 Tradičná postupnosť pri udeľovaní sviatostí kresťanskej iniciácie, teda krst, sväté prijímanie a birmovka, sa v arcibiskupstve Liverpool od roku 2013 zmení. Zmenou prejde tiež proces prípravy na ich prijatie.
Ako na oficiálnej stránke katedrály informoval dekan a kanonik Anthony O’Brien, v tamojšej arcidiecéze dôjde k zmene poradia udeľovania iniciačných sviatostí deťom. Tie budú od roku 2013 udeľované nasledovne: krst, birmovanie a sväté prijímanie. Nový poriadok sa bude týkať už pokrstených detí, ktoré po 1. septembri 2012 dosiahnu vek 8 rokov. V nasledujúcom roku im bude medzi sviatkom Nanebovstúpenia Pána a sviatkom Tela a Krvi Pána udelená najskôr sviatosť birmovania a až potom prvé sväté prijímanie.
K spovedi budú prvoprijímajúce deti spolu so svojimi rodinami pozvané počas Adventu, zatiaľ čo tínedžeri s rodinami budú pristupovať k spovedi počas pôstu roku 2013. Zmení sa aj príprava predchádzajúca kresťanskej iniciácii. Namiesto učiteľov, katechétov a kňazov budú deti na prijatie birmovky a Eucharistie pripravovať ich rodičia „s podporou celého miestneho cirkevného spoločenstva“. Tento krok má podľa dekana O’Briena napomôcť „pochopiť, že sviatosti sú darom Božej milosti a že rodičia sú prvými učiteľmi svojich detí na ceste viery“.
Úprava poradia sviatostí kresťanskej iniciácie tak, ako ju chystá liverpoolska arcidiecéza je v súlade s platným Kódexom kánonického práva. Jedinou záväznou úpravou je, aby bol krst, „brána sviatostí“ (kán. 849), udelený vždy ako prvý. Podľa kán. 842, § 1 totiž platí, že „kto neprijal krst, nemôže byť platne pripustený k ostatným sviatostiam“.
Marián Sekerák
Foto: wikipedia.org
 V piatok, na sviatok sv. Agnesy, pápež Benedikt XVI. vo vatikánskej kaplnke Urbana VIII. podľa starobylej tradície prijal dva baránky. Z ich vlny budú neskôr utkané pália – vlnené pásy, ktorá 29. júna, na slávnosť apoštolov Petra a Pavla, odovzdá pápež novovymenovaným arcibiskupom – metropolitom.
Pália sa symbolom metropolitného úradu stali na základe dokumentu Inter Eximina Episcopalis, ktorý v roku 1978 vydal pápež Pavol VI. V roku 1984 jeho nástupca, Ján Pavol II. určil, že pália budú novovymenovaným arcibiskupom – metropolitom odovzdávané práve na slávnosť apoštolov Petra a Pavla. Pálium nosí aj samotný pápež.
O baránky určené pre túto úlohu sa starajú trapistiskí mnísi v prirímskom opátstve Tre Fontane. Deň pred požehnaním a „audienciou“ u pápeža ich prevezmú rehoľnice Svätej rodiny z Nazareta, ktoré ich pripravia na toto stretnutie. Viac tu.
Svätá Agnesa sa narodila okolo roku 290 v Ríme. Keď sa odmietla poddať synovi rímskeho prefekta a obetovať bohom, bola asi v roku 305 umučená. Podľa legendy sa neskôr zjavila svojim rodičom s baránkom v náručí a oznámila im, že je spasená v nebi. Pochovaná je v katakombách, nad ktorými dnes stojí bazilika nesúca jej meno. Práve v nej sú baránky každoročne požehnávané a následne odvedené k pápežovi.
Tlačové stredisko Svätej stolice sa v tlačovej správe o tejto udalosti dopustilo chyby, keď uviedlo, že baránky požehnal pápež Ján Pavol II. Nesprávny údaj bol následne opravený.
Imrich Gazda
Foto: trainwife1962.wordpress.com
 Tlačové stredisko Svätej stolice dnes oznámilo, že pápež Benedikt XVI. promulgoval dekrét o zázraku vykonanom na príhovor svojho predchodcu. Dal tak definitívnu bodku za procesom blahorečenia. 1. mája osobne vyhlási Jána Pavla II. za blahoslaveného.
