Svätá stolica počas uplynulých týždňov niekoľkokrát zdôraznila, že lístky na blahorečenie pápeža Jána Pavla II., ktoré ich držiteľom zabezpečia prístup na Námestie svätého Petra, nie sú.

Prefektúra pápežského domu však zároveň vydala limitovaný počet pozvánok, ktoré ich držiteľom zabezpečia privilegované miesto na námestí.

Imrich Gazda

I vaticanisti italiani rifiutano la dichiarazione che Benedetto XVI è medialmente poco attrattivo e incomprensibile. «Siamo piuttosto noi - dice il vaticanista del telegiornale principale della televisione di stato RAI Fabio Zavattaro - che dobbiamo abituarci al suo modo di comunicare.»

«Gran parte degli osservatori - ha detto per il quotidiano cattolico Avvenire il vaticanista della televisione SkyTg 24 Stefano Maria Paci - non ha ancora compreso questo pontificato, un po’ per volontarie mistificazioni, un po’ per errori di valutazione dovuti ai pregiudizi e alla pigrizia di un certo modo di fare giornalismo.»

«Per molti papa Ratzinger - ha constatato anche la vaticanista Marina Ricci del Tg5 - è ancora il panzer-kardinal di quando era il prefetto della Congregazione per la dottrina della fede.» In realtà, «quella era una figura mitologica mai esistita e creata solo dai media. Joseph Ratzinger non è mai cambiato. E anche da Papa è una persona dolcissima, che non ha mai usato il pugno di ferro, che ha un grandissimo rispetto per le donne, che non ha avuto paura di chiedere scusa anche per colpe non sue».

Anche se i vaticanisti sono d´accordo con la dichiarazione che Benedetto XVI è diverso dal suo predecessore Giovanni Paolo II, aggiungono all’unanimità che questo non significa che è peggiore. Il vaticanista della televisione di stato RAI Fabio Zavattaro ha descritto così la differenza principale: mentre Giovanni Paolo II parlava con il suo corpo, con i gesti, ma anche con il suo silenzio, Benedetto XVI passa il suo messaggio con le parole. «Se qualcuno si ferma all´inizio di un discorso di Benedetto XVI., rischia che lo interpreterà male – ha detto Zavattaro nel libro dei racconti La Chiesa di carta (2010) in cui vari vaticanisti raccontano del suo lavoro – perché i suoi interventi hanno una sua logica nel suo inizio, nel nucleo del discorso e nella sua conclusione.»

«Potremmo dire che Benedetto si sente Papa soprattutto quando ragiona e spiega» ha espresso la sua opinione l´ex vaticanista del più grande quotidiano italiano Corriere della Sera Luigi Accattoli e aggiunge che mentre Giovanni Paolo II amava le situazioni dell´improvvisazione, il papa-professore preferisce le risposte già premeditate e argomentate.

L´altra differenza sta, secondo i giornalisti, nel fatto che il papa attuale non cerca le luci dei riflettori. «Benedetto XVI – conclude la vaticanista Marina Ricci – non è succube della televisione, non la cerca a tutti i costi, ma all’occorrenza la sa usare meglio di tanti altri, perché è certo della sua fede e, ascoltandolo, si capisce subito che crede in ciò che dice.» Precisamente questo viene sottolineato anche dal vaticanista Lucio Brunelli del Tg2: «Gli interessa comunicare dei contenuti e riportare la Chiesa all’essenziale, cioè alla persona di Gesù Cristo.»

Imrich Gazda

Versione slovacca: Vatikanisti o Benediktovi XVI.: Nie je nudný. Len sa musíme naučiť ho počúvať

Traduzione: Stanislav Gazda

Foto: wikipedia.org

Svet kresťanstva bol vybraný medzi 150 blogov, ktorých autori sú Pápežskou radou pre spoločenské komunikačné prostriedky a Pápežskou radou pre kultúru pozvaní na stretnutie vo Vatikáne.

