Milí priatelia,

k dnešnému dňu prestáva po vyše dva a pol roku vychádzať blog Svet kresťanstva.

Ďakujem všetkým čitateľom a priaznivcom a verím, že sa raz budem môcť vrátiť k jeho tvorbe a realizovať všetky neuskutočnené plány.

Imrich Gazda

Bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský v utorok otvoril proces blahorečenia mladého jezuitu Tomáša Munka a jeho otca Františka. Ich rodina konvertovala počas Druhej svetovej vojny z judaizmu na kresťanstvo a zahynula v koncentračnom tábore.

Otvorenie procesu sa uskutočnilo v Kostole Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave za prítomnosti viacerých biskupov a predstaviteľov Spoločnosti Ježišovej. „Ich hlboké prežívanie viery, ktoré sa stalo žiarivým svedectvom pre mnohých súčasníkov, ich príklad kresťanskej lásky na ceste mučeníctva, spečatený pri pochode smrti, sú dôkazmi plného obetovania sa pre Krista a pripodobenie sa mu utrpeniu,“ citovala TK KBS vicepostulátora procesu, jezuitu Ondreja Gábriša. Druhým vicepostulátorom je František Mikloško.

Proces sa mohol začať po tom, čo sa Kongregácia pre kauzy svätých vyjadrila, že nič neprekáža („nihil obstat“) otvoreniu procesu. Arcibiskup Zvolenský zároveň menoval ľudí, ktorí budú zodpovední za priebeh a výsledok diecézneho procesu blahorečenia. Biskupským delegátom procesu, ktorého úlohou bude zastupovať arcibiskupa pri predsedaní tribunálu kauzy blahorečenia, sa stal jezuita Jozef Šuppa. Promótorom spravodlivosti preverujúcim pravdivosť predkladaných tvrdení o Munkovcoch sa stal Peter Slepčan. Za notára – aktuára, ktorý bude prepisovať vyhlásenia svedkov a zostavovať príslušnú dokumentáciu, bola vymenovaná Mária Kucharovičová. V procese budú pomáhať aj znalci z oblasti histórie a archívnictva Peter Dvorský, Tomáš Gerboc a Andrej Gerba a prekladateľka Romana Farská. Už v najbližšej dobe bude vypočutých 14 svedkov v kauze blahorečenia.

František Munk a Gizela Kohnová sa zosobášili v roku 1923 v Lučenci. Obaja pochádzali z dobre situovaných židovských rodín. S malým synom Tomášom odišli do Bratislavy, kde sa im narodil druhý syn, Juraj. V roku 1938 sa celá rodina presťahovala do Ružomberka, keďže František Munk získal pozíciu riaditeľa ružomberskej celulózky. Tomáš bol výnimočne nadané dieťa – už v nízkom veku ovládal okrem slovenčiny aj nemecký, francúzsky a maďarský jazyk, neskôr aj latinčinu a hebrejčinu, mal vzťah k hudbe, literatúre i kresleniu. Svojej matke k 43. narodeninám daroval vlastnoručný preklad úryvku Kollárovej básne Slávy dcéra do nemčiny. V novembri 1939 celá rodina konvertovala na katolícku vieru. Ku katolicizmu priviedli aj židovského lekára, neskôr známeho katolíckeho básnika a intelektuála Pavla Straussa. Najdôležitejším dôkazom viery rodiny Munkovcov je Tomášovo rozhodnutie stať sa jezuitom. Do ružomberského noviciátu vstúpil hneď po skončení gymnázia v roku 1943.

Rodinu pred protižidovskými represiami spočiatku chránila prezidentská výnimka. Po potlačení povstania však nemecké bezpečnostné zložky zaviedli tvrdé opatrenia voči všetkým zostávajúcim Židom, bez ohľadu na prezidentskú výnimku či vyznávanie iného náboženstva. Gizelu Munkovú zaistili príslušníci nemeckej bezpečnosti 14. decembra 1944, zanedlho zatkli aj Františka a mladšieho syna Juraja. Na druhý deň Nemci vtrhli do jezuitského noviciátu a zadržali aj Tomáša. Po dvoch týždňoch, ktoré rodina strávila v ružomberskej väznici, ich koncom roka odtransportovali do koncentračného tábora v Seredi. V polovici januára 1945 681 Židov zo Serede odvliekli do rôznych koncentračných táborov. Gizelu a Juraja do tábora Bergen-Belsen, kde obaja zahynuli. Tomáš s otcom boli odvlečení do Sachsenhausenu.

