piatok, decembra 30, 2011

OSOBNOSŤ SVETA KRESŤANSTVA 2011: Občan Baláž

1 comments

Smrť jedného z najvýraznejších slovenských biskupov uprostred letných prázdnin prekvapila azda každého. Slovensko tak stratilo svedka, ktorého viera bola vyskúšaná ohňom (porov. 1 Pt 1,7).

Z kázní biskupa Baláža zaznievalo čosi z ducha starozákonných prorokov. Horlivosť, naliehavosť a výzva k pravému kultu. Mnohým sa občas zdalo, že hovoril príliš politicky. Tejto rovine sa nemohol, ba ani nechcel vyhnúť. Na vlastnej koži zakúsil, aké je to byť „triednym nepriateľom“. A to nielen pred rokom 1989.

Komunistický režim bol častou tému jeho narácií. Spomínal v nich a varoval. Varoval tých, ktorí mu boli zverení, aby nepodľahli falošným zvodom a lákavým ponukám, o ktoré nie je núdza ani dnes. Nielen svojimi homíliami a príhovormi svedčil o tom, že Boh má úplne inú mieru na úspech. Takú, ktorá sa často vymyká našim predstavám. A tak sa mohlo stať, že „občan Baláž“ – ako ho kedysi titulovali tí, čo mu za čias totality znemožňovali plne sa odovzdať svojmu životnému poslaniu – sa na prahu vzniku novej Slovenskej republiky stal nástupcom apoštolov.

Pre Rudolfa Baláža táto pocta nebola len obyčajnou satisfakciu za roky prežité v socializme. Stala sa pre neho výzvou na dynamickú pastoráciu. V priebehu vyše dvadsiatich rokov na bystrickej Moysesovej katedre dokázal zúročiť roky prežité v dvoch veľkých „školách“ svojho života. Jednako roky v škole Panny Márie, ku ktorej sa od detstva rád uchyľoval ako polosirota s vrúcnym vzťahom k svojej mame, na ktorú často s láskou spomínal. A tiež v škole viacerých pokorení: ako neoblomný kňaz, a neskôr i ako neoblomný biskup.

Pätnásty biskup Banskobystrickej diecézy bol podľa Sveta kresťanstva zjavom našich čias. Zjavom vďaka vzhľadu plnému dôstojnosti a vzbudzujúceho rešpekt. Vďaka svojmu mohutnému hlasu, ktorý bol spolu s obsahom jeho slov príčinou, ktorá rozhodne nedovolila podriemkavať nijakému návštevníkovi ním vedených bohoslužieb. Predovšetkým však bol zjavom vďaka svojej osobnosti, charizme, daru od Boha.

Rudolf Baláž počas svojho života hlásal slovo, naliehal vhod i nevhod, usvedčoval, karhal a povzbudzoval (porov. 2 Tim 4,2). Viaceré plody jeho pastoračného pôsobenia pretrvajú na území diecézy ešte celé stáročia. Príklad dôveryhodného nasledovania Krista, ktorý zanechal, prekračuje hranice biskupstva a pretrvá v srdciach ľudí.

Marián Sekerák

Foto: tkkbs.sk

štvrtok, decembra 29, 2011

OSOBNOSŤ SVETA KRESŤANSTVA 2011: „Kladivo“ na liberálnych teológov

3 comments

Nemecký novinár Peter Seewald je známy najmä ako autor rozhovorov s kardinálom Josephom Ratzingerom. V tomto roku vyšiel aj v slovenčine jeho bestseller Svetlo sveta – historicky prvý knižný rozhovor s pápežom. Do povedomia sa tiež zapísal ostrou kritikou memoranda nemeckých teológov.

Peter Seewald prešiel skutočne zaujímavou životnou cestou. Vyrastal síce v bavorskej katolíckej rodine, ale v revolučných 60. rokoch si ho získali módne marxistické ideály. V roku 1976 založil a viedol radikálny týždenník Wochenzeitung, neskôr pracoval v popredných nemeckých periodikách ako Spiegel, Stern a Süddeutsche Zeitung. Od roku 1993 je novinárom na voľnej nohe.

V čase prípravy prvej knihy rozhovorov s kardinálom Josephom Ratzingerom, ktorá vyšla v roku 1996 pod názvom Soľ zeme, bol mimo cirkvi, z ktorej pred rokmi dobrovoľne vystúpil. V predhovore k druhej knihe rozhovorov Boh a svet z roku 2001 však priznáva, že opäť začal chodiť do kostola. „Hoci som mal pochybnosti a nedôveroval som posolstvám Zjavenia, zdalo sa mi nevyvrátiteľné, že svet nie je náhodný, že nie je výsledkom výbuchu alebo čohosi podobného, ako tvrdí Marx a ostatní. A už vôbec nie je stvorený ľuďmi, ktorí nie sú schopní vyliečiť ani nádchu, ani zabrániť pretrhnutiu hrádze. Uvedomoval som si, že za spleťou liturgie, modlitieb a prikázaní musí jestvovať nejaký základ, nejaká pravda,“ napísal dnes 57-ročný Seewald. „Opustiť Cirkev, ktorá sa mi zdala pred rokmi vyprázdnená a reakcionárska, nie je celkom jednoduché, vrátiť sa však do nej je ešte ťažšie. Človek nechce len veriť v to, čo vie, ale aj vedieť, v čo verí.“

Poslednú knihu rozhovorov s názvom Svetlo sveta z roku 2010 už Seewald písal ako zapálený katolík a obhajca súčasného pápeža. „Zapôsobil na mňa dojmom mladého a moderného človeka – nie úzkoprsého, ale odvážneho, ktorý naďalej zostáva človekom tohto sveta. Učiteľ, ktorý je sám sebou, no nemôže sa spokojne prizerať, ako strácame to, čoho sa v skutočnosti nemožno vzdať,“ vyznal sa v predhovore.

Kým vo všetkých troch knihách dával Seewald priestor najmä názorom svojho respondenta – aj keď z otázok jasne presakovali jeho postoje – naplno sa prejavil až začiatkom tohto roka. V rozhovore pre rakúsky magazín Kath.net konštatoval, že s podpísanými teológmi nemá zmysel púšťať sa do vecnej diskusie z niekoľkých dôvodov: návrhy ako je liberalizácia celibátu, uznávanie homosexuálnych zväzkov či svätenie žien neriešia súčasnú krízu cirkvi, len ju prehlbujú; zdanlivý progresivizmus 143 teológov v skutočnosti vedie do slepej uličky, kam sa dostali protestantské cirkvi; ľudia už majú plné zuby nikam nevedúcej diskusie.