Cieľom stretnutia je podľa informácií Pápežskej rady pre spoločenské komunikačné prostriedky „vytvoriť priestor pre dialóg medzi blogermi a predstaviteľmi cirkvi, pre zdieľanie skúseností tých, ktorí sú aktívni na tomto poli a pre lepšie pochopenie potrieb tejto komunity“. Akcia sa uskutoční pri príležitosti blahorečenia Jána Pavla II. „Toto stretnutie chce byť tiež istým spôsobom oslavy a pripomenutia si jeho angažovanosti v oblasti médií,“ uviedol pre agentúru SIR Paul Tighe, sekretár pápežskej rady pre médiá.

Výzvu blogerom prihlásiť sa na toto stretnutie pápežská rada zverejnila 7. apríla. V priebehu týždňa sa prihlásilo 750 záujemcov, z ktorých bolo vybraných 150 účastníkov. Pápežská rada sa podľa vlastných slov usilovala, aby vybraní záujemcovia predstavovali čo najreprezentatívnejšiu vzorku blogosféry nielen z jazykového a geografického hľadiska, ale aj vzhľadom na tematické zameranie či charakter blogov. V prípade, že sa pri výbere ponúkalo viac alternatív, rozhodol žreb.

Samotné podujatie sa uskutoční 2. mája. V prvej časti piati blogeri z rôznych jazykových celkov predstavia kľúčové výzvy, s ktorými sa stretávajú. V rámci druhej časti budú prezentované niektoré iniciatívy, prostredníctvom ktorých sa cirkev aktivizuje vo svete nových médií. Paul Tighe naznačil, že hovoriť sa bude aj o novom portáli, ktorý by mal združovať všetky informácie z Vatikánu.

Svoju účasť na stretnutí potvrdil kardinál Gianfranco Ravasi, predseda Pápežskej rady pre kultúru, arcibiskup Claudio Maria Celli, predseda Pápežskej rady pre spoločenské komunikačné prostriedky či riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice Federico Lombardi. Vatikanista denníka Il Foglio Paolo Rodari, ktorý bol taktiež pozvaný na stretnutie, na stránkach svojho denníka konštatoval, že vatikánski predstavitelia týmto stretnutím vstupujú do odvážnej konfrontácie so svetom, ktorý „často viac ako tradičné médiá spĺňa nie vždy vítanú úlohu ,strážnych psov´ života cirkvi“. Okrem Rodariho sú medzi vybranými blogermi ďalší dvaja známi vatikanisti: Sandro Magister z týždenníka L´Espresso a Anglea Ambrogietti z mesačníka Inside the Vatican.

Zoznam vybraných blogov bol už podrobený kritike zo strany tých, ktorí na stretnutie pozvaní neboli. Francesco Colafemmina, autor blogu Fides et forma poukázal nielen na to, že takmer tretinu vybraných blogov tvoria Taliani, ale aj na skutočnosť, že až na dva francúzske blogy – Le Forum Catholique a Paix Liturgique – boli ignorovaní tradicionalistickí blogeri. Na zozname sa naopak ocitli blogy o cvičení psov či o výpočtovej technike. Úplný zoznam vybraných blogov nájdete tu.

Imrich Gazda

Foto: pccs.va

Dnes večer sa v rímskom Koloseu uskutoční tradičná krížová cesta za účasti pápeža Benedikta XVI. Autorkou štrnástich zamyslení je augustiniánka Maria Rita Piccione.

Okrem Marie Rity Piccione, ktorá momentálne pôsobí ako predstavená rímskeho kláštora Santi Quattro Coronati a zároveň je predsedníčkou Federácie augustiniánskych rehoľníc, sa významnej pocty dostalo aj ďalšej augustiniánke, Eleny Manganelli z kláštora v Lecceto, neďaleko Sieny. Ako koncom marca oznámilo Tlačové stredisko Svätej stolice, jej kresby budú doprevádzať jednotlivé zamyslenia nielen v brožúre, ale aj na televíznej obrazovke. „Dôvodom výberu dvoch rehoľníc augustiniánskej spirituality môže byť skutočnosť, že Veľká noc v tomto roku pripadne na 24. apríl, kedy bol v roku 386 v Miláne pokrstený svätý Augustín,“ napísal v katolíckom týždenníku Famiglia Cristiana Stefano Stimamiglio.

