V utorkovom vyhlásení hovorca Svätej stolice Federico Lombardi požiadal o zrušenie trestu smrti, na ktorý iracký najvyšší súd odsúdil Tarika Azíza, bývalého vicepremiéra vlády Saddáma Husajna. Azíz bol jediným kresťanom v Husajnovom kabinete.

„Skutočne si želáme, aby rozsudok proti Tarikovi Azízovi nebol vykonaný v záujme podpory zmierenia a obnovy pokoja a spravodlivosti v Iraku po toľkom prekonanom utrpení,“ píše sa vo vyhlásení hovorcu Lombardiho. Zároveň pripomenul učenie Katechizmu Katolíckej cirkvi, ktoré síce trest smrti nevylučuje, ale zároveň dodáva, že ak na ochranu bezpečnosti osôb stačia nekrvavé prostriedky, majú sa použiť tie. „A skutočne dnes, keď už štát má k dispozícii možnosti účinne potlačiť zločin tak, že zneškodní páchateľa a pritom mu definitívne neodníme možnosť vykúpiť sa, prípady, v ktorých je absolútne nevyhnutné usmrtiť vinníka, sú už veľmi zriedkavé, ak sa ešte vôbec skutočne vyskytujú,“ píše sa v katechizme (čl. 2267).

Tarik Azíz, ktorý je chaldejským kresťanom, bol na trest smrti odsúdený za nariadenie z roku 1991 obesiť desaťtisíc Šiítov. Tí boli členmi náboženskej strany Dawa, do ktorej patrí aj súčasný premiér Nurí Malíkí. Azíz si už od minulého roka odpykáva pätnásťročný trest za účasť na zabití 42 bagdadských obchodníkov v roku 1992. Spojeneckým vojskám sa dobrovoľne vzdal hneď po obsadení Iraku v apríli 2003.

V irackej vláde bol minister zahraničných vecí a neskôr vicepremiér Azíz spojkou medzi Husajnom a Svätou stolicou. Podľa agentúry Zenit mal podporu aj u chaldejského patriarchu Bagdadu Emmanuela III. Dellyho. Vďaka pomoci francúzskeho kňaza Jeana-Mariu Benjamina ho na súkromnej audiencii vo februári 2003, teda krátko pred inváziou spojeneckých vojsk, prijal aj pápež Ján Pavol II. Aj z väzenia sa Azíz uchádzal o pomoc Vatikánu. Benediktovi XVI. po svojom talianskom advokátovi zaslal vlastnoručne napísaný list. Žiadal, aby na rozsudok mohol čakať v Taliansku a Svätá stolica sa zaňho zaručila.

Proti trestom smrti sa Svätá stolica ozýva pravidelne. V septembri bola napríklad odložené poprava Američana Gregoryho Wilsona, za ktorého orodoval aj pápež (viac tu). Začiatkom októbra zasa hovorca Svätej stolice Federico Lombardi v tradičnom editoriáli Vatikánskeho televízneho centra vyslovil rezolútne nie trestu smrti pre kohokoľvek, pretože žiadny človek nemá právo na život iného.

Foto: wikipedia.org

V závere dnešnej generálnej audiencie pápež Benedikt XVI. oznámil mená 24 nových kardinálov. Dvadsať z nich má menej ako osemdesiat rokov, takže v prípadnom konkláve budú patriť medzi voličov nového pápeža. Dominujú Taliani, najstarší z nich má 93 rokov.

„Kardináli majú úlohu pomáhať nástupcovi apoštola Petra v plnení jeho poslania viditeľného a trvalého základu a princípu jednoty viery a spoločenstva cirkvi,“ uviedol Benedikt XVI. a následne oznámil mená nových kardinálov, ktorí budú oficiálne kreovaní počas konzistória (zasadania kardinálskeho zboru) 20. novembra tohto roku:

