Talianski vatikanisti odmietajú tvrdenie, že Benedikt XVI. je mediálne nepríťažlivý a nezrozumiteľný. „Sme to predovšetkým my, ktorí si musíme zvyknúť na jeho spôsob komunikácie,“ priznáva vatikanista hlavných správ verejnoprávnej televízie RAI Fabio Zavattaro.

„Veľká časť pozorovateľov stále neporozumela tomuto pontifikátu, sčasti pre pripustenie mystifikácií, sčasti pre chyby v hodnotení, ktoré sú spôsobené predsudkami a lenivosťou,“ povedal pre katolícky denník Avvenire vatikanista spravodajskej televízie Sky Tg 24 Stefano Maria Paci. „Pre mnohých je dnes pápež Ratzinger, rovnako ako za čias vedenia Kongregácie pre náuku viery, panzer-kardinálom. Ide však o mytologickú postavu, ktorá nikdy neexistovala a bola vytvorená iba médiami,“ konštatuje aj vatikanistka najsledovanejšej talianskej televízie Tg5 Marina Ricci. „Joseph Ratzinger sa nikdy nezmenil. Aj ako pápež je veľmi jemným človekom, ktorý nikdy nepoužíval železnú päsť, ktorý má obrovskú úctu k ženám a ktorý nemal strach sa ospravedlniť aj za cudzie chyby,“ dodáva vatikanistka Ricci.

Vatikanisti síce súhlasia s tvrdením, že Benedikt XVI. je iný ako jeho predchodca Ján Pavol II., no jedným dychom dodávajú, že to neznamená, že je horší. Jeden zo základných rozdielov pomenoval vatikanista hlavných správ verejnoprávnej televízie RAI Fabio Zavattaro: kým Ján Pavol II. rozprával telom, svojimi gestami, ale aj svojim mlčaním, Benedikt XVI. odovzdáva svoje posolstvo slovom. „Ak sa niekto zastaví na začiatku príhovoru Benedikta XVI., riskuje, že ho bude zle interpretovať, pretože jeho prejavy majú svoju logickú výstavbu s úvodom, jadrom a záverom,“ uviedol Zavattaro v knihe rozhovorov La Chiesa di carta (2010), v ktorej niektorí významní vatikanisti rozprávajú o svojej práci. „Mohli by sme povedať, že Benedikt XVI. sa cíti byť pápežom predovšetkým keď uvažuje a rozpráva,“ pridáva svoj názor bývalý vatikanista najväčšieho talianskeho denníka Corriere della Sera Luigi Accattoli a dodáva, že kým Ján Pavol II. miloval situácie, keď mohol improvizovať, pápež – profesor uprednostňuje vopred premyslené a vyargumentované odpovede.

Ďalší rozdiel novinári vidia v tom, že súčasný pápež nevyhľadáva svetlá reflektorov. „Benedikt XVI. nie je posadnutý televíziou, nevyhľadáva ju za každú cenu, ale keď dostane príležitosť, vie ju využiť lepšie ako mnohí iní. Je si istý svojou vierou a kto ho počúva ihneď pochopí, že verí tomu, čo hovorí,“ konštatuje vatikanistka Ricci. Práve tento moment zvýrazňuje aj vatikanista spravodajstva druhého kanálu televízie RAI Lucio Brunelli: „Zaujíma ho komunikovanie obsahu viery a znovuprivedenie cirkvi k podstate, teda k osobe Ježiša Krista.“

Imrich Gazda

Foto: wikipedia.org

Vatikán je vnímaný ako mužský svet. Stále síce platí, že najdôležitejšie miesta sú obsadené mužmi, postupne však medzi nich prenikajú aj ženy.

„Až do 50. rokov boli vo Vatikáne jedinými sukňami kňazské sutany,“ píše s ironickým podtónom vatikanista talianskeho denníka Il Foglio Paolo Rodari. V článku s názvom Kto sú ženy vládnuce vo Vatikáne publikovanom minulý rok v ženskom magazíne Io Donna sa pozrel na príbehy žien, ktorým sa podarilo obsadiť riaditeľské stoličky vo vatikánskych inštitúciách.