Nie je to prvýkrát, čo sa pápež rozhodol pre ženskú autorku. Ako uviedla agentúra Zenit, v roku 1993 zamyslenia napísala benediktínka Anna Maria Canopi z opátstva Mater Ecclesiae z talianskeho ostrova San Giulio, v roku 1995 to zasa bola sestra Minke de Vries z protestantskej mníšskej komunity vo švajčiarskom Grandchampe. V roku 2002 pápež Ján Pavol II. požiadal o prípravu rozjímaní štrnástich vatikanistov, medzi ktorými bolo aj päť žien - Talianka Marina Ricci, Portugalčanka Aura Miguel, Francúzska Sophie de Ravinel, Mexičanka Valentina Alazraki a Nemka Marie Czernin.

Autormi zamyslení krížovej cesty, ktorá sa v Koloseu slávi od roku 1964, boli v minulosti napríklad aj teológ Urs von Balthasar, kardinál Miloslav Vlk, konštantínopolský patriarcha Bartolomej I. či pravoslávny teológ, laik Olivier Clément. Krížovú cestu bude v priamom prenose vysielať aj Dvojka (21:10) a TV Lux (21:15). Texty jednotlivých rozjímaní nájdete tu.

Imrich Gazda

Foto: wikipedia.org

Na Veľký piatok, kedy si kresťania pripomínajú ukrižovanie Ježiša Krista, bude Benedikt XVI. ako prvý pápež v histórii na televíznej obrazovke odpovedať na otázky divákov.

Mimoriadne vydanie relácie A Sua immagine – Domande su Gesù (Na svoj obraz – Otázky o Ježišovi) odvysiela talianska verejnoprávna televízia RAI o 14.10. Teda v čase, keď podľa tradície Ježiš zomieral na kríži. „Ktosi sa ma spýtal, či jednanie s Vatikánom trvalo dlho. V skutočnosti nešlo o žiadne jednanie, odpoveď prišla prakticky hneď,“ uviedol pre katolícky denník Avvenire moderátor relácie Rosario Carello. Relácia bude v sebe spájať dva televízne formáty – tradičnú víkendovú kresťanskú reláciu Na svoj obraz a niekoľko desaťročí starý veľkopiatkový program Otázky o Ježišovi, ktorý televízia RAI oprášila pred troma rokmi.

„Ak by niekto očakával, že líder 1,2 miliardy katolíkov bude naživo ,grilovaný´, ostane sklamaný,“ napísal pre britský denník The Guardian rímsky korešpondent John Hopper. Relácia bude totiž natočená v niekoľkodňovom predstihu, pričom Benedikt XVI. nebude sedieť v televíznom štúdiu, ale vo svojej pracovni alebo privátnej kaplnke. Keďže počas 80 minút, ktoré sú relácii vyhradené, bude pápež odpovedať len na tri otázky, možno z jeho strany očakávať skôr miniprednášky. Niet sa však čomu čudovať. „Benedikt XVI. sa cíti pápežom predovšetkým keď premýšľa a rozpráva,“ napísal v komentári pre denník Corriere della Sera vatikanista Luigi Accattoli. Ďalší televízni vatikanisti sa zas v ankete pre denník Avvenire zhodli, že Benedikt XVI. dokáže pritiahnuť pozornosť aj svojim akademickejším štýlom (viac tu).

Na internetovej stránke relácie môže otázku pápežovi položiť ktokoľvek. Tvorcovia relácie z nich vyberú tri, ktoré divákov najviac zaujímali. Všetky sa však budú týkať osoby Ježiša Krista. Uplynulé roky Benediktovho pontifikátu ukazujú, že práve predstavenie biblického Ježiša mu obzvlášť leží na srdci. Zároveň si podľa vatikanistu Accattoliho uvedomuje, že prostredníctvom televízneho vysielania môže osloviť aj tie časti publika, ktoré sa mu nepodarilo zasiahnuť dvoma zväzkami knihy Ježiš Nazaretský. John Hopper však upozorňuje, že v sekulárnych kruhoch môže byť relácia vnímaná len ako PR na druhý diel tejto knihy, ktorý vyšiel začiatkom marca.