arcibiskup Angelo Amato, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých
arcibiskup Antonios Naguib, koptský patriarcha Alexandrie
arcibiskup Robert Sarah, predseda Pápežskej rady Cor Unum
arcibiskup Francesco Monterisi, arcikňaz Pápežskej baziliky sv. Pavla za hradbami
arcibiskup Fortunato Baldelli, najvyšší penitenciár
arcibiskup Raymond Leo Burke, prefekt Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry
arcibiskup Kurt Koch, predseda Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov
arcibiskup Paolo Sandri, vicekomorník Svätej rímskej cirkvi
arcibiskup Mauro Piacenza, prefekt Kongregácie pre klérus
arcibiskup Velasio De Paolis, predseda Prefektúry pre ekonomické záležitosti Svätej stolice
arcibiskup Gianfranco Ravasi, predseda Pápežskej rady pre kultúru
arcibiskup Medardo Joseph Mazombwe, emeritný arcibiskup Lusaky (Zambia)
arcibiskup Raúl Eduardo Vela Chiriboga, emeritný arcibiskup Quita (Ekvádor)
arcibiskup Laurent Monsengwo Pasinya, arcibiskup Kinshasy (Demokratická republika Kongo)
arcibiskup Paolo Romeo, arcibiskup Palerma
arcibiskup Donald William Wuerl, arcibiskup Washingtonu
arcibiskup Raymundo Damasceno Assis, arcibiskup Aparecidy (Brazília)
arcibiskup Kazimierz Nycz, arcibiskup Varšavy
arcibiskup Albert Malcolm Ranjith Patabendige Don, arcibiskup Colomba (Srí Lanka)
arcibiskup Reinhard Marx, arcibiskup Mníchova a Freisingu
arcibiskup José Manuel Estepa Llaurens, emeritný vojenský ordinár (Španielsko)
biskup Elio Sgreccia, bývalý predseda Pápežskej akadémie pre život (Taliansko)
arcibiskup Walter Brandmüller, bývalý predseda Pápežskej komisie pre historické vedy (Nemecko)
Domenico Bartolucci, bývalý zbormajster Pápežskej hudobnej kapely

Poslední štyria menovaní už prekročili hranicu 80 rokov a nebudú patriť medzi kardinálov – voliteľov. Do kardinálskeho zboru boli podľa slov Benedikta XVI. povolaní „pre ich ušľachtilosť a oddanosť v službe cirkvi“. Zaujímavou postavou je práve najstarší menovaný, Domenico Bartolucii, ktorý nie je ani biskupom a za zbormajstra tzv. Sixtínskej kapely ho menoval ešte pápež Pius XII. „Purpur pre Bartolucciho je znamením pozornosti, ktorú pápež venuje gregoriánskemu a chórovému spevu a zachovaniu tejto starobylej liturgickej tradície,“ konštatuje vatikanista denníka Il Giornale Andrea Tornielli. Práve on pred niekoľkými dňami informoval o favoritoch na „kardinálsky klobúk“ a pri väčšine mien sa nemýlil.

Noví kardináli pochádzajú zo štyroch kontinentov: 15 z Európy (z toho 10 z Talianska), štyria z Afriky, štyria z Ameriky a jeden z Ázie. Počet všetkých kardinálov tak stúpol na 203, z čoho je 121 voliteľov. Benedikt XVI. tak porušil pravidlo zavedené v roku 1970 pápežom Pavlom VI., podľa ktorého má byť kardinálov – voliteľov 120. Pri svojom poslednom konzistóriu v roku 2003 ho porušil aj Ján Pavol II., ktorý menoval 26 kardinálov pod 80 rokov, čím počet voliteľov stúpol až na 135. Nasledujúceho konkláve, z ktorého vyšiel kardinál Joseph Ratzinger ako nový pápež, sa však nakoniec zúčastnilo len 115 kardinálov.

Počet voliteľov však klesne na úroveň 120 už vo februári budúceho roku, kedy hranicu 80 rokov dovŕši francúzsky kardinál Bernard Louis Auguste Paul Panafieu. Taliansky denník Il Giornale už začal špekulovať, že ďalšie konzistórium by mohol pápež zvolať v roku 2012, kedy bude kardinálov – voliteľov už len 112. Išlo by o jeho v poradí štvrté konzistórium (2006, 2007, 2010). Kardinálskej hodnosti by sa vtedy mohli dočkať napr. aj arcibiskupi Florencie a Turína Giuseppe Betori a Cesare Nosiglia. Benedikt XVI. totiž tentokrát veľmi striktne uplatnil nepísané pravidlo o nemenovaní arcibiskupov významných miest za kardinálov, ak emeritný arcibiskup ešte patrí medzi kardinálov – voliteľov.

Foto: radiovaticana.cz

Podľa niektorých informácií by po skončení zajtrajšej modlitby Anjel Pána alebo po stredajšej generálnej audiencii mohol pápež Benedikt XVI. oznámiť mená nových kardinálov. Takmer istým je už dátum odovzdávania purpurových biretov – 20. november, kedy cirkev slávi slávnosť Krista Kráľa.

