Vatikánska Kongregácia pre evanjelizáciu národov vyčlenila 1,2 milióna eur pre podporu centier prevencie a liečby AIDS v 41 krajinách. Informovala o tom agentúra Fides.
Najväčšia časť finančných prostriedkov poputuje do Afriky, kde bude podporených 104 inštitúcií v 24 krajinách. Zvyšné peniaze si prerozdelí 14 centier v Amerike, 11 v Ázii a 3 v Oceánii.
„Aj keď sa vďaka novým medicínskym vymoženostiam a objavom stále účinnejších liekov darí pomáhať a liečiť mnoho nakazených osôb, choroba každý rok postihne ešte stále početné obete. Je extrémne dôležité podporovať prevenčné programy, aby ľudia pochopili riziká spojené s kontaktom, najmä intímnym, s nakazenými osobami,“ uvádza agentúra, ktorá je informačným orgánom kongregácie.
Ďalších 300 000 eur spomínaná kongregácia vyčlenila na pomoc utečencom v afrických regiónoch Dárfur (Sudán), Likouala (Kongo), Kilwit (Demokratická republika Kongo) a Gulu (Uganda). „Pomôcť im neznamená iba gesto kresťanskej lásky, ale je aj signálom solidarity prameniacej zo sociálnej spravodlivosti, na ktorú majú právo všetky národy.“
Sekularizácia súčasnej spoločnosti tlačí kresťanské cirkvi k vzájomnej spolupráci. Potvrdila to aj minulotýždňová návšteva pápeža Benedikta XVI. na britských ostrovoch.
Apoštolská cesta Benedikta XVI. do Škótska a Anglicka bola od začiatku vykresľovaná ako problematická. Návrh britských ateistov Richarda Dawkinsa a Christophera Hitchensa zatknúť pápeža a obviniť ho zo zločinov proti ľudskosti či avizované protesty len umocňovali pocit dusnej atmosféry. Výsledky prieskumu agentúry Ipsos, podľa ktorých len 11% Britov odmietlo návštevu pápeža, 25% ju podporilo a až 63% respondentov bola ľahostajná, ukázali, že Britov neovláda ani tak duch antikatolicizmu, ako skôr náboženskej ľahostajnosti.
Spojenci a nepriatelia
Pápežove príhovory k anglikánskemu prímasovi Rowanovi Williamsovi a k predstaviteľom svetových náboženstiev potvrdili, že Benedikt XVI. vidí v kresťanských cirkvách a svetových náboženstvách spojencov v boji proti mravnému relativizmu a vytláčaniu náboženstva do súkromnej sféry. Prítomným židom, moslimom, budhistom a zástupcom ďalších vierovyznaní vyjadril v mene celej Katolíckej cirkvi uznanie za svedectvo, ktoré vydávajú v dobe, v ktorej náboženstvo nie je vždy chápané a ocenené. Benedikt XVI. zastáva medzináboženský a ekumenický dialóg v praxi, čo znamená neobmedzovať sa len na teologický dialóg, ale „žiť bok po boku a učiť sa jeden od druhého, takže porastie vzájomné porozumenie a úcta“.
Kým náboženských lídrov si pápež svojimi názormi získal, ateistov si ešte viac pohneval. Počas úvodného stretnutia s kráľovnou Alžbetou II. označil nacizmus za prejav ateistického extrémizmu, ktorého dôsledkom je znetvorený pohľad na človeka a spoločnosť. Pápežovo vyjadrenie síce vyznelo ako provokatívny odkaz Dawkinsovi a Hitchensovi, ale nijako sa nevymykalo jeho predchádzajúcim vyjadreniam.
O škandáloch štyrikrát
Vzťahu medzi sekulárnou spoločnosťou a náboženstvom venoval Benedikt XVI. svoj príhovor k obom komorám britského parlamentu vo Westminister Hall. Aj keď sa náboženstvo kvôli svojím deformáciám ako sú fundamentalizmus či sektárstvo javí ako problematický prvok spoločenského života, je plnohodnotným partnerom sekulárnej racionality, s ktorou sa vzájomne obohacuje a koriguje. Tento názor Benedikt XVI. personifikoval v osobe anglického intelektuála a konvertitu z anglikanizmu na katolicizmus Johna Henryho Newmana, ktorého vyhlásil za blahoslaveného.
