piatok, júla 29, 2011

Dublinský arcibiskup: V cirkvi existuje opozícia voči riešeniu sexuálnych škandálov

1 comments

Dublinský arcibiskup Diarmuid Martin pre portál Vatican Insider nedávno hovoril o vnútrocirkevnej opozícii voči opatreniam proti sexuálnym škandálom kléru, ktoré presadzuje Benedikt XVI. „Tieto kruhy sú prítomné v Írsku a možno aj vo Vatikáne,“ zdôraznil 66-ročný arcibiskup.

V rozhovore s vatikanistom Andreom Torniellim sa arcibiskup vracia k nedávno zverejnenej správe o sexuálnych deliktoch kňazov v diecéze Cloyne (tzv. Cloyne Report) a následnej diplomatickej roztržke medzi Írskom a Vatikánom (viac tu).

„Írska cirkev je dnes pre deti nepochybne oveľa bezpečnejším miestom ako pred niekoľkými rokmi,“ zdôraznil s tým, že írsky premiér Enda Kenny počas svojho vystúpenia v parlamente, kde obvinil Vatikán zo snahy utajovať sexuálne škandály, vôbec nevzal do úvahy radikálne opatrenia presadené Benediktom XVI. či už v pozícii prefekta Kongregácie pre náuku viery alebo pápeža.

Zároveň upozornil, že v Írsku „existujú malé kruhy, ktoré odporujú opatreniam írskych biskupov. Aj vnútri diecézy Cloyne bola skupina, ktorá sa v mene vlastnej koncepcie ,kánonického práva´ priamo rozhodla neaplikovať normy Kongregácie pre náuku viery“. Rovnaké skupiny podľa neho môžu byť aj v samotnom Vatikáne. „Je potrebné zmeniť mentalitu, čo sa však nedá urobiť zo dňa na deň,“ uviedol s tým, že Cloyne Report vyvolala medzi Írmi hnev a nepochopenie toho, ako mohol miestny biskup John Magee kryť kňazov – delikventov. Arcibiskup však zároveň kriticky poznamenal, že „možno aj samotný Rím nechápe atmosféru, ktorá existuje v Írsku a niektorým komentárom chýba istá citlivosť k pocitom írskeho ľudu”.

V závere rozhovoru arcibiskup upozornil, že „kríza írskej cirkvi nie je len krízou spojenou so sexuálnymi zneužívaniami mladistvých, ktoré sú príznakmi oveľa hlbšej krízy. Ide o krízu viery, jej odovzdávania a v mnohých prípadoch aj o nedostatočné pochopenie povahy cirkvi“. Mnohí sa na podľa neho na cirkev dívajú cez optiku sekularizácie, takže možno hovoriť o istej „klíme nepriznanej herézy“.

Imrich Gazda

Foto:
dublindiocese.ie

utorok, júla 26, 2011

Vatikán stiahol nuncia z Írska

1 comments

Svätá stolica sa uchýlila k nezvyčajnému kroku. V dôsledku napätých vzťahov s írskou vládou stiahla svojho nuncia „na konzultácie“. Včera to oznámilo Tlačové stredisko Svätej stolice.

„V dôsledku publikovania Správy vyšetrovacej komisie írskej vlády z 13. júla ohľadom obvinení zo zneužívania mladistvých klérom diecézy Cloyne, známej aj ako ,Cloyne Report´ a, osobitne, v dôsledku reakcií, ktoré nasledovali, Štátny sekretariát povolal na konzultácie apoštolského nuncia v Írsku Giuseppeho Leanzu,“ píše sa vo vyhlásení.



Zástupca riaditeľa tlačového strediska Ciro Benedettini pre Vatikánsky rozhlas dodal, že „povolanie nuncia späť do Vatikánu poukazuje na vážnosť situácie a na vôľu Svätej stolice čeliť jej s objektívnosťou a odhodlaním, ako aj na isté prekvapenie a ľútosť nad niektorými prehnanými reakciami“. Zároveň zdôraznil, že „ide o opatrenie, ku ktorému sa Svätá stolica mimoriadne zriedkavo uchyľuje“. Konzultácie s nunciom majú napomôcť aj pri príprave oficiálnej odpovede Svätej stolice írskej vláde ohľadne Cloyne Report.