„V druhej polovici apríla 1945 sa front priblížil natoľko, že padlo rozhodnutie evakuovať tábor Sachsenhausen. Evakuácia mala zamedziť, aby väzni padli do rúk Sovietskej armády,“ napísal Ivan A. Petranský, predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa vo svojej monografii Život pod hviezdou (Vydavateľstvo Michala Vaška 2008). Pochod smrti, ktorého sa zúčastnilo asi 30 000 väzňov, sa začal 21. apríla 1945. V rovnaký deň boli František a 21-ročný Tomáš zastrelení.

V lete 2008 bola na budove jezuitského noviciátu v Ružomberku Tomášovi odhalená pamätná tabuľa. Od toho istého roku sa v Ružomberku každoročne pred Vianocami koná koncert na pamiatku rodiny Munkovcov a všetkých Židov deportovaných z Ružomberka. Mestská televízia Ružomberok o ružomberskej rodine natočila aj dokument s názvom Milovať až do zabudnutia seba, čo bolo rehoľné heslo Tomáša Munka. Pri Katolíckej univerzite v Ružomberku už druhý rok funguje študijno-formačný klub nesúci jeho meno.

Modlitba za blahorečenie Františka a Tomáša Munkovcov

Pane Ježišu, tvoji služobníci Tomáš a František ťa milovali až do zabudnutia seba samých. Prosíme ťa, osláv ich a nás naplň láskou k tebe; daj, aby sme ňou žili vo všetkých okolnostiach nášho života, veď ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.

Imrich Gazda

Foto: jezuiti.sk

Súvisiace články:
Tomáš Munk: ružomberský jezuita zavraždený nacistami
Vianočný príbeh rodiny Munkovcov

V piatok večer sa pápež v erfurtskom seminári stretol s dvoma ženami a tromi mužmi, ktorých v mladosti zneužívali katolícki kňazi. Podľa vatikánskeho komuniké bol Benedikt XVI. „dojatý a silno otrasený“. Združenie obetí zneužívania stretnutie považuje za milé, ale zbytočné gesto.

Na asi polhodinovom stretnutí bol okrem pápeža a obetí prítomný aj biskup Trevíru Stephan Ackermann, ktorý je v rámci Nemeckej biskupskej konferencie poverený otázkami spojenými so sexuálnymi zneužívaniami. „Svätý otec dojatý a silno otrasený utrpením obetí vyjadril svoju hlbokú ľútosť a svoj hlboký žiaľ nad všetkým, čo sa napáchalo im a ich rodinám,“ uviedlo vyhlásenie Tlačového strediska Svätej stolice, podľa ktorého pápež prítomných ubezpečil, že predstaviteľom cirkvi veľmi leží na srdci dôkladne čeliť takýmto prípadom a rozvinúť účinné opatrenia pri ochrane detí a mladistvých. Po stretnutí pápež nakrátko pozdravil práve tých, ktorí sa starajú o zneužité osoby.

John Thavis z amerického portálu Catholic News Service pripomenul, že pápež sa s obeťami zneužívania stretol už piatykrát počas svojich apoštolských ciest. Predtým tak urobil v roku 2008 v USA a v Austrálii a v roku 2010 na Malte a vo Veľkej Británii.

„Stretnutie sa stane len ďalším milým gestom, ktoré je koniec-koncov zbytočné zo strany človeka, ktorý mohol ľahko ochrániť deti, ale odmietol to urobiť a ktorý si pri disidentských teológoch počína ako , Boží rotvajler´, ale pri obťažujúcich kňazoch a biskupoch – komplicoch sa správa ako neškodný kocúr,“ vyhlásil pre Vatican Insider Belgičan Emmanuel Henckens, ktorý bol päť rokov zneužívaný dvomi kňazmi a dnes je členom združenia obetí SNAP. Jeho predstavitelia krátko pred pápežovou cestou do Nemecka odovzdali Medzinárodnému súdnemu tribunálu v Haagu materiál, ktorý má dokazovať, že Vatikán systematicky kryl sexuálne zneužívanie detí a mladistvých po celom svete, za čo by mal byť Benedikt XVI. a traja ďalší kardináli postavení pred súd (viac tu).

Imrich Gazda

Foto: radiovaticana.cz

Súvisiace články:

Pápež v Nemecku: Chápem ľudí odchádzajúcich z cirkvi

Pápež je s obeťami zneužívania na jednej lodi

Palestína by mala v OSN zaujať rovnakú pozíciu, akú má v súčasnosti Svätá stolica. Taká je diplomatická mienka cirkevného štátu.