Bežní Briti očakávali najmä to, ako sa hlava Katolíckej cirkvi postaví k prípadom sexuálneho zneužívania mladistvých príslušníkmi kléru. K problému sa napokon počas štyroch dní vyjadril až štyrikrát. S piatimi obeťami zneužívania sa stretol aj osobne. Viacerí pozorovatelia si tiež všimli nečakane prívetivé slová na adresu britského multikulturalizmu. Pápež tak prekryl mediálnu búrku okolo slov kardinála Waltera Kaspera, ktorý pred začiatkom cesty narážal na množstvo imigrantov slovami, že na londýnskom letisku Heathrow sa človek cíti ako v krajine tretieho sveta.
Článok bol publikovaný vo včerajšom vydaní denníka SME.
Denník SME ma požiadal o odpoveď na otázku Ako vyzerá Boh? Časť z nich sa objavila v rovnomennom článku Karola Sudora.
Tým, že Biblia predstavuje Boha ako Otca, väčšina veriacich, vrátane mňa, si ho automaticky predstaví ako muža. Napokon, každý kresťan sa v modlitbe, ktorú Ježiš Kristus naučil svojich apoštolov, prihovára k Bohu slovami Otče náš...
V starozákonnej knihe proroka Izaiáša sa však nachádzajú dve miesta, kde sa Boh hlási k roli matky: „Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba“ (49, 15); „Ako keď niekoho teší matka, tak vás budem ja tešiť a v Jeruzaleme sa potešíte“ (66, 13).
Materský rozmer Boha zdôrazňuje aj feministická teológia. Medzinárodná aliancia Jany z Arcu, jedna z prvých katolíckych feministických organizácií, ktorá vznikla začiatkom 20. storočia vo Veľkej Británii, mala poznávacie heslo, ktoré znelo: „Proste Boha. Ona vás vypočuje.“ Rovnako tzv. čierna teológia sa postavila proti vnímaniu Boha ako bieleho muža. Černota Boha bola pre nich odrazom skutočnosti, že Boh sa stal jedným zo slabých a utláčaných.
Katolícky teológ Karl Rahner zdôrazňuje, že keď hovoríme o Bohu ako o Otcovi, nehovoríme o inom, ako o Bohu - Matke. Tým chcel povedať, že vnímanie Boha v ľudských kategóriách by nás nemalo zviesť k identifikovaniu Boha s jedným z pohlaví či s jednou z rás. Otec alebo matka sú síce najpriliehavejšie metafory pre označenie toho, ktorý miluje a stará sa, ale ani ony nedokážu vystihnúť veľkosť Božej lásky a starostlivosti.
V niektorých prípadoch však môže byť označovanie Boha za Otca kontraproduktívne. Najmä malé deti vnímajú Božiu dobrotu podľa dobroty svojho pozemského otca. Ak je alkoholikom a násilníkom, dieťa len s ťažkosťami dokáže vnímať Boha ako milujúceho otca.
Tým, že z Najsvätejšej trojice si ľudia najľahšie dokážu predstaviť Ježiša, ktorý je pre nich vďaka svojej historickej existencii najhmotnejší, prežívajú najintenzívnejší duchovný vzťah práve k druhej božskej osobe. Ježiš však zdôrazňoval, že kto vidí jeho, vidí Otca.