Príčinou vyhrotenej situácii je minulotýždňové vystúpenie írskeho premiéra Endu Kennyho (na obr.) v dolnej komore parlamentu, kde vyhlásil, že výsledky vyšetrovacej komisie poukazujú na „nefunkčnosť, odtrhnutosť a elitarizmus, ktoré dominujú kultúre Vatikánu“. Následne dodal, že „zneužívanie a trýznenie detí boli Vatikánom zľahčované pre udržanie svojho postavenia, moci a povesti“. Podľa vyšetrovania sudkyne Yvonne Murphy mal biskup diecézy Cloyne John Magee minimálne v deviatich prípadoch, ktoré sa stali v rokoch 1996 – 2009, utajovať sexuálne delikty.

Imrich Gazda

Foto: wikipedia.org

nedeľa, júla 24, 2011

Pápežov brat Georg: Domov je pre mňa všade, kde stretávam svojho brata

0 comments

Tlačové stredisko Svätej stolice oznámilo, že Georg Ratzinger, starší brat pápeža Benedikta XVI., pripravil knihu s názvom Môj brat pápež (Mein Bruder, der Papst). V mníchovskom vydavateľstve Herbig vyjde 12. septembra, krátko pred apoštolskou cestou Benedikta XVI. do Nemecka.

Knihu, ktorá má 256 strán doplnených 40 fotografiami, tvoria spomienky 87-ročného Georga Ratzingera, ktoré v jari vyrozprával nemeckému historikovi a novinárovi Michaelovi Hesemannovi. „Spomienky monsignora Ratzingera, osoby najbližšej pápežovi, siahajú do čias ich detstva, rozprávajú ako sa zrodilo kňazské povolanie Josepha Ratzingera v lone jeho rodiny a o nasledujúcich rokoch služby cirkvi až do obdobia jeho pontifikátu,“ píše sa vo vyhlásení tlačového strediska. „Kniha sa zameriava na hlboký vzťah oboch súrodencov, zatiaľ čo teologické či cirkevné a politické otázky hrajú len okrajovú rolu,“ dodáva Vatikánsky rozhlas.

S posledným žijúcim blízkym príbuzným Benedikta XVI. priniesol v januári tohto roku rozhovor aj mesačník Inside the Vatican. Pri príležitosti jeho 87. narodenín sa s ním porozprávala vatikanistka Angela Ambrogetti.

Aká je najstaršia spomienka na vášho „malého brata“?
To je ťažké povedať a spomenúť si. Mám málo spomienok na jeho narodenie. Boli sme malé deti a ja som dokonca ani nebol prítomný na jeho krste, pretože bol pokrstený okamžite po narodení. Ja a moja sestra sme nemohli ísť, lebo bolo chladno.
Potom toto malé dieťa prišlo do našich každodenných životov a ja som naozaj nevedel, čo s ním robiť, takým malým. Potom, keď sme vyrástli, boli z nás dvaja chlapci a často sme sa spoločne hrávali. Medzi naše najčastejšie hry patrili duchovné hry. Tie však boli len pre nás dvoch, naša sestra sa ich nemohla zúčastňovať. Slúžili sme „omšu“, používajúc ornát, ktorý pre nás urobila krajčírka našej matky.

Potom prišiel seminár, vášeň pre liturgiu, hudbu, štúdium...
Bol to plynulý vývoj. Od detstva sme žili s láskou k liturgii a pokračovalo to v seminári, avšak hudba nebola niečo pridané mimo liturgie. Patrili spolu k sebe.

Čo nasledovalo po vašej primičnej omši?
Počas troch rokov sme boli s bratom oddelení, pretože v roku 1947 Joseph odišiel do Mníchova. V roku 1950 sme sa znovu stretli vo Freisingu. Po jeho vysviacke, od novembra 1951 do októbra 1952, sme boli v Mníchove, v susediacich farnostiach – delil nás iba mestský park.
Joseph súhlasil s tým, aby sa stal profesorom v Bonne aj z rodinných dôvodov. V roku 1955 sa naši rodičia presťahovali spolu s ním do Freisingu. V roku 1956 sa k nim pridala aj naša sestra a keď som bol osamelý, vždy som navštívil rodinu vo Freisingu.