Svojich názorových oponentov Seewald zároveň počastoval niekoľkými dávkami irónie a sarkazmu. „Memorandum nemeckých teológov je druh teologického stalinizmu... Toto nie je povstanie mladých, ale vzbura v domove dôchodcov... Ako zhnité vetvy môžu napáchať škody, keď spadnú zo stromu.“

Bývalý marxista Seewald, ktorý dnes patrí medzi najhlasnejších apologétov súčasného pápeža, je podľa Sveta kresťanstva pozoruhodným zjavom. Jeho knihy rozhovorov s Benediktom XVI. sú inšpiratívnou trilógiou, po ktorej musí siahnuť každý, koho aspoň trochu zaujíma myslenie hlavy Katolíckej cirkvi. Navyše, všetky tri knihy sú čítavé nielen pre akademikov, ale aj laikov, tak pre katolíkov, ako aj pre ostatných kresťanov či neveriacich. Čitateľ sa však neubráni dojmu, že otázky Seewalda, ktorý hľadá a pochybuje, idú k podstate veci viac ako otázky Seewalda – obrancu viery.

Platí to aj o polemike s nemeckými teológmi. Namiesto dialógu, ktorý sa Vatikán usiluje viesť s lefébvristami – pričom Seewald medzi nich a autorov memoranda kladie znamienko rovnosti („Obe skupiny sa prekonávajú v detinskej vzbure a vulgárnostiach proti pápežovi.“) – páli na liberálnych teológov rovnako ostré šípy, akými kedysi z marxistických pozícií odstreľoval Katolícku cirkev.

Imrich Gazda

Foto: martinus.sk

KOMENTÁR: Nigérijské a severokórejské slzy

0 comments

V Nigérii smútia rodiny obetí vianočného masakru. V deň Ježišových narodenín rukami vrahov zahynuli priamo v Božom chráme ich najdrahší. V týchto dňoch sa smúti aj na inom konci Zeme. A predsa slzy týchto ľudí nie sú rovnaké.

Je to paradox. Boh na nás nezabudol, „ľúto mu bolo zástupov“ (porov. Mt 15,32), a preto to s nami riskol. Tým, že k nám prišiel, že Nekonečný sa „vmestil“ do konečnosti a ohraničenosti ľudského života nám ukázal, že život sa oplatí žiť. A to aj v príkoriach a útrapách. Svojím príchodom dal ľudstvu dôvod na radosť.

Je to paradox. Pár ľudí – pár z nás – sa zišlo kdesi v strede Afriky, aby túto svoju radosť vyjadrilo spoločným stretnutím a vzdávaním vďaky. Pohľad na novonarodeného Kráľa bol ich posledným životným potešením, ich poslednou radosťou. Bola to však ich vina, že boli v nesprávnom čase na nesprávnom mieste? Bola to ich vina, že si zvolili „nesprávne“ náboženstvo, ktoré je tŕňom v oku mnohých už dve tisícročia, ako to predpovedal jeho božský Pôvodca? Bola to ich vina, že niekoľko ich spoluobčanov nie je spokojných so svojou životnou, sociálnou a politickou situáciou? Bola to vari Ježišova vina, že niekoľko jeho spoluobčanov nebolo spokojných s ich životnou, sociálnou a politickou situáciou? Preto zomreli tak tragicky? Preto zomrel tak tragicky?


Je to paradox. Človek, ktorý sa nezdráhal odpovedať na atraktívnu diablovu ponuku „toto všetko ti dám, ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať“ (porov. Mt 4,9) a dostal od neho dočasnú svetskú moc, zomrel len pár dní pred Božími vyvolencami z Nigérie. Zástupy jeho spoluobčanov nad ním horko plačú. Dobre vieme, aký je to plač...



Benedikt XVI. k masakre nigérijských kresťanov.

Slzy severokórejského ľudu sú hrozivou zmesou totalitnej réžie a beznádeje plynúcej z neistej budúcnosti. Slzy pozostalých obetí nigérijského masakru sú prejavom úprimného zármutku nad stratou svojich blízkych. Rozdielov medzi nimi je mnoho. Jeden je však najvýraznejší. Je ním nádej. Muži a ženy v Severnej Kórei majú zakázané vidieť ju. A možno už sami nie sú schopní ju postrehnúť. Africkí plačúci – rovnako ako plačúci po egyptskom masakri koptov z prvého tohtoročného dňa – budú potešení (porov. Mt 5,4), ich smútok sa premení na radosť (porov. Jn 16,20), keď sa znova zídu pred Božou tvárou s tými, za ktorými sa teraz oprávnene rmútia.

Výzvou pre kresťana je modlitba. Za obe tieto skupiny. Hoci sú príčiny ich sĺz odlišné a odlišná je aj ich časná životná perspektíva, vieme, že nádej existuje pre všetkých. Existuje Nádej. Je to Nádej, ktorá jediná je schopná zotrieť z očí každú ich slzu (porov. Zjv 21,4).

Marián Sekerák

Foto: radiovaticana.cz

utorok, decembra 27, 2011

Benedikt XVI. rímskej kúrii: Kríza cirkvi v Európe spočíva v kríze viery

0 comments

Pápež v tradičnom predvianočnom príhovore k členom rímskej kúrie bilancoval uplynulý rok. Do kontrastu postavil európsku únavu z viery a radostné nadšenie afrických a mladých veriacich. Liekom je podľa neho prežívanie novej evanjelizácie.

Ekonomická a finančná kríza, apoštolské cesty, medzináboženské stretnutie v Assisi. Aj týchto tém sa v očakávanom zhodnotení končiaceho roka dotkol Benedikt XVI. Centrálnu časť príhovoru však venoval európskej kríze viery a hľadaniu možných riešení. Vychádzal pritom najmä zo skúsenosti získaných počas augustových Svetových dní mládeže v Madride a novembrovej apoštolskej cesty do afrického Beninu.

