štvrtok, decembra 30, 2010

Zabudnite na latinu. Jazykom cirkvi je taliančina

1 comments

Napriek tomu, že latinčina je stále oficiálnym jazykom Katolíckej cirkvi, v praxi ju úplne nahradila taliančina. Vo svojej štúdii to tvrdí taliansky profesor Franco Pierno.


„Taliančina je vnímaná nie len ako jazyk Vatikánu, ale aj ako univerzálny jazyk teológie a magistéria. Taliančina je rozsiahlo používaná medzinárodnou komunitou teológov ako jazyk zdieľania a komunikácie,“ píše vo svojej štúdii Medzi všeobecnosťou a lokálnymi kompromismi. Vatikán a taliančina Franco Pierno z katedry talianskych štúdií Torontskej univerzity. Text je súčasťou publikácie Taliančina v cirkvi medzi minulosťou a prítomnosťou, ktorá je ovocím spolupráce Spoločnosti Dante Alighieri, Cruscovej akadémie a Veľvyslanectva Talianskej republiky pri Svätej stolici.

Aj keď sa oficiálne vydania pápežských dokumentov či liturgických kníh aj dnes tlačia v latinčine, skutočnou „angličtinou katolíckeho sveta“ je už dlhý čas taliančina. Prvé vydanie L´Osservatore Romano z 1. júla 1861 vyšlo v taliančine, pričom dodnes hlavné vydanie tohto vatikánskeho denníka vychádza v taliančine. Tá dominuje aj Vatikánskemu rozhlasu, oficiálnemu webu Svätej stolice či výučbe na pápežských univerzitách. Autor štúdie cituje aj nedávne výskumy, ktoré potvrdili, že až 40% obyvateľov Vatikánu sa hlási k taliančine.

Profesor Pierno spomína aj symbolický moment, keď pápež Benedikt XVI. počas návštevy Osvienčimu v máji 2006 použil pri spomienke na obete, ktoré rozprávali mnohými jazykmi práve taliančinu, čo odôvodnil tým, že ide o univerzálny jazyk cirkvi.

Imrich Gazda


utorok, decembra 28, 2010

Vatikán: Použitie prezervatívu pri manželskom styku je neprípustné

0 comments

Kongregácia pre náuku viery vydala niekoľko dní pred Vianocami nótu (český preklad tu) s názvom K banalizácii sexuality s podtitulom K niektorým interpretáciám Svetla sveta. Kongregácia v nej upresňuje medializované vyjadrenia Benedikta XVI. k používaniu prezervatívov, ktoré prezentoval v knihe rozhovorov Svetlo sveta.


Dokument bývalého Svätého ofícia vydaný ako reakcia na „rôzne nesprávne interpretácie, ktoré vyvolali zmätok ohľadom postoja Katolíckej cirkvi k niektorým otázkam sexuálnej morálky“ je definitívnou bodkou za dohadmi, čo pápež svojimi slovami „o ospravedlniteľnosti používania prezervatívu v istých prípadoch, napr. pri prostitúcii“ myslel. Podľa nóty vyjadrenia Benedikta XVI. „v skutočnosti nepredstavujú zmenu morálnej náuky ani pastoračnej praxe cirkvi“.

Dokument cituje článok 14 často spochybňovanej encykliky Pavla VI. o správnom spôsobe regulovania pôrodnosti Humanae vitae z roku 1968: „...treba vylúčiť akýkoľvek zásah, ktorý buď vzhľa­dom k predvídanému manželskému styku, alebo pri jeho usku­točňovaní, alebo v priebehu jeho prirodzených následkov sle­duje ako cieľ alebo ako prostriedok znemožniť splodenie života.“ Kongregácia nanovo zdôrazňuje, že manželský sexuálny styk je vždy zjednocujúci a zároveň prokreatívny a prípustné sú len metódy prirodzenej regulácie pôrodnosti. „Názor, ktorý by sa mohol zo slov Benedikta XVI. odvodiť, že v niektorých prípadoch je možné uchýliť sa k použitiu prezervatívu, aby sa predišlo nežiadanému tehotenstvu, je úplne svojvoľný a nezodpovedá jeho slovám, ani jeho mysleniu,“ píše sa v dokumente.

