Napriek tomu, že v decembri oslávil vatikánsky štátny sekretár, kardinál Tarcisio Bertone už 76. narodeniny, naďalej ostáva vo svojom úrade. Samotný pápež naznačil, že pozíciu štátneho sekretára bude vykonávať až do konca jeho pontifikátu.

Kardinál Bertone na svoju pozíciu abdikoval v roku 2009, po dovŕšení 75 rokov, tak, ako to všetkým cirkevným hierarchom nariaďuje Kódex kánonického práva (kán. 354, 401). Pápež Benedikt XVI. mu však 15. januára 2010 zaslal list, v ktorom ho ubezpečil o spokojnosti s jeho službami.

Pápež v liste pripomenul dlhú cestu, ktorú spoločne prešli (v rokoch 1995 – 2002 bol kardinál Bertone sekretárom Kongregácie pre náuku viery, ktorú viedol práve kardinál Ratzinger) a citlivé poslanie dialógu s rebelujúcim biskupom Marcelom Lefébvrom, za ktorý bol Bertone zodpovedný. „Boli to intenzívne a náročné roky, počas ktorých sa zrodili dokumenty veľkej doktrinálnej a disciplinárnej hodnoty,“ uviedol vo svojom liste Benedikt XVI. a dodal: „Vždy som oceňoval váš ,sensus fidei´, vašu doktrinálnu a kánonickú odbornosť a vašu ,humanitas´, ktorá veľmi napomohla vytvoriť na Kongregácii pre náuku viery skutočne rodinné ovzdušie, plné rozhodnosti a disciplíny v práci. Všetky tieto kvality boli motívom, ktorý ma priviedol k rozhodnutiu v lete 2006 vás menovať za môjho štátneho sekretára a sú dôvodom, kvôli ktorému sa dnes ani v budúcnosti nechcem vzdať tejto vzácnej spolupráce.“

Na rozdiel od kardinála Bertoneho, počas uplynulého a začiatkom tohto roka, v rímskej kúrii skončili viacerí dôležití kardináli zo silného kuriálneho ročníka 1934. Všetci z dôvodu dosiahnutia kánonického veku 75 rokov. V júni nahradil talianskeho kardinála Giovanniho Battistu Re na čele Kongregácie pre biskupov 66-ročný kanadský arcibiskup Marc Ouellet. V októbri brazílskeho kardinála Cláudia Hummesa na čele Kongregácie pre klérus vystriedal rovnako 66-ročný taliansky arcibiskup Mauro Piacenza. Obaja noví prefekti boli počas novembrového konzistória kreovaní na kardinálov. K poslednej výmene došlo začiatkom januára, keď slovinského kardinála Franca Rodého na čele Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života vystriedal 63-ročný brazílsky arcibiskup João Braz de Aviz.

Kardinál Bertone sa narodil 2. decembra 1934 v Romano Canavese, neďaleko Turína. Vstúpil do rehole saleziánov a v roku 1960 bol vysvätený za kňaza. Licenciát z teológie získal na Saleziánskej teologickej fakulte v Turíne, licenciát a doktorát z kánonického práva na Pápežskej saleziánskej univerzite v Ríme. Podieľal sa na záverečnej revízii Kódexu kánonického práva a na jeho preklade do taliančiny. V roku 1989 sa stal rektorom Pápežskej saleziánskej univerzity, o dva roky neskôr ho pápež Ján Pavol II. menoval za arcibiskupa Vercelli. V rokoch 1995 – 2002 bol „dvojkou“ kardinála Ratzingera na Kongregácii pre náuku viery, následne ho Ján Pavol II. menoval za janovského arcibiskupa a počas konzistória v roku 2003 ho kreoval na kardinála. Kardinál Bertone je vášnivým fanúšikom Juventusu Turín a viackrát v televízii spolukomentoval jeho zápasy. Z dokumentov zverejnených Wikileaks zas vyplýva, že pre amerických diplomatov je kardinál Bertone „Yes man“, ktorý pápežovi na všetko pritakáva a má vášeň pre rôzne diplomatické aktivity.

Podľa nariadenia apoštolskej konštitúcie Pastor bonus, ktorou Ján Pavol II. v roku 1988 reformoval rímsku kúriu, vatikánsky štátny sekretariát „zblízka pomáha Najvyššiemu veľkňazovi pri vykonávaní jeho najvyššej úlohy“ (čl. 39). Je tvorený dvoma sekciami – pre všeobecné záležitosti a pre styky so štátmi.