Rozhodujú aj ženy

Podľa oficiálnych údajov, ktoré v lete minulého roka zverejnila Svätá stolica, v roku 2009 v jej úradoch pracovalo spolu 2762 osôb, z ktorých bolo 534 žien. Prevažovali laičky, ktorých bolo 451, zvyšok tvorili rehoľné sestry. Podobná situácia bola aj na governatoráte Mestského štátu Vatikán. Z 1891 zamestnancov bolo 283 žien – laičiek a 27 rehoľníc. Vo Vatikánskej apoštolskej knižnici ich pracuje najviac, až 35, vo Vatikánskom rozhlase 23, nájdu sa však aj na vatikánskom štátnom sekretariáte, ústrednom orgáne rímskej kúrie (11), v Kongregácii pre náuku viery, bývalej Svätej inkvizícii (5) či v Kongregácii pre evanjelizáciu národov (23), ktorú kedysi viedol aj slovenský kardinál Jozef Tomko.

Momentálne najďalej to dotiahli Talianky Enrica Rosanna a Flaminia Giovanelli. Saleziánka Rosanna je od roku 2004 podsekretárkou „ministerstva pre rehole“, ktoré sa oficiálne volá Kongregácia pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života. Laička Flaminia Giovanelli je od minulého roka podsekretárkou Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj. Počas prvého roka vo funkcii sa viackrát objavila pri dôležitých politických rokovaniach ako súčasť oficiálnych delegácií Svätej stolice. Prvýkrát v histórii sú takto vysoko naraz dve ženy.

Primát však drží Austrálčanka Rosemary Goldie, ktorá zomrela minulý rok vo veku 94 rokov. Ako prvá žena zastávala vysokú funkciu v rímskej kúrii – v rokoch 1966 – 1976 bola podsekretárkou Pápežskej rady pre laikov. Jej členkou je momentálne na päťročné funkčné obdobie aj Slovenka Katarína Hulmanová, donedávna predsedníčka Fóra kresťanských inštitúcií.

Pokračovanie článku tu.

Imrich Gazda

Článok bol publikovaný v denníku SME, 26.3.2011.

Foto: wikipedia.org

Japonsku, ktoré prežilo sériu ničivých zemetrasení, následné cunami a bojuje s nebezpečenstvom výbuchu jadrovej elektrárne, pomáhajú mnohé krajiny a organizácie. Finančne pomôcť sa rozhodol aj pápež.

Prostredníctvom Pápežskej rady Cor unum Benedikt XVI. zaslal Japonsku 100 000 dolárov. Doručené budú tamojšej biskupskej konferencii, ktorá ich rozdelí medzi postihnutých tragédiou. Anthony Figueiredo zo spomínanej pápežskej rady pre Vatikánsky rozhlas prirovnal katastrofu k cunami z roku 2004 či k vlaňajšiemu zemetraseniu na Haiti. Zároveň pripomenul, že „prvou vecou, ktorú treba urobiť je modliť sa, aby títo ľudia mali nádej. Svätý otec poslal stotisíc dolárov japonským biskupom prostredníctvom pápežskej rady, pretože je to najrýchlejšia cesta ako finančne podporiť najviac postihnuté diecézy“. Zdôraznil tiež, že cirkev má v úmysle pomáhať Japonsku dlhodobejšie.

Marián Sekerák

Súvisiace články:
Vatikán bojuje proti AIDS

Uplynulú nedeľu Benedikt XVI. v juhozápadnej časti Ríma posvätil nový chrám zasvätený bavorskému svätcovi Korbiniánovi. Tento kostol je zároveň titulárny pre súčasného arcibiskupa Mníchova a Freisingu, kardinála Reinharda Marxa.

