V druhej polovici novembra sa konala štvrtá a zároveň posledná zahraničná apoštolská cesta Benedikta XVI. v tomto roku. Okrem západoafrického Beninu navštívil pápež aj rodné Nemecko, Španielsko a Chorvátsko. Čo možno povedať o týchto cestách?



Kamera: Jakub Krška

Spoločnosťou v týchto dňoch hýbe kauza odpočúvania. Nehrozí toto nebezpečenstvo aj pri spovedi, kde sa ľudia mnohokrát priznávajú k ťažkým previneniam? K tomuto problému sa v minulosti vyjadril aj Vatikán a slovenskí biskupi. Na skúsenosti z praxe sme sa opýtali aj niekoľkých kňazov.

„Každý kňaz, ktorý spovedá, je pod veľmi prísnymi trestami viazaný zachovať absolútne tajomstvo, čo sa týka hriechov, z ktorých sa mu jeho kajúcnici vyznali. Ani nesmie použiť poznatky, ktoré získal pri spovedi o živote kajúcnikov,“ zhŕňa Katechizmus Katolíckej cirkvi (čl. 1467) nariadenia Kódexu kánonického práva (kán. 983 – 984) a Kódexu kánonov východných cirkví (kán. 1456).

Spovedné tajomstvo je v Katolíckej cirkvi prísne chránené. Jeho úmyselné porušenie kňazom je spojené s trestom exkomunikácie. Búrlivú reakciu predstaviteľov cirkvi predčasom vyvolal plán írskeho ministra vnútra Alan Shatter a ministerky pre deti Frances Fitzgerald predložiť zákon, ktorý by zaväzoval kňazov ohlásiť sexuálne delikty aj v prípade, že by sa o nich dozvedeli počas spovede.

Čo však v prípade, že kňaz nevie, že je obeťou nejakej hry, napr. tajného nahrávania? „V roku 2000 bola v Kolumbii veľká kauza spojená s odpočúvaním pri spovedi. Jeden novinár sa spovedal, že je homosexuál a nahrával odpovede a rady kňazov,“ hovorí pre Svet kresťanstva rehoľník - augustinián Juraj Pigula. Vatikánska Kongregácia pre náuku viery pritom už v roku 1988 vydala Dekrét týkajúci sa tých, ktorí zverejňujú vyznanie pri spovedi. K problému sa kongregácia vrátila aj v minulom roku pri aktualizovaní tzv. Noriem o najzávažnejších deliktoch. V nich uvádza, že „súdu Kongregácie pre náuku viery je vyhradený aj najťažší delikt spočívajúci v zaznamenaní pomocou akéhokoľvek technického prostriedku alebo v zlomyseľnom rozširovaní pomocou spoločenských komunikačných prostriedkov vecí, ktoré povedal spovedník alebo penitent pri sviatostnej spovedi, či už pravej alebo falošnej“. Ten, kto spácha takýto delikt, má byť „potrestaný podľa závažnosti deliktu, nevynímajúc prepustením z klerického stavu alebo depozíciou, ak ide o klerika“.

Hovorca KBS Jozef Kováčik pre Svet kresťanstva zdôrazňuje, že „aj u nás biskupi upozornili kňazov, že by nemali do spovednice prinášať zapnutý mobil“. Podľa jeho slov by kňaz mal diskrétne a s citom informovať o možných rizikách aj človeka prichádzajúceho na spoveď. „Zároveň ide aj o vec slušnosti – ak niekomu počas spovede zazvoní mobil, nie je to príjemné a ani slušné,“ dodáva Kováčik.