Aj keď v posledných týždňoch nabralo dianie okolo blahorečenia Jána Pavla II. na obrátkach, dnešné „áno“ zo strany Benedikta XVI. je trochu prekvapujúce. Kardináli a biskupi z Kongregácie pre kauzy svätých totiž odobrili zázrak Jána Pavla II. len pred troma dňami. Benedikt XVI. sa rozhodol svoje rozhodnutie neoddiaľovať a dnes dopoludnia prijal prefekta kongregácie, kardinála Angela Amata, aby definitívne uzavrel celý proces. Okrem zázraku svojho predchodcu potvrdil aj zázraky talianskej rehoľnice Antonie Maria Verna (1773 – 1838) a talianskeho laika Giuseppeho Toniolu (1845 – 1918), martýrstvo piatich rehoľníc zavraždených v Bosne a Hercegovine v decembri 1941 a „hrdinské cnosti“ ďalších piatich adeptov blahorečenia.
Ako si všimol aj vatikanista talianskeho denníka Il Giornale Andrea Tornielli, beatifikačná slávnosť bude prebiehať v symbolický deň. 1. máj je totiž Nedeľou Božieho milosrdenstva, ktorá sa slávi od roku 2000 práve na základe rozhodnutia Jána Pavla II. Je to zároveň deň pracujúcich, ku ktorým v mladosti patril aj budúci pápež a ku ktorým mal osobitný vzťah aj počas svojho pontifikátu. Téme práce venoval osobitnú encykliku Laborem exercens (1981). Blahorečenie Jána Pavla II. bude po minuloročnom blahorečení kardinála Johna Henryho Newmana len druhou beatifikačnou slávnosťou, ktorú osobne povedie Benedikt XVI.
Proces blahorečenia Jána Pavla II. sa začal už necelé tri mesiace po jeho smrti. Diecézna fáza procesu prebiehala od júna 2005 do apríla 2007. Kongregácia pre kauzy svätých 4. mája 2007 potvrdila jeho kánonickú platnosť. V júni 2009 zaujala teologická komisia kongregácie pozitívne stanovisko k tzv. Positio, t.j. ku spisu obsahujúcemu všetky dokumenty a svedectvá zhromaždené počas diecéznej fázy beatifikačného procesu. V novembri toho roku tak urobili aj kardináli a biskupi z kongregácie, takže 19. decembra 2009 mohol pápež Benedikt XVI. promulgovať dekrét o hrdinských cnostiach svojho predchodcu.
Nevyhnutnou podmienkou blahorečenia, ak adept nezomrel pre vieru mučeníckou smrťou, je uznanie zázraku vykonaného na jeho príhovor. Lekárska komisia, ktorej predsedal osobný lekár súčasného pápeža Patrizio Polisca, potvrdila nevysvetliteľnosť uzdravenia francúzskej rehoľnice Marie Simon-Pierre na príhovor Jána Pavla II. 21. októbra 2010. Teológovia z Kongregácie pre kauzy svätých tak jednohlasne urobili 14. decembra 2010 a kardináli a biskupi, opäť jednohlasne, 11. januára 2011.
Imrich Gazda
Foto: wikipedia.sk
Súvisiace články:
Ján Pavol II. bude blahorečený
Jána Pavla II. delí od blahorečenia posledný krok
Ďalšie články o osobe Jána Pavla II. a jeho blahorečený na blogu Svet kresťanstva tu.
 Kardináli a biskupi, ktorí sú členmi Kongregácie pre kauzy svätých, včera „odklepli“ zázračnosť uzdravenia francúzskej rehoľnice Marie Simon-Pierre na príhovor zosnulého pápeža Jána Pavla II. Je už len na Benediktovi XVI., aby pridal svoj podpis a jeho predchodca môže byť blahorečený. S určitosťou už v tomto roku.
„Posledná prekážka bola prekonaná.“ Týmito slovami začína svoj dnešný článok vatikanista talianskeho denníka Il Giornale Andrea Tornielli, ktorý o rozhodnutí kardinálov a biskupov informoval. Vatikán síce zatiaľ nevydal žiadne oficiálne stanovisko, ale to možno očakávať až po tom, čo Benedikt XVI. prijme prefekta kongregácie, kardinála Angela Amata a podpíše dekrét o blahorečení. Jednotlivé etapy beatifikačného procesu Svätá stolica oficiálne nekomentovala ani doteraz.
