Spoločnosťou v týchto dňoch hýbe kauza odpočúvania. Nehrozí toto nebezpečenstvo aj pri spovedi, kde sa ľudia mnohokrát priznávajú k ťažkým previneniam? K tomuto problému sa v minulosti vyjadril aj Vatikán a slovenskí biskupi. Na skúsenosti z praxe sme sa opýtali aj niekoľkých kňazov.

„Každý kňaz, ktorý spovedá, je pod veľmi prísnymi trestami viazaný zachovať absolútne tajomstvo, čo sa týka hriechov, z ktorých sa mu jeho kajúcnici vyznali. Ani nesmie použiť poznatky, ktoré získal pri spovedi o živote kajúcnikov,“ zhŕňa Katechizmus Katolíckej cirkvi (čl. 1467) nariadenia Kódexu kánonického práva (kán. 983 – 984) a Kódexu kánonov východných cirkví (kán. 1456).

Spovedné tajomstvo je v Katolíckej cirkvi prísne chránené. Jeho úmyselné porušenie kňazom je spojené s trestom exkomunikácie. Búrlivú reakciu predstaviteľov cirkvi predčasom vyvolal plán írskeho ministra vnútra Alan Shatter a ministerky pre deti Frances Fitzgerald predložiť zákon, ktorý by zaväzoval kňazov ohlásiť sexuálne delikty aj v prípade, že by sa o nich dozvedeli počas spovede.

Čo však v prípade, že kňaz nevie, že je obeťou nejakej hry, napr. tajného nahrávania? „V roku 2000 bola v Kolumbii veľká kauza spojená s odpočúvaním pri spovedi. Jeden novinár sa spovedal, že je homosexuál a nahrával odpovede a rady kňazov,“ hovorí pre Svet kresťanstva rehoľník - augustinián Juraj Pigula. Vatikánska Kongregácia pre náuku viery pritom už v roku 1988 vydala Dekrét týkajúci sa tých, ktorí zverejňujú vyznanie pri spovedi. K problému sa kongregácia vrátila aj v minulom roku pri aktualizovaní tzv. Noriem o najzávažnejších deliktoch. V nich uvádza, že „súdu Kongregácie pre náuku viery je vyhradený aj najťažší delikt spočívajúci v zaznamenaní pomocou akéhokoľvek technického prostriedku alebo v zlomyseľnom rozširovaní pomocou spoločenských komunikačných prostriedkov vecí, ktoré povedal spovedník alebo penitent pri sviatostnej spovedi, či už pravej alebo falošnej“. Ten, kto spácha takýto delikt, má byť „potrestaný podľa závažnosti deliktu, nevynímajúc prepustením z klerického stavu alebo depozíciou, ak ide o klerika“.

Hovorca KBS Jozef Kováčik pre Svet kresťanstva zdôrazňuje, že „aj u nás biskupi upozornili kňazov, že by nemali do spovednice prinášať zapnutý mobil“. Podľa jeho slov by kňaz mal diskrétne a s citom informovať o možných rizikách aj človeka prichádzajúceho na spoveď. „Zároveň ide aj o vec slušnosti – ak niekomu počas spovede zazvoní mobil, nie je to príjemné a ani slušné,“ dodáva Kováčik.

Oslovení kňazi priznali, že – až na malé výnimky – mobil do spovednice nebrávajú. „Mám ho pri sebe len vtedy, keď naň zabudnem, inak ho nechávam v aute alebo ho vypnem,“ hovorí farár zo stredoslovenskej obce Stožok Vladimír Slovák. Podobne postupuje aj augustinián Juraj Pigula: „Mobil do miestnosti, kde spovedám, nikdy nenosím. Ak ho mám náhodou pri sebe, tak ho vypínam. Poznám prípady, že si kňazi počas spovede vybavujú sms. Ľudia to dokážu postrehnúť aj v tme spovednice.“

Opačným prípadom je správca podtatranskej farnosti Ždiar Miroslav Lettrich: „Doteraz som zvykol mať mobil pri sebe takmer vždy, najmä kvôli tomu, že mám v ňom kňazský breviár – a často sa ho práve v spovednici modlím. Zvonenie je, samozrejme, vždy vypnuté.“

Imrich Gazda

Foto: wikipedia.org, squidoo.com