„Na konci roka sa Európa nachádza vo finančnej a ekonomickej kríze, ktorá spočíva v etickej kríze ohrozujúcej starý kontinent,“ uviedol pápež. Solidarita, nasadenie pre druhých a zodpovednosť za chudobných a trpiacich patria stále medzi široko akceptované hodnoty, ale chýba motivačná sila uvádzať ich do praxe. „Poznanie a vôľa nejdú nutne ruka v ruke.“ Na otázky, ktoré z toho vyplývajú, musí cirkev odpovedať ohlasovaním evanjelia, novou evanjelizáciou.

„Ako dnes ohlasovať evanjelium? Akým spôsobom sa viera, živá a vitálna sila, môže dnes stať realitou?“ opýtal sa Benedikt XVI. a pokračoval ďalšími otázkami: „Čo je reforma cirkvi? Ako sa uskutočňuje? Aké sú jej cesty a ciele?“ Nielen veriaci so znepokojením sledujú stále vyšší vekový priemer a vždy nižší počet ľudí pravidelne chodiacich do kostola, pokles kňazských povolaní a nárast skepsy a neviery. „Čo teda musíme robiť?“ Po množstve otázok pápež predložil svoju odpoveď: „Jadrom krízy cirkvi v Európe je kríza viery. Pokiaľ na ňu nenájdeme odpoveď, pokiaľ viera neobnoví svoju životnosť, nestane sa hlbokým presvedčením a reálnou silou skrze stretnutie s Ježišom Kristom, všetky ostatné reformy zostanú neúčinné.“



Veľkým povzbudením pre pápeža bolo stretnutie s radostným nadšením pre vieru počas návštevy Beninu. „Nie je tam cítiť ani náznak únavy z viery, medzi nami tak rozšírenej, nič zo znudenosti z toho, že sme kresťania...“ Liekom proti spomínanej únave bola podľa pápeža veľkolepá skúsenosť Svetových dní mládeže (SDM) v Madride – „žitá nová evanjelizácia“. Tento nový, omladený spôsob kresťanskej existencie Benedikt XVI. zhrnul do piatich bodov.

Prvým je nová skúsenosť katolicity, univerzálnosti cirkvi. Aj keď mladí na SDM pochádzali zo všetkých kontinentov a nikdy predtým sa nevideli, boli si blízki, pretože sa ich dotkol ten istý Ježiš. „Skutočnosť, že všetky ľudské bytia sú bratmi a sestrami, je tu nielen ideou, ale stáva sa spoločnou reálnou skúsenosťou, ktorá vytvára radosť.“ Napriek všetkým námahám a nejasnostiam je podľa Benedikta XVI. pekné patriť do katolíckej cirkvi.

Druhým bodom je nezištná ochota ponúknuť časť svojho života blížnym, k čomu sa podujalo okolo 20 000 mladých dobrovoľníkov zabezpečujúcich priebeh SDM. Títo ľudia sa tak rozhodli nie preto, že museli, ani nie kvôli „nebeskej odmene“ či strachu z pekla, ale jednoducho preto, že konať dobro a byť pre druhých je pekné. Takéto rozhodnutie sa podľa Benedikta XVI. rodí v stretnutí s Ježišom Kristom, ktorý dal ľuďom seba samého. Mladí dobrovoľníci tak boli opakom Lótovej ženy, ktorá sa obzerala späť, pričom zahľadenosť do seba je mnohokrát charakteristická aj pre kresťanov.

Ďalšie dva body predstavujú adorácia a sviatosť zmierenia, ktoré sú podľa pápeža aktom viery. Boh nie je len nejakou hypotézou, ale živou Prítomnosťou, pred ktorou sa veriaci skláňa a žiada o odpustenie. Benedikt XVI. zdôraznil, že „desaťtisíce ľudí, prevažne mladých, ktorí odpovedali úplným tichom na prítomnosť Pána v Najsvätejšej sviatosti, adorujúc ho“ v Londýne, Záhrebe či Madride, sú preňho „nezabudnuteľným momentom“.

Poslednou charakteristikou kresťanskej existencie je podľa pápeža radosť, ktorá vychádza zo skutočnosti, že veriaci človek sa cíti byť Bohom chcený a milovaný. „Tam, kde prevládne pochybnosť o Bohu, nevyhnutne nasleduje pochybnosť o samotnej existencii ľudí,“ dodal Benedikt XVI.

Imrich Gazda

Foto: radiovaticana.cz

Súvisiaci článok:
Benedikt XVI. rímskej kúrii: Tvár cirkvi je pokrytá prachom (2010)

sobota, decembra 24, 2011

Vyhlásenie ankety Osobnosť Svet kresťanstva a vianočné prianie

1 comments

Vianoce sú nesporne radostné sviatky. Vianočná radosť by však nemala prekryť istý vnútorný nepokoj.



Kamera: Jakub Krška

piatok, decembra 23, 2011

Vatikánsky denník: Havel bol najdôležitejším symbolom dejín slobody

0 comments

Príbeh slobody. Takto nazval vatikánsky denník L´Osservatore Romano rozsiahly článok venovaný zosnulému československému prezidentovi Václavovi Havlovi.

Autor Andrea Possieri v úvode svojho textu odkázal na rozhovor Milana Kunderu pre francúzsky časopis Le Nouvel Observateur z decembra 1989. „Jeho život sa podobá umeleckému dielu,“ povedal svetoznámy spisovateľ na adresu čerstvo zvoleného prezidenta.

„Havel zostal intelektuálom aj v čase, keď prijal najvyššiu štátnu funkciu. Bol umelcom dôverne zviazaným s najhlbšími aspektmi života svojej krajiny, zakorenený v špecifickosti ľudovej tradície, ktorý vlastne práve preto mohol byť považovaný za ,novodobého hrdinu´,“ napísal Andrea Possieri, ktorý zároveň pripomenul všetky kľúčové momenty Havlovho života: otvorený list Gustávovi Husákovi z apríla 1975, Chartu 77, ktorá ho stála takmer päťročné väzenie či Nežnú revolúciu.