„Je to štvrť, kde sa denne objaví nová rodina, má najvyššiu natalitu v Ríme. Je tvorená štyrmi tisíckami prevažne mladých rodín a dynamicky sa rozvíja taktiež výstavbou nových domov,“ povedal pre Vatikánsky rozhlas správca farnosti v rímskej časti Infernetto Antonio Magnotta. Novostavba má rozlohu približne 2 200 metrov štvorcových, pričom kapacita kostola je 300 miest na sedenie.

Na posviacke sa okrem miestneho farára zúčastnil aj kardinál Agostino Vallini, generálny vikár Rímskej diecézy, dvaja zo siedmych pomocných biskupov, Paolino Schiavon a Ernesto Mandara, sekretár Pápežskej rady pre laikov Josef Clemens, ako aj kardináli Reinhard Marx, arcibiskup Mníchova a Freisingu a jeho predchodca na tomto poste, kardinál Friedrich Wetter. Prítomnosť týchto nemeckých kardinálov nebola náhodná. Obaja sú spätí s arcidiecézou, ktorú v rokoch 1977 – 1982 viedol Joseph Ratzinger. Arcibiskupovi Marxovi, ktorý je vo veku 57 rokov najmladším kardinálom, bol navyše počas novembrového konzistória tento chrám určený ako titulárny. Kardinál kostolu venoval relikvie sv. Korbiniána a deťom z farnosti rozdal medailóny zobrazujúce svätca. Zároveň ich pozval k účasti na tzv. Korbinianfest, ktorý sa koná každý rok 20. novembra.

Patrón kostola, svätý Korbinián, bol pôvodom francúzsky mních, ktorého život je však spätý najmä s Bavorskom. Namiesto pustovníckeho života v Ríme, kam prišiel založiť kláštor, ho pápež Gregor II. vysvätil za biskupa a poslal do Bavorska. Práve s jeho putovaním do Ríma je spojená známa legenda, podľa ktorej medveď, ktorý roztrhal Korbiniánovho koňa, musel niesť jeho batožinu až do Ríma. Vyobrazenie osedlaného medveďa si Benedikt XVI. vybral do svojho biskupského a neskôr aj pápežského erbu.

Už v autobiografii Z môjho života, ktorá vyšla pri príležitosti 70. narodenín kardinála Ratzingera, sa objavilo porovnanie batožiny na medveďom chrbte so záťažou biskupského úradu. Tento obraz pripomenul pápež aj počas nedeľnej slávnosti.

„Dôverujúc jedinému Pánovi, tak ako každý deň doteraz, ostáva Benedikt XVI. verný svojmu medveďovi,“ napísal v editoriáli vatikánskeho denníka L´Osservatore Romano šéfredaktor Giovanni Maria Vian.

Marián Sekerák, Imrich Gazda

Foto: vatican.va

Podľa informácií, ktoré na svojom blogu Sacri Palazzi zverejnil vatikanista Andrea Tornielli, Pápežská komisia Ecclesia Dei pripravuje novú inštrukciu upresňujúcu podmienky slávenia predkoncilovej liturgie. Momentálne sa pracuje na jej preklade z taliančiny do latinčiny a svetových jazykov. Zverejnená by mohla byť začiatkom apríla.

Dokument vyjde takmer po štyroch rokoch od vydania apoštolského listu formou motu proprio Summorum Pontificum, ktorým boli rozšírené možnosti slávenia predkoncilovej, tzv. tridentskej liturgie. V závere sprievodného listu k Summorum Pontificum Benedikt XVI. vyzval biskupov, aby tri roky po tom, ako vstúpia nové pravidlá do platnosti, zaslali svoje pripomienky Svätej stolici. „Ak by sa naozaj ukázali nejaké vážne ťažkosti, budú sa hľadať spôsoby ich vhodného riešenia,“ dodal pápež. Nový dokument bude teda vychádzať zo skúseností miestnych cirkví.