Podľa informácií vatikanistu Tornielliho, rozhodnutie kardinálov a biskupov bolo jednohlasné. Oveľa problematickejším bol predchádzajúci krok, a to potvrdenie nevysvetliteľnosti zázraku lekárskou komisiou zriadenou Kongregáciou pre kauzy svätých. Ako som nedávno napísal na portáli Postoy.sk, jeden zo siedmich členov komisie, ktorej predsedá osobný lekár Benedikta XVI. Patrizio Polisca, mal podozrenie, že diagnóza záhadne vyliečenej rehoľnice bola určená nepresne a sestra netrpela Parkinsonovou chorobou, ale neurologickým onemocnením, ktoré sa na Parkinsona veľmi podobá, no je liečiteľné. V tom prípade jej uzdravenie dva mesiace po smrti Jána Pavla II. nemuselo byť výsledkom „nebeského zákroku“, ale dôsledkom normálnej liečby.
Aby boli odstránené akékoľvek pochybnosti, Kongregácia pre kauzy svätých sa rozhodla požiadať o vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku, ktorý mal potvrdiť správnosť diagnózy. Jeho výsledky skeptického lekára presvedčili k súhlasnému stanovisku. Viac sa dočítate v článku Jána Pavla II. delí od blahorečenia posledný krok.
Imrich Gazda
Foto: wikipedia.org
 Autoplagiátorstvo. Týmto termínom sa v akademických kruhoch označuje „opakovanie vlastných myšlienok, textov a článkov bez uvedenia pôvodného zdroja“. Čohosi podobného sa vo svojej homílii na slávnosť Zjavenia Pána dopustil aj pápež Benedikt XVI.
Tém, ktorým sa pápež vo svojom príhovore venoval, bolo niekoľko. Herodes, vykladači Písma, mudrci, úvahy nad významom betlehemskej hviezdy... Tak ako býva zvykom, aj tentoraz vynikalo pápežovo posolstvo teologickou hĺbkou, aktuálnosťou a jasným morálnym odkazom. Lepšie informovaného poslucháča, resp. čitateľa však mohla zaraziť nápadná podobnosť tejto homílie s inou, ktorú Benedikt XVI., ešte ako kardinál, predniesol pred sedemnástimi rokmi.
České vydanie vianočných kázní Josepha Ratzingera, ktoré vyšlo pod názvom Vánoční promluvy (Karmelitánské nakladatelství 2007, 69 s., ISBN 978-80-7195-140-7) obsahuje aj text z roku 1994 prednesený na slávnosť „Troch kráľov“. Jeho názov znie Viděli jsme jeho hvězdu (s. 51-59) a obsahuje presne tie isté témy ako kázeň, ktorá zaznela v Bazilike sv. Petra v Ríme pred niekoľkými dňami. Prekvapuje tiež pomerne veľké množstvo takmer totožných viet a myšlienkových celkov. Vo svojej tohtoročnej homílii však Benedikt XVI. inšpiráciu starším textom nespomenul.
Na tom, že svoje staršie práce pápež nanovo rozpracúva a inovuje, nie je nič prekvapujúce. Vzhľadom na ich nadčasovosť je to dokonca obohacujúce. Povestným sa stalo dnes už legendárne slovné spojenie „diktatúra relativizmu“, ktorého viacnásobné používanie napomohlo zvýrazniť jeho obsah a závažnosť. Napokon, množstvo kňazov koná podobne. Homília navyše nie je akademickou prácou.
Napriek tomu, opakovanie tej istej kázne bez výraznejšej modifikácie pôsobí minimálne neprofesionálne. Tým skôr, ak sa toho dopustí osobnosť, ktoré nie je len vychýreným intelektuálom, ale aj hlavou Katolíckej cirkvi.
Marián Sekerák
Foto: radiovaticana.cz
 Chorvátsko, Svetové dni mládeže v Madride, Nemecko, Benin, prekvapivá „púť náboženstiev“ do Assisi a niekoľko návštev talianskych miest. Takto vyzerá cestovný harmonogram čoskoro 84-ročného pápeža Benedikta XVI. v roku 2011.
