Tlačová kancelária KBS dnes vydala vyhlásenie, v ktorom vyjadruje “počudovanie a protest” nad slovami redaktorky Televíznych novín TV Markíza Dominiky Lukáčovej. "Pápež Ján Pavol II. dobrovoľne pobozkal Korán, ktorý popiera Krista, alebo si od šamana nechal na čelo verejne urobiť démonický znak boha Šivu,“ uviedla vo svojom príspevku.
Lukáčovej slová uzatvárali spravodajský šot o represiách komunistickej moci voči rehoľným sestrám, ktorý bol odvysielaný v utorkových Televíznych novinách. “Týmto vyjadrením redaktorka preukázala buď nedostatočnú znalosť popisovaných udalostí, alebo sa vedome manipulatívnym spôsobom snažila spochybniť autoritu blahoslaveného pápeža Jána Pavla II.,” píše sa vo vyhlásení TK KBS, ktoré pokračuje: “Vyjadrujeme nad touto skutočnosťou počudovanie a protest voči takémuto postupu spravodajstva spomínanej televízie.”
Zaujímavosťou je, že rovnaká myšlienka sa nachádza v listoch, ktoré začiatkom roka zaslali pápežovi Benediktovi XVI. tzv. ukrajinskí pravoverní gréckokatolícki biskupi na čele s Eliášom Antonínom Dohnalom a členovia im blízkej Spoločnosti sv. Bazila Veľkého. „Ján Pavol II. sa pri svojich cestách k národom sveta aj na stretnutiach v Assisi (1986,2002) dopustil mnohých úkonov, ktoré svojou formou a podstatou napĺňajú to, čo je celou Tradíciou pokladané za akt modloslužby. Napríklad: pobozkal Korán, ktorý sa sústavne rúha Ježišovi Kristovi a Najsvätejšej Trojici, od hinduistickej kňažky si nechal urobiť na čelo znamenie zasvätenia ich božstvu Šívovi...,“ píše sa v liste štyroch členov Spoločnosti sv. Bazila Veľkého, ktorí sa zviditeľnili v roku 2010 exkomunikovaním slovenských biskupov. Viac tu.
Jeden klik na tablet a je to. Takto štýlovo v utorok podvečer pápež Benedikt XVI. spustil nový spravodajský portál Svätej stolice news.va. Potom zaslal správu na Twitter: „Drahí priatelia, práve som spustil news.va. Nech je pochválený náš Pán Ježiš Kristus! S mojimi modlitbami a požehnaním, Benedikt XVI."
Informácia o tom, že Svätá stolica pripravuje nový portál, na ktorom skoncentruje všetky správy oficiálnych vatikánskych médií, prvýkrát zaznela začiatkom mája na celosvetovom stretnutí blogerov vo Vatikáne. Tento pondelok na tlačovej besede nový portál predstavil arcibiskup Claudio Maria Celli, predseda Pápežskej rady pre spoločenské komunikačné prostriedky, ktorá stránku zastrešuje, Federico Lombardi, riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice a šéfredaktor L´Osservatore Romano Giovanni Maria Vian. Prítomný bol aj koordinátor projektu Thaddeus Jones zo spomínanej pápežskej rady a Gustavo Entrala, riaditeľ španielskej spoločnosti 101, ktorá zodpovedala za technickú stránku a grafiku.
„Portál news.va bude online od 29. júna a bude to pápež, kto urobí prvý klik,“ informoval v pondelok Vatikánsky rozhlas. K spusteniu stránky napokon došlo v predvečer dnešnej slávnosti apoštolov Petra a Pavla, kedy si pápež pripomína 60. výročie svojej kňazskej vysviacky. „Je našou túžbou, aby news.va bol prejavom úcty, ale najmä prejavom našej vernosti a oddanosti Svätému otcovi,“ povedal počas tlačovky arcibiskup Celli. Zároveň zdôraznil, že nový portál nebude vytvárať originálny obsah, ale len na jednom mieste skoncentruje spravodajstvo Vatikánskeho rozhlasu, L´Osservatore Romano, Vatikánskeho tlačového centra, Tlačového strediska Svätej stolice a agentúry Fides. „Zdá sa, že news.va bude veľmi užitočný najmä pre novinárov, ktorý na jednom mieste môžu získať základný prehľad o tom, čo je pre Vatikán dôležité odkomunikovať v tej chvíli,“napísal vatikanista talianskeho denníka Il Foglio Paolo Rodari. Oceňuje aj sekciu fotografií, na druhej strane mu chýba akási pridaná hodnota nového portálu, ktorou by mohli byť napríklad komentáre.
Stránka je momentálne k dispozícii v dvoch jazykových mutáciách – anglickej a talianskej, po prázdninách by mala pribudnúť španielčina a časom aj francúzština, portugalčina a nemčina. Uvažuje sa dokonca o arabčine. V plnej prevádzke naďalej ostávajú stránky jednotlivých vatikánskych médií, vrátane oficiálnej stránky Svätej stolice vatican.va. Tá však nemá spravodajský, ale skôr pastoračný a dokumentačný charakter.
„Svet internetu ho udivuje a okúzľuje,“povedal v dnešnom rozhovore pre L´Osservatore Romano na adresu Benedikta XVI. arcibiskup Celli. Pápež síce nepoužíva internet, ani počítač, no ako človeka z akademického prostredia ho zaujímajú nové podmienky získavania poznatkov a spoločenskej komunikácie. „Je presvedčený, že v digitálnom svete sa môže nájsť nový priestor pre konfrontáciu medzi kultúrnymi prúdmi dnešných čias,“ dodal arcibiskup Celli.
Pápež Benedikt XVI. dnes ukončil niekoľko mesiacov trvajúce špekulácie o tom, kto sa stane arcibiskupom najväčšej diecézy na svete. Novým arcibiskupom Milána sa podľa očakávania stal 69-ročný kardinál Angelo Scola, doterajší benátsky patriarcha.