„Je zbytočné si zakrývať, že napriek veľkému prijatiu a rastúcemu počtu slávení v starom ríte sú tu aj mnohé odmietavé reakcie a reštrikcie zo strany niektorých biskupov,“ napísal vo svojom blogu vatikanista Tornielli a dodal, že viaceré tradicionalistické weby sa už pustili do preventívnej kritiky nového dokumentu, ktorý má byť oproti Summorum Pontificum oveľa zmierlivejší. „Podľa toho, čo som mohol zachytiť, táto interpretácia nekorešponduje so skutočnosťou,“ reaguje na výhrady Tornielli.

Nový dokument nemá poľaviť v žiadnom z nariadení Summorum Pontificum, ktorý naďalej ostáva všeobecne platným nariadením a každý je povinný ho dodržiavať. Navyše má byť zdôraznená príprava budúcich kňazov, ktorí sa majú naučiť sláviť liturgiu aj podľa predkoncilového misála Jána XXIII. a mať znalosť latinčiny aspoň na takej úrovni, aby ju vedeli používať pri slávení liturgie.

Otáznou naďalej ostáva mimoriadna forma, ako predkoncilovú liturgiu definuje Summorum Pontificum, v rámci ambroziánskeho rítu vlastného najmä Milánskej arcidiecéze. Motu proprio z roku 2007 totiž hovorí o mimoriadnej forme len v súvislosti s rímskym rítom. Navyše, práve emeritný milánsky arcibiskup, kardinál Carlo Maria Martini patril k najhlasnejším kritikom tohto dokumentu. „To však neznamená, že motu proprio alebo, ešte lepšie povedané, jasná a výslovná vôľa pápeža, nebude aplikovaná v Milánskej arcidiecéze,“ dodáva Tornielli s tým, že možno očakávať vydanie podobného dokumentu, ktorý upresní aplikáciu Summorum Pontificum v ambroziánskom ríte.

Imrich Gazda

Foto: wikipedia.org

Včera bol vo Vatikáne predstavený druhý diel knihy Benedikta XVI. Ježiš Nazaretský s podtitulom Od vstupu do Jeruzalema po vzkriesenie. Pri tejto príležitosti denník L´Osservatore Romano priniesol rozhovor s Giuseppem Costom, riaditeľom vatikánskeho vydavateľstva Libreria Editrice Vaticana, v ktorom kniha vychádza a ktoré je aj vlastníkom autorských práv na knihy pápežov.

Náklad, v ktorom kniha vychádza naznačuje, že pôjde o bestseller. Rovnako ako v prípade prvého dielu, z ktorého sa dodnes predali vyše tri milióny výtlačkov. Druhé pokračovanie vychádza v náklade 1,2 milióna kusov v siedmich jazykoch. K angličtine, nemčine, francúzštine, španielčine, taliančine, portugalčine a poľštine by v máji mala pribudnúť aj slovenčina. „Podpísali sme zmluvy s 22 vydavateľstvami po celom svete, ale rokujeme aj s ďalšími,“ hovorí riaditeľ Costa a dodáva, že množstvo vydavateľstiev sa ozvalo hneď po zverejnení informácie, že Benedikt XVI. pracuje na pokračovaní svojej knihy. Zároveň zdôraznil, že mnohým vydavateľstvám, ktoré vydali prvý diel, neboli predané autorské práva pre druhé pokračovanie. Kritériom výberu nebola len veľkosť, ale aj dôveryhodnosť vydavateľstva. „Rozhodli sme sa pre vydavateľov schopných podporovať nielen knihu ako takú, ale aj jej obsah,“ hovorí riaditeľ Costa. Aj preto v USA nezískali autorské práva prestížne vydavateľstvá Doubleday alebo Our Sunday Visitor, ale jezuitské Ignatius Press.

