:00

Pápež v tradičnom predvianočnom príhovore k členom rímskej kúrie bilancoval uplynulý rok. Do kontrastu postavil európsku únavu z viery a radostné nadšenie afrických a mladých veriacich. Liekom je podľa neho prežívanie novej evanjelizácie.

Ekonomická a finančná kríza, apoštolské cesty, medzináboženské stretnutie v Assisi. Aj týchto tém sa v očakávanom zhodnotení končiaceho roka dotkol Benedikt XVI. Centrálnu časť príhovoru však venoval európskej kríze viery a hľadaniu možných riešení. Vychádzal pritom najmä zo skúsenosti získaných počas augustových Svetových dní mládeže v Madride a novembrovej apoštolskej cesty do afrického Beninu.

„Na konci roka sa Európa nachádza vo finančnej a ekonomickej kríze, ktorá spočíva v etickej kríze ohrozujúcej starý kontinent,“ uviedol pápež. Solidarita, nasadenie pre druhých a zodpovednosť za chudobných a trpiacich patria stále medzi široko akceptované hodnoty, ale chýba motivačná sila uvádzať ich do praxe. „Poznanie a vôľa nejdú nutne ruka v ruke.“ Na otázky, ktoré z toho vyplývajú, musí cirkev odpovedať ohlasovaním evanjelia, novou evanjelizáciou.

„Ako dnes ohlasovať evanjelium? Akým spôsobom sa viera, živá a vitálna sila, môže dnes stať realitou?“ opýtal sa Benedikt XVI. a pokračoval ďalšími otázkami: „Čo je reforma cirkvi? Ako sa uskutočňuje? Aké sú jej cesty a ciele?“ Nielen veriaci so znepokojením sledujú stále vyšší vekový priemer a vždy nižší počet ľudí pravidelne chodiacich do kostola, pokles kňazských povolaní a nárast skepsy a neviery. „Čo teda musíme robiť?“ Po množstve otázok pápež predložil svoju odpoveď: „Jadrom krízy cirkvi v Európe je kríza viery. Pokiaľ na ňu nenájdeme odpoveď, pokiaľ viera neobnoví svoju životnosť, nestane sa hlbokým presvedčením a reálnou silou skrze stretnutie s Ježišom Kristom, všetky ostatné reformy zostanú neúčinné.“

Veľkým povzbudením pre pápeža bolo stretnutie s radostným nadšením pre vieru počas návštevy Beninu. „Nie je tam cítiť ani náznak únavy z viery, medzi nami tak rozšírenej, nič zo znudenosti z toho, že sme kresťania...“ Liekom proti spomínanej únave bola podľa pápeža veľkolepá skúsenosť Svetových dní mládeže (SDM) v Madride – „žitá nová evanjelizácia“. Tento nový, omladený spôsob kresťanskej existencie Benedikt XVI. zhrnul do piatich bodov.

Prvým je nová skúsenosť katolicity, univerzálnosti cirkvi. Aj keď mladí na SDM pochádzali zo všetkých kontinentov a nikdy predtým sa nevideli, boli si blízki, pretože sa ich dotkol ten istý Ježiš. „Skutočnosť, že všetky ľudské bytia sú bratmi a sestrami, je tu nielen ideou, ale stáva sa spoločnou reálnou skúsenosťou, ktorá vytvára radosť.“ Napriek všetkým námahám a nejasnostiam je podľa Benedikta XVI. pekné patriť do katolíckej cirkvi.

Druhým bodom je nezištná ochota ponúknuť časť svojho života blížnym, k čomu sa podujalo okolo 20 000 mladých dobrovoľníkov zabezpečujúcich priebeh SDM. Títo ľudia sa tak rozhodli nie preto, že museli, ani nie kvôli „nebeskej odmene“ či strachu z pekla, ale jednoducho preto, že konať dobro a byť pre druhých je pekné. Takéto rozhodnutie sa podľa Benedikta XVI. rodí v stretnutí s Ježišom Kristom, ktorý dal ľuďom seba samého. Mladí dobrovoľníci tak boli opakom Lótovej ženy, ktorá sa obzerala späť, pričom zahľadenosť do seba je mnohokrát charakteristická aj pre kresťanov.

Ďalšie dva body predstavujú adorácia a sviatosť zmierenia, ktoré sú podľa pápeža aktom viery. Boh nie je len nejakou hypotézou, ale živou Prítomnosťou, pred ktorou sa veriaci skláňa a žiada o odpustenie. Benedikt XVI. zdôraznil, že „desaťtisíce ľudí, prevažne mladých, ktorí odpovedali úplným tichom na prítomnosť Pána v Najsvätejšej sviatosti, adorujúc ho“ v Londýne, Záhrebe či Madride, sú preňho „nezabudnuteľným momentom“.

Poslednou charakteristikou kresťanskej existencie je podľa pápeža radosť, ktorá vychádza zo skutočnosti, že veriaci človek sa cíti byť Bohom chcený a milovaný. „Tam, kde prevládne pochybnosť o Bohu, nevyhnutne nasleduje pochybnosť o samotnej existencii ľudí,“ dodal Benedikt XVI.

Imrich Gazda

Foto: radiovaticana.cz

Súvisiaci článok: Benedikt XVI. rímskej kúrii: Tvár cirkvi je pokrytá prachom (2010)

Vyhlásenie ankety Osobnosť Svet kresťanstva a vianočné prianie

2011-12-24T09:26:00.005+01:00

Vianoce sú nesporne radostné sviatky. Vianočná radosť by však nemala prekryť istý vnútorný nepokoj.

Kamera: Jakub Krška

Vatikánsky denník: Havel bol najdôležitejším symbolom dejín slobody

2011-12-23T07:47:00.000+01:00

Príbeh slobody. Takto nazval vatikánsky denník L´Osservatore Romano rozsiahly článok venovaný zosnulému československému prezidentovi Václavovi Havlovi.

Autor Andrea Possieri v úvode svojho textu odkázal na rozhovor Milana Kunderu pre francúzsky časopis Le Nouvel Observateur z decembra 1989. „Jeho život sa podobá umeleckému dielu,“ povedal svetoznámy spisovateľ na adresu čerstvo zvoleného prezidenta.

„Havel zostal intelektuálom aj v čase, keď prijal najvyššiu štátnu funkciu. Bol umelcom dôverne zviazaným s najhlbšími aspektmi života svojej krajiny, zakorenený v špecifickosti ľudovej tradície, ktorý vlastne práve preto mohol byť považovaný za ,novodobého hrdinu´,“ napísal Andrea Possieri, ktorý zároveň pripomenul všetky kľúčové momenty Havlovho života: otvorený list Gustávovi Husákovi z apríla 1975, Chartu 77, ktorá ho stála takmer päťročné väzenie či Nežnú revolúciu.

Záver článku autor venoval slávnostnej ďakovnej bohoslužbe celebrovanej českým prímasom, kardinálom Františkom Tomáškom. „Nachádzame sa tu, v katedrále sv. Víta, matke všetkých našich chrámov. Ako vždy počas uplynulých storočí, vo chvíľach radosti sme sa zjednotili, aby sme Bohu ďakovali za veľkú nádej, ktorú nám daroval počas týchto dní,“ pripomenul vatikánsky denník kardinálove slová. Zdôraznil aj to, že Havel pred vstupom do kaplnky sv. Václava pokľakol a prežehnal sa pred hrobmi českých kráľov a sv. Anežky Českej, ktorú krátko predtým svätorečil pápež Ján Pavol II.

Slávnostné Te Deum Antonína Dvořáka, ktoré nasledovalo v podaní Pražskej filharmónie, „nebolo len znovuobjavením starovekej liturgie, ktorá spája politiku a tradíciu, kultúru a náboženstvo, ale predstavovalo začiatok nových dejín. Dejín slobody, ktorých najdôležitejším symbolom bol Václav Havel“.

Imrich Gazda

Foto: vaclavhavel.cz

Prečo pápež vymenil iPad za Tablet-S od Sony?

2011-12-22T13:42:00.005+01:00

Kým v júni Benedikt XVI. spustil nový vatikánsky spravodajský portál prostredníctvom iPadu, pri nedávnom rozsvecovaní najväčšieho vianočného stromčeka na svete použil Tablet-S od Sony. Aké sú dôvody prechodu ku konkurencii?

Začiatkom decembra pápež Benedikt XVI. rozsvietil obrovský vianočný stromček, ktorého obrysy na úpätí pohoria Igino vytvára 950 svetiel (viac tu). Vyhlásenie Tlačového strediska Svätej stolice zdôraznilo, že pápež tak urobil prostredníctvom tabletu od firmy Sony s operačným systémom Android. Benedikt XVI. nepoužil tablet prvýkrát. Koncom júna na iPade spustil nový vatikánsky spravodajský portál news.va (viac tu).