A keď sa stal biskupom a kardinálom?
Boli sme oddelení, kým Joseph bol v Bonne, Münsteri a Tübingene. Potom ku koncu sme žili spolu v Rezne, kde som dirigoval Domspatzen (Regensburger Domspatzen – spevácky zbor pri katedrále v Rezne, pozn. prekl.) a môj brat chodil na univerzitu. Neskôr sa stal biskupom Mníchova. Vzdialenosť nebola veľká, bol to skôr nedostatok času, ktorý nás oddeľoval, lebo Joseph bol ako biskup a kardinál veľmi zaneprázdnený.

Nasledoval odchod do Ríma...
Chodieval som do Ríma trikrát ročne. Najmä počas leta. Na Vianoce brat prichádzal ku mne, do svojho domu v Pentlingu, ktorý bol pre neho dôležitý, lebo to bol jeho domov. Ale predovšetkým to boli pravidelné schôdzky, keď sme sa stretávali na sviatok Nanebovstúpenia, kedy si môj brat prišiel oddýchnuť a ostal pár dní v Pentlingu. V auguste sme chodili na dovolenky spoločne do Bad Hofgasteinu, do Brixenu, Linzu...

Ako vás pápež víta v Ríme? Je to nejaký špeciálny rituál?
Je to vždy veľmi slávnostné a dôstojné, keď vystupujem z lietadla. Na letisku je auto, ktoré čaká pri lietadle spolu s policajnými autami. Všetko je veľmi milé a ja môžem nastúpiť do auta a oni ma odtiaľ odvezú. Keď pomyslím na všetkých tých, ktorí musia používať verejnú dopravu a majú problémy s batožinou, zatiaľ čo ja prichádzam dôstojne...
Je to vždy radostné, zvítať sa s Memores (Memores Domini – členovia tzv. pápežskej rodiny, ktorí sa starajú o jeho domácnosť, pozn. prekl.), sekretármi... Potom idem navštíviť brata do jeho izby. Hovoríme o Rezne, susedoch, ľuďoch, ktorých poznáme už dlhý čas, jeho obľúbených študentoch. Domov je pre mňa všade, kde stretávam svojho brata. Cítim, že tu sa pápežská rodina stáva aj mojou rodinou.

Aké to bolo, keď ste sa dozvedeli, že váš brat sa stal pápežom?
Počas konkláve som si nemyslel, že môj brat by sa mohol stať pápežom. Ostatní ľudia sa ma vypytovali, ale ja som bol vždy presvedčený, že to nie je možné, lebo je príliš starý. Potom, keď ku mne prišla tá správa, moja prvá reakcia bol zármutok, pretože som sa obával, že pápež tým príde o svoje súkromie a osobný život. Nikdy by som si nebol pomyslel, že môžete udržiavať veľmi blízky vzťah s pápežom a stretnúť ho ako ja teraz.

Aká je najčastejšia myšlienka, ktorá sa spája s vaším bratom?
Každé ráno dúfam, že bude mať toľko zdravia a sily, koľko potrebuje pri uskutočňovaní svojho poslania.

Poďme späť k hudbe: hrávate spolu ešte teraz?
Spolu nie, pretože už nemôžem čítať noty, hrám iba spamäti.

A štvorručne?
Hrávali sme tak, keď sme boli mladí, ale teraz už veľmi nie.


Kardinál Ratzinger hrajúci na klavíri

Je pápež klavirista?
Má istotne veľa talentu, ktorý však nemohol príliš rozvíjať, keďže venoval veľa času knihám.

Máte 87 rokov, vaše oči sú už unavené, ale stále máte entuziazmus mladého človeka, keď prichádza reč na hudbu...
Je dôležité hovoriť o hudbe, najmä o sakrálnej hudbe. Cirkevná hudba dáva príležitosť tým, ktorí žijú v malých mestách, aby mali prvý kontakt s hudbou ako takou. Neraz prvý hudobný poznatok je práve vďaka sakrálnej hudbe. Hudba robí posvätnú liturgiu veselšou a interaktívnejšou, a tak vo všeobecnosti omnoho krajšou, a to je veľká hodnota.

