Po sv. Jánovi z Avily, ktorého titulom učiteľ cirkvi Benedikt XVI. ovenčí v tomto roku, sa rovnakej pocty dočká zrejme aj Hildegarda z Bingenu. Myslí si to vatikanista Andrea Tornielli.

Svätá Hildegarda, ktorá nikdy nebola oficiálne kanonizovaná (proces, ktorý mal k svätorečeniu viesť, sa zastavil pol storočia po jej smrti), býva vďaka svojim víziám nazývaná aj „teutónskou prorokyňou“ či „rýnskou Sibylou“. Počas svojich príhovorov sa na ňu viackrát odvolal aj Benedikt XVI., ktorý ju neváhal titulovať ako svätú. Venoval jej tiež dve zo svojich katechéz v roku 2010 (tu a tu): „Hildegarda sa predovšetkým stavala proti hnutiu takzvaných katarov. Slovo katari znamená doslova ,čistí´. Presadzovali radikálnu reformu cirkvi najmä v boji proti kňazským deliktom. Ostro im vytýkala, že chcú rozvrátiť samu podstatu cirkvi a pripomínala im, že skutočnú obnovu cirkevného spoločenstva nedosiahnu ani tak zmenou štruktúr, ale skôr úprimným duchom pokánia a činorodou cestou obrátenia.“ Za svätú ju označil aj Ján Pavol II. v roku 1979, v liste adresovanom vtedajšiemu mohučskému biskupovi pri príležitosti 800. výročia jej smrti.

Kongregácia pre kauzy svätých, do kompetencie ktorej spolu s Kongregáciou pre náuku viery patrí aj problematika udeľovania týchto „cirkevných doktorátov“, už podľa Tornielliho skúma Hildegardin prípad. Formálny problém, ktorý vyplýva z jej „neoficiálnej“ svätosti bude vyriešený tak, že pápež ju oficiálne kanonizuje ešte pred udelením titulu učiteľka cirkvi v októbri 2012, domnieva sa známy vatikanista. Rovnakú správu priniesla aj agentúra Rome Reports.



Nemecká svätica žijúca na prelome 11. a 12. storočia by sa v prípade potvrdenia správy stala v poradí štvrtou takto ocenenou ženou z celkovo 33 osôb. Prvou je sv. Terézia Avilská, ktorá bola medzi učiteľky cirkvi zaradená v roku 1970 Pavlom VI., ďalšími sú sv. Katarína Sienská a sv. Terézia z Lisieux. Podmienkami nevyhnutnými na to, aby mohla byť osoba považovaná za cirkevného učiteľa je pravovernosť kandidátovej náuky (orthodoxa doctrina), jej „znamenitosť“ (eminens doctrina), svätosť kandidátovho života (insignis vitae sanctitatis) a akt oficiálneho cirkevného vyhlásenia (Ecclesiae declaratio).

Formálna procedúra udeľovania týchto titulov je pomerne neznáma, ako zdôrazňuje vatikanista Sandro Magister. Výnimkou je napr. článok jezuitu Giandomenica Mucciho s názvom „Titul učiteľ cirkvi“, publikovaný v roku 1997 v La Civiltà Cattolica. Autor v ňom upozorňuje, že problematickým je udelenie tohto titulu v prípade akéhokoľvek svätého pápeža: „V skutočnosti dokumenty jeho magistéria majú autoritu nie kvôli znamenitosti náuky, nadobudnutej ako osobný dar milosti, ale na základe úradu, ktorý z neho robí najvyššieho pastiera a učiteľa všetkých veriacich.“ Mucci pripája aj zoznam nádejných kandidátov, ktorí by v najbližších desaťročiach mohli ašpirovať na titul „Doctor Ecclesiae“. Okrem dvanástich mužov, medzi ktorými nechýbajú sv. Cyril a Metod, sv. Bernard zo Sieny, sv. Tomáš z Villanovy či sv. Ján Bosco, nájdeme aj šesť žien. Medzi nimi aj nemeckú mystičku, ktorej sviatok liturgický kalendár stanovuje na 17. september.

Marián Sekerák

Foto: historyswomen.com