Zaujímavé je, že prvým tabletom v rukách Benedikta XVI. bol práve iPad. Pritom v technologickej oblasti Vatikán spolupracuje práve s firmou Sony, ktorá napríklad v roku 2010 dodala Vatikánskemu televíznemu centru novú techniku, vďaka ktorej môže vysielať v HD kvalite.

Otázka, prečo pápež „prebehol“ od Applu k Sony, sa na prvý pohľad javí ako banálna, ale v čase, keď obe firmy so svojimi najnovšími technologickými hitmi zápasia o nových zákazníkov, je pápež v ruke s jedným z týchto produktov, skvelým reklamným ťahom. Navyše, použitie tabletu tej-ktorej firmy zdôraznil samotný Vatikán.

Za rozhodnutím zmeniť typ tabletu však nestojí lobing jednotlivých firiem ani marketingové dohody s Vatikánom. Práve naopak. Podľa oficiálnej stránky celebritného vianočného stromčeka musel byť tablet od Sony použitý práve kvôli spolupráci miestnych podnikov so Sony Italia.

Pri najbližšej príležitosti sa tak možno Benedikt XVI. objaví s produktom od Samsungu, Panasonicu alebo Motoroly.

Imrich Gazda

Foto: comune.gubbio.pg.it

Juhokórejskí biskupi: Smrť Kim Čong-ila je nádejou pre celý polostrov

2011-12-21T17:16:00.003+01:00

Biskupi veria, že smrť severokórejského diktátora otvorí cestu k zjednoteniu ostrova. Veľa napovie aj vnútorný zápas medzi komunistickou stranou a armádou.

„Smrť severokórejského lídra Kim Čong-ila môže byť začiatkom zlomu na ceste znovuzjednotenia oboch Kóreí,“ cituje agentúra Fides predsedu Juhokórejskej biskupskej konferencie Petra Kanga. Priestor pre dialóg sa otvoril aj podľa biskupa Lazzara You Heung-sika, ktorý pri biskupskej konferencii zodpovedá za starostlivosť o migrantov.

Obaja však zároveň priznávajú, že situácia u ich severného suseda je napätá a málo čitateľná. „Nový líder Kim Čong-un je príliš mladý, má len 30 rokov, nemá žiadnu politickú skúsenosť a zdá sa, že sa neteší veľkej dôvere kórejského ľudu,“ konštatuje biskup Kang. Podľa Heung-sika nastalo v Severnej Kórei obdobie veľkého zmätku. „V rámci režimu dôjde k vnútornému stretu medzi stranou a armádou.“ Kým ozbrojené sily sú naklonené mladému vodcovi, komunistickú stranu má pod kontrolou jeho strýko.

Biskup Heung-sik sa zároveň domnieva, že juhokórejská vláda by nemala váhať s vyslaním delegácie na pohreb Kim Čong-ila, pretože tým môže naznačiť svoju túžbu po dialógu a mieri. O ten sa pokúšajú aj náboženskí lídri z oboch strán: po septembrovej návšteve juhokórejských duchovných predstaviteľov v Pchjongjangu by na budúci rok mala nasledovať cesta Severokórejčanov na juh.

„Toto dianie by mohlo byť signálom, že Pán chce hlbokú zmenu v krajine,“ nádeja sa biskup Kang. „Je príliš skoro na to, aby sa dalo povedať, čo sa stane na Kórejskom polostrove, ale musíme sa modliť a pracovať, aby zvíťazil pokoj,“ dodáva biskup Heung-sik.

Imrich Gazda

Foto: wikipedia.org

Katolík Havel: Nie je mi dobre, ale viem, že On je

2011-12-19T06:45:00.002+01:00

„Českí a moravskí biskupi ďakujú Bohu za život Václava Havla a veľmi si cenia všetko, čo tento veľký človek, ktorý sa zaslúžil o pád totalitného komunistického režimu, urobil pre krajinu i celý národ,“ uviedlo Tlačové stredisko Českej biskupskej konferencii v reakcii na smrť bývalého československého a českého prezidenta.

Na počesť zosnulého nechal v nedeľu večer pražský arcibiskup Dominik Duka zvoniť vo všetkých kostoloch a kaplnkách. Osobne rozozvučal zvon v pražskej katedrále sv. Víta, Václava a Vojtecha.

„Zomrel muž, ktorému náš národ vďačí za návrat suverenity a slobody v našej vlasti. Zomrel človek, ktorý žil pre túto krajinu a jej demokratický rozvoj. (...) Zomrel ten, ktorý vedel, čo je strata slobody, popieranie dôstojnosti človeka, čo je útlak a väzenie,“ napísal arcibiskup Duka vo svojom vyhlásení a pripomenul, že Havel bol krstom začlenený do Katolíckej cirkvi. „Tieto slova patria môjmu priateľovi, spoluväzňovi. S ním sa – podľa môjho názoru – končí jedna z najkrajších etáp môjho života, ktorej sa Václav a jeho statočné postoje stali neodmysliteľnou súčasťou.“ V závere vyhlásenia arcibiskup Duka pripomenul exprezidentove slová, ktoré povedal počas ich posledného stretnutia: „Nie je mi dobre, ale my vieme, že On je.“

K Dukovmu vyhláseniu sa pridal aj olomoucký arcibiskup Jan Graubner: „Prosím o to, aby tento usilovný hľadač slobody, pravdy a krásy zakúsil šťastné stretnutie s Božou láskou vo večnosti. Veď v najdôležitejších okamihoch novodobých dejín našej krajiny dokázal v mnohých ľuďoch prebudiť vieru, že pravda a láska zvíťazia.“

V pondelok sa arcibiskup Duka ako predseda Českej biskupskej konferencie – spolu s prezidentom a predsedami oboch komôr parlamentu – podpíše do kondolenčnej knihy.

Imrich Gazda

Foto: wikipedia.org

Arcibiskup Zvolenský: Situácia v zdravotníctve je prejavom morálnej krízy

2011-12-18T21:09:00.004+01:00

V relácii V politike, ktorú v nedeľu vysielala televízia TA3, hodnotil rok 2011 bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský, predseda KBS.

Barack Obama: Ježiš je vyjadrením Božej lásky k nám

2011-12-14T09:14:00.002+01:00

Začiatkom decembra pri príležitosti rozsvietenia Národného vianočného stromu americký prezident Barack Obama prekvapil svojím prejavom. Politicky obvykle sekulárny prezident v ňom verejne vyznal vieru v Ježiša Krista.

Vo svojom príhovore okrem iného povedal:

„Pred viac než 2 000 rokmi sa narodilo Dieťa dvom verným cestujúcim, ktorí dokázali nájsť odpočinok len v maštali, medzi dobytkom a ovcami. Toto dieťa však nebolo hocijakým dieťaťom. Kristovo narodenie potešilo anjelov a zaujalo pastierov a kráľov zďaleka. Bol vyjadrením Božej lásky k nám. Vyrástol, stal sa vodcom so srdcom služobníka, ktorý nás učí posolstvu rovnako jednoduchému, ako mocnému: že by sme mali milovať Boha a svojich blížnych ako seba samých.

Toto učenie prichádza obklopiť planétu. Pretrváva cez celé generácie a dnes spočíva v srdci mojej kresťanskej viery a tiež miliónov Američanov. Nezáleží, kto sme alebo odkiaľ pochádzame alebo ako uctievame, je to posolstvo, ktoré nás všetkých zjednocuje v tomto sviatočnom čase.

...je pre nás dôležité udržiavať v mysli ústredné posolstvo tohto obdobia, udržiavať Kristove slová nielen v našich mysliach, ale tiež v našich skutkoch. V tomto čase nádeje pomáhajme tým, ktorí to najviac potrebujú: ľuďom bez domova, hladným, chorým a uväzneným. V tomto čase hojnosti vyjdime v ústrety tým, ktorí zápasia s hľadaním práce alebo sa starajú o svoje rodiny. V tomto čase štedrosti vzdávajme vďaku a česť našim vojakom a veteránom a ich rodinám, ktorí sa za nás všetkých tak veľmi obetovali. A privítajme všetkých tých, ktorí sa šťastne vracajú domov.

V tomto sviatočnom čase znovu potvrďme náš záväzok voči sebe navzájom, ako členovia rodiny, ako susedia, ako Američania, bez ohľadu na farbu pleti, presvedčenie či vierovyznanie. Spomeňme si, že všetci (...) sme rodina.“

Marián Sekerák

Foto: wikipedia.org

Zomrel kardinál John P. Foley, „mikrofón“ Jána Pavla II.

2011-12-13T07:36:00.000+01:00

Po ťažkej chorobe zomrel 76-ročný kardinál John Patrick Foley, ktorý bol 23 rokov predsedom Pápežskej rady pre spoločenské komunikačné prostriedky. V krátkom čase ide už o druhé úmrtie bývalého šéfa tohto úradu rímskej kúrie.