Viaceré vydavateľstvá začali k prvému vydaniu ihneď pripravovať dotlač. Stopäťdesiattisícový náklad nemeckého vydavateľstva Herder bol navýšený o 50 000 výtlačkov, k 300 000 kusom v taliančine pribudlo ďalších 100 000. Okrem klasického printového vydania vyjde kniha vo viacerých jazykoch aj ako e-book. Keďže riaditeľ Costa predpokladá, že Ježiš Nazaretský bude nielen bestsellerom, ale aj longsellerom, po vydaní tretieho a zároveň posledného dielu o Ježišovom detstve, je naplánované vydanie všetkých troch kníh v jednom zväzku.

Rukopis druhého dielu odovzdal vydavateľovi pred asi rokom a pol sekretár Benedikta XVI. Georg Gänswein. „Pápež napísal text ceruzou, svojím nezameniteľným drobným písmom, a potom ho, tak ako vždy, prepísala sestra Birgit Wansing do počítača,“ uviedol v rozhovore Giuseppe Costa. Na otázku, či kniha, ktorá pojednáva o Ježišovom umučení, smrti a vzkriesení úmyselne vychádza v predveľkonočnom čase, odpovedal, že kniha mohla vyjsť aj skôr, ale chceli sa vyhnúť prekrývaniu s knihou rozhovorov Svetlo sveta, ktorá vyšla v novembri. Navyše, vydavateľ venoval zvýšenú pozornosť prekladom z nemčiny, v ktorej pápež píše svoje diela. Aby sa predišlo narušeniu pápežových myšlienok, taliansky preklad bol zverený prekladateľom z vatikánskeho štátneho sekretariátu. Rovnako citlivo sa postupovalo aj pri prekladoch do iných jazykov.

Giuseppe Costa pre L´Osservatore Romano zároveň priznal, že pontifikát Benedikta XVI. znamená zvýšenú záťaž pre vatikánske vydavateľstvo, ktoré kvôli vysokej predajnosti jeho diel muselo upraviť svoju štruktúru a organizáciu. Dôvodom dopytu po Benediktových knihách je podľa Costu to, že pápež hoci je skvelý teológ pridržiavajúci sa vedeckej metodológie, vie písať nielen hlboko, ale aj zrozumiteľne.

Moje postrehy k novej knihe Benedikta XVI. si môžete prečítať aj v článku Pápež v novej knihe: Židia za smrť Ježiša nemôžu, ktorý bol publikovaný na portáli Hospodárskych novín.

Imrich Gazda

Foto: libri.rizzoli.rcslibri.it

Súvisiace články:
Benedikt XVI. pripravuje tretí diel Ježiša Nazaretského. Vydal aj knihu pre deti
Druhá časť Ježiša Nazaretského vyjde na jar 2010

Uplynulú sobotu prijal kňazské svätenie bývalý biskup Anglikánskej cirkvi Edwin Barness. Ďalší ex-anglikánski kňazi budú vysvätení v nasledujúcich mesiacoch. Počas Popolcovej stredy sa zároveň uskutočnil odchod stoviek anglikánskych veriacich do novozriadeného personálneho ordinariátu Katolíckej cirkvi.

Kňazskú vysviacku niekdajšieho anglikánskeho biskupa vykonal Roger Francis Crispian Hollis, diecézny biskup Portsmouthu v južnom Anglicku. Barness bol posledným z radu bývalých anglikánskych biskupov, ktorí začiatkom tohto roka opustili Anglikánsku cirkev (na obr. canterburská katedrála) a následne sa stali súčasťou katolíckeho ordinariátu Našej Panej z Walsinghamu. Medzi koncelebrujúcimi kňazmi sa nachádzali aj zvyšní štyria bývalí anglikánski biskupi, ktorí boli za katolíckych kňazov vysvätení už 15. januára, ako aj viacero bývalých anglikánov, ktorí sa stali katolíckymi kňazmi.