Záver článku autor venoval slávnostnej ďakovnej bohoslužbe celebrovanej českým prímasom, kardinálom Františkom Tomáškom. „Nachádzame sa tu, v katedrále sv. Víta, matke všetkých našich chrámov. Ako vždy počas uplynulých storočí, vo chvíľach radosti sme sa zjednotili, aby sme Bohu ďakovali za veľkú nádej, ktorú nám daroval počas týchto dní,“ pripomenul vatikánsky denník kardinálove slová. Zdôraznil aj to, že Havel pred vstupom do kaplnky sv. Václava pokľakol a prežehnal sa pred hrobmi českých kráľov a sv. Anežky Českej, ktorú krátko predtým svätorečil pápež Ján Pavol II.

Slávnostné Te Deum Antonína Dvořáka, ktoré nasledovalo v podaní Pražskej filharmónie, „nebolo len znovuobjavením starovekej liturgie, ktorá spája politiku a tradíciu, kultúru a náboženstvo, ale predstavovalo začiatok nových dejín. Dejín slobody, ktorých najdôležitejším symbolom bol Václav Havel“.

Imrich Gazda

Foto: vaclavhavel.cz

štvrtok, decembra 22, 2011

Prečo pápež vymenil iPad za Tablet-S od Sony?

1 comments

Kým v júni Benedikt XVI. spustil nový vatikánsky spravodajský portál prostredníctvom iPadu, pri nedávnom rozsvecovaní najväčšieho vianočného stromčeka na svete použil Tablet-S od Sony. Aké sú dôvody prechodu ku konkurencii?

Začiatkom decembra pápež Benedikt XVI. rozsvietil obrovský vianočný stromček, ktorého obrysy na úpätí pohoria Igino vytvára 950 svetiel (viac tu). Vyhlásenie Tlačového strediska Svätej stolice zdôraznilo, že pápež tak urobil prostredníctvom tabletu od firmy Sony s operačným systémom Android. Benedikt XVI. nepoužil tablet prvýkrát. Koncom júna na iPade spustil nový vatikánsky spravodajský portál news.va (viac tu).

Zaujímavé je, že prvým tabletom v rukách Benedikta XVI. bol práve iPad. Pritom v technologickej oblasti Vatikán spolupracuje práve s firmou Sony, ktorá napríklad v roku 2010 dodala Vatikánskemu televíznemu centru novú techniku, vďaka ktorej môže vysielať v HD kvalite.



Otázka, prečo pápež „prebehol“ od Applu k Sony, sa na prvý pohľad javí ako banálna, ale v čase, keď obe firmy so svojimi najnovšími technologickými hitmi zápasia o nových zákazníkov, je pápež v ruke s jedným z týchto produktov, skvelým reklamným ťahom. Navyše, použitie tabletu tej-ktorej firmy zdôraznil samotný Vatikán.

Za rozhodnutím zmeniť typ tabletu však nestojí lobing jednotlivých firiem ani marketingové dohody s Vatikánom. Práve naopak. Podľa oficiálnej stránky celebritného vianočného stromčeka musel byť tablet od Sony použitý práve kvôli spolupráci miestnych podnikov so Sony Italia.

Pri najbližšej príležitosti sa tak možno Benedikt XVI. objaví s produktom od Samsungu, Panasonicu alebo Motoroly.

Imrich Gazda

Foto: comune.gubbio.pg.it

streda, decembra 21, 2011

Juhokórejskí biskupi: Smrť Kim Čong-ila je nádejou pre celý polostrov

0 comments

Biskupi veria, že smrť severokórejského diktátora otvorí cestu k zjednoteniu ostrova. Veľa napovie aj vnútorný zápas medzi komunistickou stranou a armádou.

„Smrť severokórejského lídra Kim Čong-ila môže byť začiatkom zlomu na ceste znovuzjednotenia oboch Kóreí,“ cituje agentúra Fides predsedu Juhokórejskej biskupskej konferencie Petra Kanga. Priestor pre dialóg sa otvoril aj podľa biskupa Lazzara You Heung-sika, ktorý pri biskupskej konferencii zodpovedá za starostlivosť o migrantov.

Obaja však zároveň priznávajú, že situácia u ich severného suseda je napätá a málo čitateľná. „Nový líder Kim Čong-un je príliš mladý, má len 30 rokov, nemá žiadnu politickú skúsenosť a zdá sa, že sa neteší veľkej dôvere kórejského ľudu,“ konštatuje biskup Kang. Podľa Heung-sika nastalo v Severnej Kórei obdobie veľkého zmätku. „V rámci režimu dôjde k vnútornému stretu medzi stranou a armádou.“ Kým ozbrojené sily sú naklonené mladému vodcovi, komunistickú stranu má pod kontrolou jeho strýko.

Biskup Heung-sik sa zároveň domnieva, že juhokórejská vláda by nemala váhať s vyslaním delegácie na pohreb Kim Čong-ila, pretože tým môže naznačiť svoju túžbu po dialógu a mieri. O ten sa pokúšajú aj náboženskí lídri z oboch strán: po septembrovej návšteve juhokórejských duchovných predstaviteľov v Pchjongjangu by na budúci rok mala nasledovať cesta Severokórejčanov na juh.

„Toto dianie by mohlo byť signálom, že Pán chce hlbokú zmenu v krajine,“
nádeja sa biskup Kang. „Je príliš skoro na to, aby sa dalo povedať, čo sa stane na Kórejskom polostrove, ale musíme sa modliť a pracovať, aby zvíťazil pokoj,“ dodáva biskup Heung-sik.

Imrich Gazda

Foto: wikipedia.org

pondelok, decembra 19, 2011

Katolík Havel: Nie je mi dobre, ale viem, že On je

4 comments

„Českí a moravskí biskupi ďakujú Bohu za život Václava Havla a veľmi si cenia všetko, čo tento veľký človek, ktorý sa zaslúžil o pád totalitného komunistického režimu, urobil pre krajinu i celý národ,“ uviedlo Tlačové stredisko Českej biskupskej konferencii v reakcii na smrť bývalého československého a českého prezidenta.

Na počesť zosnulého nechal v nedeľu večer pražský arcibiskup Dominik Duka zvoniť vo všetkých kostoloch a kaplnkách. Osobne rozozvučal zvon v pražskej katedrále sv. Víta, Václava a Vojtecha.