V piatok prezident Abbás predložil OSN žiadosť Palestíny o plnoprávne členstvo. Do celosvetovej diskusie sa zapojil aj Vatikán. Podľa jeho názoru by sa Palestínsky štát (oficiálny názov Palestíny) nemal stať členom OSN, ale mal by byť stálym pozorovateľom. Rovnaký status má už od roku 1964 aj Svätá stolica. Ako jediný štát na svete.

„Nemáme čo hovoriť do tejto veci, budeme rešpektovať každé rozhodnutie učinené Organizáciou spojených národov,“ objasnil oficiálne stanovisko Svätej stolice hovorca Federico Lombardi. V otázke nemá Vatikán možnosť aktívneho zásahu kvôli vyššie spomínanému statusu. Svoju úlohu zohráva taktiež udržiavanie si dobrých diplomatických stykov so židovským štátom. Ich počiatok siaha ku koncu roku 1993, kedy bola po dlhom snažení podpísaná „Základná zmluva“ medzi štátom Izrael a Svätou stolicou, zakladajúca oficiálne medzištátne vzťahy medzi oboma krajinami.

Opačný názor, avšak bez medzinárodnoprávnej relevancie, majú niektoré národné biskupské konferencie, napr. vo Francúzsku, ako aj bývalý jeruzalemský patriarcha latinského obradu Michael Sabbah.

Stanovisko Apoštolskej stolice k mierovému riešeniu izraelsko–palestínskeho sporu je známe už dlhodobo. Počas svojej návštevy Svätej zeme v máji 2009 Benedikt XVI. okrem iného vyhlásil: „Buďte si istí, že budem i naďalej využívať každú príležitosť na to, aby som nabádal tých, ktorí sú zapojení do mierových rokovaní k tomu, aby pracovali na spravodlivom riešení, rešpektujúcom legitímne nároky Izraelčanov a Palestínčanov rovnakou mierou.“ V júni tohto roku sa vo Vatikáne pápež po štvrtýkrát od prevzatia svojho úradu osobne stretol s palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom. Oficiálne komuniké vydané po rokovaní uvádza, že „osobitný dôraz bol kladený na urýchlenú potrebu nájsť spravodlivé a trvalé riešenie izraelsko–palestínskeho konfliktu“.

K diplomatickému postoju Vatikánu, teda k statusu Palestíny ako nečlena a stáleho pozorovateľa OSN, sa podľa portálu Vatican Insider na schôdzke piatich ministrov zahraničných vecí krajín EÚ v Jeruzaleme priklonili Francúzsko a Španielsko, pričom táto myšlienka „nebola vítaná všetkými v Izraeli“.

K septembru 2011 uznalo nezávislosť Palestínskeho štátu de iure celkovo 127 zo 193 členský štátov OSN (Slovenská republika tak urobila ešte v roku 1988 po tom, čo Palestínska národná rada v exile vyhlásila 15. novembra 1988 nezávislosť Palestíny).

Marián Sekerák

Foto: 6degreesofjp2.blogspot.com

Počas štvrtkového letu z Ríma do Berlína, kde sa začala 21. zahraničná apoštolská cesta Benedikta XVI., pápež ako zvyčajne odpovedal na novinárske otázky. Prejavil pochopenie pre tých, ktorí v dôsledku sexuálnych škandálov opustili cirkev, aj pre demonštrantov.

„Dokážem pochopiť, že vo svetle týchto informácií, najmä ak sa to dotklo blízkych osôb, niekto povie:, Toto nie je moja cirkev. Cirkev bola pre mňa poľudšťujúcou a moralizujúcou silou. Ak predstavitelia cirkvi konajú opačne, nemôžem viac žiť s takouto cirkvou´,“ povedal Benedikt XVI. pred 68 novinármi, z ktorých vyše dvadsať pochádza z Nemecka. V sekularizovanej spoločnosti si každý veriaci musí dať jasnú odpoveď na otázku, prečo je v cirkvi. „Byť v cirkvi nie je to isté ako byť v nejakom spolku, ale je to bytie v Pánovej sieti, ktorou on vyťahuje dobré aj zlé ryby z vôd smrti do krajiny života. Môžem si uvedomovať, že v tejto sieti som vlastne vedľa zlých rýb a pociťovať to, ale pravdou je, že ja tam nie som kvôli nim alebo kvôli iným, ale som tam preto, že je to sieť Pánova.“ Podľa pápeža je potrebné obnoviť vedomie jedinečnosti cirkvi ako Božieho ľudu a takto sa učiť čeliť škandálom.



