nedeľa, novembra 28, 2010

Tesný súboj o pozíciu predsedu amerických biskupov. Zvíťazili konzervatívci

0 comments

Od polovice novembra vedie amerických biskupov newyorský arcibiskup Timothy Michael Dolan. V tesnom a bezprecedentnom súboji porazil biskupa arizonského Tusconu Geralda F. Kicanasa. Výsledok je interpretovaný ako triumf konzervatívcov nad liberálmi.

Nikde na svete nie je súboj kultúry života a smrti taký vyostrený ako v USA. Zároveň nikde na svete tento zápas nepolarizuje biskupský zbor tak, ako v USA.

Víťazom až v treťom kole
V histórii Konferencie katolíckych biskupov USA (USCCB) sa o novom predsedovi nikdy nerozhodovalo dlhšie ako jedno kolo. Počas nedávnej voľby v Baltimore sa však rozhodlo až v treťom. Timothy M. Dolan zvíťazil nad Geraldom F. Kicanasom len tesne, v pomere hlasov 128:111. V prvom kole pritom dominoval Kicanas, ktorý získal 104 hlasov, kým Dolan len 84 a denverský arcibiskup Charles J. Chaput, ktorý nedávno navštívil aj Slovensko, len 20. Keďže ani jeden z kandidátov nezískal nadpolovičnú väčšinu, musela sa voľba opakovať. Výsledok naznačil, že voliči arcibiskupa Chaputa, ktorý je výraznou tvárou konzervatívnej časti amerických biskupov, sa presúvajú k Dolanovi. Ten získal už 118 hlasov, kým Kicanas opäť len 111 a Chaput 4. Ako rozhodujúce sa napokon ukázalo tretie kolo.

Ešte pred začatím samotnej voľby sa prítomným biskupom prihovoril doterajší predseda USCCB, chicagský kardinál Francis Eugene George a požiadal ich o väčšiu jednotu, poslušnosť a rešpekt pred katolíckym učením. „Nepriama výzva nehlasovať za Kincasa?“ opýtal sa vatikanista talianskeho denníka Il Foglio Paolo Rodari. Kameňom sváru medzi americkými biskupmi je v poslednom čase najmä prezident Barack Obama a jeho zdravotnícka reforma, ktorú, napriek nesúhlasu kardinála Georgea i samotného Vatikánu, podporila časť biskupov a ženských reholí.

Zaujímavosťou je, že len druhýkrát v histórii sa podpredsedom nestal porazený finalista. Počas najbližších troch rokov Dolanovou dvojkou bude arcibiskup kentuckého Louisvillu Joseph Edward Kurtz, ktorý v pomere hlasov 147:91 porazil arcibiskupa Chaputa. Výsledky volieb generálneho sekretára, pokladníka či predsedov šiestich komisií nájdete tu.

Pápežov vyšetrovateľ
Výber arcibiskupa Dolana nemožno označiť za náhodný. Za sebou má bohaté skúsenosti ako sekretár apoštolskej nunciatúry vo Washingtone, rektor Pápežského severoamerického kolégia v Ríme či ako profesor na niekoľkých amerických a rímskych univerzitách. Do svojho menovania za arcibiskupa New Yorku vo februári 2009 zastával funkciu pomocného biskupa St. Louis a neskôr arcibiskupa Milwaukee. Viac o jeho živote tu.

Do úradu newyorského arcibiskupa pritom Dolan nenastupoval s povesťou konzervatívca. Svojim kritikom sa zavďačil až tvrdým postupom pri vyšetrovaní sexuálnych škandálov a nečakane ráznej obrane pápeža Benedikta XVI., ktorého The New York Times obvinil z ich krytia. Arcibiskup Dolan vtedy svojím povestným ironickým tónom vyhodil denníku na oči, že jeho jedinou kratochvíľou je antikatolicizmus. „Nedávne smutné škandály kňazského sexuálneho zneužívania maloletých (...) nemajú nijakú súvislosť so záväzkom celibát,“ reagoval na otvorený list niekoľkých kňazov svojej vtedajšej arcidiecézy. Zároveň zdôraznil svoju empatiu a pomoc obetiam: „...strávil som s nimi najmenej štyri mesiace, plakal som s nimi, umožnil som im, aby mi vyjadrili svoj hnev.“