Nie je to prvýkrát, čo Benedikt XVI. vystúpi v televízii – ak nepočítame prenosy z rôznych apoštolských ciest či liturgických slávností. Päť mesiacov po svojom zvolení za pápeža, 20. septembra 2005, ako prvý pápež poskytol televízne interview poľskej televízii TVP. Historicky prvým pápežom, ktorý je zachytený na filmovom plátne, je však Lev XIII., ktorého v roku 1896 zachytil vo vatikánskych záhradách režisér Vittorio Calcina. Ide zároveň o prvú taliansku filmovú snímku.

Imrich Gazda

Foto: wikipedia.org

AD Bubák: V nebi sú aj ľudia, ktorých by sme tam nečakali

O pátrovi Bubákovi som počul veľa dobrého a je charakterizovaný ako príkladný a obetavý kňaz. Preto s veľkou úctou a pokorou k tomuto kňazovi píšem nasledovné vety.

1. Na otázku redaktora, aký je rozdiel medzi blahoslaveným a svätým, páter Bubák hovorí, že „v podstate tam nie je nijaký rozdiel“ a dodáva, že „v cirkevnej praxi vyhlasovania niekoho za svätého je zaužívaný zvyk tzv. troch stupňov: Boží služobník, blahoslavený, svätý“. S touto odpoveďou alebo skôr s jej chápaním mám problém.

Iste, ak je niekto blahoslavený a je v nebi, a tiež, ak je niekto svätý a veríme, že je v nebi, obaja sú v nebi a v tom nie je medzi nimi rozdiel. Ale z teologického charakteru procedúry kánonizačného procesu tu musí byť rozdiel. Naznačuje to už logické hľadisko: veď ak nie je medzi nimi rozdiel, načo Cirkev robí dvakrát to isté? A potom: beatifikácia z teologického hľadiska znamená iba povolenie verejného kultu obmedzený na nejaké územie či rehoľné spoločenstvo, kým kanonizácia sa považuje za neomylný výrok pápeža, že svätý je skutočne v nebi a má sa to prijímať s vierou v celej cirkvi. Samotné slovo „kanonizácia“ svätých znamená zapísanie blahoslaveného do „zoznamu“ (= kánona) svätých. Moje tvrdenie si dovolím oprieť o uverejnenie rozhodnutia Kongregácie pre boží kult a disciplínu sviatosti ohľadom úcty k Jánovi Pavlovi II., ktorý bude čoskoro beatifikovaný Benediktom XVI.: kongregácia určila deň jeho úcty a stanovila stupeň liturgickej záväznosti v Rímskej diecéze, ktorej bol diecéznym biskupom vyše 26 rokov, a v celom Poľsku, ako jeho vlasti. Skrátka, aj beatifikácia pápeža bola lokálne vymedzená, aj keď verejne ho uctievať môžu aj inde, ale inde nie sú povinní zachovať určený stupeň liturgickej záväznosti.

2. Problém mi robí členenie procesu kánonizácie na základe tzv. zvyku troch stupňov: Boží služobník, blahoslavený, svätý. Pre objasnenie veci, na základe najnovšej kánonizačnej legislatívy Benedikta XVI. z roku 2007 Sanctorum Mater, kandidátovi sa priznáva titul „Boží služobník“ potom, ako Kongregácia pre kauzy svätých na začiatku diecéznej fázy beatifikácie udelí tomuto procesu „nihil obstat“ (slov. nič neprekáža, t.j. zo strany Apoštolskej stolice čiže všetkých jej dikastérii beatifikačnému procesu nič neprekáža). Titul „blahoslavený“ dostáva kandidát až po pápežom vydanom povolení verejného kultu, ktorý podľa najnovšej legislatívy vykonáva prefekt Kongregácie pre kauzy svätých počas svätej omše. Po vydaní dekrétu o hrdinských čnostiach kandidáta (dekrét podpisuje pápež) dostáva kandidát titul „ctihodný“. Napokon, po procese kanonizácie a potvrdení dvoch fyzických zázrakov vykonaných po beatifikácii, pápež osobne vyhlási blahoslaveného za svätého a zapíše ho do zoznamu kánonizovaných svätcov Katolíckej cirkvi.