Oslovení kňazi priznali, že – až na malé výnimky – mobil do spovednice nebrávajú. „Mám ho pri sebe len vtedy, keď naň zabudnem, inak ho nechávam v aute alebo ho vypnem,“ hovorí farár zo stredoslovenskej obce Stožok Vladimír Slovák. Podobne postupuje aj augustinián Juraj Pigula: „Mobil do miestnosti, kde spovedám, nikdy nenosím. Ak ho mám náhodou pri sebe, tak ho vypínam. Poznám prípady, že si kňazi počas spovede vybavujú sms. Ľudia to dokážu postrehnúť aj v tme spovednice.“

Opačným prípadom je správca podtatranskej farnosti Ždiar Miroslav Lettrich: „Doteraz som zvykol mať mobil pri sebe takmer vždy, najmä kvôli tomu, že mám v ňom kňazský breviár – a často sa ho práve v spovednici modlím. Zvonenie je, samozrejme, vždy vypnuté.“

Imrich Gazda

Foto: wikipedia.org, squidoo.com

Nemecké vydavateľstvo Weltbild, vlastnené nemeckými diecézami, vydávalo a ponúkalo približne 2000 erotických a 4000 ezoterických titulov. K riešeniu situácie musel nemeckých biskupov vyzvať samotný pápež. Začiatkom týždňa sa rozhodli vydavateľstvo s ročným ziskom 1,7 miliardy eur odpredať.

Obrovský etický a finančný škandál je po sexuálnych deliktoch ďalšou škvrnou na tvári nemeckej cirkvi. Weltbild je dnes jedným z najväčších knižných domov v Nemecku – zamestnáva 6 400 ľudí a po Amazone je druhým najväčším predajcom kníh na internete. Podľa nemeckého vatikanistu Guida Horsta biskupi v posledných rokoch investovali do vydavateľstva 182 miliónov eur pochádzajúcich z cirkevnej dane. „Nemecká katolícka cirkev so svojou ,podnikateľskou rodinou´ sa stala významným hráčom v mediálnom biznise,“ napísal Horst pre portál Vatican Insider.

Vo Weltbilde sa nemecké diecézy podnikateľsky realizujú už tridsať rokov. Vyše 24% vlastní Zväz nemeckých diecéz, 13,2% mníchovská arcidiecéza a takmer 12% augsburgská diecéza. Zvyšný vlastnícky podiel je rozdelený medzi ďalších 10 diecéz.

Na predaj ezoterickej, erotickej, ale aj budhistickej či satanistickej literatúry poukázal ešte v polovici októbra, v čase konania známeho frankfurtského knižného veľtrhu, nemecký časopis Buchreport a rakúsky katolícky portál kath.net. Vatikanista Horst (na obr.) uviedol, že napriek pribúdaniu nových informácii o pochybnom biznise, nemeckí biskupi nekonali, ale vyčkávali. Narušiť mlčanie musel až pápež Benedikt XVI., ktorý začiatkom novembra do príhovoru k novému nemeckému veľvyslancovi pri Svätej stolici Reinhardovi Schweppemu zakomponoval aj tieto slová: „Je načase energicky obmedziť prostitúciu a masové rozširovanie materiálov s erotickým či pornografickým obsahom, prístupných na internete. Svätá stolica bude dbať na to, aby Katolícka cirkev v Nemecku oveľa rozhodnejšie a zreteľnejšie zasahovala proti takýmto nedostatkom.“

Ešte v ten istý deň vydalo kolínske arcibiskupstvo vyhlásenie, v ktorom tvrdí, že už roky sa usiluje o to, aby sa nemecká cirkev dištancovala od vydavateľstva. Nie je možné si počas týždňa zarábať tým, proti čomu v nedeľu kážeme, píše sa vo vyhlásení. Začiatkom tohto týždňa sa nemecké diecézy rozhodli problematické vydavateľstvo odpredať.

Imrich Gazda

Foto: vaticaninsider.lastampa.it, weltbild.de

Minister vnútra Daniel Lipšic si počas včerajšej návštevy Vatikánu pozrel aj ukážku vatikánskeho bezpečnostného systému a pozdravil sa s pápežom Benediktom XVI.

V rámci dvojdňovej návštevy Talianskej republiky, o ktorej informovala Tlačová kancelária KBS, sa minister Lipšic zastavil aj vo Vatikáne. Zúčastnil sa stredajšej generálnej audiencie, po ktorej mal možnosť pozdraviť pápeža Benedikta XVI. a stretnúť sa so sekretárom Svätej stolice pre vzťahy so štátmi, arcibiskupom Dominiqueom Mambertim. V rámci programu si prezrej aj kasárne Švajčiarskej gardy a riaditeľ Bezpečnostných služieb a civilnej ochrany Mestského štátu Vatikán, ktorý je zároveň náčelníkom žandárskeho útvaru, Domenico Giani (na obr.) mu predviedol ukážku vatikánskeho bezpečnostného systému.