Zosnulý americký kardinál, ktorý v nedeľu podľahol leukémii, riadil vatikánske „ministerstvo pre média“ v rokoch 1984 – 2007, teda takmer počas celého pontifikátu pápeža Jána Pavla II. Okrem toho istý čas viedol aj vatikánske televízne centrum a Vatikánsku filmotéku. Jeho „chvályhodnú službu“ v smútočnom telegrame ocenil aj Benedikt XVI., ktorý ho v roku 2007 kreoval za kardinála a menoval za veľmajstra Rytierskeho rádu svätého Božieho hrobu v Jeruzaleme. Na čele pápežskej rady ho vtedy nahradil súčasný predseda, 70-ročný taliansky arcibiskup Claudio Maria Celli.

„Kardinál Foley je osobou, ktorú všetci tí, ktorí ho poznali, veľmi obdivovali a milovali kvôli jeho vľúdnosti a duchovnosti,“ cituje portál Vatican Insider hovorcu Svätej stolice Federica Lombardiho. „Spoznal som kardinála Foleyho, vtedy ešte arcibiskupa, v roku 1984 a spolupracoval som s ním do roku 2000. Aj keď bol predsedom pápežskej rady, každý rok spolupracoval s pokorou a jednoduchosťou s nami, televíznymi spravodajcami, pri prenosoch pápežských liturgických slávení, či už veľkonočných alebo vianočných,“ uviedol Vatican Insider aj slová kardinálovho spolupracovníka Luisa Badillu.

Pápežská rada pre spoločenské komunikačné prostriedky tak v krátkom čase prišla o ďalšieho svojho emeritného predsedu. Začiatkom septembra zomrel 87-ročný poľský kardinál Andrzej Maria Deskur, ktorý bol predchodcom kardinála Foleyho. Pápežskú radu viedol v rokoch 1973 – 1984, pričom niekoľko rokov predtým v nej pôsobil aj ako podsekretár a sekretár a bol blízkym priateľom Jána Pavla II.

Po smrti kardinála Foleyho má kardinálske kolégium 192 kardinálov, z ktorých je 109 voliteľov. Kardinálov pochádzajúcich z USA je 17.

Imrich Gazda

Foto: pccs.va

Pius XI. o hospodárskej kríze

2011-12-12T10:05:00.003+01:00

Benedikt XVI. nie je v dejinách prvým pápežom, ktorý musí reagovať na zásadné ekonomické a sociálne otrasy v spoločnosti. Podobnej výzve čelil už Pius XI. v 30. rokoch minulého storočia.

Pius XI. (1922 – 1939) bol pápežom počas obdobia veľkej hospodárskej krízy. Táto skutočnosť, ktorá – rovnako, ako dnes – priniesla masovú nezamestnanosť a zhoršenie sociálnej situácie pracujúcich, ho podnietila vydať dve osobitné encykliky, v ktorých sa vyjadruje k vzniknutej situácii.

Prvou z nich je krátka, iba 13-článková encyklika Nova impendet (Nová pohroma) s podtitulom O ekonomickej kríze. Osemdesiate výročie jej vydania pripadlo práve na tento rok. Pápež píše o finančnej kríze, ktorá zaťažila národy a vo všetkých krajinách spôsobila rast nezamestnanosti. Ako najviac postihnuté skupiny obyvateľstva spomína deti, pracujúcu triedu, remeselníkov a „tých, čo nič nemajú“ (čl. 1). S prichádzajúcou zimou (dokument bol podpísaný na sviatok anjelov strážcov, 2. októbra 1931) si osobitne všíma trpiace deti a pripomína, že nastávajúce ročné obdobie zhorší aj následky pohromy nezamestnanosti (čl. 2, 3). Podobnosť so súčasnosťou je badateľná v pápežovom upozornení na to, že veľké finančné prostriedky sú odčerpávané z verejného blaha na bezcitnú súťaž v zbrojení (čl. 8).

Pius XI. zároveň apeloval na kresťanský ľud, aby prejavil svoju štedrosť a praktizoval prikázanie lásky: „Pozdvihujeme svoj hlas a upriamujeme naše volanie ku všetkým tým, v ktorých sú viera a kresťanská dobročinnosť živé“ (čl. 4). Vyzval preto podniknúť „krížovú výpravu dobročinnosti a podpory, zbožnosti a lásky“ (čl. 4, 5). Zároveň vyjadril vieru, že „iba táto štedrosť srdca, iba táto vrúcnosť kresťanských duší dychtivo sa prejavujúca v sebaobetujúcom sa oddaní bratom (predovšetkým tým, ktorí sú v najväčšej núdzi, ako sú zástupy nevinných detí) uspeje, prostredníctvom veľkého a jednomyseľného úsilia, v prekonávaní veľkých ťažkostí týchto čias“ (čl. 7).

V 35-článkovej encyklike Caritate Christi compulsi (Nútený Kristovou láskou) vydanej 3. mája 1932 na Sviatok Nájdenia sv. Kríža (zrušený II. vatikánskym koncilom ako duplicitný k Sviatku Povýšenia sv. Kríža, ktorý sa slávi 14. septembra) znova opisuje neblahé následky ekonomickej krízy a poukazuje na skutočnosť, že „hoci v tomto problémovom čase je celé ľudské pokolenie tak pritláčané nedostatkom peňazí a tiesňami hospodárskej krízy, že čím viac bojuje za svoje oslobodenie, tým viac sa cíti nerozlučiteľne obmedzované“ (čl. 2). Pius XI. v tejto encyklike odsúdil egoizmus, chamtivosť a túžbu po peniazoch, ktorá je „koreňom všetkého zla“ (1 Tim 6,10), ako aj z nich plynúcu sebalásku a závisť (čl. 3). Taktiež ostro odsúdil protináboženský charakter komunizmu, varoval pred rozširovaním ateizmu a jeho následkami a vyzval k modlitbe a pokániu.

Záver encykliky sa nesie v znamení odovzdanosti sa Kristovmu Najsvätejšiemu Srdcu, ktorému je celý dokument venovaný. Pápež napokon vyzval biskupov (ktorým boli až do čias Jána XXIII. encykliky výlučne adresované), aby napomohli ťažko sociálne trpiacim veriacim „prijať s pokorným a dôvery plným srdcom z Božích rúk dôsledky chudoby...“ (čl. 33).

Marián Sekerák

Foto: wikipedia.org

Americkí anglikáni mieria do Katolíckej cirkvi

2011-12-11T09:04:00.004+01:00

Po personálnom ordinariáte pre anglických anglikánov, ktorí prestúpili do Katolíckej cirkvi, vznikne podobný typ diecézy aj pre amerických episkopálov. Informoval o tom washingtonský arcibiskup, kardinál Donald W. Wuerl.

Personálny ordinariát v USA vznikne už 1. januára 2012 a podľa odhadov kardinála Wuerla by sem malo prestúpiť asi 2000 členov Episkopálnej cirkvi a 67 pastorov, ktorí už požiadali o vysviacku za katolíckych kňazov. Práve kardinál Wuerl je v USA zodpovedný za implementáciu apoštolskej konštitúcie Anglicanorum coetibus. Vďaka tomuto dokumentu, ktorý v novembri 2009 schválil pápež Benedikt XVI., sa uľahčili a rozšírili možnosti prestupu anglikánov do Katolíckej cirkvi (viac tu). Americký personálny ordinariát by mal fungovať podľa rovnakých princípov ako anglický ordinariát Našej Pani z Walsinghamu, ktorý vznikol v januári tohto roku a do ktorého prestúpilo aj päť anglikánskych biskupov, ktorí sa stali katolíckymi kňazmi.

V Episkopálnej cirkvi, ktorá je americkou vetvou Anglikánskej cirkvi, to už niekoľko rokov vrie. Povolená je tu nielen vysviacka žien za kňazov, ale aj za biskupov, pričom žena, Katharine Jefferts Schori, stojí aj na čele cirkvi. V roku 2003 bol za biskupa New Hampshiru vysvätený aj prvý homosexuál, Gene Robinson (na obr.), ktorý je rozvedený a dnes žije so svojím partnerom. Po tejto vysviacke prerušili svoje kontakty s Episkopálnou cirkvou viaceré africké anglikánske cirkvi, ktoré patria medzi najväčšie a najdynamickejšie sa rozvíjajúce.

K prechodom jednotlivých kňazov či veriacich Episkopálnej cirkvi pritom dochádzalo už aj v minulosti. V arcidiecéze Washington a diecéze Fort Worth sa nachádzajú dokonca dva zbory, ktoré kompletne prestúpili z Episkopálnej do Katolíckej cirkvi. Vo fáze „prechodu“ je momentálne aj episkopálny zbor z Bladensburgu (štát Maryland) na čele s pastorom Markom Lewisom. Príprava ženatých pastorov, ktorí sa chcú stať katolíckymi kňazmi, bola zverená biskupovi spomínanej diecézy Fort Worth Kevinovi Williamovi Vannovi.