3. Pozoruhodná interpretácia je aj táto: „...k svätým sa neutiekame, ale skôr ich prosíme o príhovor u Boha“. Nie je mi známe, čo má na mysli otec Bubák pod pojmom „utiekať sa“ (či je to to isté ako prosiť Boha o príhovor, alebo niečo iné), ale určite sa to dá vyvrátiť jednoducho tým, že napr. po Loretánskych litániách sa cirkevné spoločenstvá veriacich modlili: „K tebe sa utiekame Svätá Božia Rodička...“ alebo „K tebe sa utiekame sv. Jozef...“ Ide zrejme, z hľadiska súčasnej doby o archaizmus, ktorý by si vyžadoval lepšiu interpretáciu, ale – podľa mňa – ak ide o knihy ľudovej zbožnosti schválené cirkevnou vrchnosťou a určenou k verejným pobožnostiam, je trochu odvážne tvrdiť, že k „svätým sa neutiekame...“, resp. ak sa to povie, žiadalo by sa to bližšie vysvetliť, ale s priznaním, že v modlitbách cirkevných spoločenstiev „utiekanie sa k svätým“ jednoducho existuje a užívalo či užíva sa roky a roky.

4. „Hovoriť o silnejších a slabších pozíciách v nebi je trochu detské.“ Toto tvrdenie má svoju logiku, ktorú možno dedukovať dokonca z Biblie, zo žiadosti Zebedejových synov o miesta v Ježišovom kráľovstve. Napriek tomu existuje v Katolíckej cirkvi presvedčenie, často vyjadrované v modlitbách, o mimoriadnom postavení a príhovore Božej Matky u Pána Boha. Napr. opäť v Loretánskych litániách je Mária „kráľovnou apoštolov“, ale aj „kráľovnou svätých“. Podobné vyjadrenia nájdeme v patristickej teológii i v Katechizme Katolíckej cirkvi. Aj v ortodoxných cirkvách sa stretávame s mimoriadnou úctou k Matke Božej. Práve ju najväčší počet veriacich prosí o príhovor u Boha – je Božou Matkou, ale aj našou Matkou. Preto treba súhlasiť, že „hovoriť o silnejších a slabších pozíciách v nebi“ je pre nás naozaj „neznámym terénom“, ale nie som si istý, či pojem „detské“ je tým vhodným pojmom.

Ján Duda

Autor je profesor kánonického práva a postulátor kauzy beatifikácie Božieho služobníka, biskupa Jána Vojtaššáka.

Foto: wikipedia.org

Blížiaci sa sobáš princa Williama a jeho snúbenice Catherine Middleton má aj ekumenický rozmer. Oficiálnu modlitbu za budúcich manželov zverejnila Konferencia biskupov Anglicka a Walesu. V prípade, že William zasadne na kráľovský trón, stane sa zároveň hlavou Anglikánskej cirkvi.

Po tom, čo boli na internetovej stránke arcibiskupa z Canterbury zverejnené dve oficiálne modlitby za snúbencov, z ktorých jedna je určená školskej mládeži (ich texty tu), prišla začiatkom apríla s vlastnou modlitbou aj britská biskupská konferencia. Veriaci v nej prosia o Božie požehnanie pre budúci panovnícky pár. „Chceli sme ponúknuť naše modlitby a priania šťastného života páru, ktorý začína svoj spoločný život, aby pokračoval v službe národu a Commonwealthu,“ uviedol pre Catholic News Agency hovorca tamojšej biskupskej konferencie.

Sobášny obrad sa uskutoční 29. apríla vo Westministerskom opátstve. Predsedať mu bude canterburský arcibiskup Rowan Williams, homíliu by mal predniesť biskup Londýna, Richard Chartes. Priamo na obrade sa zúčastní asi 1 900 príbuzných a priateľov. Očakáva sa, že ulice hlavného mesta zaplnia davy ľudí, pričom podľa CNA budú kráľovskú svadbu na celom svete sledovať prostredníctvom televízie asi 2 miliardy ľudí. Prenos obradu bude zabezpečovať 30 kamier, ktoré BBC plánuje umiestniť vnútri chrámu.

Modlitba pri príležitosti kráľovského sobáša

Heavenly Father,
we ask your blessing
upon his Royal Highness, Prince William and Catherine
as they pledge their love for each other in marriage.
May your love unite them through their lives.
Grant them the strength to serve you, our country and the Commonwealth
with integrity and faithfulness.
Through Christ our Lord.
Amen.