Na Benedikta XVI. čaká 4+1 zahraničných ciest, teda presne toľko, koľko ich bolo v roku 2010. Jedinou, ktorá sa uskutoční mimo európskeho kontinentu, bude trojdňová návšteva Beninu 18. - 20. novembra. Dôvodom je 150. výročie evanjelizácie krajiny. Po Kamerune a Angole, do ktorých pápež zavítal v marci 2009, sa stane treťou africkou krajinou, ktorú súčasný pápež navštívi. Tropický pobrežný štát s približne 9 miliónmi obyvateľov v najnovšom hodnotení OSN obsadil 134. miesto z hľadiska ľudského rozvoja.
Počas tejto návštevy bude odovzdaná aj posynodálna apoštolská exhortácia, ktorá bude sumárom druhej mimoriadnej synody o Afrike, ktorá sa konala v Ríme 4. - 25. októbra 2009 na tému Cirkev v Afrike v službe zmierenia, spravodlivosti a pokoja. Je pravdepodobné, že v dokumente pápež zdôrazní potrebu jednoty a bratského spolunažívania národov Afriky, ako to vyjadril aj vo svojej homílii na záver spomínanej synody. „Cirkev je Božia rodina, v ktorej nemôže jestvovať rozdelenie založené na etnických, jazykových alebo kultúrnych skupinách,“ povedal pri tejto príležitosti. Práve národnostne a jazykovo mimoriadne pestrý Benin, ktorý je prototypom priemernej africkej krajiny, môže byť príležitosťou pre zdôraznenie týchto výziev.
Tretia a zároveň prvá. Aj takýto prívlastok by mohla mať pápežova cesta do Spolkovej republiky Nemecko, ktorá sa uskutoční 22. - 25. septembra. Už po tretíkrát (2005, 2006, 2011) vstúpi Joseph Ratzinger do svojej rodnej vlasti ako rímsky biskup. Tentokrát však pôjde o historicky prvú štátnickú, nie len pastoračnú návštevu Nemecka. Počas nej zavíta do Berlína, kde s veľkou pravdepodobnosťou absolvuje aj stretnutie s najvyššími politickými predstaviteľmi. Svojich krajanov osloví aj v bývalej východonemeckej diecéze Erfurt a v arcidiecéze Freiburg im Breisgau, na čele ktorej stojí arcibiskup Robert Zoellitsch, súčasný predseda Konferencie biskupov Nemecka.
Ústrednou udalosťou začínajúceho sa roku budú v itinerári pápežových ciest aj 26. svetové dni mládeže (WYD), na ktorých bude Benedikt XVI. participovať 18. - 21. augusta. Témou najväčšej akcie katolíckej mládeže z celého sveta bude citát z listu apoštola Pavla Kolosanom (2, 7) „Zakorenení a postavení v Ježišovi Kristovi, upevnení vo viere“. Po Kolíne nad Rýnom (2005) a Sydney (2008) pôjde o tretie svetové dni mládeže, ktorých sa Benedikt XVI. zúčastní. Je zjavné, že WYD sa uňho tešia veľkej obľube. Svedčia o tom aj jeho slová z nedávno vydanej knihy rozhovorov Svetlo sveta: „Keď rozmýšľam o tom, koľko mladých ľudí stretáva nový štartovací bod a žije podľa neho, koľko radosti je po tejto udalosti, ale tiež aké množstvo spomienok sa objaví počas WYD, musím povedať, že to, čo sa tu deje je čosi, čo nedokážeme vytvoriť my sami.“
Medzi cesty prevažne regionálneho a miestneho významu možno zaradiť dvojdňovú návštevu Chorvátska 4. - 5. júna a o pár dní neskôr špecifickú jednodňovú „zahraničnú“ cestu do diecézy San Marino-Montefeltro. Jedným z hlavných bodov pápežovho programu v Záhrebe, hlavnom meste Chorvátska, bude uctenie si ostatkov kardinála Alojza Viktora Stepinaca, ktorého v roku 1998 beatifikoval Ján Pavol II. Vzhľadom na stále prebiehajúci proces kanonizácie je nepravdepodobné, že ho Benedikt XVI. Už počas tejto návštevy vyhlási za svätého.