Práve jasný postup pri vyšetrovaní sexuálnych škandálov, čo nemožno podľa vatikanistu Rodariho tvrdiť o jeho súperovi, bol jedným z dôležitých faktorov, ktoré počas novembrovej voľby rozhodli v jeho prospech. Všimol si to aj pápež Benedikt XVI., ktorý poveril arcibiskupa Dolana vizitáciou írskych seminárov v súvislosti s vyšetrovaním tamojších sexuálnych škandálov (viac tu).

Arcibiskup s pivom a baseballovou pálkou
Napriek tomu Dolan nepatrí medzi typických cirkevných hodnostárov. Je známy svojou bezprostrednosťou pri kontakte s rádovými veriacimi, otvorene hovorí o svojej láske k baseballu či k dobrému pivu. Navyše má zmysel pre humor, ktorý prejavil aj pri svojom uvedení do úradu newyorského arcibiskupa. Aj vďaka týmto charakterovým vlastnostiam priťahuje pozornosť médií, s ktorými vie, podľa vatikanistu National Catholic Reporter Johna Allena, veľmi účinne pracovať. Zvolenie arcibiskupa Dolana do ostro sledovanej funkcie sa môže stať oživujúcim impulzom pre miestnu cirkev.

Muž so zásadami a teologickou fundovanosťou Josepha Ratzingera a charizmou Karola Wojtyłu má vďaka novej funkcii možnosť stať sa známym a rešpektovaným aj za hranicami rodnej krajiny. Už dnes možno takmer s istotou povedať, že počas najbližšieho konzistória bude jedným z najväčších favoritov na kardinálsky klobúk. Samozrejme, ak sa bude konať po 2. apríli 2012, kedy bývalý newyorský arcibiskup, kardinál Edward M. Egan, dovŕši 80 rokov.

Imrich Gazda, Marián Sekerák

Foto: krestaintheafternoon.blogspot.com

sobota, novembra 20, 2010

Kardináli diskutovali aj o sexuálnych škandáloch a anglikánoch

0 comments

Konzistórium, ktoré v týchto dňoch prebieha vo Vatikáne, vyčnieva z radu bežných stretnutí kardinálskeho zboru. Nielen preto, že má prívlastok in rubro („v červenom“), čo znamená, že počas neho budú kreované nové cirkevné kniežatá. Ich úloha spočíva najmä v statočnosti života a dôkladnom imitatio Christi, a to až „do bodu vyliatia vlastnej krvi pre vzrast kresťanskej viery“.

Členovia kolégia sa počas tohto konzistória venujú aj naliehavým otázkam života cirkvi. Počas piatkového dňa reflexie a modlitieb si vypočuli niekoľko prednášok dotýkajúcich sa tém, ktoré hýbu cirkvou a vyžadujú si zvláštnu pozornosť. Hneď dvakrát sa prítomným kardinálom prihovoril nástupca Benedikta XVI. na čele Kongregácie pre náuku viery, Američan William J. Levada.

Prvú prednášku venoval apoštolskej konštitúcii Anglicanorum coetibus, ktorá anglikánom uľahčuje prestup do Katolíckej cirkvi. Práve tento dokument výrazne napomohol čerstvej integrácii piatich anglikánskych biskupov, ktorí sa nedávno rozhodli konvertovať na katolicizmus (viac tu). Prípad ich konverzie nie je prvý a zďaleka nie posledný. Už v roku 1994 prestúpil do Katolíckej cirkvi anglikánsky kňaz Alan Stephen Hopes, ktorý sa napokon na rebríčku cirkevnej hierarchie „vyšplhal“ až na post pomocného biskupa Westminsteru. Reakcia arcibiskupa z Canterbury Rowana Williamsa na odchod svojich biskupov bola zdržanlivá. V komuniké oznámil, že „odídencom“ želá veľa dobrého „v ich ďalšom stupni služby cirkvi“ a poďakoval im za ich vieru a mnohoročnú oddanosť pastoračnej práci v anglikánskej cirkvi.