Odchádzajúci arcibiskup, kardinál Dionigi Tettamanzi dosiahol kánonický vek 75 rokov ešte 14. marca 2009. Pápež Benedikt XVI. sa rozhodol ponechať ho vo funkcii ďalšie dva roky. Intenzívne hľadanie vhodného nástupcu tak začalo na jar tohto roku.
Za ďalšieho horúceho kandidáta bol považovaný predseda Pápežskej rady pre kultúru, 68-ročný kardinál Gianfranco Ravasi. „Popri nich dvoch sa otvára možná cesta pre ousidera,“napísal ešte v apríli vatikanista denníka Corriere della Sera Gian Guido Vecchi. Uvažovalo sa najmä nad možnými mladšími kandidátmi, keďže obom favoritom chýba do kánonického veku, kedy budú musieť podať demisiu, len asi šesť rokov. Rovnako krátko bol arcibiskupom aj Tettamanzi, ktorý na stolec sv. Ambróza nastúpil v roku 2002 ako 68-ročný.
Benedikt XVI. pri svojej voľbe stavil na istotu. S novým arcibiskupom, ktorý bude do úradu uvedený niekedy v polovici septembra, sa pozná dobrých štyridsať rokov. Obaja stáli pri zrode teologickej revue Communio. Scola, rovnako ako Ratzinger vyšiel z akademického prostredia – pred menovaním za benátskeho patriarchu v roku 2002 zastával pozíciu rektora Pápežskej lateránskej univerzity. To, že súčasný pápež vie dať na kardinálove slová dokazuje aj to, že zriadenie Pápežskej rady pre novú evanjelizáciu mu poradil práve on.
Napriek tomu bol výber pomerne zdĺhavý a precízny. Vatikanista Vecchi zdôrazňuje, že pápež sa pri výbere koncentroval na čo najvhodnejší osobnostný profil a až potom na samotné mená. Apoštolský nuncius v Taliansku, arcibiskup Giuseppe Bertello začal rozsiahle konzultácie s talianskymi kardinálmi, lombardskými biskupmi a s kňazmi a laikmi z arcidiecézy, ako to nariaďuje Kódex kánonického práva (kán. 377), už vo februári. „Terno“, teda tri mená najvhodnejších kandidátov, ktoré mal následne predstaviť pápežovi však podľa vatikanistu Vecchiho nemuselo zohrávať až takú dôležitú rolu. Pri biskupských nomináciách Benedikt XVI. zohľadňuje skôr dôveru, ktorú kandidát požíva nielen uňho, ale aj u vatikánskeho štátneho sekretára a prefekta Kongregácie pre biskupov.
Pred definitívnym rozhodnutím sa Benedikt XVI. osobne stretol aj s oboma predchádzajúcimi milánskymi arcibiskupmi. Začiatkom apríla vo Vatikáne prijal 84-ročného emeritného arcibiskupa Carla Maria Martini, ktorý bol počas posledného konkláve médiami pasovaný za lídra liberálneho krídla, no ktorý požíva veľkú úctu súčasného pápeža. Bývalý arcibiskup trpiaci Parkinsonovou chorobou, ktorý bol v roku 1979, kedy ho Ján Pavol II. menoval za milánskeho arcibiskupa, považovaný za outsidera, no nakoniec viedol arcidiecézu 22 rokov, podľa vatikanistu Vecchiho prejavil spokojnosť so svojim nástupcom a záležalo mu na kontinuite novej voľby. Koncom apríla zasa Benedikt XVI. prijal aj odchádzajúceho arcibiskupa Tettamanziho. Milánska arcidiecéza patrí rozlohou aj počtom veriacich medzi najväčšie na svete.
Podľa informácií Tlačového strediska Svätej stolice, na 4 208 km2 žije vyše 5 300 000 obyvateľov, z ktorých sa ku Katolíckej cirkvi hlási takmer 4 900 000. Arcidiecéza je rozdelená do 1 107 farností, v ktorých pôsobí 2 870 kňazov. Zaujímavosťou je, že v 20. storočí sa až traja benátski patriarchovia (Giuseppe Melchiorre Sarto – Pius X., Angelo Roncalli – Ján XXIII. a Albino Luciani – Ján Pavol I.) a dvaja milánski arcibiskupi (Achille Ratti – Pius XI. a Giovanni Battista Montini – Pavol VI.) stali pápežmi. Kardinál Scola bude v sebe jedinečne spájať milánsku aj benátsku duchovnú a historickú tradíciu.
Slovenskí biskupi na minulotýždňovom plenárnom zasadaní rozhodli, že výška milodaru za odslúženie omše stúpne z 3,32 eur na 5 eur. Rozhodnutie je záväzné pre všetky diecézy. Včera o tom informovala Tlačová kancelária KBS.
Zmena bude platná od 1. júla. Dovtedy platí rozhodnutie KBS z 20. plenárneho zasadania z roku 1996, kedy bola výška omšového štipendia (intencie) stanovená na 100 Sk. Po prechode na euro sa táto suma prepočítala na 3,32 eur.
Biskupi zároveň pripomenuli nariadenie Kódexu kánonického práva, podľa ktorého je kňazovi dovolené „prijať dobrovoľne venovaný vyšší, ale aj nižší milodar, než je určený za obetovanie omše“ (kán. 952). Kódex zároveň odporúča, aby kňaz slúžil omšu na úmysel veriacich, najmä chudobných, aj vtedy, keď nedostal žiaden milodar. „Kňaz, ktorý v ten istý deň slávi viac omší, každú môže obetovať na úmysel, na ktorý bol venovaný milodar, ale s tým zákonom, že okrem dňa Narodenia Pána si má ponechať milodar iba za jednu omšu, ostatné však má odovzdať na ciele, ktoré predpísal ordinár, ale pri pripustení istej odmeny z vonkajšieho titulu,“ dodáva kódex v kánone 951.