Zahraničné apoštolské cesty budú doplnené návštevami rozličných miest v Taliansku. Medzi ne budú patriť Benátky a starobylé mesto Aquilea, ktoré navštívi 7. - 8. mája, 26 rokov po návšteve Jána Pavla II. Taliansky národný eucharistický kongres bude za účasti pápeža zakončený v Ancone 11. septembra. Návšteve kalábrijskej diecézy Lamezia Terme a kartuziánskeho kláštora Serra San Bruno, kde je pochovaný zakladateľ rehole, sv. Bruno, venuje Benedikt XVI. 9. október. Pôjde tak po stopách svojho predchodcu Jána Pavla II., ktorý toto miesto navštívil v roku 1984.
K týmto dávnejšie oznámeným apoštolským cestám pribudla na Nový rok jedna neočákavaná. Po modlitbe Anjel Pána Benedikt XVI. oznámil, že sa v októbri ako pútnik vydá do Assisi a predstaviteľov kresťanských cirkví, svetových náboženstiev, ale aj všetkých ľudí dobrej vôle vyzval, aby pripojili sa k nemu. Touto púťou si chce pápež pripomenúť podobné stretnutie, ktoré v roku 1986, teda pred 25. rokmi zvolal Ján Pavol II. Súvisí tiež s jeho novoročným posolstvom k svetovému dňu pokoja, ktoré má názov "Náboženská sloboda – cesta k pokoju". V neposlednom rade ide nesporne aj o reakciu na tvrdé protikresťanské ataky zo strany moslimských a hinduistických radikálov v Pakistane, Indii, Iraku a naposledy v Egypte. „Kto je na ceste k Bohu, nemôže neodovzdávať pokoj. Kto vytvára pokoj, nemôže sa nepribližovať k Bohu. Pozývam vás, aby ste už odteraz sprevádzali svojou modlitbou túto iniciatívu,“ uviedol po modlitbe Anjel Pána Benedikt XVI.
Marián Sekerák, Imrich Gazda
Zdroj: Radio Vaticana
Foto: wikipedia.org
 Niekoľko dní pred vianočnými sviatkami prijal pápež Benedikt XVI. na tradičnej koncoročnej audiencii členov rímskej kúrie. Vo svojom príhovore sa dotkol viacerých významných udalostí, ktoré cirkvou hýbali v uplynulom roku. Najväčší priestor venoval sexuálnym škandálom, absencii morálneho konsenzu a rastúcej kristianofóbii.
„Svet so všetkými jeho novými nádejami a možnosťami je zároveň sužovaný pocitom, že morálny konsenzus sa rozplýva; konsenzus, bez ktorého právne a politické štruktúry nefungujú a pokusy o ich záchranu sa zdajú byť odsúdené k neúspechu,“ uviedol pápež v úvode vyše polhodinového príhovoru, pričom dnešnú situáciu prirovnal k obdobiu úpadku rímskej ríše. Následne priznal, že v čase veľkých súžení, ktorým bola cirkev v uplynulom roku vystavená, mu na myseľ a pery neustále prichádzali slová „Prebuď, Pane, svoju silu a príď“ (Excita, Domine, potentiam tuam, et veni). Toto starobylé adventné zvolanie má svoj pôvod práve v období rozvratu Ríma.
Musíme...