Druhá téma, s ktorou vystúpil kardinál Levada, niesla názov Odpoveď cirkvi na prípady sexuálneho zneužívania. Na jej oznámenie reagoval cirkevný právnik a dominikánsky kňaz Thomas P. Doyle slovami, že pápež by sa mal s kardinálmi namiesto modlitieb otvoriť svetu a začať počúvať o bolestivých skúsenostiach obetí a ich príbuzných, o anachronickosti celibátu, počúvať názory psychológov a psychiatrov. Nie iba pár minút, ale dlhodobo a prijať aj adekvátne opatrenia.

Stopäťdesiatke prítomných kardinálov sa prihovoril aj ich nový kolega, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých Angelo Amato, známy aj vďaka svojmu ráznemu výroku z čias nárastu popularity Brownovho Da Vinciho kódu. Sedemdesiatdvaročný salezián predniesol svoj príhovor pri príležitosti 10. výročia zverejnenia deklarácie Dominus Iesus podpísanej vtedajším prefektom bývalého Svätého ofícia, kardinálom Ratzingerom. Už v čase svojho vzniku vzbudil dokument nemalý rozruch. Oficiálne a s razanciou učiteľského úradu cirkvi sa vyjadril, že Kristom založená cirkev plne pretrváva len v Katolíckej cirkvi, pričom protestantské cirkvi neboli označené za cirkvi v pravom zmysle slova, ale len za „cirkevné spoločenstvá“.

Okrem spomenutých tém sa kardinálske kolégium venovalo aj situácii náboženskej slobody vo svete a úlohe liturgie v živote cirkvi. Prednášky na tieto témy predniesli kardináli Tarcisio Bertone, vatikánsky štátny sekretár a Antonio Cañizares Llovera, prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí. Druhú z tém podrobil kritike profesor psychológie Eugene C. Kennedy, keď poznamenal, že prednáška o liturgii je znakom pokračujúcej propagácie „Benediktovej reformy reforiem Druhého vatikánskeho koncilu“, vďaka ktorej sa oživuje mŕtva latinčina tridentskej omše.

Po piatkových prednáškach, na ktoré v diskusii za zatvorenými dverami reagovalo tridsať ďalších kardinálov, nasledovalo slávnostné odovzdanie kardinálskych biretov (sobota) a prsteňov (nedeľa). Podľa vatikanistu talianskeho denníka Il Giornale Andrea Tornielliho by sa ďalšie konzistórium, počas ktorého budú menovaní noví kardináli, mohlo konať už o rok.

Marián Sekerák
Foto: radiovaticana.cz

štvrtok, novembra 18, 2010

Svätá stolica začala preverovať írske diecézy

1 comments

Presne pred týždňom Svätá stolica oznámila začatie apoštolskej vizitácie írskych diecéz, seminárov a rehoľných spoločenstiev. Jej uskutočnenie nariadil pápež Benedikt XVI. po medializácii početných sexuálnych škandálov. Výsledky kontroly by mali byť známe na jar budúceho roka.

„Vizitácia má preskúmať, či vzťahy medzi jednotlivými súčasťami miestnej cirkvi, seminármi a rehoľnými komunitami pomáhajú na ceste hlbokej duchovnej obnovy, na ktorú nastúpila cirkev v Írsku. Cieľom je tiež overiť účinnosť súčasných postupov reagujúcich na prípady zneužívania a účinnosť foriem pomoci poskytovanej obetiam,“ píše sa v minulotýždňovom vyhlásení Tlačového strediska Svätej stolice, ktoré zároveň zdôrazňuje, že cieľom nie je vyšetrovanie jednotlivých prípadov z minulosti. „Vizitácia sa nebude žiadnym spôsobom krížiť s postupmi súdnej moci, ani s aktivitami vyšetrovacích komisií zriadených írskym parlamentom, ani s prácou akýchkoľvek legislatívnych inštitúcií, ktoré sú zodpovedné za oblasť prevencie zneužívania mladistvých.“