Práve Švajčiarska garda a Žandársky útvar Mestského štátu Vatikán zodpovedajú za poriadok na území Vatikánu a bezpečnosť pápeža. O vonkajšiu bezpečnosť Vatikánu sa stará Inšpektorát verejnej bezpečnosti pri Vatikáne, ktorý je súčasťou talianskej polície. Švajčiarska garda má približne 130 členov, vatikánska polícia asi 110. Činnosť gardistov, policajtov ako aj vatikánskych hasičov v rámci Governatorátu Mestského štátu Vatikán od roku 2010 koordinuje zmienený Domenico Giani. Vo vatikánskych bezpečnostných zložkách pôsobí už od roku 1999, predtým bol činný v talianskej tajnej službe a finančnej polícii.

Zatiaľ najväčšia kritika sa na adresu vatikánskej bezpečnosti zniesla na Vianoce v roku 2009 po tom, čo psychicky labilná žena strhla Benedikta XVI. počas polnočnej omše na zem. Švajčiarku Susannu Maiolo spacifikoval práve Domenico Giani. Viac tu.

Imrich Gazda

Foto: facebook.com, vaticanstate.va

Počas víkendu pápež navštívil západoafrický Benin. Africkým katolíkom odovzdal dokument s názvom Africae munus, súhrn výsledkov biskupskej synody o Afrike spred dvoch rokov a navštívil hrob svojho zosnulého priateľa, kardinála Bernardina Gantina. Nezvyčajne kritické slová adresoval politickým a ekonomickým lídrom.

Najkrajším momentom štvrtej a poslednej zahraničnej cesty Benedikta XVI. bolo síce stretnutie s africkými deťmi (video), najdôležitejším však bol podpis posynodálnej exhortácie Africae munus (Africký záväzok) a jej odovzdanie africkým biskupom. „Po prijatí tohto dokumentu sa na miestnej úrovni začína etapa preberania a realizácie teologických, ekleziologických, duchovných a pastoračných faktov, ktoré táto exhortácia obsahuje,“ povedal Benedikt XVI. pri odovzdaní dokumentu, ktorý nadväzuje na posynodálnu exhortáciu Ecclesia in Africa z roku 1995.

Jedna z najchudobnejších krajín sveta s jedným z najvyšších demografických prírastkov hostila pápeža od piatku do nedele. „Benin je krajinou, v ktorej vládne pokoj: vonkajší, ale aj vnútorný. Fungujú demokratické štruktúry... Je tu prítomných viacero náboženstiev, ktoré spoločne nažívajú v pokoji,“ vysvetlil pápež dôvody výberu krajiny, ktorá si v tomto roku pripomína 150. výročie príchodu prvých misionárov a 40. výročie nadviazania diplomatických vzťahov so Svätou stolicou. V krajine dnes žije 34% katolíkov, nasledujú príslušníci tradičných miestnych náboženstiev (29%) – od roku 1992 je oficiálnym náboženstvom aj voodoo, moslimovia (24%) a protestanti (5%). V posledných rokoch sú na vzostupe najmä evanjelické a pentekostálne cirkvi. Členom jednej z nich je samotný prezident Thomas Boni Yayi, ktorý konvertoval z islamu.