„Pápež Ratzinger chce zmierenie tak s kresťanským svetom napravo, ako aj naľavo, nie iba s ultratradicionalistickými lefébvristami, ale aj s protestantmi,“ komentuje tieto presuny vatikanista Giacomo Galeazzi z portálu Vatican Insider. Opačne to vidí bývalý univerzitný a koncilový kolega súčasného pápeža, dnes jeho kritik Hans Küng, ktorý sa ešte po vydaní apoštolskej konštitúcie Anglicanorum coetibus vyjadril, že Benedikt XVI. sa namiesto trpezlivého pokračovania v ekumenickom dialógu s anglikánmi rozhodol využiť vnútorné rozpory a ústretovým gestom sa pokúsil stiahnuť do Katolíckej cirkvi nespokojných anglikánskych veriacich. „Úlovky v rímskej sieti nechápu, že v Rímskokatolíckej cirkvi budú len kňazmi druhej kategórie,“ dodal Küng.

V budúcnosti sa dá očakávať, že v dôsledku liberalizácie Anglikánskej cirkvi budú ku katolíkom prestupovať ďalšie skupiny nespokojné s vysviackami žien či „sobášením“ homosexuálov. Podľa portálu Vatican Insider by sa už o tri roky mali objaviť biskupky aj v anglických diecézach Anglikánskej cirkvi, kde sú zatiaľ povolené len kňazské vysviacky žien. Počas nedávnych konzultácií sa zo 44 diecéz len dve vyjadrili proti ich biskupskému sväteniu – Londýn a Chichester. Tento krok však musí najprv schváliť synoda anglickej Anglikánskej cirkvi, ktorá sa bude konať na budúci rok a následne aj britský parlament.

Imrich Gazda

Foto: wikipedia.org

Pápež rozsvietil najväčší vianočný stromček na svete. Tabletom od Sony

2011-12-09T11:21:00.005+01:00

Po krátkom predvianočnom prianí, ktoré v stredu podvečer z pápežských apartmánov prenášala talianska a vatikánska televízia, Benedikt XVI. klikol na tablet a rozsvietil 950 svetiel vianočného stromčeka zapísaného v Guinessovej knihe rekordov.

„Kiežby každý z vás dokázal priniesť trochu tohto svetla do prostredia, v ktorom žije – do rodiny, práce, štvrte, do krajín, a miest a vystúpil zo svojho egoizmu, ktorý často uzatvára srdcia a ženie nás k mysleniu len na seba samých,“ poprial Benedikt XVI. obyvateľom Gubbia, kde sa najväčší symbol Vianoc nachádza. Potom klikol na tablet značky Sony s operačným systémom Android a rozžiaril úpätie pohoria Igino.

Práve na ňom už od roku 1981 desiatky dobrovoľníkov pred Vianocami rozmiestnia stovky svetiel, ktoré vytvoria obrysy stromčeka o rozlohe 130 000 metrov štvorcových. Potrebných je k tomu približne 8,5 kilometra elektrických káblov. Slávnostného rozžiarenia sa každý rok zúčastňujú osobnosti kultúrneho, vedeckého či náboženského života.

Zaujímavosťou je, že Benedikt XVI. tentokrát nepoužil iPad od firmy Apple, cez ktorý koncom júna spustil nový vatikánsky spravodajský portál news.va (viac tu), ale tablet značky Sony. Túto skutočnosť podčiarklo aj vyhlásenie Tlačového strediska Svätej stolice. Práve firma Sony dodala v roku 2010 Vatikánskemu televíznemu centru novú techniku, vďaka ktorej môže vysielať v HD kvalite.

O týždeň bude rozsvietený aj vianočný stromček na Námestí sv. Petra. Tento rok ho dodala Ukrajina – 60-ročný smrek pochádzajúci z Podkarpatskej Rusi je vysoký viac ako 30 metrov. Slávnostného rozsvecovania, ktoré má už 29-ročnú tradíciu, sa zúčastnia aj ukrajinskí biskupi. Špekulovalo sa aj o prítomnosti zástupcov miestnej Pravoslávnej cirkvi, ktorá sa však javí ako nepravdepodobná. Majetkové spory medzi miestnou Gréckokatolíckou a Pravoslávnou cirkvou sú jednou z vážnych prekážok možného stretnutia pápeža a moskovského patriarchu.

Článok na túto tému, aj s mojím krátkym komentárom, si môžete prečítať v dnešnom vydaní Hospodárskych novín.

Imrich Gazda

Foto: comune.gubbio.pg.it

Benedikt XVI. asi navštívi Mexiko, Kubu, Libanon a Ukrajinu

2011-12-07T19:49:00.004+01:00

Svätá stolica stále nezverejnila mená krajín, ktoré pápež navštívi v roku 2012. Podľa talianskej vatikanistky Angely Ambrogetti by však medzi nimi nemala chýbať Latinská Amerika, Libanon ani Ukrajina. Slovensko nespomína.

Takmer istou je pápežova cesta do Mexika a na Kubu, o ktorej miestni novinári už dlho špekulujú. Na ich otázky začiatkom novembra reagoval aj hovorca Svätej stolice Federico Lombardi: „V uplynulých dňoch nunciovia v Mexiku a na Kube boli poverení informovať náboženské a občianske špičky oboch krajín, že pápež zvažuje konkrétny projekt návštevy oboch krajín.“ Dodal, že pápež dodnes navštívil len Brazíliu a je si vedomý, že krajiny Latinskej Ameriky, z ktorých najľudnatejšie je Mexiko, majú veľký záujem o jeho návštevu. Kubánsky ľud a cirkev navyše „prežívajú dôležité obdobie svojich dejín, počas ktorého bude návšteva pápeža veľkým povzbudením“.

Najpravdepodobnejším termínom je jar budúceho roka, pričom pápež nenavštívi mnoho miest – vyberie tie s najväčšou symbolickou a pastoračnou hodnotou. Na Kube by nemalo chýbať uctenie si Milosrdnej Panny v El Cobre, v Mexiku zasa návšteva Sanktuária Krista Kráľa v Cerro del Cubilete (na obr.). Kvôli vysokej nadmorskej výške však pravdepodobne nenavštívi hlavné mesto.

„Je to správa, ktorá nás napĺňa radosťou, pretože všetky cirkvi Latinskej Ameriky veľmi túžia vidieť pápeža,“ reagoval na vyjadrenie hovorcu Lombardiho Uruguajčan Guzmán Carriquiry, ktorý zastáva pozíciu podsekretára Pápežskej rady pre laikov a patrí medzi najvyššie postavených laikov v rímskej kúrii. „Ján Pavol II. začal cestovať vo veku 59 rokov, Benedikt XVI. ako 79-ročný. Všetci sme si vedomí, že pápež vydal počas posledných ciest maximum a to najlepšie zo seba.“

Pozrite si krátke zhodnotenie tohtoročných zahraničných ciest Benedikta XVI.

Na spadnutie by mala byť aj pápežova cesta na Blízky východ. „Možná návšteva pápeža bude mať za cieľ v rámci novej vatikánskej stratégie pripomenúť potrebu ochrany kresťanov v Libanone a na Blízkom východe,“ uviedla vatikanistka Ambrogetti. Podľa nej by mal Benedikt XVI. na jeseň navštíviť aj Ukrajinu. Jeho hostiteľom by bol ľvovský arcibiskup Mieczysław Mokrzycki, pôvodom Poliak, ktorý je momentálne predsedom miestnej biskupskej konferencie. V minulosti pôsobil ako osobný sekretár Jána Pavla II. a Benedikta XVI.

Imrich Gazda

Foto: wikipedia.org

Kardinál Burke: V liturgii očakávam „reformu reformy“

2011-12-06T11:25:00.002+01:00

Americký kardinál Raymond L. Burke (63) má v rámci rímskej kúrie „pod palcom“ Najvyšší tribunál Apoštolskej signatúry, najdôležitejší z troch ústredných cirkevných súdnych dvorov. Vzhľadom na svoje členstvo v Kongregácii pre Boží kult a disciplínu sviatostí má čo povedať aj do otázok týkajúcich sa liturgie. O nej hovorí aj v rozhovore pre portál EWTN News.

Kardinál Burke sa v interview vyjadril, že je vďačný bl. Jánovi Pavlovi II. a Benediktovi XVI. za to, že pre cirkev predstavujú „prameň spoľahlivého nasmerovania“ v oblasti kultu, založeného na vízii II. vatikánskeho koncilu, teda „na Boha, nie na človeka sústredenej liturgie“. Zdôrazňuje, že tento úmysel nebol uskutočňovaný, odkedy sa výzva koncilu k liturgickej reforme prekrývala s „kultúrnou revolúciou“.