Preložil a skrátil Marián Sekerák

Foto:
radiovaticana.cz

piatok, júla 22, 2011

Nový filadelfský arcibiskup Chaput je známy aj na Slovensku

0 comments

Od utorka majú dve americké diecézy nových biskupov. Zaujímavosťou je, že obaja patria do rehoľnej rodiny sv. Františka. Na čele Filadelfskej arcidiecézy vystriedal kardinála Justina Rigaliho doterajší denverský arcibiskup, kapucín Charles J. Chaput. Novým biskupom diecézy Savannah v štáte Georgia sa namiesto Johna Kevina Bolanda stal konventuál Gregory John Hartmayer. K obom výmenám došlo z dôvodu dosiahnutia kánonického veku 75 rokov.

ŠesťdesiatšesťročnýCharles Chaput sa narodil v Kansase a patrí medzi tzv. Native Americans. Je totiž príslušníkom indiánskeho kmeňa Potawatomi. Arcibiskup Chaput stál od roku 1997 v čele arcidiecézy Denver. Členom kapucínskej rehole je od roku 1968, za kňaza bol vysvätený v roku 1970. Pred svojím pôsobením v Denveri bol biskupom v Rapid City v Južnej Dakote, a to od roku 1988.

Je držiteľom bakalárskeho titulu z filozofie na St. Fidelis College v meste Herman (Pensylvánia). Magisterský diplom v odbore náboženská výchova získal na Kapucínskom kolégiu vo Washingtone, magistrom teológie sa stal na University of San Francisco. Je autorom dvoch knižných titulov: Living the Catholic Faith: Rediscovering the Basics (2001), ktorá je súborom prednášok z jubilejného roku 2000 a Render Unto Caesar (2008), v ktorej vysvetľuje zásady verejnej angažovanosti katolíkov (viac tu).

Pred rokom arcibiskup Chaput navštívil aj Slovensko, kde v rámci XV. sympózia kánonického práva na Spišskej Kapitule predniesol prednášku na tému Žiť v pravde: Náboženská sloboda a poslanie katolíkov v novom poriadku sveta.

V rozhovore, ktorý nový filadelfský arcibiskup poskytol vatikanistovi Johnovi Allenovi Jr. odmietol označovanie svojej osoby za konzervatívca a zástancu „tvrdej“ línie v cirkvi. „V podstate nepovažujem sám seba za úplne konzervatívneho. Pokúšam sa byť verný cirkevnému učeniu, ako nám ho cirkev predkladá. Necítim, že by som ako kresťan alebo ako biskup mal právo zahrávať sa s tradíciou, ktorou je apoštolská tradícia cirkvi.“ Od reprezentanta takého významného postu v americkej cirkvi, ktorý sa navyše s veľkou pravdepodobnosťou dočká aj kardinálskeho klobúka, sa očakáva jednoznačný postoj v zásadných životných a spoločenských oblastiach, vrátane tých kontroverzných. Na výzvu, aby sa vyjadril ku katolíckym „pro–choice“ politikom, ktorý pristupujú k sv. prijímaniu, Charles Chaput reagoval: „Myslím, že najlepší spôsob ako to vyriešiť je cesta biskupov Spojených štátov, ktorí sa spoločne zhodli na riešení, ktoré v prvom rade znamená hovoriť osobne s jednotlivcami prijímajúcimi rozhodnutia v rozpore s učením cirkvi. Ak plne chápu náuku cirkvi a pokračujú v činnosti, ktorá je s ňou v rozpore, potom by sme ich mali požiadať, aby nemali účasť na sv. prijímaní.“

Arcibiskup Chaput v sebe nezaprel ani autentickú františkánsku spiritualitu, keď na otázku, kam chce viesť lokálnu cirkev, ktorá je mu zverená, odpovedal: „Rád by som viedol cirkev podľa smeru, ktorý nám svojím životom a kázaním ukázal sv. František v 13. storočí. Znamená to jasné prijatie evanjelia, bez kompromisov, vo všetkých okolnostiach a v každom čase.“

Filadelfská arcidiecéza má rozlohu 5 652 km2, počet obyvateľov 3 892 194, z čoho je 1 464 938 katolíkov. Pastoráciu v nej vykonáva 988 kňazov, 234 stálych diakonov a 3 244 rehoľníkov.