„Nových kardinálov vo veku pod osemdesiat rokov, a teda s možnosťou hlasovania v prípade konkláve, by malo byť devätnásť,“ píše sa vo štvrtkovom článku vatikanistu Andreu Tornielliho. Podľa niektorých dohadov by až polovica novovymenovaných kardinálov mala pochádzať z Apeninského polostrova. Ktoré mená sa najčastejšie skloňujú?

Najprv k favorizovaným Talianom. Kardinálsky purpur by mali mať istý novovymenovaní prefekti kongregácií pre kauzy svätých a pre klérus, Angelo Amato a Mauro Piacenza. Počíta sa aj s predsedom Prefektúry pre ekonomické záležitosti Svätej stolice Velasiom De Paolisom, hlavou Apoštolskej penitenciárie Fortunatom Baldellim a predsedom Pápežskej rady pre kultúry Gianfrancom Ravasim. Okrem nich sa spomína aj arcikňaz Pápežskej baziliky sv. Pavla za hradbami Francesco Monterisi, vicekomorník Apoštolskej komory Paolo Sardi, arcibiskup Palerma Paolo Romeo, arcibiskup Florencie Giuseppe Betori a pred niekoľkými dňami menovaný arcibiskup Turína Cesare Nosiglia.

Medzi netalianmi majú istý kardinálsky titul prefekt Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry, americký arcibiskup Raymond L. Burke a novovymenovaný predseda Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov, švajčiarsky biskup Kurt Koch. Naprázdno by nemal obísť ani mníchovský arcibiskup Reinhard Marx, varšavský arcibiskup Kazimierz Nycz, washingtonský arcibiskup Donald W. Wuerl, arcibiskup Kinshasy (Demokratická republika Kongo) Laurent Monsengwo Pasinya a arcibiskup Colomba (Srí Lanka) Malcolm Ranjith Patabendige Don.

Očakáva sa, že pápež vymenuje aj niekoľkých kardinálov nad 80 rokov. Medzi nimi by mal byť Domenico Bartolucci, bývalý predseda Pápežskej komisie pre historické vedy, Walter Brandmüller, bývalý predseda Pápežskej akadémie pre život a Elio Sgreccia, bývalý sekretár Pápežskej rady pre rodinu.

Na kardinálsku hodnosť si, naopak, bude musieť pravdepodobne počkať nový pražský arcibiskup Dominik Duka. Zaužívanou praxou totiž je nemenovať arcibiskupov významných miest za kardinálov, ak emeritný arcibiskup ešte patrí medzi kardinálov – voliteľov. Bývalý arcibiskup Prahy Miloslav Vlk medzi nich, vo veku 78 rokov, ešte patrí.

Foto: www.imdb.com

Kardinál Jozef Tomko, ktorý minulý týždeň ako pápežský legát navštívil Bielorusko, sa stretol aj s prezidentom Alexandrom Lukašenkom. Hovorilo sa aj o návšteve pápeža v tejto krajine. Informovalo o tom Ministerstvo zahraničných vecí SR (MZV).

Kardinál Tomko sa ako špeciálny vyslanec pápeža Benedikta XVI. zúčastnil uplynulú sobotu osláv 300. výročia posviacky katedrály v Minsku. Deň predtým ho prijal prezident Lukašenko, ktorý podľa slovenského MZV „konštatoval vysokú úroveň vzťahov medzi bieloruskými katolíkmi a pravoslávnymi“. V Bielorusku sa podľa Vatikánskeho rozhlasu hlási ku katolicizmu asi 10% obyvateľov, ktorí žijú najmä v západnej časti krajiny, kde je početná poľská a litovská menšina. Pravoslávnych je asi 70%.

Podľa slovenskej diplomacie mal kardinál Tomko s bieloruským ministrom zahraničia Sergejom Martynovom hovoriť aj o apoštolskej ceste Benedikta XVI. do tejto krajiny či o podpise základnej zmluvy medzi Bieloruskom a Svätou stolicou. „Okrem spomenutých aktivít kardinál Tomko absolvoval stretnutie s metropolitom Minským a Sluckým Filaretom a 10. októbra viedol omšu v kostole sv. Jozefa v meste Molodečno (Minská oblasť),“ dodáva správa MZV.