Stretnú sa s každým
Podľa citovaného vyhlásenia vizitátori menovaní pápežom Benediktom XVI. nemajú suplovať ani miestne cirkevné autority, ale len „identifikovať špecifické problémy, ktoré si môžu vyžadovať nejakú formu pomoci zo strany Svätej stolice“. Vyhlásenie tiež pripomenulo povinnosť miestnych biskupov a rehoľných predstavených informovať o všetkých prípadoch zneužívania nielen zodpovedné cirkevné, ale aj svetské inštitúcie.

Vizitátori, ktorých mená boli oznámené už v máji tohto roku (viac tu), sa začiatkom októbra stretli vo Vatikáne s írskymi arcibiskupmi a so zástupcami Svätej stolice, aby upresnili priebeh vizitácie, ktorá by mala byť ukončená do budúcoročnej Veľkej noci (viac tu).

Arcidiecézu Armagh preverí kardinál Cormac Murphy O´Connor, emeritný arcibiskup Westminsteru; arcidiecézu Dublin kardinál Sean Patrick O´Malley, bostonský arcibiskup; arcidiecézu Cashel and Emly torontský arcibiskup Thomas Christopher Collins a arcidiecézu Tuam arcibiskup Ottawy Terrence Thomas Prendergast. Jednotliví vizitátori si môžu vybrať členov svojho tímu, ktorých však najprv musí schváliť Kongregácia pre biskupov.

Vizitátori sa stretnú so všetkými obeťami, ktoré prejavia záujem. Vypočujú tiež cirkevných predstaviteľov jednotlivých diecéz, od generálnych vikárov až po rádových kňazov, ale aj bežných veriacich, ktorí o to požiadajú. Vizitátori budú reagovať aj na podpísané listy, ktoré im budú doručené na adresu apoštolskej nunciatúry. Preveria aj uplatňovanie smerníc dokumentu Safeguarding Children, Standards and Guidance Document for the Catholic Church in Ireland, ktorý vypracoval Národný výbor pre ochranu detí v Katolíckej cirkvi.

Preverenie kňazskej formácie
Kontrolou írskych seminárov bol poverený newyorský arcibiskup Timothy M. Dolan (na obr.), ktorý so svojim tímom schváleným Kongregáciou pre katolícku východu postupne navštívi St. Patrick´s College v Maynoothe, St. Malachy College v Belfaste, All Hallows College v Dubline a Pontificio Collegio Irlandese v Ríme. „Vizitátor preverí všetky aspekty kňazskej formácie,“ píše sa vo vyhlásení Svätej stolice. Arcibiskup Dolan navyše v Dubline navštívi Milltown Institute of Theology and Philosophy, kde sa však bude venovať len kontrole študijných programov.

Rovnako ako diecézni vizitátori bude arcibiskup Dolan k dispozícii všetkým seminárnym predstaveným, študentom a čerstvým kňazom, ktorí prejavia záujem o stretnutie alebo mu adresujú podpísaný list. Nebude sa však stretávať so samotnými obeťami zneužívania, ktorým sa budú venovať len diecézni vizitátori.

Preverením rehoľných spoločenstiev Svätá stolica poverila pátrov Josepha Tobina CSsR a Gera McLaughlina SJ a rehoľné sestry Sharon Hollandovú IHM a Mairin McDonaghovú RJM. V prvej fáze vyhodnotia dotazníky zaslané všetkým predstaveným rehoľných inštitúcií pôsobiacich v Írsku, ktoré mali dať odpovede na otázky týkajúce sa podielu na zneužívaní mladistvých, prijatých opatreniach a pomoci obetiam. Na základe výsledkov pripravia odporúčania pre Kongregáciu pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života. V druhej fáze sa zoznámia s aktuálnou situáciou a dodržiavaním prijatých opatrení.