Profil arcibiskupa Chaputa od Imricha Gazdu nájdete tu.

Savannah

Diecézu Savannah preberie od biskupa J. K. Bolanda, ktorý ju viedol od roku 1995, 59-ročný Gregory John Hartmayer, doterajší farár vo Farnosti sv. Jána Máriu Vianneya v Lithia Springs (Georgia). Nový biskup sa narodil 21. novembra 1951 v Buffale (New York). Počas rokov 1969 – 1970 študoval ako františkánsky novic v Ellicott City (Maryland). Večné sľuby zložil v roku 1973, za kňaza bol vysvätený v roku 1979.

G. J. Hartmayer je držiteľom bakalárskeho titulu z filozofie získaného v Kolégiu a seminári sv. Hyacinta v štáte Massachusetts, magistrom teológie sa stal na St. Anthony-on-Hudson v meste Renssselaer (New York). Magisterský titul z pastoračnej starostlivosti získal na Emmanuel College v Bostone a titul „master of education“ mu bol udelený na Boston College. Po kňazskej vysviacke pôsobil ako riaditeľ viacerých stredných škôl v rôznych amerických štátoch. Od minulého roku zastával post farára v spomínanej farnosti.

Diecéza, ktorú bude nový biskup viesť, má rozlohu 95 928 km2, 2 904 000 obyvateľov, pričom z nich je 84 500 katolíkov. Pôsobí tu 104 kňazov, 56 stálych diakonov a 114 rehoľníkov.

Marián Sekerák

Zdroj:
usccb.org

Foto:
usccbmedia.blogspot.com, diosav.org

streda, júla 20, 2011

Pápež zaslal hladujúcim Somálčanom 50 000 eur

0 comments

Reakciou Svätej stolice na hladomor v Somálsku nie je len apel na medzinárodné spoločenstvo, ale aj zaslanie 50 000 eur. Ďalších 300 000 eur už zhromaždila aj katolícka Caritas Internationalis.

„Na znak svojej blízkosti pápež zaslal prostredníctvom Pápežskej rady „Cor Unum“ prvú sumu vo výške 50 000 eur biskupovi Giorgiovi Bertinovi, OFM z Gibuti, apoštolskému administrátorovi Mogadiša, ktorý je priamo poverený pomocou postihnutému obyvateľstvu,“ píše sa vo včerajšom vyhlásení spomínanej pápežskej rady. Okrem Somálska je hladomorom zasiahnutý aj sever Kene, spolu okolo desať miliónov ľudí. Dramatickú situáciu biskup Bertin priblížil v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas. „Dúfajme, že sa nezopakuje tragédie z roku 1992, kedy pol milióna ľudí zomrelo hladom či prišlo o život v nepokojoch,“ uviedol s tým, že najohrozenejšie skupiny obyvateľstva sa už vydali do Mogadiša, ktoré má slabá federálna vláda aspoň sčasti pod kontrolou, ale aj k hraniciam s Keňou a Etiópiou.



K situácii sa vyjadril aj Benedikt XVI. po nedeľnej modlitbe Anjel Pána. „S hlbokým znepokojením sledujem správy prichádzajúce z regiónu ,afrického rohu´, osobitne zo Somálska, postihnutom obrovským suchom a následne, v niektorých častiach, aj silnými dažďami, ktoré spôsobili humanitárnu katastrofu. Nespočetné množstvo ľudí je na úteku pred hrozným hladomorom, hľadajúc potravu a pomoc,“ povedal Benedikt XVI. a dodal: „Dúfam, že sa zintenzívni medzinárodná mobilizácia pri zasielaní včasnej pomoci týmto našim ťažko skúšaným bratom a sestrám, medzi ktorými je mnoho detí. Nech naša solidarita a konkrétna pomoc všetkých ľudí dobrej vôle nechýba týmto sužovaným národom."