Najväčšou ranou pre cirkev boli v tomto roku sexuálne zločiny kňazov, ktoré vyšli najavo „v pre nás nepredstaviteľnom rozsahu“. Pápež upozornil na paradox, že sa tak stalo práve v Roku kňazov, ktorý „dopadol výrazne odlišne ako sme očakávali“. Svoje pocity vyjadril citovaním vízie slávnej stredovekej mystičky Hildegardy z Bingenu, ktorej venoval aj jednu zo svojich tohtoročných stredajších katechéz: „Vo vízii sv. Hildegardy je tvár cirkvi pokrytá prachom. Jej šaty sú roztrhané – vinou kňazov. Tak ako to ona videla a vyjadrila, tak sme to vnímali v tomto roku. Musíme prijať toto pokorenie ako výzvu k pravde a volanie k obnove. Len pravda zachraňuje. Musíme sa pýtať, čo môžeme urobiť, aby sme čo najviac napravili nespravodlivosť, ku ktorej došlo. Musíme sa pýtať, čo bolo chybné v našom hlásaní, v našom spôsobe kresťanského bytia, že sa čosi takéto mohlo stať. Musíme nájsť novú rozhodnosť pre vieru a dobro. Musíme byť schopní pokánia. Musíme sa pokúsiť urobiť všetko možné v príprave kňazstva, pretože táto vec sa už viac nemôže stať.“
Po tejto naliehavej výzve sa pápež poďakoval všetkým kňazom, ktorí sú v týchto časoch svedkami krásy kňazského života. Zároveň, tak ako aj v tohtoročnom Pastierskom liste írskym katolíkom, zdôraznil, že obžaloba musí zaznievať nielen na adresu hriešnych kňazov, ale aj na adresu spoločnosti, ktorá stále viac vníma obchod s detskou pornografiou ako čosi normálne, ktorá toleruje sexuálnu turistiku, v ktorej sa rozvíja obchod s narkotikami, symbol diktatúry mamony.
Objektívne morálne princípy existujú
V analýze dôvodov sexuálnych deliktov príslušníkov kléru išiel Benedikt XVI. ešte ďalej a predostrel ich ideologické základy. Spoločenská akceptácia pedofílie v 70. rokoch bola podľa neho dôsledkom prevráteného chápania mravného étosu, ktorý sa nevyhol ani katolíckej teológii. Existencia objektívneho dobra a zla bola popretá a nahradená ich subjektívnym chápaním. „Morálka bola nahradená kalkulom dôsledkov a tým prestáva existovať.“ Do tohto názorového kontextu však s „prorockou silou“ vstúpila encyklika Jána Pavla II. Veritatis splendor (1993), ktorá odmietla hodnotenie dobra skutku len na základe jeho prospešnosti.
V tomto kontexte Benedikt XVI. pripomenul aj svoju „nezabudnuteľnú cestu“ do Veľkej Británie, najmä dva body programu – príhovor k spoločenským elitám vo Westminister Hall a blahorečenie kardinála Johna Henryho Newmana. „Alexis de Tocqueville svojho času pozoroval, že v Amerike bola demokracia možná a funkčná, pretože existoval morálny konsenzus, na ktorom sa, naprieč jednotlivými denomináciami, zhodli všetci. Iba ak existuje takýto konsenzus na tom, čo je podstatné, môže fungovať ústava a právo. Tento základný konsenzus, ktorý vychádza z kresťanského odkazu, je v nebezpečenstve tam, kde na jeho miesto, miesto mravného rozumu, nastupuje účelová racionalita, o ktorej som hovoril pred chvíľou. Ona v skutočnosti zaslepuje rozum voči tomu, čo je podstatné,“ pripomenul pápež niektoré myšlienky zo svojho westministerského príhovoru a dodal, že boj proti takémuto zaslepeniu rozumu by mal spájať všetkých ľudí dobrej vôle. „V hre je budúcnosť sveta.“
Mentalita účelovosti ohrozuje podľa Benedikta XVI. aj veriacich ľudí, ktorí pri rozhodovaní vnímajú svedomie ako poslednú a zároveň subjektívnu inštanciu. Akoby neexistovali žiadne objektívne kritériá. „Newmanova koncepcia svedomia je diametrálne odlišná. Pre neho je svedomie ľudskou schopnosťou pravdy, schopnosťou rozpoznať v rozhodujúcich oblastiach svojej existencie, ako je náboženstvo a morálka, pravdu, pravdu s veľkým P,“ konštatoval Benedikt XVI. s tým, že táto Pravda nás zároveň zaväzuje k jej nasledovaniu.