Mnohé svetové, aj slovenské médiá priniesli v uplynulých dňoch informáciu, že talianska prokuratúra začala vyšetrovanie podozrivých transakcií Inštitútu pre náboženské diela (IOR), tzv. vatikánskej banky a na jej účte zablokovala 23 miliónov euro. Svätá stolica rázne odmietla obvinenia z prania špinavých peňazí. „Svätá stolica vyjadruje prekvapenie a údiv nad podnetom rímskej prokuratúry aj vzhľadom k tomu, že potrebné informácie sú k dispozícii príslušnému úradu Banca d´Italia (talianska centrálna banka, pozn.) a podobné operácie v talianskych finančných inštitúciách bežne prebiehajú,“ uviedol v stredajšom tlačovom vyhlásení vatikánsky štátny sekretariát (slovenský preklad tu), ktorý zároveň vyjadril plnú dôveru vedeniu Inštitútu pre náboženské diela, prezidentovi Ettorovi Gottimu Tedeschimu (na obr.) a generálnemu riaditeľovi Paolovi Ciprianovi. „Bezúhonnosť a dôveryhodnosť profesora Gottiho Tedeschiho sú dobre známe v národných aj medzinárodných finančných kruhoch,“ dodal včera vatikánsky denník L´Osservatore Romano.
V stanovisku, ktoré včera poskytol riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice Federico Lombardi britskému denníku Financial Times (slovenský preklad tu) sa uvádza, že „počnúc dňom svojho vymenovania, a v súlade s mimoriadnym poslaním, ktorým bol poverený od najvyšších vatikánskych predstaviteľov a Inšpekčného výboru IOR, prezident Gotti Tedeschi pracuje s veľkou angažovanosťou, aby zaistil absolútnu transparentnosť aktivít IOR, a ich zladenie s normami a procedúrami, ktoré umožnia Svätej stolici dostať sa na tzv. biely zoznam“. Tento zoznam potvrdzuje, že banky, ktoré sú v ňom zapísané dodržiavajú normy proti praniu špinavých peňazí.
„Povaha a ciele transakcií podliehajúcich vyšetrovaniu mohli byť vyjasnené s úplnou jednoduchosťou, nakoľko ide o transakcie, ktorých príjemcom je sám IOR na účtoch, ktoré vlastní v iných inštitúciách. Súčasný problém bol spôsobený aktuálne vyšetrovaným nedorozumením medzi inštitútom a bankou, ktorá obdržala prevodný príkaz,“ konštatoval ďalej hovorca Lombardi.
Mimo oficiálneho programu sa Benedikt XVI. stretol s piatimi obeťami sexuálneho zneužívania katolíckymi kňazmi a so zástupcami cirkevných organizácií venujúcich sa ochrane detí. Počas štvordňovej apoštolskej cesty sa k sexuálnym škandálom vyjadril štyrikrát.
Vyše polhodinové stretnutie sa uskutočnilo v sobotu popoludní v priestoroch apoštolskej nunciatúry v Londýne. Podľa vyhlásenia Tlačového strediska Svätej stolice si pápež vypočul osobné príbehy prítomných obetí a „vyjadril hlbokú bolesť a zahanbenie pre ich utrpenie a utrpenie ich rodín“. Nasledovala spoločná modlitba a pápežovo uistenie, že cirkev „pokračuje v zavádzaní účinných opatrení na ochranu mladých, robiac všetko možné pre preskúmanie obvinení , spoluprácu s občianskymi autoritami a vo vydávaní spravodlivosti klerikov a rehoľníkov obvinených z týchto závažných kriminálnych činov“. V rámci stretnutia Benedikt XVI. prítomných požiadal, aby sa pokúsili o prekonanie vnútornej úzkosti a o život v novej nádeji. Vatikanista talianskeho denníka Il Giornale Andrea Tornielli upresnil, že obete pochádzali z Londýna, Yorkshiru a zo Škótska. Vatikanista Sandro Magister z týždenníka L´Espresso k tomu doplnil, že išlo o štyri ženy a jedného muža.
