V sobotu na konci slávnostnej omše pre seminaristov Benedikt XVI. oznámil svoj úmysel zaradiť Jána z Avily, španielskeho svätca zo 16. storočia medzi cirkevných učiteľov. Nateraz poslednou v zozname je sv. Terézia z Lisieux, ktorú týmto titulom ocenil Ján Pavol II. v roku 1997. Rovnako ako Benedikt XVI. to oznámil počas Svetových dní mládeže.

„Drahí bratia a sestry, s veľkou radosťou (...) oznamujem Božiemu ľudu (...), že zakrátko vyhlásim sv. Jána z Avily za učiteľa všeobecnej cirkvi. ...dúfam, že slovo a príklad tohto výnimočného pastiera osvieti všetkých kňazov a tých, ktorí očakávajú deň svojej kňazskej vysviacky,“ povedal Benedikt XVI. v madridskej Katedrále Santa María la Real de La Almudena pápež Benedikt XVI.

Riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice Federico Lombardi pred novinármi uviedol, že rozhodnutie pápeža bolo až do poslednej chvíle utajované. „Vedelo sa, že Španielsko očakáva túto informáciu, ale až doteraz nebola známa oficiálna odpoveď,“ dodal. Ján z Avily by mal byť podľa Lombardiho vyhlásený za učiteľa cirkvi v Bazilike sv. Petra v Ríme v priebehu nasledujúcich mesiacov alebo až na budúci rok. Stane sa tak v poradí 34. učiteľom cirkvi. Ich kompletný zoznam tu.

Zaujímavým na živote Jána z Avily je to, že sa osobne poznal a radil mnohým veľkým svätcom, medzi ktorými nechýba Ignác z Loyoly, Terézia z Avily či Ján z Boha. V živote to však nemal ľahké. Ako polovičný Žid po otcovi mal problémy na univerzite, v rokoch 1531 – 1533 ho zasa inkvizícia posadila do väzenia. Jeho sviatok sa slávi 10. mája. Viac o jeho živote tu.

Proces hodnotenia učenia Jána z Avily sa začal už v roku 1970, kedy bol pápežom Pavlom VI. vyhlásený za svätého. Medzičasom sa stal spolupatrónom Španielska, patrónom Andalúzie, španielskeho kléru a jedným z patrónov Svetových dní mládeže v Madride, spolu s ďalšími siedmimi svätými a dvomi blahoslavenými, pričom jedným z nich bol Ján Pavol II. Kongregácia pre kauzy svätých jeho zaradenie medzi učiteľov cirkvi odklepla po vyše tridsiatich rokoch v máji tohto roku.

Marián Sekerák, Imrich Gazda

Foto: sanjuandeavila.conferenciaepiscopal.es

Príležitosť vyspovedať sa priamo pápežovi mali v sobotu ráno štyria mladí účastníci Svetových dní mládeže (WYD).

Dvaja francúzsky, jeden nemecky a jeden španielsky hovoriaci mladí ľudia našli včera v spovednici samotného pápeža. Ten priestory apoštolskej nunciatúry, kde býva počas WYD opustil už krátko pred deviatou, aby zasadol do jednej z 200 mobilných spovedníc rozmiestnených v najväčšom madridskom parku Jardines del Buen Retiro. Mladí tu už od 14. augusta slávia tzv. slávnosť odpustenia (Fiesta del Perdón).

Podľa agentúry Zenit chcel Benedikt XVI. takto zhmotniť svoje slová z posolstva k tohtoročným WYD, v ktorom mladých vyzval, aby sa naučili vidieť a stretávať Ježiša vo sviatosti zmierenia, v ktorej ukazuje svoje milosrdenstvo a neustále ponúka svoje odpustenie. Portál Vatican Insider k tomu dodal, že je to prvýkrát v histórii WYD, čo si pápež zasadol do spovednice. Otec WYD Ján Pavol II. zvykol do spovednice zasadnúť na Veľký piatok.

Pôvodne mal Benedikt XVI. vyspovedať len troch mladých ľudí, ale keďže skončil skôr ako bolo v pláne, vyspovedal jedného kajúcnika navyše. Dvaja muži a dve ženy boli vybratí podľa jazykovej príslušnosti. Obsah ich rozhovoru s pápežom ostal z pochopiteľných dôvodov nezverejnený. :)

Imrich Gazda

Foto: jaredinnakano.wordpress.com

Medzinárodná únia katolíckej tlače (UCIP) patrí medzi najväčšie medzinárodné združenia novinárov. Pred niekoľkými rokmi sa k nej hlásilo 180 000 novinárov zo 140 krajín. Napriek tomu sa Svätá stolica odhodlala k ráznemu kroku – združeniu koncom marca vzala schválenie, takže ďalej nemôže byť označované za katolícke.