„Zomrel muž, ktorému náš národ vďačí za návrat suverenity a slobody v našej vlasti. Zomrel človek, ktorý žil pre túto krajinu a jej demokratický rozvoj. (...) Zomrel ten, ktorý vedel, čo je strata slobody, popieranie dôstojnosti človeka, čo je útlak a väzenie,“ napísal arcibiskup Duka vo svojom vyhlásení a pripomenul, že Havel bol krstom začlenený do Katolíckej cirkvi. „Tieto slova patria môjmu priateľovi, spoluväzňovi. S ním sa – podľa môjho názoru – končí jedna z najkrajších etáp môjho života, ktorej sa Václav a jeho statočné postoje stali neodmysliteľnou súčasťou.“ V závere vyhlásenia arcibiskup Duka pripomenul exprezidentove slová, ktoré povedal počas ich posledného stretnutia: „Nie je mi dobre, ale my vieme, že On je.“

K Dukovmu vyhláseniu sa pridal aj olomoucký arcibiskup Jan Graubner: „Prosím o to, aby tento usilovný hľadač slobody, pravdy a krásy zakúsil šťastné stretnutie s Božou láskou vo večnosti. Veď v najdôležitejších okamihoch novodobých dejín našej krajiny dokázal v mnohých ľuďoch prebudiť vieru, že pravda a láska zvíťazia.“

V pondelok sa arcibiskup Duka ako predseda Českej biskupskej konferencie – spolu s prezidentom a predsedami oboch komôr parlamentu – podpíše do kondolenčnej knihy.

Imrich Gazda

Foto: wikipedia.org

nedeľa, decembra 18, 2011

Arcibiskup Zvolenský: Situácia v zdravotníctve je prejavom morálnej krízy

0 comments

V relácii V politike, ktorú v nedeľu vysielala televízia TA3, hodnotil rok 2011 bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský, predseda KBS.

streda, decembra 14, 2011

Barack Obama: Ježiš je vyjadrením Božej lásky k nám

0 comments

Začiatkom decembra pri príležitosti rozsvietenia Národného vianočného stromu americký prezident Barack Obama prekvapil svojím prejavom. Politicky obvykle sekulárny prezident v ňom verejne vyznal vieru v Ježiša Krista.

Vo svojom príhovore okrem iného povedal:

„Pred viac než 2 000 rokmi sa narodilo Dieťa dvom verným cestujúcim, ktorí dokázali nájsť odpočinok len v maštali, medzi dobytkom a ovcami. Toto dieťa však nebolo hocijakým dieťaťom. Kristovo narodenie potešilo anjelov a zaujalo pastierov a kráľov zďaleka. Bol vyjadrením Božej lásky k nám. Vyrástol, stal sa vodcom so srdcom služobníka, ktorý nás učí posolstvu rovnako jednoduchému, ako mocnému: že by sme mali milovať Boha a svojich blížnych ako seba samých.

Toto učenie prichádza obklopiť planétu. Pretrváva cez celé generácie a dnes spočíva v srdci mojej kresťanskej viery a tiež miliónov Američanov. Nezáleží, kto sme alebo odkiaľ pochádzame alebo ako uctievame, je to posolstvo, ktoré nás všetkých zjednocuje v tomto sviatočnom čase.

...je pre nás dôležité udržiavať v mysli ústredné posolstvo tohto obdobia, udržiavať Kristove slová nielen v našich mysliach, ale tiež v našich skutkoch. V tomto čase nádeje pomáhajme tým, ktorí to najviac potrebujú: ľuďom bez domova, hladným, chorým a uväzneným. V tomto čase hojnosti vyjdime v ústrety tým, ktorí zápasia s hľadaním práce alebo sa starajú o svoje rodiny. V tomto čase štedrosti vzdávajme vďaku a česť našim vojakom a veteránom a ich rodinám, ktorí sa za nás všetkých tak veľmi obetovali. A privítajme všetkých tých, ktorí sa šťastne vracajú domov.

V tomto sviatočnom čase znovu potvrďme náš záväzok voči sebe navzájom, ako členovia rodiny, ako susedia, ako Američania, bez ohľadu na farbu pleti, presvedčenie či vierovyznanie. Spomeňme si, že všetci (...) sme rodina.“

Marián Sekerák

Foto: wikipedia.org

utorok, decembra 13, 2011

Zomrel kardinál John P. Foley, „mikrofón“ Jána Pavla II.

0 comments

Po ťažkej chorobe zomrel 76-ročný kardinál John Patrick Foley, ktorý bol 23 rokov predsedom Pápežskej rady pre spoločenské komunikačné prostriedky. V krátkom čase ide už o druhé úmrtie bývalého šéfa tohto úradu rímskej kúrie.

Zosnulý americký kardinál, ktorý v nedeľu podľahol leukémii, riadil vatikánske „ministerstvo pre média“ v rokoch 1984 – 2007, teda takmer počas celého pontifikátu pápeža Jána Pavla II. Okrem toho istý čas viedol aj vatikánske televízne centrum a Vatikánsku filmotéku. Jeho „chvályhodnú službu“ v smútočnom telegrame ocenil aj Benedikt XVI., ktorý ho v roku 2007 kreoval za kardinála a menoval za veľmajstra Rytierskeho rádu svätého Božieho hrobu v Jeruzaleme. Na čele pápežskej rady ho vtedy nahradil súčasný predseda, 70-ročný taliansky arcibiskup Claudio Maria Celli.

„Kardinál Foley je osobou, ktorú všetci tí, ktorí ho poznali, veľmi obdivovali a milovali kvôli jeho vľúdnosti a duchovnosti,“ cituje portál Vatican Insider hovorcu Svätej stolice Federica Lombardiho. „Spoznal som kardinála Foleyho, vtedy ešte arcibiskupa, v roku 1984 a spolupracoval som s ním do roku 2000. Aj keď bol predsedom pápežskej rady, každý rok spolupracoval s pokorou a jednoduchosťou s nami, televíznymi spravodajcami, pri prenosoch pápežských liturgických slávení, či už veľkonočných alebo vianočných,“ uviedol Vatican Insider aj slová kardinálovho spolupracovníka Luisa Badillu.

Pápežská rada pre spoločenské komunikačné prostriedky tak v krátkom čase prišla o ďalšieho svojho emeritného predsedu. Začiatkom septembra zomrel 87-ročný poľský kardinál Andrzej Maria Deskur, ktorý bol predchodcom kardinála Foleyho. Pápežskú radu viedol v rokoch 1973 – 1984, pričom niekoľko rokov predtým v nej pôsobil aj ako podsekretár a sekretár a bol blízkym priateľom Jána Pavla II.