V ten istý deň sa pápež stretol aj so zástupcami organizácie National Catholic Safeguarding Commission, vedenej Billom Killgallonom, ktorá sa venuje ochrane detí. „Cirkev má dlhú tradíciu ochrany detí, od prvých rokov ich života až po vek dospelosti. Nasleduje tak príklad Kristovej náklonnosti, ktorí žehnal prichádzajúce deti a svojich učeníkov učil, že takým ako sú oni patrí nebeské kráľovstvo,“povedal pápež vo svojom krátkom príhovore a následne vyjadril ľútosť nad tým, že sexuálne škandály odporujú tejto tradícii. „Všetci sme si oveľa viac vedomí potreby chrániť deti a vy ste dôležitou súčasťou rozsiahlej odpovede cirkvi na tento problém,“ dodal. Prijaté opatrenia, ako napr. Záverečná správa nezávislého prieskumu ochrany detí v rámci Katolíckej cirkvi v Anglicku a Walese, známa aj pod názvom Nolan Report, majú byť podľa pápeža zárukou, že prijaté opatrenia sú účinné a akékoľvek obvinenie je posudzované promptne a dôsledne. Vatikanista Magister si všimol, že kým v Austrálii, USA a na Malte sa pápež stretol len s obeťami zneužívania, tentokrát prijal aj zástupcov organizácie venujúcej sa preventívnej ochrane mladistvých.
Pápež Benedikt XVI. sa k téme sexuálneho zneužívania vyjadril už počas tlačovej besedy na palube lietadla smerujúceho z Ríma do Edinburgu. „Musím povedať, že tieto odhalenia boli pre mňa šokujúce. Je ťažké pochopiť ako bola možná takáto degenerácia kňazskej služby,“ odpovedal na novinársku otázku a dodal, že je „smutné, že ani vedenie cirkvi nebolo dostatočne ostražité, rýchle a rozhodné v zavedení potrebných opatrení“. Cirkev musí teraz prejsť obdobím pokánia, pokory, obnovy a znovuosvojením si absolútnej otvorenosti. K tomu sú podľa neho potrebné tri veci: pomoc obetiam, spravodlivý trest pre vinníkov a prevencia pri výbere kandidátov kňazstva a ich výchove. Pri druhom bode Benedikt XVI. zdôraznil, že vinníkov nestačí spravodlivo potrestať, ale je potrebné prekaziť im akýkoľvek kontakt s mladistvými, pretože „vieme, že ide o chorobu a slobodná vôľa vtedy nefunguje, teda musíme tieto osoby ochrániť pred sebou samými“.
Problematiky zneužívania sa dotkol aj v homílii počas liturgie vo westminsterskej katedrále. Úvaha nad centrálnym krížom chrámu zasväteného Najsvätejšej krvi Kristovej ho priviedla nielen k odkazu na mučeníkov, prenasledovaných kresťanov a inak trpiacich, ale aj k poukázaniu na „nesmierne utrpenie spôsobené zneužívaním detí“. Na internetových portáloch najväčších talianskych denníkov sa ihneď objavili titulky, podľa ktorých pápež postavil zneužité obete na úroveň mučeníkov. Voči takejto interpretácii sa však ohradil vatikanista denníka Il Foglio Paolo Rodari: „Pápež absolútne nespojil mučeníkov s obeťami pedofílie. Mučeníkom je ten, kto trpí a položí vlastný život za vieru. Nikto iný.“
Zajtra mal byť smrtiacou injekciou v americkom štáte Kentucky popravený Gregory Wilson. Sudca však tento týždeň popravu odložil. Za muža odsúdeného za vraždu a znásilnenie sa prihovoril aj pápež Benedikt XVI. Tradičné učenie cirkvi pritom trest smrti nevylučuje.
„Milosrdenstvo je jediným spôsobom uzdravenia a darovania nádeje,“uviedol po minulotýždňovom stretnutí s guvernérom amerického štátu Kentucky Stevom Beshearom arcibiskup Lousville Joseph Kurtz. Spolu s výkonným riaditeľom Kentucky Council of Churches Marianom McClure Taylorom mu predložili žiadosť o zrušenie trestu smrti Gregoryho Wilsona. 53-ročný muž bol odsúdený ešte v roku 1988 za únos, znásilnenie a vraždu 36-ročnej Deborah Polley.
