Pred niekoľkými dňami vydala Kongregácia pre náuku viery pastoračnú nótu týkajúcu sa nadchádzajúceho Roku viery (11.10.2012 – 24.11.2013) . Naozaj je to len „technický“ dokument alebo ide o stelesnenie politickej stratégie Benedikta XVI.?

Stĺpčekár francúzskeho denníka Le Figaro Jean-Marie Guénois sa vo svojej úvahe uverejnenej na portáli Vatican Insider domnieva, že práve druhé z tvrdení je pravdivé. „Ktosi môže vždy podhodnocovať význam tohto ,obežníka´, ktorý nemá autoritu encykliky. Toto je pravdou len z technickej stránky. Pretože tento ,obežník´ je viac než iba obežník; je to stratégia politiky Benedikta XVI., ktorú oznámil už v roku 2005. Politiky jeho pontifikátu,“ domnieva sa Guénois. Podľa neho ide o príchod „pomalej, ale istej vnútornej reformy cirkvi“.

Takáto interpretácia sa však môže ukázať ako špekulatívna. Čo v skutočnosti prináša dokument, ktorý ohlásil v 12. bode svojho apoštolského listu Porta fidei Benedikt XVI., a ktorý tak promptne pripravila Kongregácia pre náuku viery v súčinnosti s ostatnými vatikánskymi dikastériami?

Predovšetkým ide o súbor odporúčaní, ktoré svojím charakterom nijako nevybočujú z „tradičnej“ línie, a ktoré bolo možné od dokumentu tohto druhu očakávať. Očakávania sú rozdelené do niekoľkých úrovní, podľa svojich adresátov. Prvým je univerzálna cirkev, druhým biskupské konferencie, nasledujú diecézy a napokon sú to jednotlivé farnosti, spoločenstvá, združenia a hnutia.

Leitmotívom na každej z úrovní je lepšie poznávanie Katechizmu katolíckej cirkvi, ktorého 20. výročie vydania pripadá na tento rok, ako aj koncilových dokumentov, ktoré oslávia svoju päťdesiatku. Aj preto sú biskupské konferencie vyzvané pripraviť ich nízkonákladové vydania a zabezpečiť jazykovú dostupnosť aj tým skupinám obyvateľstva, ktoré ešte nemali možnosť sa s nimi oboznámiť vo svojej materinskej reči.

V centre pozornosti bude najmä tohtoročná biskupská synoda o novej evanjelizácii a v roku 2013 Svetové dni mládeže v brazílskom Rio de Janeiro. Kongregácia očakáva aj uskutočnenie mnohých sympózií, konferencií a významných podujatí na medzinárodnej úrovni, ktorých ústrednou témou bude katolícka vierouka. Pápežská rada pre napomáhanie jednoty kresťanov usporiada pri tejto príležitosti viaceré ekumenické stretnutia. Tešiť sa môžeme aj na špeciálnu internetovú stránku. Neprekvapuje, že všetky aktivity na centrálnej úrovni bude koordinovať vatikánsky Štátny sekretariát.

Väčšej pozornosti na národnej úrovni by sa malo dostať aj lokálnym svätcom ako „autentickým svedkom viery“. Takpovediac „zaplaviť“ nás môžu aj „brožúry a letáky apologetickej povahy“, ktorých vydanie spočinie tiež na pleciach biskupských konferencií. Tie by tiež mali preveriť súlad miestnych katechizmov s oficiálnym Katechizmom katolíckej cirkvi a napraviť prípadné pochybenia. Zasvätené osoby čakajú v diecézach študijné stretnutia, pri ktorých sa budú intenzívne zamýšľať nad katechizmom i dokumentmi II. vatikánskeho koncilu. Kňazi tiež majú ponúknuť veriacim homiletické cykly zamerané na „stretnutie sa s Kristom“, „význam Kréda“ či „vieru a cirkev“. Biskupi zas povedú špeciálne pôstne kajúce pobožnosti, pri ktorých budú „žiadať o Božie odpustenia, najmä za hriechy proti viere“.

Predsavzatím pre všetkých veriacich by okrem čítania spomínaných dokumentov mala byť aj meditácia nad listom Porta fidei, intenzívna účasť na liturgických sláveniach, najmä na Eucharistii. Farnosti by mali taktiež aktívnejšie organizovať ľudové misie.

Z uvedených odporúčaní obsiahnutých v pastoračnej nóte vyplýva, že nejde o nijaký politický dokument. Volanie po „vnútornej reforme cirkvi“ je zbytočné. Ak niekto potrebuje reformu, sú to sami veriaci, ktorí na živote tejto cirkvi participujú, ktorí ju tvoria. Súbor návrhov, ako takúto duchovnú reformu uskutočniť, je dostačujúci na to, aby boli prekonané problémy vyvstávajúce z dôvodu „hlbokej krízy viery, ktorá postihla mnohých ľudí,“ ako napísal Benedikt XVI. v spomínanom apoštolskom liste. Do akej miery sa to podarí, závisí od toho, ako veľmi sa táto „duchovná liečba“ implementuje do života cirkvi. A na túto implementáciu už nemá dosah nijaký vatikánsky orgán, ba ani sám pápež. Závisí výlučne od odhodlanosti a vôle jednotlivých veriacich.

Marián Sekerák

Foto: wikipedia.org