V pápežových príhovoroch dominovali najmä slová nádej, zmierenie a odpustenie. „Keď hovorím, že Afrika je kontinentom nádeje, nepoužívam ľahký rétorický prvok, ale vyjadrujem úplne jednoducho moje osobné presvedčenie, ktoré však je aj presvedčením cirkvi,“ uviedol Benedikt XVI. počas stretnutia s politickými a ekonomickými predstaviteľmi. Po ústretových slovách však nasledovala otvorená kritika: „V týchto chvíľach je tu príliš veľa škandálov a nespravodlivostí, príliš veľa korupcie a chamtivosti, príliš veľa neúcty, klamstiev a násilia, ktoré vedú k bezútešnosti a smrti. Tieto zlá istotne postihujú váš kontinent, ale rovnako aj zvyšok sveta.“ Nasledoval jasný apel: „Z tejto tribúny vyzývam všetkých politických a ekonomických predstaviteľov afrických krajín i celého sveta: Neberte vášmu ľudu nádej! Neberte im budúcnosť a neožobračujte ich prítomnosť! Eticky a odvážne sa stavajte k vašim zodpovednostiam a – ak ste veriaci – proste Boha, aby vám dal múdrosť.“



Okrem Cotonou, najväčšieho mesta Beninu, ktoré je administratívnym a ekonomickým centrom krajiny, Benedikt XVI. navštívil aj niekoľko desiatok kilometrov vzdialený Ouidah, kde sa nachádza najstarší kňazský seminár a prvá katedrála západnej Afriky. Toto miesto je neslávne známe aj ako „brána nenávratu“ – od 18. storočia odtiaľ vyviezli okolo 20 000 ľudí na otrocké práce. Práve tu je pochovaný aj pápežov priateľ, kardinál Bernardin Gantin, dodnes najvyššie postavený Afričan v rímskej kúrii – okrem vedenia Kongregácie pre biskupov (1984 – 1998) bol aj dekanom kardinálskeho zboru, na čele ktorého ho vystriedal práve kardinál Ratzinger. „Vždy som ho obdivoval; jeho praktickú a hlbokú inteligenciu; jeho zmysel rozlišovania, schopnosť neupadnúť do obyčajných fráz, ale pochopiť to, čo bolo podstatné a to, čo nemalo zmysel. Jeho skutočný zmysel pre humor, ktorý bol veľmi pekný... Predovšetkým to bol muž hlbokej viery a modlitby,“ zaspomínal si Benedikt XVI.

Najväčším zhromaždením trojdňovej návštevy bola záverečná nedeľná liturgia, ktorej sa na Štadióne priateľstva v Cotonou zúčastnilo asi 30 000 ľudí. "Maj nádej, Afrika, a povstaň!"

Imrich Gazda

Foto: radiovaticana.cz

Až donedávna sa mnohí domnievali, že Benedikt XVI. je plnokrvný Bavor. Vďaka predkom z matkinej strany však v žilách pápeža koluje aj tirolská krv.

Na záver generálnej audiencie v stredu, 9. novembra, juhotirolské mesto Natz-Schabs (tal. Naz-Sciaves) udelilo prostredníctvom svojho starostu Petra Gassera Benediktovi XVI. čestné občianstvo. Trojtisícové mestečko leží v autonómnej oblasti Trentino-Alto, približne 40 km juhovýchodne od mesta Bolzano. Dôvodom, prečo sa obyvatelia rozhodli uctiť si pápeža týmto spôsobom je skutočnosť, že práve odtiaľ pochádza jeho stará mama z matkinej strany Maria Tauber-Peintner, ako aj jeho prastará mama.

Po poďakovaní začal pápež loviť vo svojich spomienkach a prítomným sa podľa portálu news.va prihovoril bez predchádzajúcej prípravy:

„Južné Tirolsko je špecifickým krajom a je zakorenené v mojom srdci prostredníctvom príbehov, ktoré som počul od svojej mamy. Nikdy som nepoznal svoju prastarú mamu ani starú mamu – môj starý otec zomrel, keď som mal tri roky – ale počul som o nej mnoho príbehov. Predovšetkým, počas celého svojho života sa jej cnelo po Južnom Tirolsku a nikdy sa celkom nestotožnila s Bavorskom. Počas svojej poslednej choroby povedala: ,Ak by som dostala čo i len džbán vody z môjho rodiska, istotne by som sa uzdravila.´ Nikdy sa nezotavila, ale napriek tomu celý život pila vodu zo svojej rodnej zeme; mala síce ťažký, no plnohodnotný a bohatý život.