Arcibiskup Kurtz prezentoval kentuckému guvernérovi aj list apoštolského nuncia Pietra Sambiho, v ktorom ho v pápežovom mene požiadal o zrušenie popravy. Najzávažnejším argumentom je informácia, že vo veku 14 rokov mal Wilson IQ na úrovni iba 62 bodov. Podľa trestného poriadku je osoba, ktorá má IQ nižšie ako 70 považovaná za mentálne nespôsobilú a podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu USA nemôžu byť takýto jedinci popravení. Sudca Phillip Stepherd na základe týchto skutočností rozhodol o zastavení výkonu trestu.
Aj keď predstavitelia Katolíckej cirkvi odsudzujú vykonávanie trestu smrti, tradičné cirkevné učenie nevylučuje použitie tohto trestu, „ak by bol jedinou možnou cestou na účinnú obranu ľudských životov pred nespravodlivým útočníkom“. Katechizmus Katolíckej cirkvi v bode 2267 však zároveň dodáva, že ak na obranu a ochranu bezpečnosti osôb stačia nekrvavé prostriedky, majú sa použiť tie. „A skutočne dnes, keď už štát má k dispozícii možnosti účinne potlačiť zločin tak, že zneškodní páchateľa a pritom mu definitívne neodníme možnosť vykúpiť sa, prípady, v ktorých je absolútne nevyhnutné usmrtiť vinníka, sú už veľmi zriedkavé, ak sa ešte vôbec skutočne vyskytujú.“
Pápežská rada pre medzináboženský dialóg včera vydala vyhlásenie, v ktorom vyjadrila „vážne znepokojenie“ nad úmyslom malej americkej protestantskej cirkvi Dove World Outreach Center páliť 11. septembra výtlačky Koránu. Tzv. Dňom pálenia Koránu si chce pripomenúť teroristické útoky spred deviatich rokov.
Liekom na „skľučujúce prejavy násilia“ nemôže byť „vážne zhanobenie knihy považovanej jedným náboženským spoločenstvom za posvätnú“. Vo vyhlásení sa ďalej uvádza, že „každé náboženstvo s príslušnými posvätnými knihami, miestami kultu a symbolmi má právo na rešpekt a ochranu,“ nakoľko rešpekt si zasluhuje každá ľudská osoba hlásiaca sa k istému vierovyznaniu.
Spomienka na 11. september 2001 by mala vychádzať z hlbokej solidarity s tými, ktorých táto tragická udalosť zasiahla. „Všetci náboženskí predstavitelia a všetci veriaci sú povolaní neustále odsudzovať každú formu násilia, osobitne toho, ktoré sa koná v mene náboženstva,“ píše sa ďalej vo vyhlásení dikastéria, na čele ktorého stojí francúzsky kardinál Jean-Louis Tauran.
Dokument v závere pripomína slová Benedikta XVI., ktoré adresoval novému veľvyslancovi Maroka v roku 2006 pri príležitosti odovzdania jeho poverovacích listín: „Intolerancia a násilie nemôžu byť nikdy ospravedlnené ako odpovede na urážky, pretože sa nezhodujú s posvätnými princípmi náboženstva.“
Podľa dnešného vydania vatikánskeho denníka L´Osservatore Romano iniciatívu Dove World Outreach Center a jej lídra Terryho Jonesa označil za „nezodpovednú a nemorálnu“ aj chaldejský arcibiskup irackého Kirkuku Louis Sako. Agentúra Zenit zas priniesla vyhlásenie emeritného arcibiskupa Washingtonu, kardinála Theodora McCarricka, ktorý Deň pálenia Koránu označil za „antiislamské blúznenie“ a následne dodal: „Pre nás je skutočná Amerika miestom, kde sú náboženstvá rešpektované.“
Už v minulosti sa predstavitelia Katolíckej cirkvi viackrát postavili na obranu práv moslimov. Vo februári tohto roku sa napríklad francúzski biskupi postavili proti návrhu vlády zakázať nosenie buriek. V novembri minulého roka zasa švajčiarski biskupi skritizovali výsledok referenda, v ktorom sa väčšina Švajčiarov vyslovila proti výstavbe minaretov. Viac tu.