„...pracoval si ako diakon, kňaz a biskup Anglikánskej cirkvi mnoho rokov a teraz si tu, začínajúc všetko odznovu na spodku služobného rebríčka. Vôbec nepochybujem o tom, že je to pre teba ťažké, no zároveň je tu skutočný zmysel kontinuity a, vskutku, plnosti na tvojej ceste smerom k dnešnej kňazskej vysviacke,“ povedal počas homílie biskup Hollis. V závere slávnosti sa biskup Hollis obrátil k manželke novokňaza, Jane, so špeciálnym požehnaním, pričom zdôraznil, že hoci len zriedkakedy vysväcuje ženatých kňazov, v jeho diecéze je zvykom požehnávať manželky novovysvätených trvalých diakonov. Potom Barness poďakoval svojmu svätiteľovi za prijatie a podporu a zároveň vyjadril svoju radosť z nastávajúcej služby v diecéze.

V pastierskom liste zverejnenom počas uplynulého víkendu biskup Hollis vyslovil presvedčenie, že obyvatelia tej časti diecézy, ktorú obýva aj novokňaz Barness, v ňom nájdu „láskavého a skutočného pastiera“. Vyjadril tiež potešenie z toho, že napriek odchodu istej časti kňazov a veriacich z anglikánskych diecéz Oxford, Winchester a Portsmouth, vzťahy s ich biskupmi neboli narušené. „Som hlboko dojatý a potešený zo spôsobu, ktorým biskupi týchto troch diecéz reagovali – ohromnou veľkorysosťou a vľúdnosťou. Pre nás všetkých ostáva hľadanie viditeľnej jednoty cirkvi príkazom a nie voľbou.“

Plné spoločenstvo s Katolíckou cirkvou si podľa týždenníka The Tablet vybralo aj približne 600 laikov a najmenej 60 kňazov patriacich do Anglikánskej cirkvi. Práve včerajšia Popolcová streda bola posledným dňom, kedy sa mohli prihlásiť záujemcovia o veľkonočné prijatie do Katolíckej cirkvi.. Najväčší počet nových veriacich pribudne z juhovýchodu Anglicka, konkrétne z arcidiecézy Southwark. Jej hlava, arcibiskup Peter David Smith predpokladá, že počas veľkonočného obdobia vysvätí sedem bývalých anglikánskych klerikov za diakonov a v deň Turíc šesť ďalších za kňazov. Postupne sa tak rozrastá personálna základňa personálneho ordinariátu pre bývalých anglikánov, ktorý zriadil začiatkom roka Benedikt XVI. na základe ním vydanej apoštolskej konštitúcie Anglicanorum coetibus.

Marián Sekerák

Foto: wikipedia.org

Už o týždeň skončí svoje pôsobenie na čele Milánskej arcidiecézy kardinál Dionigi Tettamanzi. Kto bude viesť rozlohou i počtom veriacich najväčšiu diecézu na svete?

Výmena na milánskom arcibiskupskom stolci je zaujímavá z viacerých dôvodov. Prípady, kedy sú známe presné termíny „výmeny stráží“, sú ojedinelé. Súčasný milánsky arcibiskup, kardinál Tettamanzi (na obr.) dosiahol kánonický vek 75 rokov, kedy je každý cirkevný hierarcha povinný rezignovať na svoju funkciu, ešte 14. marca 2009. Benedikt XVI. sa však rozhodol ponechať ho naďalej v úrade. Ako však podotkol vatikanista denníka Il Giornale Andrea Tornielli, je „úplne neobvyklé“ vopred oznámiť presnú dĺžku „nadčasu“. V Tettamanziho prípade to boli dva roky.

Miláno je zároveň najväčšia katolícka diecéza na svete a v rámci Talianska, ale aj celej Európy, jedna z najdôležitejších. Podľa vatikanistu Tornielliho najdôležitejšia. Z tohto dôvodu podľa historika Alberta Melloniho platí, že kým v prípade výberu šéfa iných diecéz sa pápež spolieha na názor svojich spolupracovníkov, milánskeho arcibiskupa vyberá výlučne sám. V minulosti na čele tejto arcidiecézy, ktorá si uchováva vlastný ambroziánsky liturgický rítus, stáli aj také osobnosti ako svätý Ambróz, svätý Karol Boromejský, blahoslavený Alfredo Ildefonso Schuster či Giovanni Battista Montini, neskorší pápež Pavol VI.