Prebudiť vieru
Poslednou veľkou témou, ktorej sa Benedikt XVI. dotkol vo svojom príhovore, bolo rastúce prenasledovanie kresťanov, k čomu ho podnietila októbrová biskupská synoda o Blízkom východe. „V súčasnej dobre sú kresťania najutláčanejšou a najprenasledovanejšou menšinou. Celé storočia pokojne nažívali spolu s pre nich blízkymi židmi a moslimami. Počas synody sme si vypočuli múdre slová poradcu muftiho Libanonskej republiky odsudzujúce skutky násilia voči kresťanom. Povedal, že zraňovaním kresťanov zraňujeme sami seba. Bohužiaľ, takéto a podobné hlasy rozumu, za ktoré sme hlboko vďační, sú príliš slabé,“ konštatoval Benedikt XVI. Napriek tejto dramatickej situácii chcú byť blízkovýchodní kresťania ľuďmi dialógu, odpustenia a zmierenia
Odpoveď na pomenované výzvy je podľa Benedikta XVI. len jedna: prebudenie viery. Na výkrik apoštolov na rozbúrenom mori „Pane, zachráň nás, hynieme!“ prebudený Ježiš odpovedal: „Čo sa bojíte, vy maloverní?!“ (porov. Mt 8, 23-27). „Chcel tým povedať: vo vás samých spala viera,“ interpretoval slová Matúšovho evanjelia Benedikt XVI. a dodal: „To isté chce povedať aj nám. Aj v nás tak často viera spí.“
Imrich Gazda
 Pápež Benedikt XVI. dnes prijal abdikáciu slovinského kardinála Franca Rodého na pozíciu prefekta Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života. Na jeho miesto menoval brazílskeho arcibiskupa Joãa Braz de Aviza. Informovalo o tom Tlačové stredisko Svätej stolice.
Kardinál Rodé (na obr.) dosiahol kánonický vek 75 rokov, kedy je každý cirkevný hierarcha povinný abdikovať na svoju funkciu, už v septembri 2009. Benedikt XVI. sa však rozhodol ponechať ho naďalej vo funkcii.
Rodák z Ljubljany bol za kňaza vysvätený v roku 1960. Do služieb rímskej kúrie vstúpil v roku 1987 ako sekretár už zaniknutého Sekretariátu pre neveriacich. V roku 1993 sa stal sekretárom Pápežskej rady pre kultúru. Pápež Ján Pavol II. ho o štyri roky neskôr menoval za arcibiskupa Ljubljany. Späť do Ríma ho povolal v roku 2004, kedy bol poverený vedením Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života. V roku 2006 ho Benedikt XVI. menoval za kardinála.
Nový prefekt, ktorý v apríli dovŕši 64 rokov, je rodákom z brazílskeho mesta Matra. V rímskej kúrii je nováčikom, keďže doteraz pôsobil len v Brazílii, naposledy ako arcibiskup hlavného mesta Brasília. Momentálne je jediným zástupcom tejto najväčšej katolíckej krajiny v rímskej kúrii. Ako nový šéf vatikánskej kongregácie má istotu menovania za kardinála počas najbližšieho konzistória.
Imrich Gazda
 Tlačové stredisko Svätej stolice zverejnilo prehľad najvýznamnejších aktivít pápeža Benedikta XVI. a Svätej stolice v roku 2010 (tu, tu a tu).
Knihy, dokumenty a apoštolské cesty
Z ďalších dôležitých dokumentov možno spomenúť marcový Pastiersky list Benedikta XVI. írskym katolíkom zaoberajúci sa sexuálnymi škandálmi katolíckych kňazov a apoštolský list vo forme motu proprio o prevencii a zamedzení ilegálnych aktivít vo finančnej a monetárnej sfére, ktorým bol v predposledný deň roka zriadený nový úrad Dozoru finančných operácií a stanovené štyri nové príslušné zákony. Okrem týchto oficiálnych dokumentov vyšla koncom uplynulého roka aj očakávaná kniha rozhovorov nemeckého novinára Petra Seewalda s Benediktom XVI. pod názvom Svetlo sveta, ktorá vzbudila veľký rozruch kvôli pápežovým slovám na adresu používania prezervatívov. Do tlače bol odovzdaný aj druhý diel Ježiša Nazaretského. Okrem toho pod názvom Ježišovi priatelia vyšla kniha Benedikta XVI. určená deťom.