Pred týždňom Taliansko navštívil líbyjský diktátor Muammar Kaddáfí, ktorý má dlhodobo dobré vzťahy s premiérom Silviom Berlusconim. Jeho slová o tom, že „islam by sa mal stať náboženstvom celej Európy“ vyvolali ostrú a zároveň zaujímavú polemiku.
Podľa egyptského jezuitu Samira Khalila Samira, známeho islamológa a profesora na Pápežskom orientálnom inštitúte v Ríme, by Kaddáfiho slová nemali byť brané na ľahkú váhu. V rozhovore pre katolícky denník Avvenire uviedol, že v Európe sú zjavné dve tendencie: na jednej strane je to nárast moslimského obyvateľstva (podľa niektorých demografov by v roku 2050 mohla až štvrtina obyvateľov Európy vyznávať islam) a na strane druhej pokles aktívnych kresťanov. „Rozširuje sa náboženský indiferentizmus, kresťanstvo je často zosmiešňované a odmietané, zatiaľ čo islam sa stále viac stáva propagandistickým a netolerantným.“
Známy taliansky misionár Piero Gheddo k tomu pre agentúru Zenit dodal, že kým ročne v dôsledku potratov a rozvrátených rodín ubudne 120 – 130 000 Talianov, zároveň na Apeninskom polostrove pribudne vyše 200 000 imigrantov, z ktorých sa viac ako polovica hlási k islamu a má vysoký demografický koeficient.
Odlišný pohľad prezentoval v rozhovore pre Radio Vaticana profesor arabčiny a islamských štúdií na Katolíckej univerzite v Miláne Paolo Branca. Podľa jeho poznatkov je demografická krivka imigrantov vysoká, ale z ekonomických dôvodov postupne klesá. Konfrontácia rôznych náboženstiev v pluralitnej spoločnosti môže mať navyše pozitívny vplyv na znovuzískanie hlbšieho povedomia o vlastnom náboženstve, ale zároveň o vzájomných rozdieloch, ktoré si vyžadujú vzájomný rešpekt.
Podľa Fabia Colagrandeho, konzultora Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg je Európa natoľko presiaknutá duchom relativizmu, že v nej pre islam nie je takmer žiadne miesto. Navyše k nárastu islamského fundamentalizmu podľa neho dochádza len medzi časťou moslimov žijúcich na starom kontinente, kým druhá časť, najmä druhá a tretia generácia, podlieha sekularizačným trendom.
Každopádne, ak by podobný výrok zaznel na líbyjskej pôde, jeho autor by bol podľa profesora Samira zadržaný a odsúdený za prozelytizmus. „Mali by sme konať konzistentne. Nemôžeme mať neustále ústa plné pekných slov o ľudských právach a potom sa pri človeku, ktorý je pri moci 41 rokov a častokrát dokázal svoje opovrhovanie základnými právami ľudskej bytosti, správať sa akoby nič."
Ďalšie informácie o tejto udalosti nájdete v mojom článku Kaddáfiho Disneyland, ktorý vyšiel v aktuálnom vydaní týždenníka .týždeň.
Vo štvrtok Benedikt XVI. počas súkromnej audiencie prijal izraelského prezidenta Šimona Peresa. V rozhovore neobišli ani začaté izraelsko-palestínske mierové rokovania. Peres daroval pápežovi sedemramenný svietnik s venovaním „pastierovi, ktorý sa snaží, aby nás viedol k pašienkam požehnania a pokoja“.
Stretnutie sa uskutočnilo v pápežskom letovisku v Castel Gandolfo, kde Benedikt XVI. trávi letné mesiace. Návšteva sa začala tesne pred pol desiatou prechádzkou po priľahlých záhradách. Podľa Vatikánskeho rozhlasu izraelského prezidenta zaujali najmä trosky Domiciánovej vily a Belvederská záhrada. Následný štyridsaťminútový súkromný rozhovor viedli obaja predstavitelia v angličtine. Spoločne vyjadrili nádej, že začaté izraelsko-palestínske mierové rokovania napomôžu dosiahnutiu dohody, ktorá bude rešpektovať legitímne nároky oboch národov a bude schopná priniesť mier do Svätej zeme.