S Lukašenkom, ktorý býva označovaný za posledného európskeho diktátora, sa minulý rok vo Vatikáne stretol aj pápež Benedikt XVI. (viac tu). V roku 2008 zasa túto krajinu navštívil vatikánsky štátny sekretár, kardinál Tarcisio Bertone.

Foto: kbs.sk

Pred 20. rokmi pápež Ján Pavol II. apoštolskou konštitúciou Sacri canones promulgoval historicky prvý Kódex kánonického práva východných cirkví.

Touto právnou normou sa riadi 23 východných katolíckych cirkví sui iuris (vlastného práva). Rímskokatolícka cirkev sa riadi Kódexom kánonického práva, ktorý promulgoval taktiež Ján Pavol II. v roku 1983.

„Označenie ,východné´ v tejto súvislosti nevyjadruje ani tak zemepisné umiestnenie pôsobiska zmienených komunít, ale skôr súhrnný názov pre tie liturgické tradície, ktoré by bolo možné veľmi stručne a súhrnne opísať tak, že celebrant slávi Eucharistiu tvárou obrátenou smerom k východu, pričom rovnakým smerom je obrátený aj všetok prítomný Boží ľud,“ vysvetlil vo svojom vysielaní Vatikánsky rozhlas. Všetky východné cirkvi patria do piatich liturgických tradícií: alexandrijskej, antiochijskej, arménskej, chaldejskej a byzantskej.

Zaujímavosťou je, že len maronitská cirkev má svoje historické korene v staroveku, konkrétne v 5. storočí. Zvyšných 22 cirkví vzniklo medzi 16. a 20. storočím, kedy sa rôzne pravoslávne komunity rozhodli opäť vstúpiť do plného spoločenstva s Rímom. Najpočetnejšia z nich je sýrsko-malabarská cirkev v Indii, ktorá vznikla v roku 1662.

Až do promulgácie východného kódexu v roku 1990 sa každá z týchto cirkví riadila podľa autonómneho práva. V otázkach viery a sviatostí medzi nimi síce neboli rozdiely, a boli v úplnej zhode aj s Rímskokatolíckou cirkvou, ale v liturgických, spirituálnych či disciplinárnych otázkach medzi nimi dodnes existujú rozdiely. „Uskutočnená plná jednota východných katolíckych cirkví s cirkvou Ríma pre ne nemôže predstavovať oslabenie povedomia vlastnej autentickosti a originálnosti,“ zdôraznil pápež Benedikt XVI. počas audiencie udelenej účastníkom dvojdňového kongresu v Ríme, ktorý sa zaoberal historickým vývojom východnej kodifikácie, legislatívnymi aktivitami východných cirkví a ekumenickými aspektmi východného kánonického práva. Práve východné cirkvi predstavujú dôležitý most medzi Katolíckou a Pravoslávnou cirkvou, ktorá sa riadi podobnou kánonickou disciplínou ako ony.

„V cirkvi sa počas prvých storočí kresťanstva objavili dve tradície: východné cirkvi, ktoré sa združovali okolo Konštantínopolu a západné latinské cirkvi naviazané priamo na Rím, na primát cirkvi. Dve tradície s dvoma osobitosťami,“ uviedol pre agentúru Zenit Juan Ignacio Arrieta Ochoa de Chinchetru, sekretár Pápežskej rady pre legislatívne texty. Biskup Arrieta dodáva, že k podobnému návratu celých spoločenstiev dochádza aj dnes po vydaní apoštolskej konštitúcie Anglicanorum Coetibus, ktorá uľahčila prestup anglikánov do Katolíckej cirkvi.

Agentúra Zenit pri tejto príležitosti oslovila aj slovenského arcibiskupa Cyrila Vasiľa (na obr.), ktorý je sekretárom Kongregácie pre východné cirkvi. Ten zdôraznil, že na zosúladení právnych noriem východných cirkví začal pracovať už pápež Pius XI. v roku 1927. Napriek tomu, že východný kódex napomohol organizačnému usporiadaniu východných cirkví podľa arcibiskupa Vasiľa stále, „existujú diecézne sídla, ktoré majú už desaťročie uprázdnený biskupský stolec, sú bez vlastnej hierarchie alebo dodnes nemajú formálnu hierarchickú štruktúru“.