Predstavitelia UCIP reagovali zmenou názvu na Medzinárodnú katolícku organizáciu médií (ICOM) a na november zvolali prvé zasadnutie. Keďže premenované združenie naďalej nesie značku „katolícky“, nadviazalo na tradíciu UCIP a ponechalo si aj pôvodné logo a internetovú stránku, Svätá stolica vydala v polovici júla nové vyhlásenie, v ktorom rázne odmietla takýto postup. Zároveň naznačila, že príčinou jej nespokojnosti je „neprijateľný nedostatok transparentnosti a priezračnosti vo vedení združenia pod kontrolou generálneho sekretára“ Josepha Chittilappillyho. Z tohto dôvodu Vatikán zneplatnil tri generálne zasadania UCIP v rokoch 2007 – 2010 a rozhodol sa postupne vybudovať nové združenie.

Podľa švajčiarskej katolíckej agentúry KIPA Vatikán už dlhšie vyzýval na výmenu generálneho sekretára, ktorý je jediným plateným zamestnancom združenia a prezidentovi UCIP Bernhardovi Sassmannovi vyčítal pasivitu. Svätej stolici vadilo aj to, že financie nespravuje pokladník, ale samotný sekretár. Poslednou kvapkou v pohári bolo pravdepodobne minuloročné generálne zasadanie v Burkina Faso, v rámci ktorého nebol do rokovania zaradený jeden kľúčový bod – diskusia o samotnom generálnom sekretárovi.

Imrich Gazda

Foto: ucip.ch

Článok je publikovaný v aktuálnom vydaní týždenníka .týždeň 33/2011.

Medzi významné postavy bavorskej histórie sa radí aj Georg Ratzinger (1844 – 1899), prastrýko súčasného pápeža Benedikta XVI. a jeho brata Georga. Nezvyčajného a neraz aj kontroverzného pontifikovho predka priblížil vo svojom článku vatikanista John Allen Jr.

1. Išlo o výnimočný zjav 19. storočia. Bol kňazom, ktorý bol dobrovoľne laicizovaný. Nie však kvôli škandálom, ale kvôli politickým ambíciám.

2. Bol žiakom progresívneho nemeckého teológa, Johanna Ignaza von Döllinger (na obr.), ktorý bol exkomunikovaný v roku 1871 kvôli svojim opozičným postojom k pápežskej neomylnosti. Je považovaný za zakladateľa Starokatolíckej cirkvi.

3. Bol spoluzakladateľom populistickej Roľníckej strany, ktorá bránila chudobných pred vtedajšími zbohatlíckymi vykorisťovateľmi.

4. Bol zástancom vtedy populárneho antisemitizmu.

Georg Ratzinger štúdium teológie absolvoval na mníchovskej univerzite a za kňaza bol vysvätený v roku 1867. Za svoju dizertačnú prácu venovanú téme cirkevnej starostlivosti o chudobných získal univerzitné ocenenie. Rozvíjajúc akademickú kariéru sa stal Döhllingerovým asistentom, pričom prišiel s vlastnou kritikou ultramontánneho hnutia, ktorého predstavitelia zastávali ideu pápežského absolutizmu.

Zmena v jeho živote nastala v roku 1888, kedy bol laicizovaný, pričom sa krátko na to stal úspešným politikom. Jeho politické názory reflektovali učenie prvej sociálnej encykliky Rerum novarum (1891), ktorej autorom bol Lev XIII. Poslaneckú činnosť v bavorskom krajinskom sneme rozvíjal v rokoch 1875 – 1878 a 1893 – 1899 a v Ríšskom sneme v rokoch 1877 – 1878 a 1898 – 1899. Počas prvého obdobia bol členom katolícky orientovanej Vlasteneckej strany, v druhom zastupoval záujmy Roľníckej strany (Bauerbund).

Bauerbund bol zmesou populistického protekcionizmu a progresívnych sociálnych myšlienok. Jeho hlavným cieľom bola sociálna podpora, ktorá by pomáhala ochrániť chudobných roľníkov a drobných podnikateľov pred nepriaznivými dopadmi výkyvov hospodárskych cyklov. Strana podporovala znárodnenie školského systému a zrušenie hornej komory bavorského parlamentu, v ktorej dominovali príslušníci šľachty a kléru (svoju existenciu Senát ukončil až v decembri roku 1999 – pozn. M. S.).