Po smrti kardinála Foleyho má kardinálske kolégium 192 kardinálov, z ktorých je 109 voliteľov. Kardinálov pochádzajúcich z USA je 17.

Imrich Gazda

Foto:
pccs.va

pondelok, decembra 12, 2011

Pius XI. o hospodárskej kríze

0 comments

Benedikt XVI. nie je v dejinách prvým pápežom, ktorý musí reagovať na zásadné ekonomické a sociálne otrasy v spoločnosti. Podobnej výzve čelil už Pius XI. v 30. rokoch minulého storočia.

Pius XI. (1922 – 1939) bol pápežom počas obdobia veľkej hospodárskej krízy. Táto skutočnosť, ktorá – rovnako, ako dnes – priniesla masovú nezamestnanosť a zhoršenie sociálnej situácie pracujúcich, ho podnietila vydať dve osobitné encykliky, v ktorých sa vyjadruje k vzniknutej situácii.

Prvou z nich je krátka, iba 13-článková encyklika Nova impendet (Nová pohroma) s podtitulom O ekonomickej kríze. Osemdesiate výročie jej vydania pripadlo práve na tento rok. Pápež píše o finančnej kríze, ktorá zaťažila národy a vo všetkých krajinách spôsobila rast nezamestnanosti. Ako najviac postihnuté skupiny obyvateľstva spomína deti, pracujúcu triedu, remeselníkov a „tých, čo nič nemajú“ (čl. 1). S prichádzajúcou zimou (dokument bol podpísaný na sviatok anjelov strážcov, 2. októbra 1931) si osobitne všíma trpiace deti a pripomína, že nastávajúce ročné obdobie zhorší aj následky pohromy nezamestnanosti (čl. 2, 3). Podobnosť so súčasnosťou je badateľná v pápežovom upozornení na to, že veľké finančné prostriedky sú odčerpávané z verejného blaha na bezcitnú súťaž v zbrojení (čl. 8).

Pius XI. zároveň apeloval na kresťanský ľud, aby prejavil svoju štedrosť a praktizoval prikázanie lásky: „Pozdvihujeme svoj hlas a upriamujeme naše volanie ku všetkým tým, v ktorých sú viera a kresťanská dobročinnosť živé“ (čl. 4). Vyzval preto podniknúť „krížovú výpravu dobročinnosti a podpory, zbožnosti a lásky“ (čl. 4, 5). Zároveň vyjadril vieru, že „iba táto štedrosť srdca, iba táto vrúcnosť kresťanských duší dychtivo sa prejavujúca v sebaobetujúcom sa oddaní bratom (predovšetkým tým, ktorí sú v najväčšej núdzi, ako sú zástupy nevinných detí) uspeje, prostredníctvom veľkého a jednomyseľného úsilia, v prekonávaní veľkých ťažkostí týchto čias“ (čl. 7).

V 35-článkovej encyklike Caritate Christi compulsi (Nútený Kristovou láskou) vydanej 3. mája 1932 na Sviatok Nájdenia sv. Kríža (zrušený II. vatikánskym koncilom ako duplicitný k Sviatku Povýšenia sv. Kríža, ktorý sa slávi 14. septembra) znova opisuje neblahé následky ekonomickej krízy a poukazuje na skutočnosť, že „hoci v tomto problémovom čase je celé ľudské pokolenie tak pritláčané nedostatkom peňazí a tiesňami hospodárskej krízy, že čím viac bojuje za svoje oslobodenie, tým viac sa cíti nerozlučiteľne obmedzované“ (čl. 2). Pius XI. v tejto encyklike odsúdil egoizmus, chamtivosť a túžbu po peniazoch, ktorá je „koreňom všetkého zla“ (1 Tim 6,10), ako aj z nich plynúcu sebalásku a závisť (čl. 3). Taktiež ostro odsúdil protináboženský charakter komunizmu, varoval pred rozširovaním ateizmu a jeho následkami a vyzval k modlitbe a pokániu.

Záver encykliky sa nesie v znamení odovzdanosti sa Kristovmu Najsvätejšiemu Srdcu, ktorému je celý dokument venovaný. Pápež napokon vyzval biskupov (ktorým boli až do čias Jána XXIII. encykliky výlučne adresované), aby napomohli ťažko sociálne trpiacim veriacim „prijať s pokorným a dôvery plným srdcom z Božích rúk dôsledky chudoby...“ (čl. 33).

Marián Sekerák

Foto: wikipedia.org

nedeľa, decembra 11, 2011

Americkí anglikáni mieria do Katolíckej cirkvi

1 comments

Po personálnom ordinariáte pre anglických anglikánov, ktorí prestúpili do Katolíckej cirkvi, vznikne podobný typ diecézy aj pre amerických episkopálov. Informoval o tom washingtonský arcibiskup, kardinál Donald W. Wuerl.

Personálny ordinariát v USA vznikne už 1. januára 2012 a podľa odhadov kardinála Wuerla by sem malo prestúpiť asi 2000 členov Episkopálnej cirkvi a 67 pastorov, ktorí už požiadali o vysviacku za katolíckych kňazov. Práve kardinál Wuerl je v USA zodpovedný za implementáciu apoštolskej konštitúcie Anglicanorum coetibus. Vďaka tomuto dokumentu, ktorý v novembri 2009 schválil pápež Benedikt XVI., sa uľahčili a rozšírili možnosti prestupu anglikánov do Katolíckej cirkvi (viac tu). Americký personálny ordinariát by mal fungovať podľa rovnakých princípov ako anglický ordinariát Našej Pani z Walsinghamu, ktorý vznikol v januári tohto roku a do ktorého prestúpilo aj päť anglikánskych biskupov, ktorí sa stali katolíckymi kňazmi.

V Episkopálnej cirkvi, ktorá je americkou vetvou Anglikánskej cirkvi, to už niekoľko rokov vrie. Povolená je tu nielen vysviacka žien za kňazov, ale aj za biskupov, pričom žena, Katharine Jefferts Schori, stojí aj na čele cirkvi. V roku 2003 bol za biskupa New Hampshiru vysvätený aj prvý homosexuál, Gene Robinson (na obr.), ktorý je rozvedený a dnes žije so svojím partnerom. Po tejto vysviacke prerušili svoje kontakty s Episkopálnou cirkvou viaceré africké anglikánske cirkvi, ktoré patria medzi najväčšie a najdynamickejšie sa rozvíjajúce.