Uvažujúc nad týmto si spomínam ešte na jednu malú príhodu. Ako dievča moja matka pracovala pre rodinu z Kufsteinu a tam spoznala priateľa, ktorý si neskôr vzal pekárku; ja sám som sa s ním dokonca ako dieťa stretol. Bol k mojej mame veľmi milý a zvykol jej povedať: „Maretl (meno Mária v juhotirolskom nárečí, pozn. M. S.), musíš si zapamätať jednu vec: Tirolsko stvorili anjeli!“ A moja matka si to udržiavala ako istý druh testamentu, ktorý nám potom odovzdala. V hĺbke svojho srdca bola presvedčená, že je to pravda.

Potom, v roku 1940, keď som mal 13 rokov, po prvýkrát sme všetky tri deti išli na bicykloch do Severného Tirolska a mohli sme vidieť, že je to naozaj pravda, že bolo stvorené anjelmi. Potom, v pätnástich, išiel som do Južného Tirolska, kde som cítil zvláštnu Božiu blízkosť, ktorá je obsiahnutá v kráse tejto krajiny. Ale nielen cez Božie stvorenie. Bolo krásnym, pretože ľudia odpovedali Bohu: keď vnímame gotické veže, nádherné domy, vrúcnosť a láskavosť ľudí, krásnu hudbu, potom vieme, že človek odpovedal a z tejto spolupráce – medzi Stvoriteľom a jeho anjelmi a človekom – sa rodí krása krajiny, krajiny mimoriadne nádhernej. A ja som hrdý a šťastný, že som jej súčasťou, či už tým alebo oným spôsobom.“

Okrem čestného občianstva bolo po Benediktovi XVI. pomenované aj miestne nádvorie. Natz-Schabs sa udelením tejto pocty zaradilo medzi ďalších 12 miest v Nemecku, Rakúsku a Taliansku, ktoré si týmto spôsobom uctili kardinála Ratzingera, resp. pápeža Benedikta XVI.

Marián Sekerák

Foto: gemeinde.natz-schabs.bz.it, wikipedia.org

Benedikt XVI. a veľký imám káhirskej mešity Ahmed Mohamed el-Tayeb pri horúcom bozku. Na najnovšiu reklamnú kampaň módneho gigantu Benetton Vatikán odpovedá právnou cestou.

„Štátny sekretariát poveril svojich právnikov podniknúť – v Taliansku a v zahraničí – nevyhnutné kroky s cieľom zamedziť šíreniu, aj prostredníctvom médií, fotomontáže realizovanej v reklamnej kampani Benettonu,“ píše sa vo včerajšom vyhlásení Štátneho sekretariátu Svätej stolice. Egyptská strana zatiaľ nerozhodla, či zareaguje podobne. „Ešte nevieme, či si toto neseriózne vyobrazenie zaslúži reakciu,“ cituje portál Vatican Insider Mahmuda Azaba, poradcu veľkého imáma mešity Al-Azhar, ktorá je najvplyvnejšou inštitúciou sunnitského islamu. Reklamu odmietol zverejniť The New York Times, Herald Tribune aj Elle France. Maxiposter sa však objavil na moste Sant´Angelo neďaleko Vatikánu.

V rámci najnovšej kampane Benettonu, ktorej náklady sa pohybujú okolo 10 miliónov eur, sa objavili aj ďalšie fotomontáže bozkajúcich sa dvojíc: americký a čínsky prezident, izraelský a palestínsky premiér či francúzsky prezident a nemecká kancelárka. Autorom kampane je Kubánec Erik Ravelo, ktorý sa nechal inšpirovať bozkom Leonida Brežneva a Ericha Honeckera, prezidenta NDR. Po kritike sa však firma rozhodla zobrazenie pápeža a imáma stiahnuť.