Verejnú zbierku vyhlásila už aj Slovenská katolícka charita, ktorá je členom medzinárodnej organizácie Caritas Internationalis. Tej sa už podarilo zhromaždiť prostriedky vo výške 300 000 eur určených na bezprostrednú humanitárnu intervenciu.

Imrich Gazda

Foto:
radiovaticana.cz

Súvisiace články: Benedikt XVI. poslal Japonsku 100 000 dolárov

nedeľa, júla 17, 2011

Novým arcibiskupom Luxemburgu sa stal „japonský“ jezuita

0 comments

V utorok, 12. júla Benedikt XVI. prijal rezignáciu luxemburského arcibiskupa Fernanda Francka, ktorý kánonický vek 75 rokov dosiahol už pred vyše dvoma rokmi. Do tejto funkcie zároveň menoval jezuitu Jeana-Claudea Hollericha, ktorý doteraz pôsobil vo funkcii prorektora Sophia University v japonskom Tokiu.

Designovaný arcibiskup sa narodil 9. augusta 1958 v Differdange v Luxemburskom veľkovojvodstve. Po stredoškolských štúdiách na gymnáziu v Diekirchu začal študovať na Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme a pripravovať sa na kňazstvo v Pápežskom nemecko-maďarskom kolégiu. V roku 1981 sa stal členom Spoločnosti Ježišovej. Po ukončení noviciátu v Namure a po dvoch rokoch pastoračnej praxe v Luxembursku (1983 – 1985) študoval japonský jazyk a kultúru a teológiu na Sophia University v Tokiu (1985 – 1989). Teologické štúdiá dokončil vo Frankfurte nad Mohanom.

Kňazskú vysviacku prijal 21. apríla 1990, následne pokračoval v štúdiách, tentoraz zameraných na nemecký jazyk a literatúru na mníchovskej Univerzite Ľudovíta Maximilána (1990 – 1994).

Páter Hollerich počas svojho doterajšieho života zastával rôzne funkcie. Pastoračne pôsobil na Jeunesse étudiante Chrétienne v Luxemburgu a v Communautés Vie Chrétienne. V rokoch 1983 – 1985 bol učiteľom na gymnáziu v luxemburskom meste Vauban, medzi rokmi 1990 – 1994 špirituálom študentov úvodného ročníka v luxemburskom väčšom seminári. Od roku 1994 učil nemčinu, francúzštinu a európske štúdie na tokijskej Sophia University a od roku 1999 bol študentským kaplánom tej istej univerzity. Od roku 2008 zastával na spomínanej univerzite post prorektora pre všeobecné záležitosti a štúdium. V rámci Japonskej biskupskej konferencie bol tiež riaditeľom sekcie prípravy pre účasť na Svetových dňoch mládeže v Kolíne nad Rýnom v roku 2005.

Arcidiecéza Luxemburg má rozlohu 2 586 km2 a podľa aktuálnych údajov 500 000 obyvateľov, z toho 395 000 katolíkov. Pôsobí v nej 211 kňazov, 6 stálych diakonov a 636 rehoľníkov.

Marián Sekerák

Zdroj: vatican.va

Foto: wikipedia.org

utorok, júla 12, 2011

Pápeži v Castel Gandolfo: dnes vrtuľníkom, kedysi s pompou na koči

1 comments

Od minulého štvrtku sa Benedikt XVI. nachádza v pápežskom letnom sídle v Castel Gandolfo, kde pobudne až do septembra. „Tu nájdem všetko: hory, jazero, more, krásny kostol s obnovenou fasádou a dobrých ľudí,“ povedal v príhovore k miestnym obyvateľom.