Georg Ratzinger bol známy aj svojím antisemitizmom. Zastával názor, podľa ktorého tradičné nemecké hodnoty ako sú disciplína, skromnosť, rodinná súdržnosť a kresťanská viera boli podkopané židovskou finančnou mocou. Mnohé z týchto myšlienok, dokonca v omnoho dôraznejšej podobe, zverejnil v polemických spisoch, ktoré napísal pod pseudonymami. Tieto práce zahŕňajú diela ako Jüdisches Erwerbsleben: Skizzen aus dem sozial Leben der Gegenwar (Židovský život nadobúdania: Náčrty od spoločenského života do súčasnosti, 1892) a Das Judentum in Bayern: Skizzen aus der Vergangenheit und Vorschläge fur die Zukunft (Judaizmus v Bavorsku: Náčrty z minulosti a návrhy pre budúcnosť, 1897).

Aj v prípade súčasného pápeža si možno všimnúť príklon k téme sociálnej spravodlivosti a odsúdeniu politických a ekonomických systémov zotročujúcich človeka. John Allen Jr. si všimol pontifikov prejav z mája 2007, ktorý predniesol v Brazílii pri príležitosti 5. generálnej konferencie biskupov Latinskej Ameriky a Karibiku. Marxizmus a kapitalizmus v ňom označil za „systémy opomínajúce Boha“. Podľa Benedikta XVI. je jednou z čŕt súčasnej západnej spoločnosti existencia takého systému, ktorý umožňuje, že „vzdialenosť medzi bohatými a chudobnými konštantne rastie“. V tejto súvislosti nemožno zabudnúť ani na jeho sociálnu encykliku Caritas in veritate (2009).

Jediným známym pápežovým vyjadrením na adresu svojho prastrýka je odpoveď na otázku novinára Petra Seewalda z roku 1996, ktorá bola publikovaná v knihe rozhovorov Soľ zeme: „Bol to môj prastrýko, strýko môjho otca. Bol to duchovný, promoval ako teológ. Ako poslanec krajinského a ríšskeho snemu bol bojovníkom za práva sedliakov a jednoduchých ľudí vôbec. V protokoloch krajinského snemu som čítal, že sa zasadzoval proti práci detí, čo bolo vtedy neslýchanou drzosťou. Bol to podľa všetkého húževnatý človek. Na jeho konanie a jeho politické názory boli všetci hrdí“ (s. 40 v slovenskom preklade).

Preložil, upravil a doplnil Marián Sekerák

Foto: wikipedia.org

Taliansky denník La Stampa pred mesiacom spustil doteraz najväčší portál o dianí vo Vatikáne. Zaujímavé témy, kvalitní autori a dostupnosť v troch svetových jazykoch robia z Vatican Insider pozoruhodný a perspektívny projekt.

Keď začiatkom apríla známy vatikanista Andrea Tornielli po pätnástich rokoch opustil denník Il Giornale a prešiel do konkurenčného La Stampa, mnohí sa zamýšľali nad dôvodom tohto rozhodnutia. La Stampa nového vatikanistu nepotrebovala – popri Marcovi Tosattim, ktorý tu pracuje od roku 1970 vyrástol perspektívny, 38-ročný Giacomo Galeazzi.

Po niekoľkých týždňoch však prišla jasná odpoveď. Dvadsiateho tretieho júna denník La Stampa spustil špecializovaný náboženský portál Vatican Insider. „Je možné hovoriť o Vatikáne, a celkovo o Katolíckej cirkvi bez predsudkov, bez potreby škatuľkovať, serióznym a nezávislým spôsobom, usilujúc sa pochopiť jej mechanizmy a opísať jej predstaviteľov? Môžeme poskytovať exkluzívne správy bez pikantných titulkov a skresľovania?“ pýtal sa v úvodnom článku Andrea Tornielli. Mená Tosatti, Tornielli a Galeazzi, ktorých doplnil mladý vatikanista agentúry ASCA Alessandro Speciale dávajú na položené otázky pozitívnu odpoveď. Medzi spolupracovníkmi možno nájsť aj ďalšie známe mená ako Mary Ann Glendon, Guido Hosrt, John L. Allen Jr. či Michael Novak.