„Ide o absolútnu absenciu rešpektu voči pápežovi, útok na city veriacich a jasný dôkaz toho, že v prostredí reklamy možno porušiť základné pravidlá rešpektovania ľudských osôb kvôli pritiahnutiu pozornosti prostredníctvom provokácie,“ uviedol riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice, ktorá ešte koncom roku 2009 vydala dokument s názvom Vyhlásenie k ochrane postavy pápeža. Jeho cieľom bola prísnejšia ochrana značky „pápež“. Benetton na šokujúcich reklamách stavia dlhodobo. „Postačia provokácie a reklamy búrajúce tabu,“ citoval Vatican Insider Alessandra Benettona, ktorý našiel spriaznenú dušu v bývalom reklamnom stratégovi firmy Olivierovi Toscanim. Jeho vyobrazenie kňaza bozkávajúceho sa s rehoľnicou rozhnevalo Vatikán rovnako ako posledná kampaň.

Imrich Gazda

Foto: benetton.com

Po niekoľkotýždňovej odmlke je blog Svet kresťanstva späť. Verím, že aj vďaka podpore vás, čitateľov a priaznivcov, bude ponúkať nielen kvalitnejší a aktuálnejší obsah, ale že vykročí cestou k plnohodnotnému spravodajsko-publicistickému portálu.

Uplynulé týždne som strávil nielen vyrovnávaním sa s niektorými ťažkými skúsenosťami, vyhodnocovaním uplynulých vyše dvoch rokov existencie tohto blogu, uvažovaním nad tým, čo ďalej, ale aj živou korešpondenciou s mnohými z vás. Dospel som pri tom k niekoľkým záverom:

1. Svet kresťanstva počas uplynulých rokov priniesol mnoho tém, ktoré sekulárne a cirkevné médiá ignorovali alebo spracovali nepravdivo, povrchne či tendenčne;

2. okolo tohto blogu sa vytvorila komunita čitateľov a priaznivcov, ktorí si blog „adaptovali“ a úprimne mu fandili. Práve e-maily, telefonáty či osobné rozhovory s týmito ľuďmi boli pre mňa silnou oporou počas zložitých dní, ktoré som prežíval a zároveň signálom, že takýto typ média má zmysel;

3. niekoľkotýždňová „abstinencia“ od náboženského spravodajstva a publicistiky ma ubíjala, pretože som prišiel o tú časť svojho (pracovného) sveta, ktorú som najviac miloval, do ktorej som s chuťou vrážal mnoho energie, aj keď som z toho nemal nijaký materiálny benefit.

Tieto tri závery ma priviedli k rozhodnutiu znova oživiť Svet kresťanstva a zároveň sa pokúsiť urobiť krok ďalej. Aj keď do neznáma.

V česko-slovenskom mediálnom priestore stále chýba portál, ktorý by bol zameraný na náboženské témy, robili ho ľudia, ktorí prežívajú svoju vieru, verejne sa hlásia k svojej cirkvi, no pritom by nebol finančne naviazaný na žiadnu cirkev a náboženskú spoločnosť, takže pri výbere a spracovaní tém by mohol byť vnútorne slobodný. Som presvedčený, že práve takýto prístup dokáže pritiahnuť nielen veriacich, ale aj pochybujúcich či neveriacich. Veď otázky viery a náboženského života sa dotýkajú aj ich. Či už pozitívne alebo negatívne.

Tento blog som rozbiehal a vraciam sa k nemu s nádejou, že tieto úvahy je možné realizovať v praxi. Možno nie hneď, sám si uvedomujem a osobne pociťujem množstvo limitov, ale v blízkej či vzdialenejšej budúcnosti áno. Tieto plány však presahujú možnosti dvoch-troch ľudí, ktorí tento blog aktívne tvorili. Preto sa chcem na vás, milí priatelia, obrátiť s prosbou o pomoc. Ak vy alebo vaši známi vnímate užitočnosť takéhoto diela, podporte ho. Akýmkoľvek spôsobom. Personálne, technicky, finančne či duchovne. Vaše otázky, rady, reakcie či ponuky konkrétnej formy pomoci sú očakávané na e-maili svetkrestanstva@gmail.com

Ak sa ukáže životaschopnosť týchto zámerov, môže tu vyrásť kvalitný a nezávislý náboženský portál. Dovtedy nech je vaším sprievodcom aspoň tento blog.

Imrich Gazda