Na adresu demonštrantov v berlínskych uliciach Benedikt XVI. povedal, že protesty proti pápežovi sú v slobodnej spoločnosti a v dobe sekularizácie normálnou vecou. „Ak sa nesúhlasné postoje manifestujú civilizovaným spôsobom, nemožno voči nim nič namietať,“ povedal pápež a následne dodal, že napriek problémom ide do svojho Nemecka s radosťou priniesť Kristovo posolstvo.

Zdôraznil aj očakávanie stretnutia so zástupcami protestantov, keďže ekumenizmus je centrálnym bodom tejto cesty. „Aj keď po inštitucionálnej stránke nie sme úplne zjednotení, aj keď ostávajú problémy, dokonca veľké problémy, v podstate viery v Krista, v trojjediného Boha a v človeka ako Boží obraz sme jednotní,“ povedal pápež s tým, že je dôležité, aby dnes katolíci a evanjelici vystupovali jednotne. Zaujímavosťou je, že piatkové ekumenické stretnutie sa uskutoční v erfurtskom kláštore, v ktorom bol za kňaza vysvätený Martin Luther.

Pápež Benedikt XVI. je na návśteve rodnej krajiny od štvrtku až do nedele. Okrem Berlína navštívi aj Erfurt a Freiburg. V Nemecku je pritom už po tretíkrát, ale až táto cesta má aj oficiálny charakter. Okrem miestnych biskupov ho pozval aj prezident Christian Wulff.

Imrich Gazda

Foto: radiovaticana.cz

Aurora. Lorac. Georg. Lichtblick. Antonius. Chamois. Lion. Trustworthy. Bernd. To všetko sú krycie mená agentov východonemeckej tajnej polície Stasi, ktorá od roku 1974 sledovala kňaza Josepha Ratzingera, budúceho pápeža.

„Konzervatívec, reakcionár a autoritatívny človek“, „jeden z najodvážnejších odporcov komunizmu“, „aj keď sa pri diskusiu zo začiatku javí ako ustráchaný, má schopnosť si ťa podmaniť“. Aj takéto informácie sa našli v archívoch Stasi, ktoré minulý týždeň zverejnil novinár Rainer Erice z nemeckej rozhlasovej stanice Mitteldeutsche Rundfunk Thüringen.

Tajná polícia Ratzingera sledovala už od roku 1974, kedy doprevádzaný východonemeckým kňazom Joachimom Wankem navštívil bývalú NDR, kde prednášal bohoslovcom v erfurtskom seminári. „Dokumenty dokazujú, že v roku 1974 si Stasi bola dobre vedomá toho, že Ratzinger má v cirkvi budúcnosť, ale nedisponovala agentmi schopnými ho sledovať,“ uviedol spisovateľ Edward Pentin, ktorý o najnovších odhaleniach informoval na stránkach agentúry Zenit. „Ruka v ruke s rastúcim postavením profesora Ratzingera vo vnútri cirkvi, východonemecká tajná polícia sa začala vo zvýšenej miere zaujímať o jeho aktivity.“

Na budúceho pápeža boli nasadení aj dvaja vysokoškolskí profesori z Jeny a Lipska, zamestnanec biskupskej, konferencie v Berlíne, benediktínsky mních z Trevíru, novinár katolíckej spravodajskej agentúry KNA či politik CSU (Kresťanskej sociálnej únie). Ratzingera nesledovali len vo východnom a západnom Nemecku, ale aj počas jeho ciest do Talianska. Napriek takémuto nasadeniu nebol zaznamenaný väčší úspech – podľa novinára Ericeho „niekoľko sto strán“ dokumentov o Josephovi Ratzingerovi obsahovalo len „málo dôležitých informácií“, z ktorých mnohé „boli takmer úplne zničené“.

Zaujímavé je, že vo svojich memoároch terajší pápež tieto skutočnosti vôbec nespomína. Z toho vyplýva, že si ich buď nebol vedomý alebo ich opomenul úmyselne, lebo im neprikladal veľký význam. Jediným explicitnejším odkazom na toto obdobie sú jeho spomienky na ideologickú konfrontáciu z druhej polovice 60. rokov počas jeho pôsobenia v Münsteri: „Existencializmus sa rozpadol, po celej univerzite vypukla marxistická revolúcia a otriasla ňou v základoch. Len pred pár rokmi by človek očakával, že teologické fakulty budú baštami proti marxistickým zvodom. Teraz sa ukázalo, že opak je pravdou: stali sa ozajstným ideologickým centrom marxizmu“ (Z môjho života, 2005, s. 94).