Imrich Gazda

Foto: whispersintheloggia.blogspot.com

Minulý týždeň uplynuli dva roky od „narodenia“ tohto blogu. Aj keď radosť, vďaka či kvalita sa nedá kvantitatívne vyjadriť, čísla predsa len môžu čosi naznačiť. Počas uplynulých dvoch rokov si vyše 82 000 unikátnych návštevníkov mohlo prečítať spolu 282 článkov. Na Facebooku Svetu kresťanstva fandí 1127 priateľov.

K týmto povzbudzujúcim číslam možno pridať ešte niekoľko ďalších. Podľa Google Analytics (sledované obdobie od 1.8.2009 do 13.2.2011) najviac návštevníkov na tento blog prišlo priamym zadaním jeho názvu. Sprostredkujúce stránky, v poradí Postoy.sk, Facebook.com, Vybrali.sme.sk, Blogger.com, Google.sk a ďalšie, priviedli na Svet kresťanstva takmer 31 000 čitateľov. Tí celkovo pochádzali najmä zo Slovenskej a Českej republiky (58 698, resp. 2 095), ale aj z Talianska (605), Rakúska (524), USA (416) a iných krajín. Medzi kľúčové slová najčastejšie zadávané do vyhľadávačov, okrem mutácie názvu stránky (2246) a mena autora (469), boli blahorečenie Jána Pavla II. (536), kardinál Newman (226) a ročenka Vatikán 2009 (184).

Za každým zo spomenutých čísel sa však skrýva konkrétny človek, ktorý prejavil záujem o tento blog a jeho obsah. Moja najväčšia vďaka patrí pravidelným čitateľom, ktorí ma najrôznejším spôsobom – od osobného kontaktu, cez komentáre na stránke a mailové reakcie až po „To se mi líbí“ na Facebooku – povzbudzovali pri jeho tvorbe. Rovnako veľká vďaka patrí tým, ktorých meno sa síce neobjavuje pod jednotlivými textami, ale veľkou mierou sa podieľajú na tom, že Svet kresťanstva môže oslavovať už druhé narodeniny – Lukášovi Obšitníkovi a Michalovi Hudecovi.

V posledných mesiacoch ste si zároveň mohli všimnúť, že pod viacerými článkami figuruje nový podpis. Teším sa, že minitím tvorcov Sveta kresťanstva posilnil Marián Sekerák, študent politológie z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici s pasiou pre dianie vo Vatikáne, ale aj v celom kresťanskom svete. Verím, že jeho texty budú pre vás, milí čitatelia, takým obohatením, akým sú aj pre mňa.

Do ďalšieho roka chcem tomuto blogu popriať to, čo som napísal už v otváracom článku pred dvoma rokmi: aby bol dôkazom, že o náboženských udalostiach sa dá písať otvorene, zaujímavo, ale najmä pravdivo.

Imrich Gazda

Súvisiace články:
Svet kresťanstva: realizovaný sen
Svet kresťanstva: malý sen, veľká výzva

Rowanovi Williamsovi, arcibiskupovi z Canterbury bol začiatkom februára prestížnou belgickou Katolíckou univerzitou v Leuven udelený titul doctor honoris causa. Spolu s ním ho získal aj britský historik, profesor Timothy Garton Ash známy aj vďaka článkom v slovenskom denníku SME.

Pri príležitosti prevzatia čestného doktorátu arcibiskup Williams na adresu univerzity v Leuvene povedal: „Keď som bol študentom na Cambridgei a čítal som knihu o histórii Leuvenu, nikdy by som si nebol predstavil, že by som mohol byť takto ocenený... Spojenie Leuvenu s toľkými veľkými teológmi a filozofmi – nie iba v minulom storočí – je pre mňa veľmi dôležité.“