Prísna mlčanlivosť
Všetci vizitátori budú počas vyšetrovania viazaní mlčanlivosťou a nebudú môcť poskytovať žiadne rozhovory. Po ukončení vyšetrovania a predložení výsledkov bude v máji 2011 prebiehať ich vyhodnocovanie. Následne Svätá stolica oznámi prijaté návrhy a opatrenia.

Vyslanie apoštolskej vizitácie oznámil pápež Benedikt XVI. už v marci tohto roku, keď írskym katolíkom zaslal pastoračný list, ktorým reagoval na medializované sexuálne škandály. Ešte koncom minulého roka štyria biskupi, ktorí pôsobia alebo pôsobili v Dublinskej arcidiecézy podali demisiu. V prípade súčasných pomocných biskupov Eamonna Walsha a Raymonda Fielda ju však pápež odmietol. Vo februári tohto roku boli do Vatikánu povolaní všetci 24 írski biskupi, kde sa stretli s pápežom Benediktom XVI. a špičkami rímskej kúrie a spoločne hľadali cestu k obnove dôveryhodnosti írskej cirkvi. „Zostal som otrasený, keď som počúval rôzne osoby, s ktorými som hovoril,“ povedal pri tejto príležitosti kardinál Seán Brady, arcibiskup Armaghu a írsky prímas.

Foto: archny.org

K téme:
Benedikt XVI. írskym biskupom: Príčinou sexuálnych škandálov je úpadok viery
Padajú hlavy írskych biskupov

sobota, novembra 13, 2010

Doyen vatikanistov: Vatikán sa zbyrokratizoval

0 comments

Vatikanistická legenda Benny Lai, ktorého dnešní vatikanisti označujú za svojho dekana, poskytol pri príležitosti vydania svojej knihy Vatikánske príbehy (Racconti vaticani, Fede& Cultura, 2010, 166 s., 11 euro) rozhovor denníku Il Giornale.

„Profesionálnym novinárom je od roku 1946. Dodnes uchováva preukaz vatikánskeho tlačového strediska datovaný rokom 1951, ktorý nesie podpis vtedajšieho substitúta štátneho sekretariátu Giovanniho Battistu Montiniho, budúceho pápeža Pavla VI.,“ predstavuje svojho respondenta autor rozhovoru, vatikanista Andrea Tornielli. „Ešte aj dnes navštevuje tlačové stredisko a žartuje s kardinálmi, s ktorými si tyká.“ Jeho nová kniha, ktorá prináša príbehy a anekdoty z miznúceho starého Vatikánu, je podľa Tornielliho niečím medzi spravodajstvom a literatúrou.

Práve Benny Lai je „otcom“ termínu vatikanista. „Novinárov, ktorí sledujú dianie vo Vatikáne som začal nazývať vatikanistami bez toho, že by som vedel, že rovnakým termínom pred mnohými rokmi Crispi označil tých, ktorí bývali vo vatikánskych palácoch,“ vysvetľuje Benny Lai pradodxnú históriu dnes už zaužívaného termínu. Sám sa vatikanistom stal takmer proti svojej vôli. „Písal sa rok 1950, žil som v Ríme, nemal som peniaze a ešte ani noviny, v ktorých by som pracoval. Všimol si ma Fedederico Alessandrini, šéfredaktor denníka Katolíckej akcie Quotidiano a neskôr zástupca šéfredaktora L´Osservatore Romano, ktorý sa ma spýtal, či by som sa nechcel zaujímať o Vatikán. Povedal som mu, že ani neviem, čo taká práca obnáša a že pre mňa, laika sú kňazi švábmi,“ ozrejmuje vatikánsky matador svoje začiatky. „No potom som ostal fascinovaný týmto svetom a viac mi nebol cudzí.“