Mnohé kongregácie stratili „základný cit pre to, že liturgia je sám Ježiš Kristus konajúci; Boh sám konajúci uprostred nás, aby nás posvätil“. Podľa Burkea širší prístup k predkoncilovej omši, v súčasnosti známej ako „výnimočná forma“ rímskeho rítu, by napomohol vyriešiť tento problém. „Slávenie omše vo výnimočnej forme je čoraz menej napádané a ľudia tak vidia veľkú krásu tohto rítu, tak ako bol slávený prakticky od dôb pápeža Gregora Veľkého. Mnohí katolíci dnes vidia, že ,bežná forma´ omše slávená v moderných jazykoch dokáže byť obohatená prvkami, ktoré majú dlhú tradíciu,“ hovorí kardinál. Taktiež očakáva, že starobylá západná a súčasná forma omše môžu byť v budúcnosti skombinované do jedného normatívneho rítu, čo je smerovanie, ktoré podľa Burkea podporuje aj pápež. „Zdá sa mi, že práve to, čo mal na mysli, je takéto vzájomné obohatenie sa, ktoré by mohlo prirodzene vytvoriť novú formu rímskeho rítu – ,reformu reformy´, ak to tak môžeme povedať – čo by som osobne privítal a na príchod čoho sa teším.“

O „reforme reformy“ hovoril pápež ešte za čias, keď bol kardinálom. V knihe rozhovorov Boh a svet povedal, že táto reforma „by mala byť predovšetkým výchovným procesom, ktorý sa postaví do cesty rozkúskovaniu liturgie svojvoľnými nápadmi“. Zároveň zdôraznil nevyhnutnosť prebudenia „zmyslu pre posvätnosť“ liturgie (s. 337).

Kardinál Burke v súčasnosti patrí spolu s Williamom J. Levadom (prefekt Kongregácie pre náuku viery) k najvyššie postaveným americkým prelátom v rímskej kúrii. Bývalý arcibiskup St. Louis je od roku 2008 prefektom Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry (jedným z jeho členov je od roku 2010 aj bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský, viac tu). Tribunál je najvyšším odvolacím súdom Katolíckej cirkvi, rieši kompetenčné spory medzi nižšími cirkevnými súdmi a sťažnosti týkajúce sa správnosti administratívnych rozhodnutí kuriálnych úradov. Dozerá tiež na správny výkon spravodlivosti v celej cirkvi.

Okrem toho je Burke členom viacerých vatikánskych úradov: Pápežskej rady pre legislatívne texty, Kongregácie pre klérus, Kongregácie pre biskupov, Kongregácie pre kauzy svätých, Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí a od januára tohto roku aj rady kardinálov a biskupov Sekcie pre vzťahy so štátmi Štátneho sekretariátu Svätej stolice.

Marián Sekerák

Foto: wikipedia.org

Katolícki kňazi o situácii v slovenskom zdravotníctve

2011-12-05T09:26:00.003+01:00

Svet kresťanstva oslovil niekoľko kňazov s otázkou, ako vnímajú napätú situáciu v slovenskom zdravotníctve.

Rastislav Dluhý, redemptorista: Hromadné podávanie výpovedí je podľa mňa abnormálny fenomén. Lekár, ktorý je viazaný Hipokratovou prísahou, by nemal prejaviť takú hrubú bezcitnosť, akej sme svedkami v týchto dňoch. Hovorí to veľa o morálnej úrovni lekárov. Súhlasím však s tým, aby lekárom boli zvýšené platy, vo všeobecnosti ich majú podľa mňa pomerne nízke. Je však otázne, či každý lekár by mal mať plat zvýšený rovnako, nie všetci sú rovnako kvalitní, tak ako to platí aj pri iných profesiách. S paušálnym zvyšovaním platov mám teda problém. Bol by som rád, aby napríklad aj učitelia mali vyššie platy.
Nedokážem sa však ubrániť dojmu, že protesty lekárov sú sčasti aj spolitizovanou záležitosťou. Myslím si, že je tu snaha určitej časti politického spektra oslabiť už aj tak oslabenú vládu. Podľa mňa iniciátori protestov škaredo využívajú komplikovanú situáciu v Európe.

Peter Fogaš, kňaz Košickej arcidiecézy: Situáciu veľmi nesledujem, keďže momentálne žijem v Taliansku, preto len malá poznámka. Podľa čoho si mladí ľudia vyberajú budúce povolanie? Podľa toho, kde najlepšie a najistejšie zarobia. Preto sú dnes v kurze farmácia, právo či stomatológia. Lenže, ak výška platu je rozhodujúcim motívom pri výbere zamestnania, potom v ňom nikdy nebudem spokojný. Vždy budem chcieť mať viac, a prácu budem vykonávať bez záujmu a bez vášne...
Chcem tým povedať, že lekári, aj keď budú mať trojnásobné platy, šťastnejší rozhodne nebudú. Vyššia suma na výplatnej páske vôbec neskvalitní ich prístup k pacientom a vôbec ich nenaučí, aby mali svoju službu viac radi.

Anton Srholec, riaditeľ resocializačného centra: Choré zdravotníctvo je len vrcholom ľadovca, ktorý nám zanechal komunistický režim. Len aby všetci mali prácu a skromnú mzdu. Dvadsať rokov po revolúcii to bežalo, len málo sa menilo, v morálke a v efektivite práce ešte menej, až to padlo. V presne načasovanej dobe. Lekári majú úctu a uznanie, nie len preto, že veľa vedia a my všetci ich potrebujeme, ale aj preto, že medzi nimi je väčšina takých, čo svoju prácu vykonávajú ako svoje povolanie a poslanie dotýkať sa rán.
Nezdá sa mi dosť čestné hovoriť len o platoch. Nemožno porovnávať úroveň zdravotníctva na Západe, kde proces starostlivosti o chorého beží kontinuálne a na Východe, kde ľadovec je ešte väčší. Cirkevní hodnostári by sa mohli pýtať, akú dôstojnosť, miesto v spoločnosti a moc zaručili tým, ktorí podľa Ježišových slov chorých uzdravujú, malomocných očisťujú a dokonca aj mŕtvych kriesia...

Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup, predseda KBS (oficiálne vyhlásenie): Konferencia biskupov Slovenska s pozornosťou sleduje dianie v spoločnosti. Situácia v zdravotníctve odráža pretrvávajúcu morálnu krízu. Oceňujeme každé úsilie pri hľadaní riešenia vzniknutých problémov. Uvedomujeme si, že aj služba lekárov a ostatných zdravotníckych pracovníkov nie je v našej spoločnosti dostatočne ohodnotená.
Chceme však pripomenúť, že ochrana zdravia a životov osobitne detí a starších ľudí musí zostať nepodmienenou hodnotou a povinnosťou jednotlivca a spoločnosti. Morálnu krízu nie je možné prekonať aktivitami, ktoré prinášajú nespravodlivosť. Modlíme sa za všetkých vedúcich predstaviteľov, aby vytvorili zdravotnícky systém morálny, solidárny a primeraný dôstojnosti ľudskej osoby. V tomto adventnom období pozývame všetkých ľudí dobrej vôle k vzájomnej úcte a hľadaniu spoločného dobra.

Imrich Gazda

Foto: wikipedia.org

Rorátne omše zažívajú boom aj na Slovensku

2011-12-04T09:36:00.004+01:00

Pre adventné obdobie sú charakteristické aj tzv. rorátne omše. V posledných rokoch rastie ich popularita aj na Slovensku.

Jedným z mnohých kostolov, kde sa veriaci môžu zúčastniť rorátnych omší, je františkánsky kostol v Bratislave. „Prichádzajú desiatky ľudí, aj iní kňazi, ktorí sa inšpirovali pre podobné slávenia vo svojich farnostiach a komunitách. Zažiť ráno o šiestej kostol plný väčšinou mladých ľudí, je pre nás veľkým povzbudením,“ pochvaľuje si františkán Jozef Čirák.

O čo pri rorátnych omšiach ide? „V adventnom období liturgia denne slávi Gabrielovo posolstvo preblahoslavenej Panne Márii. Práve v súvislosti s týmto pohľadom bol zvyk v minulosti intenzívne sláviť tzv. roráty, čiže svätú omšu pred svitaním. Ňou sa naznačovalo smutné položenie ľudstva, ktoré kráča vo tmách, kým mu narodenie Krista neprinieslo svetlo, svetlo Božieho zjavenia, ako aj blaživú nádej na vykúpenie,“ vysvetľuje pre Tlačovú kanceláriu KBS katolícky kňaz a šéfredaktor Duchovného pastiera Daniel Dian. Pre zvýraznenie tejto skutočnosti sa aj roráty u františkánov slávia len pri svetle sviec. „Sviece v rukách ľudí a pribúdajúce prirodzené denné svetlo symbolizujú príchod pravého Svetla – ide o zapájanie prvkov stvorenstva do liturgie,“ hovorí pre Svet kresťanstva Jozef Čirák.