Benedikt XVI. pritom nebol jediným budúcim pápežom sledovaným tajnou komunistickou políciou. KGB a SB (tajná poľská polícia) od roku 1958 sledovala aj Karola Wojtyłu, ktorý sa v tom roku stal krakovským pomocným biskupom. Americký spisovateľ George Weigel, ktorý je autorom známeho životopisu Jána Pavla II. Svedok nádeje spomína, že v rokoch 1973 – 1974 bol v hre aj plán Wojtyłovho zatknutia. Informátormi SB boli v tom čase aj najbližší spolupracovníci krakovského biskupa. Podľa Weigela chápadlá tajných polícií sovietskeho bloku siahali až do Vatikánu, kde sa snažili ovplyvňovať napríklad aj rozhodnutia Druhého vatikánskeho koncilu.

Zaujímavosťou je , že počas tohtotýždňovej apoštolskej cesty do Nemecka Benedikt XVI. navštívi aj bývalý východonemecký Erfurt, kde ho privíta miestny biskup a priateľ z roku 1974 Joachim Wanke.

Imrich Gazda, Marián Sekerák

Foto: wikipedia.org

Medzi dosiahnutím kánonického veku spišského biskupa Františka Tondru a vymenovaním nového spišského biskupa uplynuli dva mesiace. Ako dlho bude trvať menovanie nástupcu zosnulého banskobystrického biskupa Rudolfa Baláža je otázne. Zoznam možných kandidátov je, zdá sa, oveľa širší, než v prípade Spiša.

V zásade možno rozlíšiť tri varianty výberu nástupcu. Stať sa ním môže niektorý zo súčasných pomocných biskupov. Takýto scenár je podporovaný praxou, akú možno (nielen na Slovensku) pozorovať u Benedikta XVI. Z pomocných na sídelných biskupov (či arcibiskupov) boli povýšení napr. Stanislav Zvolenský (Bratislava), Vladimír Filo (Rožňava), Bernard Bober (Košice), Tomáš Galis (Žilina) či nedávno Štefan Sečka (Spiš). Podobná procedúra je známa aj z Českej republiky, kde sa minulý rok stal pražským arcibiskupom a českým prímasom dovtedajší královohradecký biskup, Dominik Duka. V takomto prípade by sa ako najpravdepodobnejší kandidát javil spišský pomocný biskup Andrej Imrich (63), ktorého meno bolo „v hre“ už pri rozhodovaní o novej hlave Spišskej diecézy. Biskup Imrich je navyše posledným z pomocných biskupov vysvätených v prvých ponovembrových rokoch, ktorý nebol povýšený do úradu diecézneho biskupa.

Druhou možnosťou je menovanie niektorého z kňazov banskobystrického kléru. Tu je kandidátov viacero. Vďaka rôznorodým skúsenostiam a veku zaujíma osobitné postavenie Ján Krajčík (47), súčasný dekan dekanátu Banská Bystrica – katedrála. Ide o kňaza, ktorý po svojej ordinácii v roku 1988 bol až do konca totalitného obdobia mimo pastorácie, pričom kňazské skúsenosti nadobúdal nielen doma, ale aj v Rusku ako prefekt petrohradského kňazského seminára. Ďalej je to Marián Bublinec (45), súčasný administrátor diecézy. Pôsobí zároveň ako vedúci Katedry katechetiky a pedagogiky v Kňazskom seminári sv. Františka Xaverského v Badíne a riaditeľ banskobystrického Diecézneho katechetického úradu. Medzi kandidátov z tejto kategórie možno zaradiť aj riaditeľa biskupského úradu Vladimíra Farkaša (51) či doterajšieho biskupského tajomníka a ceremoniára Jozefa Štrbu (43). Vekovo starším je bývalý rektor badínskeho seminára a súčasný zvolenský dekan Vojtech Nepšinský (60).

Napokon, tretím variantom je biskupské menovanie kňaza z inej, než banskobystrickej diecézy. Najnovším príkladom takéhoto postupu je menovanie Róberta Bezáka, dovtedy rehoľného kňaza pôsobiaceho na území Banskobystrickej diecézy, za trnavského arcibiskupa.

Marián Sekerák

Foto: wikipedia.org