„Ide o prvý portál informujúci o Vatikáne, ktorý nie je zviazaný s cirkvou, rehoľou alebo spoločenstvom veriacich, ale s nezávislým, všeobecným a laickým denníkom,“ pochválil sa šéfredaktor La Stampa Mario Calabresi. Od roku 1993 síce vychádza aj kvalitný mesačník Inside the Vatican, ktorý sa však otvorene hlási ku Katolíckej cirkvi. „Pre mnohých pozorovateľov a čitateľov, Talianov aj cudzincov, môže byť komplikované chápať dynamiku rozhodnutí urobených Katolíckou cirkvou, analyzovať ich a umiestniť do správneho kontextu. Brány Vatikánu, ktorý je vnímaný ako miesto rozhodovania, sa často javia ako málo transparentné a ťažko dostupné,“ vysvetľuje šéfredaktor Calabresi a dodáva, že mnohí novinári, od New Yorku cez Berlín až po Hong Kong, mu rozprávali o tom, aké je ťažké získavať čerstvé, ale zároveň spoľahlivé informácie o náboženských a etických témach, ktoré neustále ovplyvňujú životy ľudí.

Aj z tohto dôvodu Vatican Insider okrem všeobecne odstupných informácií ponúka privátnu zónu, v ktorej jeho partneri nájdu exkluzívne informácie. Po 24, resp. 48 hodinách sú však aj tieto verejne prístupné. Zaujímavým bonusom je napríklad infografika predstavujúca voľbu pápeža, aktualizovaný zoznam kardinálov s dôrazom na tzv. papabili či slovník špecifickej náboženskej terminológie.

Vďaka dostupnosti portálu nielen v taliančine, ale aj v angličtine a španielčine dosiahol za prvý mesiac čítanosť 168 000 unikátnych návštevníkov, z ktorých až 40 percent nepochádzalo z Talianska.

Imrich Gazda

Foto: vaticaninsider.lastampa.it

O tejto téme ste si mohli prečítať aj v minulotýždňovom vydaní týždenníka .týždeň.

Na portáli Postoy.sk som v nedeľu písal o rakúskej Iniciatíve farárov (Pfarrer-Initiative), ktorá v tzv. Výzve k neposlušnosti požaduje, okrem iného, začať svätiť ženy. S rovnakou požiadavkou nedávno vystúpilo aj 150 amerických kňazov. Svoje vyjadrenia k tejto téme musel vysvetľovať dokonca portugalský kardinál José Policarpo.

Podľa portálu Vatican Insider vyše 150 amerických kňazov z rôznych diecéz podpísalo dokument, v ktorom bránia svojho kolegu čeliaceho sankciám za to, že sa zúčastnil ženskej vysviacky. “V súčasnosti nemáme dostatok kňazov a sme nútení uzatvárať mnohé farnosti,” píše sa v spomínanom vyhlásení.

“Neexistuje žiadna kľúčová teologická prekážka pre svätenie žien.” Tieto slová lisabonského patriarchu, kardinála Josého Policarpa, ktoré povedal v rozhovore pre portugalský časopis Ordem do Advogados vyvolali búrku rozhorčených reakcií. Pod ich tlakom kardinál verejne korigoval svoje názory. “Reakcie na tento rozhovor ma donútili uvažovať nad témou s väčšou pozornosťou a zistil som, že predovšetkým pre to, že som nebral v dostatočnú úvahu posledné vyhlásenia magistéria, dal som priestor týmto reakciám,” napísal podľa agentúry Zenit vo svojom vyhlásení a dodal, že mu je ľúto dôsledkov jeho slov. “Spoločenstvo so Svätým Otcom je pri výkone mojej služby úplné.”

Ku sväteniu žien sa naposledy vyjadrila Kongregácia pre náuku viery vo svojom dekréte z 19. decembra 2007, podľa ktorého žena, ktorá prijme kňazské svätenie, ale aj účastníci tohto svätenia automaticky upadajú do exkomunikácie (latae sententiae).

Imrich Gazda

Foto: womenpriests.org

Počas nasledujúcich týždňov môžeme očakávať menovanie nového spišského a banskobystrického diecézneho biskupa. Tieto nominácie zavŕšia výraznú obmenu, ktorou počas uplynulých rokov prešiel slovenský episkopát.

Pohľad na súčasný biskupský zbor a do zápisnice z prvého plenárneho zasadania KBS, ktoré sa uskutočnilo 19. – 20. januára 1993 v Nitre, hovorí jasnou rečou: zo 14 vtedajších diecéznych a pomocných biskupov sú dnes vo funkcii už len piati: Bernard Bober, František Tondra, Milan Chautur, František Rábek a Andrej Imrich. Ďalší siedmi biskupi sú dnes emeritní (Korec, Sokol, Tkáč, Hirka, Kojnok, Tóth a Hrušovský) a dvaja zosnulí. Paradoxne, obaja pôsobili v Banskobystrickej diecéze: Rudolf Baláž († 2011) a Peter Dubovský († 2008).