Nezvyčajný názov týchto ranných omší pochádza zo začiatočného slova mariánskej antifóny Rorate, caeli desuper (Roste, nebesia, z výsosti), ktorou sa začína omša ku cti Panny Márie v Advente. „Vždy sa slávila v bielej farbe počas celého Adventu. Túto svätú omšu môže kňaz slúžiť aj po liturgickej reforme Druhého vatikánskeho koncilu v adventných fériach do 16. decembra na úsvite dňa, samozrejme s osobitnými čítaniami na každý deň. Rorátnu svätú omšu možno slúžiť aj tak, že sa berie omša zo dňa, pred ktorou sa spieva Anjel Pána a antifóna Rorate,“ vysvetľuje Dian. „Spájame ju s rannými chválami a celé slávenie je spievané,“ dodáva františkán Čirák. Po omši nasleduje agapé, ktoré podľa Čiráka nemá byť len vyplnením času pred nástupom do práce či do školy, ale vytvorením radostného spoločenstva ľudí.

Obaja sa pritom zhodujú, že rorátne omše sú vhodným pastoračným prostriedkom, ktorý zvýrazňuje atmosféru očakávania príchodu Ježiša Krista na Vianoce a ktorý zároveň odpútava pozornosť od predvianočnej komercie.

Imrich Gazda

Foto: christnet.cz

Pápež vo vlasti údajne nedodržal dopravné predpisy

2011-12-03T12:02:00.002+01:00

V priebehu septembrovej návštevy Nemecka mal Benedikt XVI. porušiť dopravné predpisy. Jeho krajan si myslí, že by mal zaplatiť pokutu.

Podľa denníka Westfälischen Rundschau 47-ročný Dortmundčan Uwe Hilsmann podal sťažnosť, že Benedikt XVI. ignoroval bezpečnosť na cestách, pretože si počas jazdy v papamobile nezapol bezpečnostný pás. Pokuta za tento priestupok sa v Spolkovej republike Nemecko pohybuje medzi 30 až 2 500 eurami.

V správe, ktorú prevzal portál The Local prinášajúci udalosti z Nemecka v anglickom jazyku, sa uvádza, že sťažovateľa sa ujal Johannes Christian Sundermann, právnik z mesta Unna v Severnom Porýní – Vestfálsku. Advokát, ktorý je členom radikálnej ľavicovej strany Die Linke prípad vzal po tom, čo ho odmietli viacerí jeho kolegovia. On ani jeho klient nie sú príslušníkmi Katolíckej cirkvi.

Podľa denníka Irish Times hovorca súdu v Dortmunde potvrdil, že sťažnosť bola podaná, bližšie informácie však neposkytol. Sundermann sa vyjadril, že cieľom je vyvolať diskusiu o tom, či hlava cirkvi stále disponuje nemeckým štátnym občianstvom alebo má plnú diplomatickú imunitu. Joseph Ratzinger, ktorý je od roku 1977, kedy bol kreovaný za kardinála, aj vatikánskym štátnym občanom, požíva ako najvyšší reprezentant Svätej stolice diplomatickú ochranu podobne ako ktorákoľvek hlava štátu.

Nemecký minister zahraničných vecí síce potvrdil, že pápež mal počas celej návštevy diplomatickú imunitu (išlo totiž o oficiálnu štátnickú návštevu), hovorca vlády však podotkol, že by ju mohol stratiť v prípade, ak by vlasť navštívil ako súkromná osoba, čo je vzhľadom na jeho funkciu de iure nemožné. Súd napokon podľa Vatikánskeho rozhlasu odložil prípad ad acta „s poukazom na skutočnosť, že pápežská kolóna sa pohybovala na uzatvorenej komunikácii, kde neplatí zákon o dopravnej prevádzke“. Navyše, v prospech pápeža hovorí aj spomínaná diplomatická imunita.

Hovorca Svätej stolice Federico Lombardi počas nedávnej tlačovej konferencie ocenil Hilsmannovu starostlivosť o pápežovu bezpečnosť, pričom dodal, že celý prípad Benedikta XVI. „veľmi pobavil“.

Marián Sekerák

Foto: wikipedia.org

Benedikt XVI. vyzval k zrušeniu trestu smrti

2011-12-02T21:21:00.003+01:00

V uplynulých dňoch dvadsať ministrov spravodlivosti v Ríme diskutovalo na tému Spravodlivosť bez života neexistuje. Iniciatívy usilujúce o zrušenie trestu smrti v stredu podporil aj pápež Benedikt XVI.

„Nádejam sa, že vaše uznesenia podporia politické a právne iniciatívy, uskutočňované v rastúcom počte krajín, usilujúce o zrušenie trestu smrti a pokračovanie dosiahnutého pokroku v trestnom práve, ktorý berie ohľad na ľudskú dôstojnosť a zároveň účinné zachovanie verejného poriadku,” povedal pápež na adresu stretnutia dvadsiatich ministrov z celého sveta, ktoré zorganizovala Komunita sv. Egídia. Prítomná bola aj delegácia z amerického štátu Illinois, ktorý zrušil trest smrti v marci tohto roku, ako aj rodičia popravených osôb.

Proti trestu smrti sa pápež a Svätá stolica vyjadrili už mnohokrát. V roku 2010 Vatikán odmietol trest smrti pre bývalého irackého viceprezident Tarika Azíza a Benedikt XVI. sa osobne prihovoril za zrušenie popravy Američana Gregoryho Wilsona. V tomto roku zasa americkí biskupi intervenovali v prospech ďalšieho odsúdenca, Manuela Valleyho. Podľa informácií Rádia Lumen je dnes trest smrti zakázaný v 139 krajinách, kým 58 krajín ho povoľuje – vykonáva sa však len v 23 z nich.

Aj keď predstavitelia Katolíckej cirkvi odsudzujú vykonávanie trestu smrti, tradičné cirkevné učenie nevylučuje použitie tohto trestu, „ak by bol jedinou možnou cestou na účinnú obranu ľudských životov pred nespravodlivým útočníkom“. Katechizmus Katolíckej cirkvi v bode 2267 však zároveň dodáva, že ak na obranu a ochranu bezpečnosti osôb stačia nekrvavé prostriedky, majú sa použiť tie. „A skutočne dnes, keď už štát má k dispozícii možnosti účinne potlačiť zločin tak, že zneškodní páchateľa a pritom mu definitívne neodníme možnosť vykúpiť sa, prípady, v ktorých je absolútne nevyhnutné usmrtiť vinníka, sú už veľmi zriedkavé, ak sa ešte vôbec skutočne vyskytujú.“

Imrich Gazda

Predseda biskupskej konferencie Anglicka a Walesu schvaľuje registrované partnerstvá

2011-12-01T11:12:00.002+01:00

Vincent. G. Nichols (66), arcibiskup Westminsteru a predseda Konferencie biskupov Anglicka a Walesu, šokoval britskú i svetovú verejnosť. Na tlačovej konferencii po plenárnom zasadaní biskupskej konferencie vyjadril súhlas s registrovanými partnerstvami osôb rovnakého pohlavia.

Ešte predtým, než informáciu spojenú s rozsiahlym kritickým komentárom priniesol britský denník CatholicHerald.co.uk, informoval o slovách anglického prímasa anonymný prispievateľ na blogu Rorate Caeli. Kritická pasáž arcibiskupovho prejavu znie:

„Chceme zdôrazniť, že občianske partnerstvá vlastne poskytujú štruktúru, v ktorej osoby rovnakého pohlavia, ktoré chcú žiť celoživotný zväzok (a) celoživotné partnerstvo, dokážu nájsť svoje miesto, ochranu a právne zaistenie. (...) Ako cirkev sme zaviazaní voči idei rovnosti, podľa ktorej sa s ľuďmi zaobchádza rovnako v priebehu všetkých ich životných aktivít. Cirkev disponuje veľkou zásobou hodnôt záväzku vo vzťahoch... Stabilita v spoločnosti závisí od zodpovednosti záväzkov, ktoré ľudia dávajú. (...) Rovnosť i záväzok sú veľmi dôležité a my ich plne podporujeme.“

Prehľad názorov a vyjadrení arcibiskupa Nicholsa k homosexualite, vrátane odkazov na zdroje, možno nájsť v anglickej verzii Wikipedie.

Marián Sekerák

Foto: wikipedia.org

Zhodnotenie apoštolských ciest Benedikta XVI. v roku 2011

2011-11-28T18:01:00.002+01:00

V druhej polovici novembra sa konala štvrtá a zároveň posledná zahraničná apoštolská cesta Benedikta XVI. v tomto roku. Okrem západoafrického Beninu navštívil pápež aj rodné Nemecko, Španielsko a Chorvátsko. Čo možno povedať o týchto cestách?

Kamera: Jakub Krška

Odpočúvanie pri spovedi cirkev radí medzi najťažšie delikty

2011-11-27T20:06:00.007+01:00

Spoločnosťou v týchto dňoch hýbe kauza odpočúvania. Nehrozí toto nebezpečenstvo aj pri spovedi, kde sa ľudia mnohokrát priznávajú k ťažkým previneniam? K tomuto problému sa v minulosti vyjadril aj Vatikán a slovenskí biskupi. Na skúsenosti z praxe sme sa opýtali aj niekoľkých kňazov.