Podľa výkonného sekretára KBS Antona Ziolkovského je dobré si uvedomiť, že počas uplynulých rokov stúpla priemerná mzda, takže „stokorunáčka“ v 90. rokoch a dnes má inú hodnotu. „Paradoxom je, že veriaci z východného a severného Slovenska sú pri omšových milodaroch štedrejší ako na západe, pričom 5 eur, a neraz aj viac, je štandardným milodarom už od zavedenia eura,“ dodal pre Svet kresťanstva.
Má manželku, deväť detí a uplynulý piatok sa stal katolíckym kňazom. Tento nezvyčajný jav umožňuje motu proprio Benedikta XVI. Anglicanorum coetibus, vďaka ktorému bývalý anglikánsky pastor, Ian Hellyer, prijal sviatosť kňazstva.
Štyridsaťštyriročný diakon pochádzajúci z anglického grófstva Devon bol ešte donedávna farárom v piatich vidieckych anglikánskych farnostiach. Konverziu na katolicizmus oznámil Hellyer svojim farníkom pred tohtoročným pôstnym obdobím. Na kňazské svätenie sa pripravoval ako jeden zo 68 bývalých klerikov anglikánskej cirkvi, ktorí budú počas júna prijatí medzi klérus personálneho ordinariátu Našej Panej z Walsinghamu.
Agentúre Catholic News Agency (CNA) diakon Hellyer povedal, že za posledných desať rokov sa v Anglikánskej cirkvi začal „postupne cítiť nepohodlne. Bol som ohromený, keď bol ohlásený osobný ordinariát, ohromený veľkorysosťou a rešpektom, ktorý má voči autentickej anglikánskej tradícii. Prišlo to ako blesk z jasného neba. Tak som si povedal, prečo by som na to nemohol odpovedať?“
Pre Hellyera neznamená toto zásadné rozhodnutie iba zmenu vyznania. Prináša so sebou tiež nevyhnutnosť vzdať sa doterajších výhod, ako sú plat, bývanie a dôchodková istota. Paradoxne, nijaký problém nepredstavuje jeho vlastná rodina. Manželka Margarete, ktorá je katolíčkou, vychovávala všetky deti – trojmesačnú dcérku, štyroch synov a ďalšie štyri dcéry v katolíckej viere. Manžela svojho muža v rozhodnutí podporuje a stojí za ním.
Ako upozornil portál CNA, nedávne správy britských médií poukázali na skutočnosť, že mnohí anglickí katolícki biskupi sa zdráhajú privítať nových kňazov pochádzajúcich z anglikánskych radov. Ian Hellyer sa podľa vlastných slov doteraz stretol najmä s veľkorysosťou, ako zo strany katolíckych biskupov, tak aj svojich doterajších anglikánskych predstavených.
Ian Hellyer, ktorý sa stal diakonom začiatkom májaprijal sviatosť kňazstva spolu s ďalšími šiestimi kandidátmi v piatok v Katedrále sv. Márie a Bonifáca v Plymouthe z rúk tamojšieho diecézneho biskupa, Hugha Christophera Budda.
Štvrtkové vydanie vatikánskeho denníka L´Osservatore Romano informuje o slovenských oslavách sviatku sv. Cyrila a Metoda v Ríme.
Aj keď štátny sviatok a liturgická spomienka na slovanských vierozvestcov a spolupatrónov Európy pripadá až na 5. júl, Slováci žijúci v Ríme si oboch svätcov tradične pripomenuli v preddovolenkovom období už tento utorok.
L´Osservatore Romano podrobne informovalo o slávnostnej omši, ktorú v Bazilike Santa Maria Maggiore celebroval arcibiskup Dominique Mamberti, vatikánsky sekretár pre vzťahy so štátmi. Práve na tomto mieste pápež Hadrián II. v roku 867 vyhovel žiadosti Cyrila a Metoda a povolil používanie staroslovienčiny ako štvrtého bohoslužobného jazyka po latinčine, gréčtine a hebrejčine. „Oni sú modelom pre cirkev a misionárov všetkých čias,“ povedal vo svojej homílii arcibiskup Mamberti a dodal: „Horlivosť pre ohlasovanie a vysvetľovanie zjavenej pravdy zostáva príkladom pre nás, ktorí sme povolaní objasňovať dôvody našej viery ľuďom dnešných čias.“ Okrem života a dedičstva týchto svätcov arcibiskup Mamberi pripomenul aj 31. december 1980, kedy ich pápež Ján Pavol II. vyhlásil za spolupatrónov Európy. „Svätí Cyril a Metod nás pozývajú nasledovať ich príklad a utiekať sa pod ich príhovor; podnecujú nás prijať, chrániť, podporovať a rozvíjať duchovné bohatstvo, ktoré nám zanechali a ktoré sa stalo vlastníctvom európskeho kontinentu a jednotlivých národov,“ uviedol arcibiskup v závere svojej homílie.
Na slávnosti, ktorú zorganizovalo Veľvyslanectvo Slovenskej republiky pri Svätej stolici spolu so Zvrchovaným rádom Maltézskych rytierov, boli prítomní aj kardináli Jozef Tomko a Bernard Law, arcikňaz baziliky, arcibiskup Cyril Vasiľ, sekretár Kongregácie pre východné cirkvi, rektor Pápežského kolégia sv. Cyrila a Metoda Vladimír Stahovec, prorektor Pápežskej univerzity sv. Tomáša Akvinského (Angelicum) Miroslav Adam, pápežský sakristián Pavel Benedikt a slovenský veľvyslanec pri Svätej stolici Jozef Dravecký. Liturgickú slávnosť usmerňoval pápežský ceremonár Guillermo Javier Karcher.
Imrich Gazda
Foto: wikipedia.org (maľba v kostole v ruskej obci Kaga)
Po tradičnej nedeľnej modlitbe Raduj sa, nebies kráľovná pápež Benedikt XVI. ocenil všetkých darcov krvi a k darcovstvu vyzval aj ďalších mladých ľudí. Svetový deň darcov krvi sa na podnet Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) každoročne pripomína 14. júna.