Môžeme tak hovoriť o konci ponovembrovej generácie biskupov, ktorá prevádzala slovenskú cirkev z totalitných do slobodných rokov. Z biskupov vysvätených v rokoch 1990 – 1993 sú v úrade už len piati: Bober, Chautur, Filo, Rábek a Imrich. Z prednovembrových biskupov je aktívnym už len biskup Tondra. Nastáva tak čas hodnotenia generácie biskupov, ktorá pôsobila v síce neľahkom, ale euforickom a perspektívnom období. Definitívnu bodku za touto generáciou dá košický eparcha Milan Chautur, ktorý však kánonický vek 75 rokov dosiahne až v roku 2032.

Tvár slovenského episkopátu sa najbližšie bude výraznejšie obmieňať v roku 2025, kedy dosiahnu kánonický vek traja diecézni biskupi: košický arcibiskup Bober, bratislavský eparcha Rusnák a žilinský biskup Galis. Najdlhšie sa budú zo svojich biskupov tešiť v Nitre (biskup Judák dosiahne kanonický vek v roku 2032), v Bratislave (Zvolenský – 2033) a v Trnave (Bezák – 2035). Naopak, k najbližšej výmene by malo dôjsť v Rožňave (Filo – 2015).


Samozrejme, všetky uvedené výpočty budú platiť len v prípade, že nedôjde k presunutiu, abdikácii či úmrtiu dotyčného biskupa.

Prehľad súčasných slovenských biskupov podľa veku

František Tondra, spišský diecézny biskup (*4.6.1936 - #4.6.2011)
Vladimír Filo, rožňavský diecézny biskup (*15.1.1940 - #15.1.2015)
Andrej Imrich, spišský pomocný biskup (*9.1.1948 - #9.1.2023)
František Rábek, vojenský ordinár (*17.2.1949 - #17.2.2024)
Peter Rusnák, bratislavský eparcha (*6.9.1950 - #6.9.2025)
Bernard Bober, košický arcibiskup (*3.11.1950 - #3.11.2025)
Tomáš Galis, žilinský diecézny biskup (*22.12.1950 - #22.12.2025)
Ján Orosch, trnavský pomocný biskup (*28.5.1953 - #28.5.2028)
Štefan Sečka, spišský pomocný biskup (*6.7.1953 - #6.7.2028)
Ján Babjak, SJ, prešovský arcibiskup (*28.12.1953 - #28.12.2028)
Stanislav Stolárik, košický pomocný biskup (*27.2.1955 - #27.2.2030)
Milan Chautur, CSsR, košický eparcha (*4.9.1957 - #4.9.2032)
Marián Chovanec, nitriansky pomocný biskup (*16.9.1957 – #16.9.2032)
Viliam Judák, nitriansky diecézny biskup (*9.11.1957 - #9.11.2032)
Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup (*19.11.1958 - #19.11.2033)
Róbert Bezák, CSsR, trnavský arcibiskup (*1.3.1960 - #1.3.2035)

Pozn. * - dátum narodenia; # - dátum dosiahnutia kanonického veku 75 rokov

Začiatkom júla Benediktovi XVI. predstavili nový tzv. Atlas Hierarchicus. Zahŕňa súbor máp a štatistických informácií o Katolíckej cirkvi na celom svete. Atlas vychádza v 6. vydaní, pričom má za sebou takmer storočnú históriu.

Atlas pápežovi predstavil arcibiskup Fernando Filoni, prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov, ktorá projekt financovala. Dielo vydáva Pápežská Urbanova univerzita, predhovor k nemu napísal sám pontifik. Atlas obsahuje podrobné štatistické údaje o cirkvi na piatich kontinentoch. Posledné doterajšie vydanie pochádza z roku 1992, pričom to najnovšie reflektuje množstvo zmien, ktoré sa v cirkvi udiali za ostatných 20 rokov, vrátane novovzniknutých diecéz.

Prvý takýto atlas zostavil Holanďan Karl Streit z Kongregácie Božieho slova v roku 1913 a bol napísaný v piatich jazykoch: nemčine, španielčine, angličtine, francúzštine a taliančine. Vytlačený bol v nemeckom Padernborne a prezentovaný pápežovi sv. Piovi X. v jubilejnom roku 1913, pri príležitosti 1 600. výročia vyhlásenia Milánskeho ediktu.

Marián Sekerák

Zdroj: Zenit

Foto: amazon.com