Okrem encykliky Humanae vitae cituje dokument kongregácie aj encykliku Jána Pavla II. o základných otázkach cirkevnej náuky o mravnosti Veritatis splendor z roku 1993, pričom sa odvoláva na články 75 – 77. V nich Ján Pavol II. odmietol tzv. proporcionalizmus alebo, ináč povedané, teóriu menšieho zla. „Svätý otec nepovedal, že prostitúciu za použitia prezervatívu si možno vybrať ako menšie zlo, ako to niekto tvrdil,“ píše sa v nóte. Prostitútky a prostitúti sa vždy ťažko previňujú proti šiestemu Božiemu prikázaniu (Nezosmilníš!). Ak sú si vedomí, že pri tom prenášajú vírus HIV, zároveň sa ťažko prehrešujú aj proti piatemu prikázaniu Desatora (Nezabiješ!). „Je nesporné, že ten, kto sa uchýli k použitiu prezervatívu, aby znížil ohrozenie života druhej osoby, usiluje sa o obmedzenie zla, ktorého sa dopúšťa svojím chybným konaním.“ Alebo ináč: neprehrešuje sa proti dvom, ale len proti jednému Božiemu prikázaniu. Práve to môže byť podľa Kongregácie pre náuku viery „prvý krok k úcte k životu druhých“, o ktorom v knihe Svetlo sveta hovoril pápež Benedikt XVI. „Aj keď zlo prostitúcie zostáva v celej svojej závažnosti,“ dodáva nóta.

Imrich Gazda

Foto: amazon.ca

streda, decembra 15, 2010

Čínska vlastenecká cirkev mení vedenie

0 comments

Vo vedení štátnej čínskej cirkvi došlo po nedávnom zasadaní Národného kongresu katolíckych reprezentantov k výrazným personálnym zmenám. Biskupov vysvätených so súhlasom Vatikánu striedajú biskupi bez súhlasu.

Stretnutia, ktoré sa konalo 7. – 9. decembra v Pekingu, sa zúčastnilo spolu 314 reprezentantov, vrátane 45 biskupov. Iné zdroje však uvádzajú 341 účastníkov a 64 biskupov. Bez ohľadu na množstvo zúčastnených bol kongres aklamačným vyjadrením jednoty časti čínskeho kléru s komunistickým vedením krajiny, čo dokazuje aj stretnutie účastníkov so štátnymi predstaviteľmi po skončení rokovaní. Nie náhodou došlo k tejto manifestácii lojality iba deň pred udelením Nobelovej ceny čínskemu disidentovi Liu Sia-poovi.

Hlavným bodom kongresu bola voľba nových lídrov dvoch oficiálnych čínskych katolíckych organizácií: Biskupskej konferencie Katolíckej cirkvi v Číne a Vlasteneckého združenia čínskych katolíkov. Oba tieto orgány však Svätá stolica jednoznačne odmieta. Novým predsedom biskupskej konferencie sa stal Joseph Ma Yinglin, ktorý na jar 2006 zasadol na jedenásť rokov uprázdnený biskupský stolec diecézy Kunming. Keďže jeho vysviacka sa neuskutočnila so súhlasom pápeža a nebola uznaná ani dodatočne, je momentálne exkomunikovaný. Pozíciu mu musel uvoľniť biskup Johan Fang Xinyao, ktorý má súhlas Vatikánu a delegáti ho zvolili do čela Vlasteneckého združenia čínskych katolíkov. Nelegálne vysvätení biskupi sa dostali aj do podpredsedníckych pozícií biskupskej konferencie. Priamou provokáciou voči Vatikánu bola voľba jej generálneho sekretára. Túto pozíciu obsadil biskup Joseph Guo Jincai, ktorý bol za biskupa vysvätený len pred niekoľkými týždňami a proti voľbe ktorého Svätá stolica veľmi ostro protestovala. Zoznam nového vedenia oboch orgánov tu.

Dôležitou správou pre čínskych veriacich však je, že aj exkomunikovaní biskupi "vykonávajú svoj úrad platne vo vysluhovaní sviatostí, dokonca aj keď tak činia nelegitímne“. Zdôraznil to ešte v roku 2007 pápež Benedikt XVI. vo svojom Liste čínskym katolíkom.