Svetový deň darcov krvi, ktorý sa slávi od roku 2004, je podľa pápeža dňom „miliónov ľudí, ktorí tichým spôsobom pomáhajú blížnym v ťažkostiach“. „Všetkým darcom krvi posielam srdečný pozdrav a pozývam mladých nasledovať ich príklad,“ dodal pápež.
Ako pripomína Tlačová kancelária KBS, „Svetový deň darcov krvi je celosvetovým podujatím, ktoré sa spája s narodením Karla Landsteinera – lekára, nositeľa Nobelovej ceny za medicínu a fyziológiu (1930), ktorý toto ocenenie získal za objasnenie funkcie a určenie systému krvných skupín“.
Uznávaný vatikanista National Catholic Reporter, John Allen, Jr. sa vo svojej analýze pustil do tvrdej kritiky dekana kardinálskeho kolégia Angela Sodana. Čo Allenovi prekáža na tomto veteránovi rímskej kúrie a čo odporúča pápežovi?
V úvode svojho textu Allen pripomína, že z hľadiska funkcie dekana kolégia kardinálov by po prípadnej smrti Benedikta XVI. Sodano predsedal nielen plenárnym zasadnutiam generálnej kongregácie, ktorá sa stáva jedným z dvoch operatívnych orgánov cirkvi počas interregna (druhým je tzv. mimoriadna kongregácia), ale aj pohrebným obradom pápeža, následnej votívnej omši Pro eligendoPapa a samotnému konkláve. Z tohto hľadiska by bol počas sede vacante takpovediac mužom číslo 1 Katolíckej cirkvi. Upierali by sa naňho zraky celého sveta. Prečo ho americký vatikanista chce obrať o tieto výsady?
Štyri dekanove „hriechy“
Po prvé, nie je nijakým tajomstvom, že kardinál Sodano patrí k najhorlivejším obhajcom kontroverzného zakladateľa hnutia Legionári Krista, Mexičana Marciala Maciela Degollada. Dokumentuje to aj vyjadrenie advokáta bývalých členov hnutia, ktoré minulý rok zverejnil denník The New York Times: „Bolo absolútne jasné, že Angelo Sodano robil všetko, čo bolo v jeho silách, aby ochránil Maciela a Legionárov Krista.“ Autori spomínaného článku tiež dodávajú, že vtedajší štátny sekretár hral mimoriadne dôležitú úlohu pri utajovaní informácií o prípade Maciel pred Jánom Pavlom II. a pokúšal sa vraj aj o marenie vyšetrovania.
Druhá skutočnosť, ktorá sa negatívne spája so súčasným dekanom kardinálov, je podľa amerického vatikanistu „verejné pokarhanie“, ktorého sa Sodanovi dostalo od jeho kolegu, viedenského arcibiskupa Christopha Schönborna v máji 2010. Kardinál Schönborn ho vtedy obvinil, že bránil vyšetrovaniu prípadu Schönbornovho predchodcu vo funkcii viedenského arcibiskupa, kardinála Hermanna Groëra. Ten čelil obvineniam zo sexuálneho zneužívania, ktorého sa mal dopustiť v 70. rokoch minulého storočia. Neskôr si Schönborn za svoje počínanie vyslúžil kritiku Svätej stolice.
Tretím „hriechom“ kardinála Sodana má byť improvizované vyhlásenie, ktoré urobil minulý rok počas veľkonočnej omše, v ktorom obvinenia zo sexuálneho zneužívania, ktoré sa začali vo svete odhaľovať, označil za „momentálne malicherné klebety“. Tieto slová podľa Allena kontrastujú s viacerými vyjadreniami Benedikta XVI. Už vo svojich zamysleniach počas krížovej cesty v Koloseu v roku 2005 ešte ako kardinál písal o „špinavom odeve a tvári cirkvi“ a zdôraznil, že „sme to my sami, ktorí ju špiníme“. Počas svojej minuloročnej apoštolskej cesty do Portugalska sa pápež k otázke zneužívaní vyjadril, že „utrpenia cirkvi prichádzajú z jej vnútra, z hriechov, ktoré existujú vo vnútri cirkvi“. Napokon, v najnovšej knihe rozhovorov Svetlo sveta, ktorá vyšla už aj v slovenskom preklade Benedikt XVI. otvorene priznáva, že „zlo bude vždy patriť aj k tajomstvu cirkvi“ (s. 49) a k nenávistnému postoju mnohých médií voči nej sa vyjadruje, že „médiá by nemohli informovať takýmto spôsobom, ak by v cirkvi nebolo zla – iba preto, že v cirkvi zlo bolo, mohli ho iní využiť proti nej“ (s. 40).
Medzi posledné pochybenie zaraďuje americký novinár nedávne kardinálovo spontánne vyjadrenie počas výstavy pri príležitosti beatifikácie Jána Pavla II. „Ako môžete, v takejto mimoriadnej chvíli, prichádzať s takýmito okrajovými témami, keď svet vzdáva úctu pápežovi? Som ohromený.“ Takto mal reagovať na výzvu agentúry Associated Press, aby okomentoval škandál súvisiaci s už spomínaným hnutím Legionári Krista. J. Allen, Jr. k tomu dodáva: „Čokoľvek mal Sodano na mysli, pre mnohých ľudí to znamená, že označil utrpenie obetí sexuálneho zneužívania za okrajovú záležitosť.“
Čo s ním, Vaša svätosť?
John Allen vo svetle spomínaných kontroverzií spochybňuje relevantnosť Sodanovho ďalšieho zotrvania vo funkcii dekana kolégia kardinálov. Preto navrhuje niekoľko scenárov ako ho „poslať na odpočinok“.