Do Castel Gandolfa, ktoré je vzdialené asi 25 kilometrov juhovýchodne od Ríma, sa pápež Benedikt XVI. presunul vo štvrtok popoludní. Sprevádzal ho arcibiskup James Michael Harvey, prefekt Prefektúry pápežského domu, biskup Paolo De Nicolò, oficiál prefektúry a pápežov sekretár Alfred Xuereb. Na letisku ho vítal kardinál Giovanni Lajolo, predseda Governatorátu Mestského štátu Vatikán, biskup diecézy Albano, do ktorej Castel Gandolfo patrí, Marcello Semeraro, starosta Castel Gandolfa Maurizio Colacchi, nový správca miestnej farnosti sv. Tomáša z Villanovy, salezián Pietro Diletti, Saverio Petrillo, riaditeľ pápežskej rezidencie a jezuita José Gabriel Funes, riaditeľ Vatikánskeho observatória.

Podvečer, krátko po prílete, sa z balkóna svojej rezidencie Benedikt XVI. prihovoril zhromaždeným obyvateľom: „Drahí priatelia, všetkým vám prajem pokojný večer. Prišiel som, aby som začal svoju dovolenku. Tu nájdem všetko: hory, jazero, more, krásny kostol s obnovenou fasádou a dobrých ľudí. Som veľmi rád, že som tu. Dúfajme, že nám Pán nám požehná dobrú dovolenku. Udeľujem vám všetkým z celého srdca svoje požehnanie.”



Tento, v podstate skromný presun z Ríma, kontrastuje s príchodom pápeža Urbana VIII. (na obr.), ktorý 10. mája 1626 začal tradíciu pápežských pobytov v Castel Gandolfo. „Prekrásna chvíľa, v koči zapriahnutých šesť koní, pápež odchádza z paláca na Kvirináli. Oblečený, ako zvyčajne počas takýchto ciest, v mozete (vzácnom plášti, pozn.) a štóle, po boku má brata kardinála od svätého Onófria. Pred ním ide jazdec s krížom a nasleduje ho jeho urodzený sprievod; všetci sú v krátkom cestovnom oblečení, niektorí na koňoch, iní na nosidlách,“ opísal tieto okamihy o niekoľko storočí katolícky denník Il Cittadino založený Giorgiom Montinim, otcom pápeža Pavla VI. Za opisom nasledoval zoznam všetkých členov pápežského sprievodu. Keď sa pápež priblížil k svojmu cieľu, vítal ho zvuk zvonov a oslavné výstrely.

Aj keď sa príchod Urbana VIII. a Benedikta XVI. výrazne odlišuje, čosi sa predsa len nezmenilo. Oboch vítal Berniniho zvon, ktorý nedávno prešiel rukami reštaurátorov a 15. júna ho počas generálnej audiencie posvätil teraz už oddychujúci pápež.

Imrich Gazda

Zdroj:
L´Osservatore Romano (9.7.2011)

Foto: wikipedia.org

Súvisiace články:
Rozhovor so správcom pápežského letného sídla v Castel Gandolfo
Ako dovolenkuje pápež (2010)
Benedikt XVI. oddychuje v Castel Gandolfo. Do Álp necestuje (2010)
Benedikta XVI. čaká pred dovolenkou viacero dôležitých rozhodnutí (2009)

The amount of the offering given for the celebration of mass raises to €5

1 comments

At their plenary session on June 14-15, 2011 Slovak Bishops´ Conference agreed on the fact that the amount of the offering given for the celebration of the Mass will raise from €3,32 up to €5. The decision is mandatory for all dioceses.

The change has been in force since July 1, 2011. Until that time, the decision of Slovak Bishops' Conference took effect from 20th plenary session in 1996. The amount of the offering was set 100 SKK. After transition of Slovak Crown to EURO, this sum was converted to €3,32.

Bishops also mentioned Code of Canon Law, accoring to which a priest “is permitted to accept for the application of a Mass a voluntary offering which is larger or even smaller than the one defined” (Can. 952, §1). According to Code it is also recommended to priests that they celebrate Mass for the intention of the Christian faithful, especially the needy, even if they have not received an offering. Code of Canon Law concludes: “A priest who celebrates several Masses on the same day can apply each to the intention for which the offering was given, but subject to the rule that, except on Christmas, he is to keep the offering for only one Mass and transfer the others to the purposes prescribed by the ordinary, while allowing for some recompense by reason of an extrinsic title” (Can. 951, §1).