Blahorečenia, svätorečenia a audiencie
Aj v uplynulom roku pápež Benedikt XVI. na súkromných audienciách prijal viacero popredných svetových lídrov, napr. francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho, španielskeho premiéra Josého Luisa Zapatera, izraelského prezidenta Šimona Peresa, poľského prezidenta Bronislawa Komorowského, maďarského premiéra Viktora Orbana, gruzínskeho prezidenta Michaila Saakashviliho či libanonského premiéra Saada Rafica Haririho. Okrem nich sa Benedikt XVI. stretol s desiatkami veľvyslancov pri Svätej stolici začínajúcich svoju misiu a s tisíckami účastníkov stredajších generálnych audiencií.
Na návštevách „ad limina“ sa hlásili biskupi z Anglicka, Walesu, Škótska, Belgicka, škandinávskych krajín, Rumunska, Brazílie, Filipín, Sudánu, Burkiny Faso, Nigérie, Ugandy, Gambie, Libérie a Sierra Leone. Špeciálny charakter malo februárové stretnutie s írskymi biskupmi, ktoré bolo venované početným sexuálnym škandálom v tejto krajine. Jedným z výsledkom zasadania bolo začatie apoštolskej vizitácie írskych diecéz, seminárov a rehoľných spoločenstiev.
Zmeny v kardinálskom zbore a v rímskej kúrii
Personálne výmeny a úpravy organizačnej štruktúry sa dotkli aj rímskej kúrie. Najvýznamnejšou novinkou je zriadenie Pápežskej rady pre podporu novej evanjelizácie, na čelo ktorej Benedikt XVI. vymenoval talianskeho arcibiskupa Rina Fisichellu. Nové dikastérium vzniklo 21. septembra, kedy pápež podpísal „zriaďovaciu listinu“, apoštolský list vo forme motu proprio Ubicumque et semper.
Okrem toho došlo k výmenám na viacerých dôležitých postoch rímskej kúrie, pričom všetky boli vykonané z dôvodu dosiahnutia kánonického veku 75 rokov odchádzajúcich prefektov a predsedov. Novým prefektom Kongregácie pre biskupov sa stal kanadský kardinál Marc Ouellet, ktorý nahradil talianskeho kardinála Giovanniho Battistu Re. Brazílskeho kardinála Cláudia Hummesa na čele Kongregácie pre klérus vystriedal taliansky arcibiskup Mauro Piacenza. Nemeckého kardinála Waltera Kaspera, ktorý viedol Pápežskú radu pre napomáhanie jednoty kresťanov, zasa nahradil švajčiarsky biskup Kurt Koch. K zmene došlo aj vo vedení Pápežskej rady Cor Unum. Nemeckého kardinála Paula Cordesa vystriedal guinejský arcibiskup Robert Sarah. Arcibiskupi Piacenza, Koch aj Sarah boli počas novembrového konzistória menovaní za kardinálov.
Napriek tomu, že kánonický vek dosiahol v decembri 2009 aj vatikánsky štátny sekretár, kardinál Tarcisio Bertone, pápež Benedikt XVI. ho začiatkom roka potvrdil vo funkcii.
K viacerým zmenám došlo aj na pozíciách sekretárov a podsekretárov jednotlivých úradov rímskej kúrie. Najzaujímavejším bolo menovanie laičky Flaminie Giovanelli do funkcie podsekretárky Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj a prvého čínskeho kňaza Savia Hon Tai-Faia do funkcie sekretára Kongregácie pre evanjelizáciu národov.
Výraznou obmenou prešiel v roku 2010 aj kardinálsky zbor. Koncom novembra Benedikt XVI. kreoval 24 nových kardinálov, z ktorých 20 môže voliť pápeža. Naopak, do večnosti sa odobralo šesť kardinálov: Armand Gaétan Razafindratandra (Madagaskar, 84 rokov), Tomáš Špidlík (Česká republika, 90), Paul Augustin Mayer (Nemecko, 98), Luigi Poggi (Taliansko, 92), Urbano Navarrete (Španielsko, 90) a Michele Giordano (Taliansko, 80). Všetci z dôvodu veku presahujúceho 80 rokov patrili medzi kardinálov – nevoličov.
|
Blogy známych vatikanistov
|
Tradičná postupnosť pri udeľovaní sviatostí kresťanskej iniciácie, teda krst, sväté prijímanie a birmovka, sa v arcibiskupstve Liverpool od roku 2013 zmení. Zmenou prejde tiež proces prípravy na ich prijatie. 