S odchádzajúcim arcibiskupom sa veriaci nebudú lúčiť ľahko. „Tettamanzi je arcibiskup milovaný svojimi veriacimi, s ktorými v jednoduchosti zotrval po každej slávnosti a ktorého týždenník Famiglia Cristiana zvolil za ,Taliana roku 2010´ ako symbol ,cirkvi, ktorá sa neskrýva v posvätných palácoch starajúc sa o svoje vrecká. Vedie dialóg s každým a je starostlivý o posledných v spoločnosti´,“ charakterizoval ho vatikanista Tornielli.

Za najhorúcejších kandidátov na nového arcibiskupa sú považovaní dvaja uznávaní a zároveň populárni kandidáti: 69-ročný benátsky patriarcha Angelo Scola a o rok mladší predseda Pápežskej rady pre kultúru Gianfranco Ravasi. Práve jeho si už za svojho arcibiskupa vybral najväčší taliansky denník Corriere della Sera sídliaci v Miláne. Zaujímavosťou je, že biblista Ravasi nikdy neviedol žiadnu diecézu (platí to však aj o viacerých bývalých milánskych arcibiskupoch, napr. o Schusterovi, Montinim a Martinim) a je spomedzi talianskych kardinálov zaradzovaný medzi najhorúcejších kandidátov na nového pápeža. Na adresu benátskeho patriarchu Scolu zas vatikanista Tornielli dodáva, že kardináli bývajú presúvaní z jedného arcibiskupského sídla do iného len skutočne výnimočne. Prešiel tým aj samotný Tettamanzi, ktorého v roku 2002 poslal Ján Pavol II. z Janova do Milána.

Ako ďalší potenciálni kandidáti sa spomínajú Gianni Ambrosio (67), biskup Piacenzy, Luciano Monari (69), biskup Brescie, Diego Coletti (69), biskup Coma a Francesco Beschi (59), biskup Bergama. Zo súčasných Tettamanziho pomocných biskupov by najväčšie šance mohol mať Franco Giulio Brambilla (61).

Na adresu oboch topfavoritov však komentátor denníka La Repubblica Giancarlo Zizola dodáva, že obaja by museli podať demisiu z dôvodu dosiahnutia kánonického veku už o päť, resp. šesť rokov. „Preto sa domnievam, že Rím môže vybrať mladého outsidera, možno aj rehoľníka ako bol Schuster.“ V takom prípade by do úvahy pripadal súčasný kustód Svätej zeme, 47-ročný františkán Pierbattista Pizzaballa.

Imrich Gazda

Foto: biografieonline.it

Z dôvodu dosiahnutia kánonického veku 75 rokov pred niekoľkými dňami abdikoval arcibiskup Los Angeles, kardinál Roger Michael Mahony. Na jeho miesto nastúpil rodený Mexičan, 59-ročný arcibiskup José Horacio Gomez. Troch nových pomocných biskupov dostala tento týždeň aj Bruselská arcidiecéza.

Historicky piatym pastierom piatich miliónov katolíkov najväčšej rímskokatolíckej arcidiecézy v USA, Los Angeles (California), sa stal jej doterajší arcibiskup – koadjútor, José H. Gomez (na obr.). Jeho menovania oznámil Vatikán tento utorok. Arcibiskup Gomez, člen Opus Dei, tak nahradí kardinála Rogera M. Mahonyho, ktorý svoj post zastával od roku 1985.