Prvou z možností je zbaviť ho kardinálskej hodnosti. Išlo by síce o neobvyklý jav, no nebol by to v dejinách cirkvi precedens. Rovnako postupoval Pius XI. v septembri 1927, keď odňal červený klobúk francúzskemu kardinálovi Louisovi Billotovi, ktorý odmietol akceptovať pápežovu výzvu na ukončenie podpory radikálnemu monarchistickému hnutiu Action Française. Takýto krok Allen nepovažuje za pravdepodobný, keďže Sodano pracoval v kúrii po boku Ratzingera mnoho rokov. Navyše, na začiatku Benediktovho pontifikátu bol naďalej, až do menovania kardinála Tarcisia Bertoneho štátnym sekretárom, a tiež neexistuje právny dôvod vzhľadom na skutočnosť, že kardinál nijako nepoprel pápežskú autoritu.
Druhou z možností je rezignácia na funkciu po tom, čo by ho k tomu „potichuvyzval“ sám pápež. Podobne konal kardinál Bernardin Gantin v roku 2002 a vrátil sa dožiť svoj život do rodného Beninu. Oficiálne však Decanus Sacri Collegii nie je povinný vzdať sa funkcie, a to ani z dôvodu veku. Ak by tak predsa urobil, jeho nástupcom by bol niektorý zo zvyšných piatich kardinálov – biskupov, spomedzi ktorých Allan hodnotí, napriek vysokému veku (88), za najpravdepodobnejšieho momentálneho subdekana, Francúza Rogera Etchegaraya.
Ako tretia alternatíva sa javí zmena pravidiel voľby pápeža. Napriek svojmu motu proprio z júna 2007, ktoré prináša len minimálne zmeny, Benedikt XVI. výraznejšie nemodifikoval apoštolskú konštitúciu Universi Dominici Gregis Jána Pavla II., ktorá podrobne upravuje pravidlá pápežskej voľby. Takáto zmena by totiž mohla priniesť modifikáciu v tom, že dekan by už nedisponoval právomocami, ktoré boli uvedené na začiatku tohto článku. Faktom, na ktorý John Allen zabúda, je, že spomínaná konštitúcia výslovne nezveruje dekanovi kolégia predsedníctvo pohrebného obradu ani omše Pro eligendo. Ostatné spomínané úlohy, ako aj mnohé iné, napr. položiť otázku o súhlase s voľbou novozvolenému pontifikovi či vysvätiť za biskupa toho zvoleného kandidáta, ktorý ešte nie je biskupom, sú už zverené primárne osobe dekana.
Gesto, ktoré by Benedikt XVI. promulgovaním nových pravidiel urobil, by podľa autora neznamenalo „osobnú obžalobu“ kardinála Sodana, ale skôr „všeobecný posun v prospech kolegiality“. Allen však takéto vyjadrenie nemohol myslieť celkom vážne, keďže takýto krok by sa nepochybne interpretoval práve ako otvorené vyjadrenie nedôvery voči osobe kardinála Sodana, a to najmä vtedy, keď k vydaniu nových pravidiel pápežskej voľby v súčasnosti neexistuje iný, relevantnejší dôvod. Navyše by to viedlo k Sodanovmu verejnému poníženiu, čo Benedikt XVI. určite nemá v úmysle.
Konať či nekonať?
„Čokoľvek sa udeje, mnohí katolíci dúfajú, že Benedikt XVI. niečo urobí,“ konštatuje na záver John Allen Tiene, ktoré vrhol na osobu kardinála Angela Sodana, môžu byť závažné, no momentálne nie sú dôvodom, ktorý by pápeža viedol k bezprecedentnému kroku jeho „odstrelu“ z funkcie. Pokiaľ sa, samozrejme, medzičasom neobjavia ešte závažnejšie obvinenia spojené s relevantnými dôkazmi.
Minulý mesiac vyšiel vo vydavateľstve Don Bosco slovenský preklad knihy rozhovorov nemeckého novinára Petra Seewalda s Benediktom XVI. Svetlo sveta. O jeho vzniku sme sa porozprávali s prekladateľom Mariánom Gavendom.
Stojíte za prekladom Svetla sveta do slovenčiny. Ako dlho ste na ňom pracovali?
Štvrť roka, lebo zároveň som prekladal exhortáciu Benedikta XVI. Verbum Domini. Text sme nemali pred zverejnením originálu a tak sa nebolo treba náhliť stihnúť „prvú vlnu“.
Aký pocit máte z výslednej podoby?
Výhodou bol práve dostatok času. Jazykové úpravy prebiehali priebežne: kým som ďalšiu kapitolu prekladal, dočesávala sa predchádzajúca a tak preklad ucelenejšie vyzrieval. Taliani používajú slovnú hračku: „Každý prekladateľ je aj zradca, no nie každý zradca je prekladateľ.“ Snažil som sa uchovať jednoduchú, stručnú dikciu originálu v čím plynulejšej podobe. Aby bol text verný a dobre sa čítal. O vhodnosti jednotlivých pojmových odtienkov by sa dalo diskutovať. Porovnávajúc navzájom poľský a taliansky preklad som ich videl úžasne veľa.
Ste známym prekladateľom z taliančiny, preložili ste mnoho kníh a dokumentov Jána Pavla II. a Benedikta XVI. Pri preklade knihy Svetlo sveta ste však siahli po nemeckom origináli. Neťahalo vás to opäť k taliančine?
Taliansky preklad, hoci vyšiel v oficiálnom vatikánskom vydavateľstve a vo Vatikáne pracuje veľa Nemcov, ktorí vedia dobre po taliansky, vyvolal rozčarovanie. Je to dané asi najmä stresujúcimi termínmi, v ktorých prekladateľ a jazykový redaktor pracoval. V tomto preklade je pomerne veľa elementárnych nepresností (napríklad „...dvadsaťštyri rokov ste úzko spolupracovali po boku Jána Pavla II...“ bolo preložené ako „boli ste po boku Jána Pavla II. takpovediac dvadsaťštyri hodín denne“), no najmä určitá vágnosť.