Pred odovzdávaním ocenení sa v miestnom Kostole sv. Petra uskutočnila bohoslužba, počas ktorej arcibiskup kázal o dôležitosti univerzít ako intelektuálnych komunít, ktoré sa usilujú „umiestniť pravdu nad prostú samoľúbosť“. Vychádzal pritom z knihy proroka Malachiáša (3, 1-4) a evanjelia podľa Lukáša (2, 22-40). Hovoril tiež o význame univerzitnej vzdelanosti, keď zdôraznil, že „univerzita nie je a nemala by byť komunitou, ktorá nie je obrazoborecká kvôli sebe samej, ale ktorá skúša a preskúmava obrazy spoločnosti alebo doby“. Zdôraznil taktiež hlbší význam vzdelanosti v duchu kresťanských zásad. „Kresťanské intelektuálne spoločenstvo,“ konštatoval arcibiskup Williams, „je prostredím, ktoré oceňuje vieru, v ktorej najzákladnejšou úrovňou ľudského erosu je túžba komunikovať s Bohom. To znamená, že kresťanská univerzita je viac, nie menej, zapálená pre kritiku idolatrie a fantázie. V jej srdci, akokoľvek rozdielne sú individuálne názory jej členov, leží súbor zásad o tom, čo je náležité plnej dôstojnosti ľudského bytia stvoreného na Boží obraz.“

Profesor Ash svoju ďakovnú reč venoval aktuálnym problémom starého kontinentu. Upozornil na to, že „Európa riskuje, že sa stane obeťou svojho vlastného úspechu,“ pričom poukázal na aktuálnu krízu eurozóny. Zdôraznil tiež bohaté skúsenosti kontinentu s diktátorskými režimami, pričom zdôraznil, že „musíme byť stále ostražití pri zvádzaní k diktátorstvu: musíme sa učiť pozerať za masky používané potenciálnymi diktátormi“. Pripomenul taktiež problém narastajúcej imigrácie a v súvislosti s ňou označil za chybu „multikulturalizmus v jeho extrémne kultúrne relativistickej podobe“.

Katolícka univerzita v Leuvene bola založená pápežom Martinom V. v roku 1425. Je najstaršou dodnes existujúcou katolíckou univerzitou na svete a zároveň najstaršou v Belgicku. Raz ročne, na sviatok Obetovania Pána, oceňuje významné osobnosti z oblasti vedy či spoločenského a kultúrneho života.

Marián Sekerák

Foto: wikipedia.org

Koncom januára pápež Benedikt XVI. vymenoval do pozície vicekomorníka Svätej rímskej cirkvi 75-ročného španielskeho arcibiskupa Santosa Abrila y Castelló. Kardinál – komorník, ako aj jeho zástupca, preberajú po smrti pápeža dôležité úlohy pri správe cirkvi, organizácii pohrebu a voľbe nového pápeža.

Nový vicekomorník je dlhoročným diplomatom. Od roku 1985 pôsobil ako veľvyslanec Svätej stolice v Bolívii, Kamerune, Gabone, Rovníkovej Guiney, Juhoslávii, Argentíne, Slovinsku, Bosne a Hercegovine a Macedónsku. Funkciu vicekomorníka bude zastávať tri roky.

Kardinál – komorník, ktorým je momentálne vatikánsky štátny sekretár Tarcisio Bertone, podľa nariadenia apoštolskej konštitúcie Jána Pavla II. Pastor bonus (1988) stojí na čele tzv. Apoštolskej komory. Jej existencia je známa už v 11. storočí. Ako jeden z mála vatikánskych funkcionárov kardinál - komorník neodstupuje po smrti pápeža zo svojej funkcie. Spolu s troma kardinálmi vybranými lósom vybavuje bežné záležitosti súvisiace s chodom Svätej stolice. O dôležitých veciach však musí podľa nariadenia apoštolskej konštitúcie Universi dominici gregis z roku 1996 rozhodovať kardinálske kolégium. Kardinál – komorník musí spolu s vybranými kardinálmi pripraviť ubytovanie pre kardinálov – voličov v tzv. Dome sv. Marty, ako aj Sixtínsku kaplnku, kde prebieha hlasovanie. Osobne nesie zodpovednosť za uzatvorenie týchto priestorov pre nepovolané osoby. „Zvlášť je potrebné urobiť, aj s pomocou spoľahlivých a technicky kompetentných osôb, presné a prísne kontroly, aby sa v týchto priestoroch skryte nenainštalovali audiovizuálne pomôcky na reprodukciu a prenos von,“ píše sa v spomínanej konštitúcii (čl. 51). Tí, ktorí majú na starosti obsluhu kardinálov musia do rúk kardinála - komorníka zložiť prísahu, že neprezradia nič, čo súvisí s voľbou pápeža. Rovnako kardináli – volitelia mu musia po skončení voľby odovzdať všetky svoje poznámky, ktoré sa majú spáliť. S asistujúcimi kardinálmi je zodpovedný aj za vyhotovenie správy, kde sa konštatuje výsledok hlasovania každého volebného kola. „Táto správa sa odovzdá pápežovi a potom uschová v na to určenom archíve v zapečatenej zatvorenej obálke, ktorú nesmie otvoriť nikto bez výslovného súhlasu pápeža“ (čl. 71).