Práca vatikanistu mu vyhovovala oveľa viac ako predošlá práca politického spravodajcu. „Vatikánske tlačové stredisko sa zatváralo o druhej popoludní. To znamenalo mať vždy voľné večere. Pre mňa, ktorý som určite nebol imúnny voči pokušeniam rímskych nocí, to bolo skvelé.“

Vatikán z polovice 20. storočia sa podľa slov Bennyho Laia veľmi odlišoval od toho dnešného. „Bola to stará rímska štvrť, kde sa dali pestovať ľudské vzťahy. S monsignormi zo štátneho sekretariátu sa chodilo na kávičku. Nebolo toľko preukazov, pasov, kontrol, žandárov. Nás trvalo akreditovaných bola tak štyri alebo päť,“ spomína vatikanistický doyen. „Dnešný Vatikán je oveľa viac byrokratický a neosobný,“ dodáva.

Foto: fedecultura.com

streda, novembra 10, 2010

Anjelské hnutie je už v poriadku

0 comments

Minulý štvrtok vatikánsky denník L´Osservatore Romano publikoval okružný list Kongregácie pre náuku viery, ktorý biskupov informuje o aktuálnej situácii v hnutí Opus Angelorum.

„Dnes, vďaka poslušnosti prejavenej jeho členmi, Opus Angelorum žije verne a jasne v zhode s učením cirkvi a kánonickými a liturgickými normami,“ uvádza sa v obežníku, ktorý ešte 2. októbra tohto roku podpísal prefekt Kongregácie pre náuku viery, kardinál Joseph Levada.

Zakladateľkou hnutia je Gabriella Bitterlichová (1896-1978) pochádzajúca z Innsbrucku. „Už od detstva mala osobitný vzťah so svojím anjelom strážcom, ktorý ju rokmi viedol k stále hlbšiemu duchovnému životu, k vždy užšej jednote s ukrižovaným Kristom s cieľom vždy užšie spolupracovať na diele spásy,“ píše sa na oficiálnej stránke hnutia. Na radu svojho spovedníka začala rakúska mystička v roku 1949 zapisovať svoje vnútorné videnia. Postupne sa okolo nej vytvárala skupina veriacich, vrátane kňazov a rehoľníc, ktorí pestovali špeciálnu úctu k anjelom. Innsbrucký biskup Paulus Rusch schválil šírenie Bitterlichovej spisov a hnutie sa postupne rozšírilo najmä do nemecky hovoriacich krajín, ale aj do Brazílie či Indie.

Koncom 70. rokov začala hnutie skúmať Svätá stolica. Kongregácia pre náuku viery vydala v rokoch 1983 a 1992 dva dokumenty, v ktorých nariadila, že „členovia Opus Angelorum pri šírení úcty k anjelom musia rešpektovať učenie cirkvi a najmä nepoužívať ,mená´ rozpoznané v domnelých súkromných zjaveniach pripisovaných Gabriele Bitterlichovej, ani neučiť, nešíriť a nepoužívať akýmkoľvek spôsobom teórie viažuce sa k týmto údajným zjaveniam“. Podľa rímskeho korešpondenta BBC Davida Willeyho Bitterlichová tvrdila, že bola v kontakte s archanjelom a spísala stovky mien anjelov a démonov. „Okrem toho boli vyzvaní pridŕžať sa všetkých liturgických noriem, najmä tých, ktoré sa týkajú Eucharistie,“ pripomína aktuálny obežník.

Dekrétom z roku 1992 bola zriadená aj pozícia apoštolského delegáta, ktorý mal dohliadať na dodržiavanie nariadení kongregácie a zároveň zodpovedať za vzťahy medzi Opus Angelorum a rehoľou Rádových kanonikov svätého kríža, ktorej bolo anjelské hnutie v roku 2003 podriadené. Pozíciu delegáta zastával dominikán Benoît Duroux, ktorého v marci tohto roku nahradil ďalší dominikán, Daniel Ols. V roku 2008 Kongregácia pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života schválila štatút Opus Angelorum, podľa ktorého má hnutie šíriť úctu k anjelom, povzbudzovať k modlitbám za kňazov a podporovať lásku k trpiacemu Kristovi.