Los Angeles – môj domov
V deň svojich 75. narodenín, 27. februára, kardinál Mahony odfaxoval Benediktovi XVI. svoju rezignáciu. Krátko na to predsedal v miestnej Katedrále Našej Panej anjelov ďakovnej bohoslužbe. Podľa informácií Catholic News Agency sa jej zúčastnilo viac ako 3 500 veriacich. Počas liturgie kardinál slávnostne odovzdal biskupskú berlu novej hlave arcidiecézy, José H. Gomezovi. Ten sa oficiálne ujme úradu túto nedeľu inauguračnou omšou. „L. A. je teraz pre mňa domovom,“ povedal Gomez a poďakoval kardinálovi Mahonymu za 26 rokov služby arcidiecéze. Zdôraznil, že to bol práve Mahony, ktorý „nám ukázal, čím chce mať Kristus svoju cirkev – spoločenstvom kultúr a spoločenstvom svätých, jednou Božou rodinou pozostávajúcou z každej krajiny, rasy a jazyka“. Tým mal na mysli najmä početné španielsky hovoriace skupiny veriacich. Práve otázke imigrantov sa chce v budúcnosti ešte intenzívnejšie venovať emeritný arcibiskup.

Arcibiskup Gomez sa stal vôbec prvou hlavou arcidiecézy L. A. hispánskeho pôvodu. Za kňaza ho v roku 1978 vysvätil bývalý viedenský arcibiskup, kardinál Franz König. Od roku 2001 sa venoval pastoračnej práci: najprv ako pomocný biskup v Denveri, neskôr ako arcibiskup texaského San Antonia a od apríla 2010 ako arcibiskup – koadjútor v L. A. Arcibiskupské pálium si prevezme 29. júna na sviatok sv. Petra a Pavla v rámci osemdňovej púte, ktorú absolvuje spoločne so svojimi veriacimi. Po tom, ako emeritný arcibiskup Mahony dosiahne vek 80 rokov a stane sa kardinálom – nevoliteľom, možno očakávať menovanie jeho nástupcu za kardinála.

Nové opory bruselského arcibiskupa
Bruselský arcibiskup André Joseph Léonard bol menovaný do svojho úradu v januári 2010 ako odpoveď na škandály, ktoré otriasli bruselskou arcidiecézou počas pôsobenia kardinála Godfrieda Danneelsa. Léonard je známy tradicionalista a obdivovateľ tridentskej omše. Kvôli svojim konzervatívnym názorom a nekompromisnosti v otázke sexuálnych škandálov má prezývku „belgický Ratzinger“. Z titulu svojej funkcie zastáva tiež post prímasa Belgicka. Svoju dôveru mu Benedikt XVI. prejavil aj menovaním za člena nedávno zriadenej Pápežskej rady pre novú evanjelizáciu. Podobne, ako Gomez v Kalifornii, aj Léonard sa radí medzi kandidátov kardinálskeho purpuru.

V jeho úsilí o reštauráciu bruselskej cirkvi mu budú pomáhať traja noví pomocní biskupi. Ich menovanie, ako zdôrazňuje Catholic News Agency, prichádza po zimnom období relatívneho pokoja a ticha v belgickej cirkvi.

Prvému z trojice, Jeanovi-Lucovi Hudsynovi (63) bude zverená starostlivosť o frankofónnu časť hlavného mesta. Jeho doterajšia činnosť spočívala v teologickej a pastoračnej formácii laikov, príprave trvalých diakonov či v kontakte s médiami. Jean Kockerols (52), ktorý pôsobil v kňazskom seminári či na Inštitúte teologických štúdií, bude zároveň generálnym vikárom arcidiecézy. Léon Lemmens (56), člen Komunity sv. Egídia, ktorý doteraz pracoval v Kongregácii pre východné cirkvi a ako rektor Belgického kolégia v Ríme, sa bude vo svojom novom pôsobisku venovať pastoračnej práci s holandsky hovoriacimi veriacimi. Všetci traja menovaní prijmú biskupskú konsekráciu začiatkom apríla v bruselskej bazilike Koekelberg.

Marián Sekerák

Foto: facebook.com