„Znovu bola odsúdená akákoľvek forma násilia a pripomenutá potreba zaistiť všetkým obyvateľom tejto oblasti lepšie životné podmienky. Nechýbala ani zmienka o medzináboženskom dialógu a spoločný pohľad na medzinárodnú situáciu,“ píše sa vo vyhlásení Tlačového strediska Svätej stolice. Obaja vyzdvihli prínos katolíkov, najmä katolíckych škôl pre dobro spoločenstva vo Svätej zemi a vzali na vedomie výsledky bilaterálnej komisie, ktorá už niekoľko rokov pracuje na vzájomnej dohode v otázkach ekonomického charakteru.
Počas stretnutia nechýbala tradičná výmena darov. Benedikt XVI. daroval izraelskému prezidentovi bronzovú medailu uloženú v travertínovom ráme, ktorá je kópiou medaily pápeža Alexandra VII. z roku 1657 a vyobrazuje pôvodný Berniniho návrh usporiadania Námestia sv. Petra. Šimon Peres pápežovi daroval strieborný sedemramenný svietnik (menorah) s nápisom „Jeho svätosti pápežovi Benediktovi XVI., pastierovi, ktorý sa snaží, aby nás viedol k pašienkam požehnania a pokoja. S veľkou úctou Šimon Peres, prezident štátu Izrael“. Po stretnutí s pápežom izraelský prezident ešte absolvoval polhodinové rokovanie s vatikánskym štátnym sekretárom, kardinálom Tarcisiom Bertonem a sekretárom pre vzťahy so štátmi, arcibiskupom Dominiqueom Mambertim.
Obaja štátnici sa prvýkrát stretli v rokoch 2006 a 2007 vo Vatikáne a v roku 2009 počas apoštolskej cesty Benedikta XVI. do Svätej zeme. Práve situáciou na Blízkom východe a vo Svätej zemi sa bude zaoberať tohtoročná biskupská synoda, ktorá sa uskutoční 10. – 24. októbra vo Vatikáne (viac tu). Zúčastnia sa jej aj predstavitelia Latinského patriarchátu v Jeruzaleme, ktorý zjednocuje katolíkov izraelského aj palestínskeho pôvodu.
Počas letnej dovolenky viedol Benedikt XVI. sériu rozhovorov s nemeckým novinárom Petrom Seewaldom. Kniha s pápežovými odpoveďami na aktuálne otázky vyjde do konca roka.
O spoločných rozhovoroch pápeža s novinárom, ktoré prebiehali od 26. do 31. júla v pápežskom letovisku Castel Gandolfo, kde Benedikt XVI. trávi svoju dovolenku, informoval hovorca Svätej stolice Federico Lombardi. Kniha by mala vyjsť v nemčine a taliančine, postupne by sa mali objaviť preklady aj v iných jazykoch. Hovorca Lombardi vo svojom vyhlásení pripomenul, že práva na vydávanie kníh Benedikta XVI. vlastní vatikánske vydavateľstvo Libreria Editrice Vaticana.
V minulosti vyšli už dve knihy rozhovorov tejto dvojice. Soľ zeme aj Boh a svet vyšli aj v slovenčine. Po zvolení Josepha Ratzingera za pápeža ho Seewald predstavil v publikácii Benedikt XVI. Pohľad zblízka.
Imrich Gazda
Som odborný asistent na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku. Spolupracujem s portálom Postoy.sk, denníkom SME, týždenníkom .týždeň a teologickou revue Nové horizonty. Píšem najmä o Vatikáne, Katolíckej cirkvi a dianí vo svete kresťanstva. Som ženatý, mám dve deti.
Marián Sekerák
Študujem politológiu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Popri štúdiu sa venujem problematike politickej filozofie, politických teórií a vybraným otázkam teológie. Sledujem dianie vo Vatikáne, osobitne sa zaujímam o osobu a dielo pápeža Benedikta XVI.
Vatikánska Kongregácia pre evanjelizáciu národov vyčlenila 1,2 milióna eur pre podporu centier prevencie a liečby AIDS v 41 krajinách. Informovala o tom agentúra Fides. 