V závere obežníka Kongregácia pre náuku viery vyzýva biskupov k obozretnosti, keďže v minulosti sa objavili prípady, kedy členovia Opus Angelorum, medzi ktorými boli aj kňazi odídení alebo vylúčení z rehole Rádových kanonikov svätého kríža, porušovali nariadenia z rokov 1983 a 1992 v snahe obnoviť v hnutí zakázané praktiky.

Foto: opusangelorum.org

pondelok, novembra 08, 2010

Japonský architekt: Gaudí ma priviedol ku katolíckej viere

0 comments

Včera pápež Benedikt XVI. posvätil slávny chrám Antonia Gaudího Sagrada Familia a povýšil ho na baziliku minor. Hlboká symbolika Gaudího architektúry odrážajúca jeho katolícku vieru uchvacuje nielen znalcov umenia. Práce na tomto stále nedokončenom chráme priviedli k Bohu aj japonského architekta Etsura Sotoa.

„Začal som sledovať Gaudího, aby som sa naučil byť sochárom. Až som pochopil, že pre dosiahnutie tohto cieľa sa musím pozerať tam, kde sa pozeral on,“ povedal Sotoo (na obr.), ktorý na výstavbe chrámu pracuje od roku 1978, v rozhovore pre včerajšie vydanie vatikánskeho denníka L´Osservatore Romano. „Pracujúc na Sagrada Familia som začal pociťovať hlbokú potrebu poznať zmysel katolíckej symboliky, ktorú mi odovzdal, pretože jeho architektonické idey sú zrodené z jeho viery.“

O neprekonateľnom katalánskom architektovi je známe, že bol hlboko veriacim človekom a v súčasnosti prebieha proces jeho blahorečenia. „Osobne som ho nepoznal, ale môj otec, ktorý s ním mal dočinenia od roku 1914 ho obdivoval a priamo povedal, že bude svätým,“ povedal agentúre Zenit súčasný hlavný architekt Sagrada Familia Jordi Bonet i Armengol.

Podľa Sotoa je jedným z Gaudího testamentov pozvanie klásť si otázky o dobre a zle. Návštevníkov chrámu k tomu vyzýva aj Ružencový portál, nazývaný tiež kaplnka pokušení, pretože po jeho pravej a ľavej strane sú stvárnené pokušenia moci a peňazí. Diabol podľa Sotoa ľudí zvádza, aby vzali do rúk bombu, zničili tento nespravodlivý svet a vytvorili nový. „Je to pokušenie chcieť zmeniť svet prostredníctvom násilia. Gaudí na sebe samom pocítil dôsledky tohto násilia, keďže žena, ktorú miloval zomrela v barcelonskom divadle po bombovom útoku,“ hovorí Sotoo.

Obaja architekti sa zhodujú, že Gaudí nepotreboval vymýšľať nové architektonické postupy, pretože všetko nachádzal v prírode. „Toto som sa naučil od Gaudího: nič nevynaliezal, používal existujúce modely a vždy sa usiloval stvárniť moment života,“ vraví Sotoo. „Hovoril, že architektúra musí byť živá a že život sa prejavuje farbou a pohybom,“ konštatuje hlavný architekt Bonet. „Centrálnu loď Sagrada Familia navrhol ako les, v ktorom lúče zostupujú zhora.“ Sotoo k tomu dodáva, že využívaním motívov lístia a ovocia chcel Gaudí vyjadriť, že tak ako sa plody rodia vďaka slnečnému svetlu prijímanému lístím, tak aj Božie slovo oživuje dejiny ľudstva.

Na otázku, kedy možno predpokladať dokončenie chrámu, architekt Bonet odpovedal. „Chce to určite ďalších desať alebo dvanásť rokov. Keď túto otázku kládli Gaudímu, odpovedal: ,Môj klient nemá naponáhlo.´“

Foto: gaudiclub.com

Odoberaj RSS kanál

Avema Po stopach apostola Pavla


,

Facebook

Archív blogu