Taliansky čitateľ možno intuitívne vycíti, čo sa chce povedať, ale preložiť takýto preklad do slovenčiny, to by už bolo veľmi ďaleko od originálu. Benedikt XVI. používa cielene každý výraz. Keď povie jasne „Nein“, nemožno to preložiť „Povedal by som, že skôr nie“. A keď chce zas niečo jemne naznačiť, treba to tak ponechať. Prekladal som takým spôsobom, že som mal pred sebou nemecký originál, po pravej strane poľský preklad a po ľavej taliansky. Tie bočné skôr pomáhali naformulovať slovenskú vetu. Prekladatelia dobre vedia, že pochopiť veľmi presne, čo chce autor povedať, je pomerne ľahké, ťažšie je primerane to vyjadriť vo vlastnom jazyku.
Poľština ako blízky slovanský jazyk mi slúžila skôr ako podnet pri naformulovávaní slovenského textu. Taliančina zas pri určitých kuriálnych výrazoch a rôznych „terminus technicus“, ktoré sú zaužívané práve v taliančine. Ale celkovo ma taliansky text skôr rozčuľoval. Okrem iného som objavil, na aké množstvo nemeckých výrazov má slovenčina omnoho presnejší ekvivalent než taliančina, priam svojou etymologickou stavbou (napr. der Augenblick – okamih – un momento). Celkom isto slovenský preklad „vychytal“ veľa chýb talianskeho prekladu. Čo neznamená, že sa tam nenájdu zas nejaké iné.
Informácia o vyjdení knihy koncom novembra 2010 sa objavila vo všetkých médiách najmä vďaka tomu, že vatikánsky denník L´Osservatore Romano zverejnil niekoľko úryvkov z knihy, medzi nimi aj časť, kde sa pápež vyjadruje k prezervatívom. Jedným z dôvodov následnej polemiky bol aj nepresný anglický a taliansky preklad, ktorý z prostitúta urobil prostitútku. Dal aj vám zabrať preklad tejto pasáže?
Táto a podobné pasáže sa prekladali práve najľahšie, už sa o nich predtým viedla široká polemika a slovenská verzia už bola presne naformulovaná. No dostala sa mi správna pripomienka, že do vysvetlivky sa na tomto mieste malo dať nielen „prostitút“, ale že ide o používanie prezervatívu pri pohlavnom styku dvoch mužov. Len v tom prípade prezervatív je iba hygienická ochrana a nie súčasne aj antikoncepcia. Práve v tomto totiž spočívala podstata nedorozumenia.
Pri prekladaní som si neraz povzdychol asi v tomto duchu: „Už chápem, prečo vyvolalo svetový rozruch pár z kontextu vytrhnutých detailov. Bolo treba nimi zastrieť nepomerne vážnejšie a odvážnejšie tvrdenia, ktoré kniha obsahuje.“ Hoci zároveň treba dodať, že i tu platí, že aj negatívna reklama je reklama. Práve tento svetový rozruch vyvolal záujem o knihu samotnú a ľudia sa vďaka nemu mohli dozvedieť aj mnohé iné dôležité veci.
Pri predchádzajúcich knihách rozhovorov Soľ zeme a Boh a svet ste boli v pozícii "len" rádového čitateľa, keďže prekladateľom oboch kníh bol Blažej Belák, za Svetlom sveta stojíte aj ako prekladateľ. Ako hodnotíte celú túto trilógiu?
Rozdiel je v štýle. Cítiť, že v predchádzajúcich dvoch rozhovoroch odpovedá profesor, odborník, ktorý sa snaží rozvinúť myšlienku do všetkých subtílností. Svetlo sveta je jadrnejšie, predstavuje vyzretú, jasne povedanú syntézu. Čo do obsahu táto trilógia ponúka fundované odpovede na širokú škálu aktuálnych problémov tak vo vnútri cirkvi, ako aj v hodnotení toho, čo sa deje v celej spoločnosti a s našou civilizáciou. Nie sú to akademické dišputy, ale životne dôležité témy. Odvážne názory, zásadné „buď – alebo“... Ak pripustíme, že by pápež mohol mať eventuálne aj pravdu, vyvoláva to alarmujúce otázky a prehodnotenia, najmä čo sa týka osudov našej civilizácie, v pápežovej dikcii západnej civilizácie.
Pár slov k autorovi rozhovoru. Všetky tri knihy sú istou mapou nielen po životných cestách Benedikta XVI., ale aj autora rozhovorov Petra Seewalda. Soľ zeme vznikla v čase, keď Seewald vystúpil z cirkvi, v predslove k pokračovaniu Boh a svet priznáva, že opäť začal navštevovať Boží dom a vo Svetle sveta vystupuje priamo ako apologéta Katolíckej cirkvi a Benedikta XVI. Premietli sa tieto meniace sa životné pozície aj do spôsobu kladenia otázok?
Tento vývoj tu možno cítiť. Otázky sú súčasťou interview a ten, čo ich kladie je spoluautor diela, ovplyvňuje jeho hodnotu. No myslím, že Peter Seewald sa v kladení otázok prejavuje najmä ako skúsený profesionálny novinár. Vie, aké otázky ľudia nosia v sebe, neraz nevypovedané a nezodpovedané, a kladie ich v ich mene. Vo Svetle sveta kladie otázky pápežovi, človekovi, ktorý si poslaním i svojou jemnou povahou zasluhuje úctu a jemnocit.. No vidno, že ich kladie „bez servítky“, pýta sa na delikátne, citlivé, osobné veci. A pápež vie, že novinár ich kladie preto, že sú aktuálne a ľudia na ne potrebujú odpoveď. Myslím, že práve z tejto neúprosnej jasnosti mal taliansky prekladateľ strach, cítil ich ako neúctivé voči pápežovi, a preto ich zjemňoval. Podobne aj pápežove jasné postoje.