Ešte pred organizovaním samotnej voľby však kardinál - komorník musí oficiálne potvrdiť smrť pápeža. „Kardinál – komorník okrem toho zapečatí pracovňu a súkromné komnaty zosnulého pápeža a nariadi, aby personál, ktorý sa zvyčajne zdržiava v súkromnom byte pápeža, až do jeho pohrebu, keď sa zapečatí celý byt, tam mohol ostať. Ďalej oznámi pápežovu smrť kardinálovi – vikárovi Ríma, ktorý o tom upovedomí obyvateľstvo Ríma vlastným výnosom,“ píše sa v konštitúcii Universi dominici gregis (čl. 17). Má taktiež prebrať Apoštolský a Lateránsky palác, ako aj letné sídlo v Castel gandolfe. „Po vypočutí kardinálov, ktorí predsedajú v troch hierarchických rádoch, vykonáva všetky nariadenia týkajúce sa pochovania pápeža, ak on počas svojho života v tejto veci nevyjavil svoju vôľu.“ Len kardinál – komorník má právo fotiť zosnulého pápeža, aj to iba v pápežskom rúchu.

Imrich Gazda

Foto: wikipedia.org

O niekoľko týždňov bude blahorečený pápež Ján Pavol II. Aj z vnútra Katolíckej cirkvi zaznievajú hlasy polemizujúce s jeho vyzdvihnutím na oltár. V článku publikovanom na webe catholic.net na ne reaguje študent teológie a člen hnutia Legionári Krista, Matthew Schneider.

Najčastejšie námietky proti blahorečeniu Matthew Schneider zhŕňa do troch oblastí: zosnulý pápež propagoval iné náboženstvá, nesnažil sa dostatočne trestať deviantné správanie v Katolíckej cirkvi a zanechal cirkev v neutešenej situácii. Následne ponúka svoje protiargumenty.

Assisi a Korán – pápežova heréza?
V oblasti vzťahu Jána Pavla II. k ostatným náboženstvám sa protesty odporcov blahorečenia kondenzujú najmä do dvoch bodov: modlitbové stretnutie v Assisi v októbri 1986 a pobozkanie Koránu v marci 1999. Ku „kauze Assisi“ Schneider uvádza, že nešlo o „spoločnú modlitbu“, ale o „stretnutie, ktoré malo posilniť ľudí všetkých náboženstiev v modlitbe za mier“. Katolíci, ako príslušníci najväčšej cirkvi, by sa podľa neho mali v otázke modlitby za pokoj angažovať ako prví, čo aj dokázali. Navyše, stretnutie bolo organizované Pápežskou radou pre spravodlivosť a pokoj a nie Pápežskou radou pre medzináboženský dialóg, čo dokazuje, že išlo skôr o mierové, a nie striktne náboženské stretnutie. Napokon, „čistotu“ úmyslu modlitbového stretnutia dokazuje aj iniciatíva Benedikta XVI., ktorý zvolal pri príležitosti 25. výročia „prvého“ Assisi podobné stretnutie.

K problému pobozkania Koránu Schneider uvádza, že bozk je „znakom rešpektu, nie nevyhnutne znakom uctievania“. Ako pripomína, pápež mnohokrát počas svojho pontifikátu pobozkal zem alebo malé deti. Neznamená to však, že uctieval bohyňu Gaia či božstvo plodnosti. „Skutočnosť, že Korán obsahuje mnoho dobrých morálnych náuk – napriek chybám – ktoré umožnili miliardám duší žiť, robí z neho dokument hodný rešpektu – práve tak, ako americká ústava.“