Foto: kbs.sk

Včera Svätá stolica oznámila zmeny vo vedení dvoch dikastérií rímskej kúrie. Z čela dôležitej Kongregácie pre klérus odchádza kardinál Cláudio Hummes, ktorého nahradí arcibiskup Mauro Piacenza. Predsedom Pápežskej rady Cor Unum zároveň prestáva byť kardinál Paul Josef Cordes, ktorého vystrieda arcibiskup Robert Sarah.


Prívetivý, ale priamy, neúnavný pracovník, ktorý nevyhľadáva salónne diskusie, zriedka poskytuje rozhovory a nikdy nezabudne na dennú modlitbu ruženca. Takto charakterizoval 66-ročného talianskeho arcibiskupa Maura Piacenzu (na obr.) vatikanista denníka Il Giornale Andrea Tornielli. Práve tento janovský rodák, ktorý v Kongregácii pre klérus pracuje už dvadsať rokov, sa stal novým vatikánskym „ministrom“ pre kňazov. „Ide o kľúčovú nomináciu pontifikátu Benedikta XVI., ktorý chcel takto oceniť jedného z najvernejších spolupracovníkov, animátora nedávno skončeného Roka kňazov. V posledných mesiacoch sa kňazi v dôsledku pedofilných škandálov dostali do stredobodu pozornosti a nový prefekt je postavený do prvej línie pápežom vytúženej reformy kléru,“ vysvetľuje Tornielli dôležitosť tejto nominácie.

Od roku 2001, kedy pápež Ján Pavol II. schválil Normy o najzávažnejších deliktoch, síce sexuálne škandály patria do kompetencie Kongregácie pre náuku viery, ale za formáciu kňazov ostáva naďalej zodpovedná kňazská kongregácia. Práve dôraz na formáciu, ktorá z kňazov nevytvára „Božích funkcionárov“, ale „alter Christi“, druhých Kristov, je jednou z priorít nového prefekta. „Kňazská identita nemôže byť iná ako kristocentrická a teda eucharistická,“ uviedol arcibiskup Piacenza pre agentúru Zenit.

Nový prefekt bol za kňaza vysvätený v roku 1969. V roku 2003 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za prezidenta Pápežskej komisie pre kultúrne dedičstvo cirkvi. Za biskupa ho v tom istom roku vysvätil vtedajší janovský arcibiskup, kardinál Tarcisio Bertone, súčasný vatikánsky štátny sekretár. V roku 2004 začal biskup Piacenza zastávať aj pozíciu prezidenta Pápežskej komisie pre posvätnú archeológiu. O tri roky neskôr ho Ján Pavol II. menoval za sekretára Kongregácie pre klérus a povýšil do hodnosti arcibiskupa. Po tom, čo sa stal prefektom tejto kongregácie možno očakávať, že počas najbližšieho konzistória mu Benedikt XVI. udelí aj kardinálsku hodnosť, ktorú majú spravidla všetci prefekti vatikánskych kongregácií. Podľa vatikanistu Tornielliho by najneskôr do konca mesiaca mala Svätá stolica oznámiť termín konzistória, ktoré sa bude pravdepodobne konať pri príležitosti slávnosti Krista Kráľa koncom novembra. Tornielli zároveň podotkol, že je skutočnou zriedkavosťou, aby sa sekretár nejakého vatikánskeho dikastéria stal neskôr aj jeho hlavou.

Brazílsky kardinál Cláudio Hummes, ktorý už minulý rok z dôvodu dosiahnutia kánonického veku 75-rokov ponúkol svoju rezignáciu, viedol tento úrad rímskej kúrie od októbra 2006. Vrcholom jeho pôsobenia bol spomínaný Rok kňazov, kvôli ktorému pápež Benedikt XVI. predĺžil jeho funkčné obdobie.

Nový predseda Pápežskej rady Cor Unum, ktorá koordinuje charitatívnu činnosť Katolíckej cirkvi, je 65-ročný emeritný arcibiskup Conakry. Robert Sarah bol kňaza vysvätený v roku 1979, o desať rokov neskôr sa stal biskupom tohto hlavného mesta africkej Guiney. V roku 2001 ho pápež Ján Pavol II. povolal do rímskej kúrie, kde zastával pozíciu sekretára Kongregácie pre evanjelizáciu národov.

Odchádzajúci predseda, nemecký kardinál Paul Josef Cordes stál na jej čele už od roku 1995. Predtým pôsobil pätnásť rokov ako viceprezident Pápežskej rady pre laikov.

Zdroj: Tlačové stredisko Svätej stolice, Il Giornale, Zenit

Foto: diocesi.riviera24.it