Čo som si v otázkach Petra Seewalda všimol, je určitý „apokalyptizmus“: naša planéta dosiahla bod, z ktorého niet návratu, blízky kolaps svetovej ekonomiky, manipulácie so životom, proroctvá o blízkom konci sveta a podobne. Pápež s ním dosť často nesúhlasí a posúva problém do úplne inej roviny. Chvíľami sa zdá, že Peter Seewald otázky naliehavo opakuje, akoby chcel počuť tú svoju odpoveď. Možno je to súčasť profesionality, že si uvedomuje, ako tieto témy rezonujú medzi ľuďmi a ako je potrebné správne ich pomenovať. Ale zdá sa, že sú to témy aj jemu osobne blízke.
Počas jednej z nedávnych generálnych audiencií v Ríme odovzdal biskup diecézy Peoria (Illinois, USA) Daniel Jenky pápežovi Benediktovi XVI. Správu o hrdinských cnostiach (tzv. Positio). Ide o základný dokument skúmania Kongregácie pre kauzy svätých v prípade blahorečenia známeho televízneho a rozhlasového kazateľa, arcibiskupa Fultona Sheena.
Podľa informácií, ktoré zverejnil The Catholic Post, časopis diecézy Peoria, dokument zahŕňa dva v koži viazané zväzky, ktoré spolu tvoria približne 2 000 strán textu. Obsiahujú aj dva zázraky, ktoré sa mali udiať na príhovor Božieho služobníka, ktorému bude po preskúmaní kongregáciou a po pápežskom súhlase udelený titul „ctihodný“. Spolu so správou bol pápežovi odovzdaný aj album obsahujúci viac než 100 listov od kardinálov a biskupov z rôznych častí Severnej Ameriky, Austrálie a Afriky, ktorí vyjadrujú podporu blahorečeniu Fultona Sheena.
Biskup Jenky po stretnutí s Benediktom XVI. netajil svoje prekvapenie z informácie, ktorú sa dozvedel priamo od pápeža. Pontifik mu totiž povedal, že on sám osobne pracoval spolu s arcibiskupom Sheenom v jednej z komisií počas Druhého vatikánskeho koncilu. Biskup tiež vyjadril svoj osobný obdiv k evanjelizačnej činnosti Fultona Sheena: „Neviem, koľko ľudí priviedol k viere, musia to byť tisíce a tisíce. Nikdy nepremeškal príležitosť, aby niekoho nepriviedol k viere.“
Fulton John Sheen sa narodil 8. mája 1895 v štáte Illinois ako najstarší zo štyroch synov. Za kňaza bol vysvätený v septembri roku 1919, pomocným biskupom New Yorku sa stal v roku 1951. Pôsobil tu až do roku 1966, kedy sa stal biskupom Rochesteru. Túto pozíciu zastával až do odchodu do dôchodku v roku 1969. Krátko na to sa stal titulárnym arcibiskupom Newportu. Zomrel 9. decembra 1979. Pochovaný je v Katedrále sv. Patrika v New Yorku.
Diecézna fáza beatifikačného procesu prebehla počas rokov 2002 – 2008. Ako uvádza portál catolicculture.org, ďalšie pokračovanie procesu sa mierne spomalilo vlani v novembri kvôli sporu diecézy Peoria a arcidiecézy New York.
Arcibiskup Sheen sa stal obľúbeným vďaka svojim evanjelizačným aktivitám v rozhlase a televízii, ako aj prostredníctvom svojich spisovateľských a misionárskych aktivít. Jeho najznámejší program Life is Worth Living vysielaný v rokoch 1951 – 1957 sledovalo viac než 30 miliónov divákov. Jeho televízna evanjelizačná činnosť bola ocenená cenou Emmy (viac o jeho osobe i procese blahorečenia tu).
V sobotu sa spišský diecézny biskup František Tondra dožil 75 rokov. Každý cirkevný hierarcha je povinný po dosiahnutí tohto veku podať abdikáciu. Menovanie nového biskupa možno očakávať počas najbližších týždňov. Skloňujú sa najmä mená pomocného biskupa Andreja Imricha a kňazov Jána Dudu a Antona Tyrola.
Za 22 rokov v biskupskom úrade biskup Tondra ďakoval v sobotu dopoludnia slávnostnou omšou v Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule. Za spišského diecézneho biskupa ho ešte v júli 1989 menoval pápež Ján Pavol II. V roku 1990 sa stal podpredsedom Biskupskej konferencie ČSFR a neskôr aj jej predsedom. Po rozdelení Československa bol viackrát zvolený za predsedu KBS, zároveň viedol bioetickú subkomisiu. Jeho pôsobenie včera ocenil aj predseda Pápežskej rady pre pastoráciu zdravotníckych pracovníkov, arcibiskup Zygmunt Zimkowski (viac tu).
Možní nástupcovia Kódex kánonického práva (CIC) kánonom 401 prikazuje každému diecéznemu biskupovi po dosiahnutí 75 rokov zrieknuť sa úradu. O okamžitom prijatí abdikácie alebo ponechaní v úrade rozhoduje pápež. Očakáva sa, že nástupca biskupa Tondru bude menovaný v priebehu najbližších týždňov. Najčastejšie sa spomína meno pomocného biskupa Andreja Imricha, súdneho vikára Spišskej diecézy Jána Dudu a riaditeľa Katolíckeho biblického diela Antona Tyrola.
CIC (kán. 378) od kandidáta na biskupa vyžaduje, aby „vynikal pevnou vierou, dobrými mravmi, nábožnosťou, horlivosťou za duše, múdrosťou, rozumnosťou a ľudskými čnosťami a mal aj ostatné vlohy, ktoré ho robia vhodným vykonávať uvedený úrad; mal dobrú povesť; bol aspoň tridsaťpäťročný; bol aspoň päť rokov ustanovený v ráde presbyterátu; mal doktorát alebo aspoň licenciát zo Svätého písma, teológie alebo kánonického práva, získaný na inštitúte vyšších štúdií, schválenom Apoštolskou stolicou, alebo aby bol aspoň v týchto disciplínach naozaj skúsený“.