Ústupčivý pontifik
Francúzsky kráľ, svätý Ľudovít IX. viedol križiacke výpravy, z ktorých dve boli neúspešné: pri siedmej prišiel o armádu a pri ôsmej zomrel na žalúdočnú chorobu. Hoci uskutočnenie týchto dvoch výprav bolo – nielen zo súčasného pohľadu – možno nerozumné, nijako to nevplývalo na svätosť jeho osobného života. Takto možno podľa M. Schneidera vnímať aj niektoré kroky Jána Pavla II. voči „neposlušným“ klerikom. Nebol pápežom každodenných exkomunikácií. Aj spôsob, ktorý zvolil voči neortodoxným teológom, bol „iný“. Išlo prevažne o obmedzovanie ich verejnej pôsobnosti. Snažil sa teda postupovať skôr liečivo než trestajúco. Na druhej strane, autor pripúšťa isté chyby, ktorých sa pápež mohol dopustiť, no v súčasnosti sa rozhodnutia, ktoré vykonal, zdajú byť skôr opatrné.

Nedokonalá cirkev
Pre mnohých oponentov čoskoro blahoslaveného pápeža nie je zložité zosobniť mu vinu za súčasnú krízovú situáciu v cirkvi. Bez ohľadu na moc, ktorú pápež v cirkvi má, však „nemôže každého katolíka prinútiť ukázať sa na nedeľnej omši“. Účasť na nedeľnej bohoslužbe je len jedným z ukazovateľov, pričom na pokles počtu jej účastníkov vplýva „milión faktorov“. Ani krízu kňazstva nehodnotí Schneider veľmi prísne a poukazuje napríklad na skutočnosť, že počas pontifikátu Jána Pavla II. sa „celosvetovo zdvojnásobil počet seminaristov zo 63 882 v roku 1978 na 112 643 v roku 2002“.

V závere svojho článku M. Schneider konštatuje, že beatifikácia potvrdzuje svätosť života danej osoby, nie však to, že každý jej čin musí mať dlhotrvajúco pozitívny vplyv. Na to, aby sme mohli posúdiť, či jednotlivec naozaj žil sväto, je nevyhnutné mať istý odstup. A to nielen osobný, ale aj historický. Nie nadarmo sa zvykne hovoriť: „My tu, v Katolíckej cirkvi, počítame v stáročiach...“

Marián Sekerák

Foto: wikipedia.org

Súvisiaci článok: Ján Pavol II. bol odpadlík, Benedikt tiež, tvrdia "pravoverní" biskupi

• Ak sa Vám článok páčil, podporte ho na

Úbytok zasvätených povolaní sa rozhodli nezvyčajným spôsobom vyriešiť rehoľné sestry v meste Baguio ležiacom na severozápade Filipín. Tancom na melódie niekdajších miestnych hitov motivujú dievčatá pridať sa k nim.

Jeden z nedávnych sobotných večerov bol v tamojšej Katedrále Našej Panej pokánia iný než tie ostatné. Rehoľnice z kláštora Villa Milagrosa sa podujali na neobvyklý, no nápaditý projekt. Cieľom bolo ponúknuť mladým ženám alternatívnu životnú cestu.

Približne 30 rehoľníčok vo veku 25 – 80 rokov pochádzajúcich z rozličných katolíckych kongregácií tancovalo pred viac než 100 veriacimi na hudbu piesne Toyang. Ide o hit filipínskej popovej skupiny Eraserheads populárnej v 90. rokoch minulého storočia.

Napriek tomu, že Filipíny vykazujú štatisticky vysoký podiel katolíckeho obyvateľstva, tamojšie rehoľné spoločenstvá trpia nedostatkom nových povolaní. Ako pre portál inquirer.net povedala sestra Alice Lansang, „mesto má 19 ženských kongregácií, ktoré majú 95 členiek. Mnohé sú staršie a na dôchodku. Školy, nocľahárne a farnosti sú personálne poddimenzované“.

Tanečné vystúpenia v miestnych kostoloch a na univerzitách sú naplánované až do 7. februára. Ich cieľom však nie je len nábor nových členiek. Podľa slov ďalšej z oslovených, sestry Evy Vargas, chcú „sestry v akcii“ zároveň vyvrátiť predsudky, ktoré majú ľudia o ženách v habite. „Sestry nie sú tie, ktoré sa iba modlia v kostole. Stále dokážeme byť samy sebou. Vďaka tancu sme schopné ukázať ľuďom, že život sestier je aj zábavný,“ zdôraznila Eva Vargas.

Marián Sekerák

Foto: wikipedia.org