Marián Sekerák

Foto: www.theroyalweddingwilliamkate.com

Sila komunikácie Jána Pavla II. spočívala v jej priamosti a neformálnosti, konštatuje vatikanistka Angela Ambrogietti, autorka knihy Spolucestujúci. Rozhovory s Jánom Pavlom II. počas letu (Compagni di viaggio. Interviste al volo con Giovanni Paolo II), ktorá vo vatikánskom vydavateľstve Libreria Editrice Vaticana vyšla minulý mesiac.

„Ján Pavol II. vedel v lietadle s novinármi stráviť aj dve hodiny, pričom sa s nimi rozprával úplne uvoľnene bez toho, že by ich upozorňoval, čo môžu a čo nemôžu publikovať,“ uviedla vatikanistka Ambrogietti počas minulotýždňového stretnutia so študentmi Pápežskej univerzity Santa Croce v Ríme. Vďaka tomuto otvorenému prístupu zosnulého pápeža mohla vzniknúť aj jej kniha, ktorá je vzácnym historickým materiálom, keďže ponúka prepis týchto neformálnych rozhovorov ako ich zachytila nahrávacia technika Vatikánskeho rozhlasu. Prezentované rozhlasové ukážky boli živým dôkazom, že išlo naozaj o rozhovory s „uvoľnenou kravatou“. Zvukový nosič obsahujúci aspoň krátke ukážky by bol vhodným bonusom k rozsiahlej publikácii. Samotná autorka pripustila, že uvažuje o jeho distribúcii s prípadným druhým vydaním knihy.

„Pri neformálnej komunikácii mohli spoludiskutujúci pochopiť učenie Jána Pavla II. ešte lepšie ako pri príhovoroch či oficiálnych dokumentoch,“ zdôraznila autorka, pričom pripomenula, že typ novinárov – spolucestujúcich sa zrodil až s nástupom kardinála Karola Wojtylu na pápežský stolec. Jeho predchodca Ján XXIII. cestoval ako pápež mimo Rím len raz – vlakom do mariánskej svätyne v Lorete. Pavol VI. sa zas počas apoštolských ciest, v rámci ktorých navštívil aj Svätú zem či sídlo OSN v New Yorku, obmedzil len na krátky príhovor k novinárom a niekoľko odpovedí. „Až do éry Pavla VI. platilo pravidlo: Pápežovi sa otázky nekladú,“ napísal v jednom zo svojich komentárov aj emeritný vatikanista denníka Corriere della Sera Luigi Accattoli.

Neformálnosť však bola len časťou úspešnej „komunikačnej stratégie“ Jána Pavla II. „Spôsob jeho komunikácie bol veľmi priamy. Počas rozhovoru vedel udržiavať jasnú myšlienkovú líniu a otázky mu mnohokrát slúžili len ako impulz pre sformulovanie posolstva, ktoré chcel odkomunikovať,“ uviedla vatikanistka Ambrogietti, ktorá si položila rovnakú otázku, ako niekoľko dní predtým na rovnakom mieste bývalý hovorca Jána Pavla II. a riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice Joaquín Navarro-Valls: kedy a kde sa v pápežovi, ktorý ako kardinál, na rozdiel od svojich západných kolegov, nemohol vystupovať v televízii, rozhlase, ani písať do novín, mohol zrodiť komunikátor takéhoto formátu?

Imrich Gazda

Foto: wikipedia.org

Priblížiť osobu Benedikta XVI. tým, ktorí ho príliš nepoznajú. To je hlavný cieľ komiksu s názvom Habemus papam!. Distribuovať sa bude počas tohtoročných Svetových dní mládeže v Madride.

Japonské komiksy typu manga zaznamenávajú vo svete čoraz väčšiu popularitu. To priviedlo komiksového producenta Jonathana Lina k nápadu vytvoriť kreslený príbeh o pápežovi. Zmyslom celého projektu je oboznámiť s osobou súčasného pontifika tých, ktorí o ňom vedia len to, že je hlavou Katolíckej cirkvi. Príbehy zachytávajú krátke udalosti zo života pápeža. Hlavný dôraz je kladený na jeho spoluprácu s Jánom Pavlom II. a kľúčové momenty, ktoré videli k zvoleniu za jeho nástupcu. Jonathan Lin v rozhovore zverejnenom na oficiálnych stránkach SDM taktiež zdôraznil, že komiks priblíži aj to, ako Benedikt XVI. „rástol vo svojej úlohe pápeža“.