Kto vyberá kandidátov? Podľa CIC (kán. 377) majú biskupi cirkevnej provincie (Spišská diecéza je spolu s Košickou arcidiecézou a Rožňavskou diecézou súčasťou východnej provincie Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku) alebo konferencie biskupov aspoň raz za tri roky zostaviť tajný zoznam vhodných kandidátov a zaslať ho Svätej stolici. Každý biskup však zároveň môže osobitne oznámiť mená svojich kandidátov.
„Kedykoľvek treba vymenovať diecézneho biskupa alebo biskupa koadjútora, úlohou pápežského legáta vzhľadom na, ako sa hovorí, terno kandidátov, ktoré treba predložiť Apoštolskej stolici, je, aby jednotlivo preskúmal a Apoštolskej stolici oznámil spolu so svojou mienkou to, čo odporúča metropolita a sufragáni provincie, do ktorej diecéza, o ktorú sa treba postarať, patrí alebo do zoskupenia ktorej vstupuje, ako aj to, čo odporúča predseda konferencie biskupov; pápežský legát si má navyše vypočuť mienku niektorých z kolégia konzultorov a z katedrálnej kapituly, a ak to uzná za užitočné, má si jednotlivo a tajne zistiť mienku aj iných z diecézneho a rehoľného kléru, ako aj laikov, ktorí vynikajú múdrosťou,“ konštatuje ďalej v paragrafe 3 kánon 377.
Relikvia Jána Pavla II. na Spiši Počas sobotňajšej slávnostnej omše bola predstavená aj relikvia krvi blahoslaveného Jána Pavla II., ktorú katedrále daroval krakovský arcibiskup, kardinál Stanislaw Dziwisz. „Relikvia bude uložená v kaplnke Zápoľských na mieste, kde sa Ján Pavol II. 3. Júla 1995 pred bohostánkom modlil,“informoval Tlačovú kanceláriu KBS kancelár spišského biskupského úradu Peter Majda.
Oddnes je na návšteve Slovenska predseda Pápežskej rady pre pastoráciu zdravotníckych pracovníkov, arcibiskup Zygmunt Zimowski. Okrem stretnutia so zástupcami KBS a ministrom zdravotníctva prednesie aj dve prednášky na teologických fakultách Univerzity Komenského a Trnavskej univerzity.
Oficiálny program poľského arcibiskupa - ako ho zverejnila Tlačová kancelária KBS - začne zajtra dopoludnia stretnutím so zástupcami KBS. Nasledovať bude prednáška na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity s názvom Aktuálne trendy v pastorácii zdravotníkov a úlohy biskupských konferencií pri presadzovaní kultúry života. Súčasťou arcibiskupovho vystúpenia by malo byť aj prednesenie laudatia na spišského biskupa Františka Tondru, ktorý je predsedom Bioetickej subkomisie Teologickej komisie KBS a v sobotu dosiahne kánonický vek 75 rokov, kedy musí každý cirkevný hierarcha podať abdikáciu. Po skončení prednášky bude nasledovať brífing s novinármi.
Popoludní arcibiskupa Zimowskeho prijme minister zdravotníctva SR Ivan Uhliarik. Spolu by mali hovoriť aj o zákone o biomedicíne, finančnom zabezpečení súkromných zdravotníckych zariadení, ale aj o výhrade vo svedomí. Arcibiskupa budú sprevádzať aj predstavitelia KBS. Posledným bodom oficiálneho programu je účasť na konferencii Etika v zdravotníckom systéme, ktorá sa v sobotu uskutoční na Rímskokatolíckej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského. V rámci nej prednesie prednášku na tému Pastoračná starostlivosť Cirkvi o chorých a etická zodpovednosť zdravotníkov. Okrem rôznych odborníkov vystúpia aj viacerí poprední politici KDH: podpredseda vlády Ján Figeľ, minister zdravotníctva Ivan Uhliarik, podpredseda parlamentu Pavol Hrušovský a europoslanci – lekári Anna Záborská a Miroslav Mikolášik. Program konferencie nájdete tu.
Arcibiskup Zimowski (nar. 1949) je predsedom Pápežskej rady pre pastoráciu zdravotníckych pracovníkov od apríla 2009. Predtým pôsobil ak biskup poľskej diecézy Radom (2002 – 2009). V rokoch 1983 – 2002 pracoval pre Kongregáciu pre náuku viery, ktorej šéfoval kardinál Ratzinger. Spolupracoval na vydaní Katechizmu Katolíckej cirkvi, špeciálne jeho poľskej edície. Osobný vzťah mal aj s Jánom Pavlom II., ktorý bol jeho učiteľom na univerzite v Lubline.
Vysoký predstaviteľ rímskej kúrie navštívil Slovensko naposledy v septembri minulého roku. Predseda Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj, ghanský kardinál Peter Appiah Turkson sa vtedy zúčastnil „ekologickej púte“ Rady európskych biskupských konferencií Ostrihom – Bratislava – Mariazell.
Imrich Gazda
Som odborný asistent na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku. Spolupracujem s portálom Postoy.sk, denníkom SME, týždenníkom .týždeň a teologickou revue Nové horizonty. Píšem najmä o Vatikáne, Katolíckej cirkvi a dianí vo svete kresťanstva. Som ženatý, mám dve deti.
Marián Sekerák
Študujem politológiu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Popri štúdiu sa venujem problematike politickej filozofie, politických teórií a vybraným otázkam teológie. Sledujem dianie vo Vatikáne, osobitne sa zaujímam o osobu a dielo pápeža Benedikta XVI.
Tlačová kancelária KBS dnes vydala vyhlásenie, v ktorom vyjadruje “počudovanie a protest” nad slovami redaktorky Televíznych novín TV Markíza Dominiky Lukáčovej. "Pápež Ján Pavol II. dobrovoľne pobozkal Korán, ktorý popiera Krista, alebo si od šamana nechal na čelo verejne urobiť démonický znak boha Šivu,“ uviedla vo svojom príspevku. 