Agentúra AsiaNews prezentovala obavy miestnych katolíkov, že voľba nelegálne vysvätených biskupov do čela biskupskej konferencie predznamenáva riziko zvýšeného počtu biskupských svätení bez súhlasu Vatikánu. Tým sa počas uplynulých štyroch rokov darilo predchádzať. Podľa informácií citovanej agentúry boli desiatky biskupov násilím donútené zúčastniť sa zasadania národného kongresu. Ďalší sa snažili účasti vyhnúť “maródkou” alebo sa jednoducho ukryli. Niektorí biskupi, ktorí sa zasadania muesli zúčastniť, odmietli slúžiť omše so svojimi nelegálne vysvätenými kolegami. K najdramatickejšej situácii došlo v meste Hengshui v provincii Hebei, kde sa miestni veriaci brániaci svojho biskupa dostali do priamych stretov s políciou.

Marián Sekerák

Foto: Katarína Mardiaková

Súvisiaci článok: Čína hnevá zelený Vatikán

nedeľa, decembra 05, 2010

Ali Agca: Za atentátom na Jána Pavla II. bol Vatikán

2 comments

Autor atentátu na pápeža Jána Pavla II. opäť púta pozornosť. Ali Agca v nedávnom rozhovore pre tureckú televíziu TRT uviedol, že na vykonanie atentátu si ho najal vtedajší vatikánsky sekretár, kardinál Agostino Casaroli. Nová konšpiračná teória je podľa niektorých len lacnou reklamou na pripravované memoáre tureckého teroristu.

„Za pokusom zabiť pápeža bola určite vatikánska vláda, rozhodol o tom kardinál Agostino Casaroli, číslo dva vo Vatikáne,“ uviedol pre TRT bývalý člen teroristickej organizácie Siví vlci. „Pápeža som nemal zabiť, ale iba zraniť, aby sa potvrdilo jedno z fatimských posolstiev,“ povedal Agca, ktorý mal podľa vlastných slov za realizáciu atentátu zinkasovať 50 miliónov dolárov. „V tmavom oblečení a dobre oholený, so zvyčajným blúznivým pohľadom, zvyknutý miešať temné znamenia a hrozby, náznaky pravdy a bohaté lži,“ opisuje Agcu počas rozhovoru vatikanista talianskeho denníka Il Giornale Andrea Tornielli.

Cieľom kardinála Casaroliho, známeho tvorcu vatikánskej východnej politiky (Ostpolitik) a v rokoch 1979 – 1990 jedného z najbližších spolupracovníkov poľského pápeža, bolo nasmerovať stopu a hnev verejnosti na Moskvu. To sa podľa neho aj podarilo. O tom, kto stál za výstrelmi mal Ján Pavol II. vedieť už počas stretnutia so svojim atentátnikom v tom istom roku. V rozhovore Ali Agca viackrát spomínal aj bližšie nešpecifikovaného „pátra Michela“, ktorý mu mal s atentátom pomáhať a uistiť ho, že po dvoch rokoch väzenia bude prepustený.

„Pri Alim Agcovi sme už zvyknutí na jeho úplnú nespoľahlivosť, svoju verziu zmenil viac ako päťdesiatkrát,“ citoval denník Il Giornale sudcu Rosaria Priore, povereného posledným vyšetrovaním atentátu. Sudca Priore však zároveň priznal, že počas vyšetrovania bola preverovaná aj „vatikánska stopa“, ktorá však bola vylúčená.

Tvrdenia o zodpovednosti Vatikánu za atentát sa objavili už aj v minulosti. Vo svojej knihe Sir Sirri (Hriech hriechov) o tom píše ďalší bývalý člen Sivých vlkov Oral Celik, ktorý sa v deň atentátu tiež nachádzal na Námestí sv. Petra. To, že cieľom atentátu nebola vražda, ale len zranenie pápeža, tvrdí aj kriminológ Francesco Bruno. Skutok však nikdy nepripisoval Vatikánu, ale niektorej z východných tajných služieb.

Zdroj: Il Giornale

Foto: mirifica.net

Súvisiaci článok:
Pápežov atentátnik: Ja som večný Kristus

Odoberaj RSS kanál

Avema Po stopach apostola Pavla


,

Facebook