K prechodom jednotlivých kňazov či veriacich Episkopálnej cirkvi pritom dochádzalo už aj v minulosti. V arcidiecéze Washington a diecéze Fort Worth sa nachádzajú dokonca dva zbory, ktoré kompletne prestúpili z Episkopálnej do Katolíckej cirkvi. Vo fáze „prechodu“ je momentálne aj episkopálny zbor z Bladensburgu (štát Maryland) na čele s pastorom Markom Lewisom. Príprava ženatých pastorov, ktorí sa chcú stať katolíckymi kňazmi, bola zverená biskupovi spomínanej diecézy Fort Worth Kevinovi Williamovi Vannovi.

„Pápež Ratzinger chce zmierenie tak s kresťanským svetom napravo, ako aj naľavo, nie iba s ultratradicionalistickými lefébvristami, ale aj s protestantmi,“ komentuje tieto presuny vatikanista Giacomo Galeazzi z portálu Vatican Insider. Opačne to vidí bývalý univerzitný a koncilový kolega súčasného pápeža, dnes jeho kritik Hans Küng, ktorý sa ešte po vydaní apoštolskej konštitúcie Anglicanorum coetibus vyjadril, že Benedikt XVI. sa namiesto trpezlivého pokračovania v ekumenickom dialógu s anglikánmi rozhodol využiť vnútorné rozpory a ústretovým gestom sa pokúsil stiahnuť do Katolíckej cirkvi nespokojných anglikánskych veriacich. „Úlovky v rímskej sieti nechápu, že v Rímskokatolíckej cirkvi budú len kňazmi druhej kategórie,“ dodal Küng.

V budúcnosti sa dá očakávať, že v dôsledku liberalizácie Anglikánskej cirkvi budú ku katolíkom prestupovať ďalšie skupiny nespokojné s vysviackami žien či „sobášením“ homosexuálov. Podľa portálu Vatican Insider by sa už o tri roky mali objaviť biskupky aj v anglických diecézach Anglikánskej cirkvi, kde sú zatiaľ povolené len kňazské vysviacky žien. Počas nedávnych konzultácií sa zo 44 diecéz len dve vyjadrili proti ich biskupskému sväteniu – Londýn a Chichester. Tento krok však musí najprv schváliť synoda anglickej Anglikánskej cirkvi, ktorá sa bude konať na budúci rok a následne aj britský parlament.

Imrich Gazda

Foto:
wikipedia.org

piatok, decembra 09, 2011

Pápež rozsvietil najväčší vianočný stromček na svete. Tabletom od Sony

0 comments

Po krátkom predvianočnom prianí, ktoré v stredu podvečer z pápežských apartmánov prenášala talianska a vatikánska televízia, Benedikt XVI. klikol na tablet a rozsvietil 950 svetiel vianočného stromčeka zapísaného v Guinessovej knihe rekordov.

„Kiežby každý z vás dokázal priniesť trochu tohto svetla do prostredia, v ktorom žije – do rodiny, práce, štvrte, do krajín, a miest a vystúpil zo svojho egoizmu, ktorý často uzatvára srdcia a ženie nás k mysleniu len na seba samých,“ poprial Benedikt XVI. obyvateľom Gubbia, kde sa najväčší symbol Vianoc nachádza. Potom klikol na tablet značky Sony s operačným systémom Android a rozžiaril úpätie pohoria Igino.

Práve na ňom už od roku 1981 desiatky dobrovoľníkov pred Vianocami rozmiestnia stovky svetiel, ktoré vytvoria obrysy stromčeka o rozlohe 130 000 metrov štvorcových. Potrebných je k tomu približne 8,5 kilometra elektrických káblov. Slávnostného rozžiarenia sa každý rok zúčastňujú osobnosti kultúrneho, vedeckého či náboženského života.

Zaujímavosťou je, že Benedikt XVI. tentokrát nepoužil iPad od firmy Apple, cez ktorý koncom júna spustil nový vatikánsky spravodajský portál news.va (viac tu), ale tablet značky Sony. Túto skutočnosť podčiarklo aj vyhlásenie Tlačového strediska Svätej stolice. Práve firma Sony dodala v roku 2010 Vatikánskemu televíznemu centru novú techniku, vďaka ktorej môže vysielať v HD kvalite.

O týždeň bude rozsvietený aj vianočný stromček na Námestí sv. Petra. Tento rok ho dodala Ukrajina – 60-ročný smrek pochádzajúci z Podkarpatskej Rusi je vysoký viac ako 30 metrov. Slávnostného rozsvecovania, ktoré má už 29-ročnú tradíciu, sa zúčastnia aj ukrajinskí biskupi. Špekulovalo sa aj o prítomnosti zástupcov miestnej Pravoslávnej cirkvi, ktorá sa však javí ako nepravdepodobná. Majetkové spory medzi miestnou Gréckokatolíckou a Pravoslávnou cirkvou sú jednou z vážnych prekážok možného stretnutia pápeža a moskovského patriarchu.

Článok na túto tému, aj s mojím krátkym komentárom, si môžete prečítať v dnešnom vydaní Hospodárskych novín.

Imrich Gazda

Foto:
comune.gubbio.pg.it

streda, decembra 07, 2011

Benedikt XVI. asi navštívi Mexiko, Kubu, Libanon a Ukrajinu

0 comments

Svätá stolica stále nezverejnila mená krajín, ktoré pápež navštívi v roku 2012. Podľa talianskej vatikanistky Angely Ambrogetti by však medzi nimi nemala chýbať Latinská Amerika, Libanon ani Ukrajina. Slovensko nespomína.

Takmer istou je pápežova cesta do Mexika a na Kubu, o ktorej miestni novinári už dlho špekulujú. Na ich otázky začiatkom novembra reagoval aj hovorca Svätej stolice Federico Lombardi: „V uplynulých dňoch nunciovia v Mexiku a na Kube boli poverení informovať náboženské a občianske špičky oboch krajín, že pápež zvažuje konkrétny projekt návštevy oboch krajín.“ Dodal, že pápež dodnes navštívil len Brazíliu a je si vedomý, že krajiny Latinskej Ameriky, z ktorých najľudnatejšie je Mexiko, majú veľký záujem o jeho návštevu. Kubánsky ľud a cirkev navyše „prežívajú dôležité obdobie svojich dejín, počas ktorého bude návšteva pápeža veľkým povzbudením“.