According to Anton Ziolkovský, Executive Secretary of Slovak Bishops’Conference, it is a good idea to remember that during the past years the average monthly wage has increased in Slovakia, so there is a difference in the value of the one hundred crown banknote in 1990s and now. “Paradoxically, churchgoers from eastern and northern regions of Slovakia are more generous when giving offerings than in western parts. Furthermore, €5 and many times more has become a standard offering since Euro implementation.“

Imrich Gazda

Slovak version:
Výška milodaru za odslúženie omše stúpla na 5 eur

Foto: wikipedia.org

Translation: Albert Kulla

sobota, júla 02, 2011

Spomienky Benedikta XVI. na kňazskú vysviacku

0 comments

Na slávnosť apoštolov Petra a Pavla si pápež Benedikt XVI. pripomenul 60. výročie svojej kňazskej vysviacky. Okamihy z 29. júna 1951 opísal v autobiografii, ktorá v roku 2005 vyšla aj v slovenčine pod názvom Z môjho života (s. 59 – 60).

„Kňazskú vysviacku nám v roku 1951 na sviatok sv. Petra a Pavla v dóme vo Freisingu udelil kardinál Faulhaber. Bolo nás viac ako štyridsať kandidátov, ktorí sme na vyzvanie odpovedali: „Adsum. Tu som.“ Ten slnečný letný deň zostáva nezabudnuteľným vrcholom života. Človek by nemal byť poverčivý. No keď v okamihu, ako na mňa starý arcibiskup položil ruky, od hlavného oltára vyletel do lode dómu vtáčik – asi to bol škovránok – a krátko zatrilkoval svoju krátku oslavnú pieseň, bolo to pre mňa ako prísľub zhora: Je to dobre tak, ako to je. Si na správnej ceste.

Potom nasledovali štyri letné týždne, ktoré prebehli ako jeden jediný sviatok. V deň prvej svätej omše sa náš farský Kostol sv. Osvalda zaskvel v plnej kráse. Radosť, ktorú bolo priam hmatateľne cítiť v ovzduší, vtiahla všetkých tým najživším spôsobom do ,aktívnej účasti´ na posvätnom dianí, ktorá si ani nevyžadovala nejaké zvláštne vonkajšie prejavy.

Ľudia nás pozývali, aby sme udelili novokňazské požehnanie po domoch, a všetci, aj úplne neznámi ľudia, nás prijímali so srdečnosťou, akú som si dovtedy nevedel ani predstaviť. Tak som celkom bezprostredne zakúsil, ako veľmi ľudia čakajú na kňaza, ako veľmi čakajú na požehnanie, ktoré prichádza z moci sviatosti. Tu nešlo o moju osobu, ani o osobu môjho brata. Čo už sme mohli znamenať my dvaja mladí ľudia sami osebe pre toľkých ľudí, s ktorými sme sa vtedy stretli? Videli v nás ľudí, ktorých sa dotklo Kristovo povolanie a ktorí smeli ľuďom prinášať jeho blízkosť. A tak práve preto, že nešlo o nás samých, vznikali celkom rýchlo aj priateľské medziľudské vzťahy.

Posilnený zážitkami tých týždňov, mohol som 1. augusta nastúpiť do služby ako kaplán vo Farnosti Najsvätejšej krvi v Mníchove.“

Pri príležitosti 60. výročia svojej kňazskej vysviacky Benedikt XVI. napísal aj krátku modlitbu:

„Pane, ďakujeme ti, že si pre nás otvoril svoje srdce; že si sa vo svojej smrti a svojom vzkriesení stal prameňom života. Urob, nech sme živí ľudia, živení z tvojho prameňa, a dopraj nám, aby sme sa aj my stali prameňmi schopnými prinášať tejto našej dobe vodu života. Ďakujeme ti za milosť kňazskej služby. Pane, požehnaj nám a požehnaj všetkým ľuďom tohto času, ktorí sú smädní a hľadajúci. Amen.“

Imrich Gazda

Foto:
wikipedia.org

Odoberaj RSS kanál

Facebook

Archív blogu