„Každý kňaz, ktorý spovedá, je pod veľmi prísnymi trestami viazaný zachovať absolútne tajomstvo, čo sa týka hriechov, z ktorých sa mu jeho kajúcnici vyznali. Ani nesmie použiť poznatky, ktoré získal pri spovedi o živote kajúcnikov,“ zhŕňa Katechizmus Katolíckej cirkvi (čl. 1467) nariadenia Kódexu kánonického práva (kán. 983 – 984) a Kódexu kánonov východných cirkví (kán. 1456).

Spovedné tajomstvo je v Katolíckej cirkvi prísne chránené. Jeho úmyselné porušenie kňazom je spojené s trestom exkomunikácie. Búrlivú reakciu predstaviteľov cirkvi predčasom vyvolal plán írskeho ministra vnútra Alan Shatter a ministerky pre deti Frances Fitzgerald predložiť zákon, ktorý by zaväzoval kňazov ohlásiť sexuálne delikty aj v prípade, že by sa o nich dozvedeli počas spovede.

Čo však v prípade, že kňaz nevie, že je obeťou nejakej hry, napr. tajného nahrávania? „V roku 2000 bola v Kolumbii veľká kauza spojená s odpočúvaním pri spovedi. Jeden novinár sa spovedal, že je homosexuál a nahrával odpovede a rady kňazov,“ hovorí pre Svet kresťanstva rehoľník - augustinián Juraj Pigula. Vatikánska Kongregácia pre náuku viery pritom už v roku 1988 vydala Dekrét týkajúci sa tých, ktorí zverejňujú vyznanie pri spovedi. K problému sa kongregácia vrátila aj v minulom roku pri aktualizovaní tzv. Noriem o najzávažnejších deliktoch. V nich uvádza, že „súdu Kongregácie pre náuku viery je vyhradený aj najťažší delikt spočívajúci v zaznamenaní pomocou akéhokoľvek technického prostriedku alebo v zlomyseľnom rozširovaní pomocou spoločenských komunikačných prostriedkov vecí, ktoré povedal spovedník alebo penitent pri sviatostnej spovedi, či už pravej alebo falošnej“. Ten, kto spácha takýto delikt, má byť „potrestaný podľa závažnosti deliktu, nevynímajúc prepustením z klerického stavu alebo depozíciou, ak ide o klerika“.

Hovorca KBS Jozef Kováčik pre Svet kresťanstva zdôrazňuje, že „aj u nás biskupi upozornili kňazov, že by nemali do spovednice prinášať zapnutý mobil“. Podľa jeho slov by kňaz mal diskrétne a s citom informovať o možných rizikách aj človeka prichádzajúceho na spoveď. „Zároveň ide aj o vec slušnosti – ak niekomu počas spovede zazvoní mobil, nie je to príjemné a ani slušné,“ dodáva Kováčik.

Oslovení kňazi priznali, že – až na malé výnimky – mobil do spovednice nebrávajú. „Mám ho pri sebe len vtedy, keď naň zabudnem, inak ho nechávam v aute alebo ho vypnem,“ hovorí farár zo stredoslovenskej obce Stožok Vladimír Slovák. Podobne postupuje aj augustinián Juraj Pigula: „Mobil do miestnosti, kde spovedám, nikdy nenosím. Ak ho mám náhodou pri sebe, tak ho vypínam. Poznám prípady, že si kňazi počas spovede vybavujú sms. Ľudia to dokážu postrehnúť aj v tme spovednice.“

Opačným prípadom je správca podtatranskej farnosti Ždiar Miroslav Lettrich: „Doteraz som zvykol mať mobil pri sebe takmer vždy, najmä kvôli tomu, že mám v ňom kňazský breviár – a často sa ho práve v spovednici modlím. Zvonenie je, samozrejme, vždy vypnuté.“

Imrich Gazda

Foto: wikipedia.org, squidoo.com

Cirkevné vydavateľstvo ponúkalo tisícky erotických a ezoterických titulov

2011-11-25T12:20:00.003+01:00

Nemecké vydavateľstvo Weltbild, vlastnené nemeckými diecézami, vydávalo a ponúkalo približne 2000 erotických a 4000 ezoterických titulov. K riešeniu situácie musel nemeckých biskupov vyzvať samotný pápež. Začiatkom týždňa sa rozhodli vydavateľstvo s ročným ziskom 1,7 miliardy eur odpredať.

Obrovský etický a finančný škandál je po sexuálnych deliktoch ďalšou škvrnou na tvári nemeckej cirkvi. Weltbild je dnes jedným z najväčších knižných domov v Nemecku – zamestnáva 6 400 ľudí a po Amazone je druhým najväčším predajcom kníh na internete. Podľa nemeckého vatikanistu Guida Horsta biskupi v posledných rokoch investovali do vydavateľstva 182 miliónov eur pochádzajúcich z cirkevnej dane. „Nemecká katolícka cirkev so svojou ,podnikateľskou rodinou´ sa stala významným hráčom v mediálnom biznise,“ napísal Horst pre portál Vatican Insider.

Vo Weltbilde sa nemecké diecézy podnikateľsky realizujú už tridsať rokov. Vyše 24% vlastní Zväz nemeckých diecéz, 13,2% mníchovská arcidiecéza a takmer 12% augsburgská diecéza. Zvyšný vlastnícky podiel je rozdelený medzi ďalších 10 diecéz.

Na predaj ezoterickej, erotickej, ale aj budhistickej či satanistickej literatúry poukázal ešte v polovici októbra, v čase konania známeho frankfurtského knižného veľtrhu, nemecký časopis Buchreport a rakúsky katolícky portál kath.net. Vatikanista Horst (na obr.) uviedol, že napriek pribúdaniu nových informácii o pochybnom biznise, nemeckí biskupi nekonali, ale vyčkávali. Narušiť mlčanie musel až pápež Benedikt XVI., ktorý začiatkom novembra do príhovoru k novému nemeckému veľvyslancovi pri Svätej stolici Reinhardovi Schweppemu zakomponoval aj tieto slová: „Je načase energicky obmedziť prostitúciu a masové rozširovanie materiálov s erotickým či pornografickým obsahom, prístupných na internete. Svätá stolica bude dbať na to, aby Katolícka cirkev v Nemecku oveľa rozhodnejšie a zreteľnejšie zasahovala proti takýmto nedostatkom.“

Ešte v ten istý deň vydalo kolínske arcibiskupstvo vyhlásenie, v ktorom tvrdí, že už roky sa usiluje o to, aby sa nemecká cirkev dištancovala od vydavateľstva. Nie je možné si počas týždňa zarábať tým, proti čomu v nedeľu kážeme, píše sa vo vyhlásení. Začiatkom tohto týždňa sa nemecké diecézy rozhodli problematické vydavateľstvo odpredať.

Imrich Gazda

Foto: vaticaninsider.lastampa.it, weltbild.de

Minister vnútra Lipšic sa zaujímal o vatikánsky bezpečnostný systém

2011-11-24T14:18:00.002+01:00

Minister vnútra Daniel Lipšic si počas včerajšej návštevy Vatikánu pozrel aj ukážku vatikánskeho bezpečnostného systému a pozdravil sa s pápežom Benediktom XVI.

V rámci dvojdňovej návštevy Talianskej republiky, o ktorej informovala Tlačová kancelária KBS, sa minister Lipšic zastavil aj vo Vatikáne. Zúčastnil sa stredajšej generálnej audiencie, po ktorej mal možnosť pozdraviť pápeža Benedikta XVI. a stretnúť sa so sekretárom Svätej stolice pre vzťahy so štátmi, arcibiskupom Dominiqueom Mambertim. V rámci programu si prezrej aj kasárne Švajčiarskej gardy a riaditeľ Bezpečnostných služieb a civilnej ochrany Mestského štátu Vatikán, ktorý je zároveň náčelníkom žandárskeho útvaru, Domenico Giani (na obr.) mu predviedol ukážku vatikánskeho bezpečnostného systému.

Práve Švajčiarska garda a Žandársky útvar Mestského štátu Vatikán zodpovedajú za poriadok na území Vatikánu a bezpečnosť pápeža. O vonkajšiu bezpečnosť Vatikánu sa stará Inšpektorát verejnej bezpečnosti pri Vatikáne, ktorý je súčasťou talianskej polície. Švajčiarska garda má približne 130 členov, vatikánska polícia asi 110. Činnosť gardistov, policajtov ako aj vatikánskych hasičov v rámci Governatorátu Mestského štátu Vatikán od roku 2010 koordinuje zmienený Domenico Giani. Vo vatikánskych bezpečnostných zložkách pôsobí už od roku 1999, predtým bol činný v talianskej tajnej službe a finančnej polícii.

Zatiaľ najväčšia kritika sa na adresu vatikánskej bezpečnosti zniesla na Vianoce v roku 2009 po tom, čo psychicky labilná žena strhla Benedikta XVI. počas polnočnej omše na zem. Švajčiarku Susannu Maiolo spacifikoval práve Domenico Giani. Viac tu.

