streda, januára 05, 2011

Benedikt XVI. rímskej kúrii: Tvár cirkvi je pokrytá prachom

0 comments

Niekoľko dní pred vianočnými sviatkami prijal pápež Benedikt XVI. na tradičnej koncoročnej audiencii členov rímskej kúrie. Vo svojom príhovore sa dotkol viacerých významných udalostí, ktoré cirkvou hýbali v uplynulom roku. Najväčší priestor venoval sexuálnym škandálom, absencii morálneho konsenzu a rastúcej kristianofóbii.

„Svet so všetkými jeho novými nádejami a možnosťami je zároveň sužovaný pocitom, že morálny konsenzus sa rozplýva; konsenzus, bez ktorého právne a politické štruktúry nefungujú a pokusy o ich záchranu sa zdajú byť odsúdené k neúspechu,“ uviedol pápež v úvode vyše polhodinového príhovoru, pričom dnešnú situáciu prirovnal k obdobiu úpadku rímskej ríše. Následne priznal, že v čase veľkých súžení, ktorým bola cirkev v uplynulom roku vystavená, mu na myseľ a pery neustále prichádzali slová „Prebuď, Pane, svoju silu a príď“ (Excita, Domine, potentiam tuam, et veni). Toto starobylé adventné zvolanie má svoj pôvod práve v období rozvratu Ríma.

Musíme...
Najväčšou ranou pre cirkev boli v tomto roku sexuálne zločiny kňazov, ktoré vyšli najavo „v pre nás nepredstaviteľnom rozsahu“. Pápež upozornil na paradox, že sa tak stalo práve v Roku kňazov, ktorý „dopadol výrazne odlišne ako sme očakávali“. Svoje pocity vyjadril citovaním vízie slávnej stredovekej mystičky Hildegardy z Bingenu, ktorej venoval aj jednu zo svojich tohtoročných stredajších katechéz: „Vo vízii sv. Hildegardy je tvár cirkvi pokrytá prachom. Jej šaty sú roztrhané – vinou kňazov. Tak ako to ona videla a vyjadrila, tak sme to vnímali v tomto roku. Musíme prijať toto pokorenie ako výzvu k pravde a volanie k obnove. Len pravda zachraňuje. Musíme sa pýtať, čo môžeme urobiť, aby sme čo najviac napravili nespravodlivosť, ku ktorej došlo. Musíme sa pýtať, čo bolo chybné v našom hlásaní, v našom spôsobe kresťanského bytia, že sa čosi takéto mohlo stať. Musíme nájsť novú rozhodnosť pre vieru a dobro. Musíme byť schopní pokánia. Musíme sa pokúsiť urobiť všetko možné v príprave kňazstva, pretože táto vec sa už viac nemôže stať.“


Po tejto naliehavej výzve sa pápež poďakoval všetkým kňazom, ktorí sú v týchto časoch svedkami krásy kňazského života. Zároveň, tak ako aj v tohtoročnom Pastierskom liste írskym katolíkom, zdôraznil, že obžaloba musí zaznievať nielen na adresu hriešnych kňazov, ale aj na adresu spoločnosti, ktorá stále viac vníma obchod s detskou pornografiou ako čosi normálne, ktorá toleruje sexuálnu turistiku, v ktorej sa rozvíja obchod s narkotikami, symbol diktatúry mamony.

Objektívne morálne princípy existujú
V analýze dôvodov sexuálnych deliktov príslušníkov kléru išiel Benedikt XVI. ešte ďalej a predostrel ich ideologické základy. Spoločenská akceptácia pedofílie v 70. rokoch bola podľa neho dôsledkom prevráteného chápania mravného étosu, ktorý sa nevyhol ani katolíckej teológii. Existencia objektívneho dobra a zla bola popretá a nahradená ich subjektívnym chápaním. „Morálka bola nahradená kalkulom dôsledkov a tým prestáva existovať.“ Do tohto názorového kontextu však s „prorockou silou“ vstúpila encyklika Jána Pavla II. Veritatis splendor (1993), ktorá odmietla hodnotenie dobra skutku len na základe jeho prospešnosti.

V tomto kontexte Benedikt XVI. pripomenul aj svoju „nezabudnuteľnú cestu“ do Veľkej Británie, najmä dva body programu – príhovor k spoločenským elitám vo Westminister Hall a blahorečenie kardinála Johna Henryho Newmana. „Alexis de Tocqueville svojho času pozoroval, že v Amerike bola demokracia možná a funkčná, pretože existoval morálny konsenzus, na ktorom sa, naprieč jednotlivými denomináciami, zhodli všetci. Iba ak existuje takýto konsenzus na tom, čo je podstatné, môže fungovať ústava a právo. Tento základný konsenzus, ktorý vychádza z kresťanského odkazu, je v nebezpečenstve tam, kde na jeho miesto, miesto mravného rozumu, nastupuje účelová racionalita, o ktorej som hovoril pred chvíľou. Ona v skutočnosti zaslepuje rozum voči tomu, čo je podstatné,“ pripomenul pápež niektoré myšlienky zo svojho westministerského príhovoru a dodal, že boj proti takémuto zaslepeniu rozumu by mal spájať všetkých ľudí dobrej vôle. „V hre je budúcnosť sveta.“

Mentalita účelovosti ohrozuje podľa Benedikta XVI. aj veriacich ľudí, ktorí pri rozhodovaní vnímajú svedomie ako poslednú a zároveň subjektívnu inštanciu. Akoby neexistovali žiadne objektívne kritériá. „Newmanova koncepcia svedomia je diametrálne odlišná. Pre neho je svedomie ľudskou schopnosťou pravdy, schopnosťou rozpoznať v rozhodujúcich oblastiach svojej existencie, ako je náboženstvo a morálka, pravdu, pravdu s veľkým P,“ konštatoval Benedikt XVI. s tým, že táto Pravda nás zároveň zaväzuje k jej nasledovaniu.

Prebudiť vieru
Poslednou veľkou témou, ktorej sa Benedikt XVI. dotkol vo svojom príhovore, bolo rastúce prenasledovanie kresťanov, k čomu ho podnietila októbrová biskupská synoda o Blízkom východe. „V súčasnej dobre sú kresťania najutláčanejšou a najprenasledovanejšou menšinou. Celé storočia pokojne nažívali spolu s pre nich blízkymi židmi a moslimami. Počas synody sme si vypočuli múdre slová poradcu muftiho Libanonskej republiky odsudzujúce skutky násilia voči kresťanom. Povedal, že zraňovaním kresťanov zraňujeme sami seba. Bohužiaľ, takéto a podobné hlasy rozumu, za ktoré sme hlboko vďační, sú príliš slabé,“ konštatoval Benedikt XVI. Napriek tejto dramatickej situácii chcú byť blízkovýchodní kresťania ľuďmi dialógu, odpustenia a zmierenia

Odpoveď na pomenované výzvy je podľa Benedikta XVI. len jedna: prebudenie viery. Na výkrik apoštolov na rozbúrenom mori „Pane, zachráň nás, hynieme!“ prebudený Ježiš odpovedal: „Čo sa bojíte, vy maloverní?!“ (porov. Mt 8, 23-27). „Chcel tým povedať: vo vás samých spala viera,“ interpretoval slová Matúšovho evanjelia Benedikt XVI. a dodal: „To isté chce povedať aj nám. Aj v nás tak často viera spí.“

Imrich Gazda


Diskusia
0 comments
Ďakujem za Vaše reakcie!

Zverejnenie komentára

Odoberaj RSS kanál

Avema Po stopach apostola Pavla


,

Facebook

Archív blogu