Najpravdepodobnejším termínom je jar budúceho roka, pričom pápež nenavštívi mnoho miest – vyberie tie s najväčšou symbolickou a pastoračnou hodnotou. Na Kube by nemalo chýbať uctenie si Milosrdnej Panny v El Cobre, v Mexiku zasa návšteva Sanktuária Krista Kráľa v Cerro del Cubilete (na obr.). Kvôli vysokej nadmorskej výške však pravdepodobne nenavštívi hlavné mesto.

„Je to správa, ktorá nás napĺňa radosťou, pretože všetky cirkvi Latinskej Ameriky veľmi túžia vidieť pápeža,“ reagoval na vyjadrenie hovorcu Lombardiho Uruguajčan Guzmán Carriquiry, ktorý zastáva pozíciu podsekretára Pápežskej rady pre laikov a patrí medzi najvyššie postavených laikov v rímskej kúrii. „Ján Pavol II. začal cestovať vo veku 59 rokov, Benedikt XVI. ako 79-ročný. Všetci sme si vedomí, že pápež vydal počas posledných ciest maximum a to najlepšie zo seba.“


Pozrite si krátke zhodnotenie tohtoročných zahraničných ciest Benedikta XVI.

Na spadnutie by mala byť aj pápežova cesta na Blízky východ. „Možná návšteva pápeža bude mať za cieľ v rámci novej vatikánskej stratégie pripomenúť potrebu ochrany kresťanov v Libanone a na Blízkom východe,“ uviedla vatikanistka Ambrogetti. Podľa nej by mal Benedikt XVI. na jeseň navštíviť aj Ukrajinu. Jeho hostiteľom by bol ľvovský arcibiskup Mieczysław Mokrzycki, pôvodom Poliak, ktorý je momentálne predsedom miestnej biskupskej konferencie. V minulosti pôsobil ako osobný sekretár Jána Pavla II. a Benedikta XVI.

Imrich Gazda

Foto:
wikipedia.org

utorok, decembra 06, 2011

Kardinál Burke: V liturgii očakávam „reformu reformy“

5 comments

Americký kardinál Raymond L. Burke (63) má v rámci rímskej kúrie „pod palcom“ Najvyšší tribunál Apoštolskej signatúry, najdôležitejší z troch ústredných cirkevných súdnych dvorov. Vzhľadom na svoje členstvo v Kongregácii pre Boží kult a disciplínu sviatostí má čo povedať aj do otázok týkajúcich sa liturgie. O nej hovorí aj v rozhovore pre portál EWTN News.

Kardinál Burke sa v interview vyjadril, že je vďačný bl. Jánovi Pavlovi II. a Benediktovi XVI. za to, že pre cirkev predstavujú „prameň spoľahlivého nasmerovania“ v oblasti kultu, založeného na vízii II. vatikánskeho koncilu, teda „na Boha, nie na človeka sústredenej liturgie“. Zdôrazňuje, že tento úmysel nebol uskutočňovaný, odkedy sa výzva koncilu k liturgickej reforme prekrývala s „kultúrnou revolúciou“.

Mnohé kongregácie stratili „základný cit pre to, že liturgia je sám Ježiš Kristus konajúci; Boh sám konajúci uprostred nás, aby nás posvätil“. Podľa Burkea širší prístup k predkoncilovej omši, v súčasnosti známej ako „výnimočná forma“ rímskeho rítu, by napomohol vyriešiť tento problém. „Slávenie omše vo výnimočnej forme je čoraz menej napádané a ľudia tak vidia veľkú krásu tohto rítu, tak ako bol slávený prakticky od dôb pápeža Gregora Veľkého. Mnohí katolíci dnes vidia, že ,bežná forma´ omše slávená v moderných jazykoch dokáže byť obohatená prvkami, ktoré majú dlhú tradíciu,“ hovorí kardinál. Taktiež očakáva, že starobylá západná a súčasná forma omše môžu byť v budúcnosti skombinované do jedného normatívneho rítu, čo je smerovanie, ktoré podľa Burkea podporuje aj pápež. „Zdá sa mi, že práve to, čo mal na mysli, je takéto vzájomné obohatenie sa, ktoré by mohlo prirodzene vytvoriť novú formu rímskeho rítu – ,reformu reformy´, ak to tak môžeme povedať – čo by som osobne privítal a na príchod čoho sa teším.“

O „reforme reformy“ hovoril pápež ešte za čias, keď bol kardinálom. V knihe rozhovorov Boh a svet povedal, že táto reforma „by mala byť predovšetkým výchovným procesom, ktorý sa postaví do cesty rozkúskovaniu liturgie svojvoľnými nápadmi“. Zároveň zdôraznil nevyhnutnosť prebudenia „zmyslu pre posvätnosť“ liturgie (s. 337).

Kardinál Burke v súčasnosti patrí spolu s Williamom J. Levadom (prefekt Kongregácie pre náuku viery) k najvyššie postaveným americkým prelátom v rímskej kúrii. Bývalý arcibiskup St. Louis je od roku 2008 prefektom Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry (jedným z jeho členov je od roku 2010 aj bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský, viac tu). Tribunál je najvyšším odvolacím súdom Katolíckej cirkvi, rieši kompetenčné spory medzi nižšími cirkevnými súdmi a sťažnosti týkajúce sa správnosti administratívnych rozhodnutí kuriálnych úradov. Dozerá tiež na správny výkon spravodlivosti v celej cirkvi.

Okrem toho je Burke členom viacerých vatikánskych úradov: Pápežskej rady pre legislatívne texty, Kongregácie pre klérus, Kongregácie pre biskupov, Kongregácie pre kauzy svätých, Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí a od januára tohto roku aj rady kardinálov a biskupov Sekcie pre vzťahy so štátmi Štátneho sekretariátu Svätej stolice.

Marián Sekerák

Foto: wikipedia.org

Odoberaj RSS kanál

Avema Po stopach apostola Pavla


,

Facebook

Archív blogu