Imrich Gazda

Foto: facebook.com, vaticanstate.va

Pápež v Benine: Politici, neberte ľuďom budúcnosť, neožobračujte ich o prítomnosť

2011-11-22T11:30:00.003+01:00

Počas víkendu pápež navštívil západoafrický Benin. Africkým katolíkom odovzdal dokument s názvom Africae munus, súhrn výsledkov biskupskej synody o Afrike spred dvoch rokov a navštívil hrob svojho zosnulého priateľa, kardinála Bernardina Gantina. Nezvyčajne kritické slová adresoval politickým a ekonomickým lídrom.

Najkrajším momentom štvrtej a poslednej zahraničnej cesty Benedikta XVI. bolo síce stretnutie s africkými deťmi (video), najdôležitejším však bol podpis posynodálnej exhortácie Africae munus (Africký záväzok) a jej odovzdanie africkým biskupom. „Po prijatí tohto dokumentu sa na miestnej úrovni začína etapa preberania a realizácie teologických, ekleziologických, duchovných a pastoračných faktov, ktoré táto exhortácia obsahuje,“ povedal Benedikt XVI. pri odovzdaní dokumentu, ktorý nadväzuje na posynodálnu exhortáciu Ecclesia in Africa z roku 1995.

Jedna z najchudobnejších krajín sveta s jedným z najvyšších demografických prírastkov hostila pápeža od piatku do nedele. „Benin je krajinou, v ktorej vládne pokoj: vonkajší, ale aj vnútorný. Fungujú demokratické štruktúry... Je tu prítomných viacero náboženstiev, ktoré spoločne nažívajú v pokoji,“ vysvetlil pápež dôvody výberu krajiny, ktorá si v tomto roku pripomína 150. výročie príchodu prvých misionárov a 40. výročie nadviazania diplomatických vzťahov so Svätou stolicou. V krajine dnes žije 34% katolíkov, nasledujú príslušníci tradičných miestnych náboženstiev (29%) – od roku 1992 je oficiálnym náboženstvom aj voodoo, moslimovia (24%) a protestanti (5%). V posledných rokoch sú na vzostupe najmä evanjelické a pentekostálne cirkvi. Členom jednej z nich je samotný prezident Thomas Boni Yayi, ktorý konvertoval z islamu.

V pápežových príhovoroch dominovali najmä slová nádej, zmierenie a odpustenie. „Keď hovorím, že Afrika je kontinentom nádeje, nepoužívam ľahký rétorický prvok, ale vyjadrujem úplne jednoducho moje osobné presvedčenie, ktoré však je aj presvedčením cirkvi,“ uviedol Benedikt XVI. počas stretnutia s politickými a ekonomickými predstaviteľmi. Po ústretových slovách však nasledovala otvorená kritika: „V týchto chvíľach je tu príliš veľa škandálov a nespravodlivostí, príliš veľa korupcie a chamtivosti, príliš veľa neúcty, klamstiev a násilia, ktoré vedú k bezútešnosti a smrti. Tieto zlá istotne postihujú váš kontinent, ale rovnako aj zvyšok sveta.“ Nasledoval jasný apel: „Z tejto tribúny vyzývam všetkých politických a ekonomických predstaviteľov afrických krajín i celého sveta: Neberte vášmu ľudu nádej! Neberte im budúcnosť a neožobračujte ich prítomnosť! Eticky a odvážne sa stavajte k vašim zodpovednostiam a – ak ste veriaci – proste Boha, aby vám dal múdrosť.“

Okrem Cotonou, najväčšieho mesta Beninu, ktoré je administratívnym a ekonomickým centrom krajiny, Benedikt XVI. navštívil aj niekoľko desiatok kilometrov vzdialený Ouidah, kde sa nachádza najstarší kňazský seminár a prvá katedrála západnej Afriky. Toto miesto je neslávne známe aj ako „brána nenávratu“ – od 18. storočia odtiaľ vyviezli okolo 20 000 ľudí na otrocké práce. Práve tu je pochovaný aj pápežov priateľ, kardinál Bernardin Gantin, dodnes najvyššie postavený Afričan v rímskej kúrii – okrem vedenia Kongregácie pre biskupov (1984 – 1998) bol aj dekanom kardinálskeho zboru, na čele ktorého ho vystriedal práve kardinál Ratzinger. „Vždy som ho obdivoval; jeho praktickú a hlbokú inteligenciu; jeho zmysel rozlišovania, schopnosť neupadnúť do obyčajných fráz, ale pochopiť to, čo bolo podstatné a to, čo nemalo zmysel. Jeho skutočný zmysel pre humor, ktorý bol veľmi pekný... Predovšetkým to bol muž hlbokej viery a modlitby,“ zaspomínal si Benedikt XVI.

Najväčším zhromaždením trojdňovej návštevy bola záverečná nedeľná liturgia, ktorej sa na Štadióne priateľstva v Cotonou zúčastnilo asi 30 000 ľudí. "Maj nádej, Afrika, a povstaň!"

Imrich Gazda

Foto: radiovaticana.cz

Tirolské korene Benedikta XVI.

2011-11-20T16:45:00.005+01:00

Až donedávna sa mnohí domnievali, že Benedikt XVI. je plnokrvný Bavor. Vďaka predkom z matkinej strany však v žilách pápeža koluje aj tirolská krv.

Na záver generálnej audiencie v stredu, 9. novembra, juhotirolské mesto Natz-Schabs (tal. Naz-Sciaves) udelilo prostredníctvom svojho starostu Petra Gassera Benediktovi XVI. čestné občianstvo. Trojtisícové mestečko leží v autonómnej oblasti Trentino-Alto, približne 40 km juhovýchodne od mesta Bolzano. Dôvodom, prečo sa obyvatelia rozhodli uctiť si pápeža týmto spôsobom je skutočnosť, že práve odtiaľ pochádza jeho stará mama z matkinej strany Maria Tauber-Peintner, ako aj jeho prastará mama.

Po poďakovaní začal pápež loviť vo svojich spomienkach a prítomným sa podľa portálu news.va prihovoril bez predchádzajúcej prípravy:

„Južné Tirolsko je špecifickým krajom a je zakorenené v mojom srdci prostredníctvom príbehov, ktoré som počul od svojej mamy. Nikdy som nepoznal svoju prastarú mamu ani starú mamu – môj starý otec zomrel, keď som mal tri roky – ale počul som o nej mnoho príbehov. Predovšetkým, počas celého svojho života sa jej cnelo po Južnom Tirolsku a nikdy sa celkom nestotožnila s Bavorskom. Počas svojej poslednej choroby povedala: ,Ak by som dostala čo i len džbán vody z môjho rodiska, istotne by som sa uzdravila.´ Nikdy sa nezotavila, ale napriek tomu celý život pila vodu zo svojej rodnej zeme; mala síce ťažký, no plnohodnotný a bohatý život.

Uvažujúc nad týmto si spomínam ešte na jednu malú príhodu. Ako dievča moja matka pracovala pre rodinu z Kufsteinu a tam spoznala priateľa, ktorý si neskôr vzal pekárku; ja sám som sa s ním dokonca ako dieťa stretol. Bol k mojej mame veľmi milý a zvykol jej povedať: „Maretl (meno Mária v juhotirolskom nárečí, pozn. M. S.), musíš si zapamätať jednu vec: Tirolsko stvorili anjeli!“ A moja matka si to udržiavala ako istý druh testamentu, ktorý nám potom odovzdala. V hĺbke svojho srdca bola presvedčená, že je to pravda.

Potom, v roku 1940, keď som mal 13 rokov, po prvýkrát sme všetky tri deti išli na bicykloch do Severného Tirolska a mohli sme vidieť, že je to naozaj pravda, že bolo stvorené anjelmi. Potom, v pätnástich, išiel som do Južného Tirolska, kde som cítil zvláštnu Božiu blízkosť, ktorá je obsiahnutá v kráse tejto krajiny. Ale nielen cez Božie stvorenie. Bolo krásnym, pretože ľudia odpovedali Bohu: keď vnímame gotické veže, nádherné domy, vrúcnosť a láskavosť ľudí, krásnu hudbu, potom vieme, že človek odpovedal a z tejto spolupráce – medzi Stvoriteľom a jeho anjelmi a človekom – sa rodí krása krajiny, krajiny mimoriadne nádhernej. A ja som hrdý a šťastný, že som jej súčasťou, či už tým alebo oným spôsobom.“

Okrem čestného občianstva bolo po Benediktovi XVI. pomenované aj miestne nádvorie. Natz-Schabs sa udelením tejto pocty zaradilo medzi ďalších 12 miest v Nemecku, Rakúsku a Taliansku, ktoré si týmto spôsobom uctili kardinála Ratzingera, resp. pápeža Benedikta XVI.

Marián Sekerák

Foto: gemeinde.natz-schabs.bz.it, wikipedia.org