Text ku komiksu napísali Gabrielle Gniewek a Matthew Salisbury z Katolíckej univerzity Jána Pavla Veľkého v San Diegu (Kalifornia). Výber autorov nebol náhodný. Univerzita, známa pod skratkou JP Catholic, bola otvorená v septembri 2006 a venuje sa príprave budúcich mediálnych pracovníkov a podnikateľov, pričom kladie dôraz na katolícke hodnoty (viac tu).

Ako ďalej v rozhovore povedal J. Lin, komiks „je príležitosťou priblížiť ľuďom zaujímavou mediálnou formou pápeža Benedikta XVI., jeho posolstvo a inšpirovať najmä mladých ľudí k záujmu o neho. Pápež Ján Pavol II. vyzýval na využívanie nových a odlišných foriem médií, ktoré by zaujali mladých ľudí povolaných budovať kultúru lásky a dôstojnosti. Manga je jedným z takých médií“.

Tvorcovia majú v úmysle vydať 300 000 výtlačkov manga komiksu v angličtine a španielčine. Distribuované budú účastníkom SDM a širokej verejnosti na madridských školách, v kostoloch, ubytovacích zariadeniach či na staniciach metra. „Dúfame, že manga zapôsobí ako zábavný prostriedok, ktorý ľuďom umožní naučiť sa viac o Svätom Otcovi a uvedomiť si, že cirkev je významná, viditeľná a činná v modernej kultúre,“ dodal Jonathan Lin.

Marián Sekerák

Foto: madrid11.com

Ján Pavol II., ktorého šieste výročie smrti uplynulo túto sobotu a ktorý bude o niekoľko týždňov blahoslavený, postavil do centra pozornosti otázku svätosti. O svätých a blahoslavených hovoríme s verbistom Milanom Bubákom.

Prečo cirkev vyhlasuje svätých a blahoslavených?
Dôvodom blahorečenia a svätorečenia niektorých výnimočných ľudí je, aby nám v našich životných rozhodnutiach a snahách slúžili ako príklad hodný nasledovania a aby sme ich mohli prosiť o príhovor u Boha. Nepatria sem len tí, ktorí boli cirkvou oficiálne vyhlásení za svätých alebo blahoslavených. Ich množstvo je obrovské a sú medzi nimi aj tí, o ktorých by sme to možno ani nepredpokladali. O niektorých z nich cirkev verejne vyhlasuje, že sú blahoslavení a svätí, lebo pre ich mimoriadny život, ktorý sa podrobne skúma, má istotu, že sú určite v nebi.

Aký je rozdiel medzi svätým a blahoslaveným?
Nie je tam v podstate žiaden rozdiel. V Biblii a mnohých tradičných písomnostiach sa tieto termíny často medzi sebou zamieňajú a používajú voľne. V cirkevnej praxi vyhlasovania niekoho za svätého je však zaužívaný zvyk tzv. troch stupňov: Boží služobník, blahoslavený a svätý. Zavŕšením procesu býva titul svätý. Tento proces môže niekedy trvať niekoľko storočí.

Má svätý v nebi „silnejšiu pozíciu“ ako blahoslavený? Mali by sa veriaci utiekať skôr ku svätým?
Hovoriť o silnejších a slabších pozíciách v nebi by bolo trocha detské. Ide skôr o to, že z každodennej skúsenosti vieme, že keď chceme niečo dosiahnuť od nejakého významného človeka, obyčajne sa obrátime na človeka, ktorý je mu blízky a toho prosíme o príhovor. Túto skúsenosť prenášame aj do svojho vzťahu s Bohom. K svätým sa neutiekame, ale skôr ich prosíme o príhovor u Boha. Táto téma je však dosť chúlostivá, pretože Boh je blízky každému z nás a my s ním môžeme komunikovať priamo. Akýsi „šiesty zmysel“ nám však hovorí, že tí, ktorí sú blízko pri Bohu, majú u neho špeciálne slovo. Preto ho využívame.

Imrich Gazda

Foto: postoy.sk