Denník SME ma požiadal o odpoveď na otázku Ako veriaci ľudia vnímajú odchod kňaza z kňazstva? Nasledujúce riadky obsahujú stručnú syntézu mojich myšlienok. Časť z nich sa objavila v dnešnom článku Karola Sudora Je odchod kňazov zradou?
Zo zanechania kňazstva sú veriaci ľudia vždy sklamaní. Najsilnejšie sa to prejavuje u tých, ktorí boli s kňazom v blízkom vzťahu, či už ide o jeho rodinu, komunitu, z ktorej pochádzal alebo o spoločenstvo, v ktorom pôsobil. V niektorých prípadoch sa veriaci môžu cítiť byť priamo zradení. Ide najmä o ľudí, ktorí boli s kňazom v úzkom duchovnom vzťahu, napríklad k nemu chodili na pravidelné spovede alebo v ňom videli duchovný vzor a radili sa s ním o svojich rozhodnutiach. Odchod kňaza – dôverníka v nich môže vyvolať pochybnosti o sebe samých a výčitky, že verili takémuto človeku.
Najsilnejšie však býva týmto rozhodnutím zasiahnutá rodina dotyčného kňaza, najmä ak žije v komunite so silne zakorenenou religiozitou. Na jednej strane si takáto rodina uvedomuje, že odídený kňaz je stále ich synom, bratom či vnukom, na druhej strane môže pociťovať silné zahanbenie. Ak sa niektorí členovia miestnej komunity správajú necitlivo a prejavujú svoje znechutenie alebo na druhej strane, ak sú až prehnane empatickí a k rodine pristupujú štýlom „veď vy za to nemôžete“, môže rodina odídeného kňaza nadobudnúť až pocit „čiernej ovce“.
Tieto postoje len ťažko pochopia ľudia, ktorí sa na Katolícku cirkev pozerajú „zvonku“. Pre nich je odchod z kňazstva len výpoveďou zo zamestnania alebo rozvodom, na ktorý má človek právo.
Za zanechaním kňazstva ľudia často vidia len jeden dôvod: ženu. V mnohých prípadoch je dôvodom naozaj žena, ale sú aj kňazi, ktorí odišli bez vplyvu „ženského elementu“. Aj keď vzťah k žene často zohráva silnú rolu pri rozhodovaní o opustení kňazstva, nie vždy je to jediný dôvod. Je známych niekoľko prípadov, kedy zo služby odišli kňazi, ktorí mali možnosť študovať na prestížnych pápežských či iných cirkevných univerzitách. Po návrate domov boli konfrontovaní so slovenskou realitou, ktorá na nich z rôznych dôvodov pôsobila demotivujúco. Niektorí potom napríklad stretli ženu, u ktorej našli pochopenie a ktorá im ponúkla „únik z reality“, rozhodli sa odísť.
Existujú aj prípady, kedy sa odídení kňazi vrátili späť do kňazskej služby, ale tých je málo.
Novou veľvyslankyňou Veľkej Británie pri Svätej stolici by sa mala stať Ann Widdecombe. Nominácia 62-ročnej bývalej konzervatívnej poslankyne, ktorá konvertovala z anglikanizmu na katolícku vieru, by mala upokojiť vzťahy medzi Londýnom a Vatikánom. Práve na britské ostrovy smeruje v polovici septembra pápež Benedikt XVI.
„Pápežka“, ako býva Ann Widdecomber prezývaná pre svoju náboženskú horlivosť, by mala podľa britských médií nahradiť doterajšieho veľvyslanca Francisa Campbella. Jeho poslednou veľkou misiou bude asi doprovod pápeža počas septembrovej návštevy Veľkej Británie, ktorá sa uskutoční na pozvanie kráľovnej Alžbety II.
Čerstvá nominácia je interpretovaná ako pokus zahladiť júnový škandál britskej diplomacie. Jeden z pracovníkov Foreign Office vtedy rozšíril zoznam odporúčaní, ktoré by mal Benedikt XVI. dodržať, aby jeho cesta bola úspešná. Posmešný dokument, ktorý pápežovi odporúčal otvoriť nejakú potratovú kliniku či požehnať homosexuálny pá, zverejnil denník Sunday Telegraph. Medzinárodný trapas musel vo Vatikáne hasiť nielen veľvyslanec Campbell, ale aj šéf diplomacie David Miliband.
Ann Widdecomber je nielen úspešnou političkou, parlamentné lavice zohrievala nepretržite 23 rokov, ale aj spisovateľkou. Anglikanizmus opustila v roku 1993 na protest proti povoleniu svätenia žien, ku katolicizmu sa primkla pod vplyvom Michaela Seeda, kňaza, ktorý ku katolíckej viere priviedol aj Tonyho Blaira. Je známou obhajkyňou rodiny a odporkyňou potratov a homosexuálnych zväzkov. Andrew Brown z denníka The Guardian sa obáva, či žena s takýmito jasnými názormi bude vedieť obhajovať pozície krajiny, ktoré sa nie vždy musia zhodovať s jej presvedčením.
Diplomatické vzťahy medzi Anglickom a Svätou stolicou boli prvýkrát nadviazané v roku 1479. Bola to vôbec prvá diplomatická misia Anglického kráľovstva. K prerušeniu vzťahov na vyše štyri storočia došlo počas vlády Henricha VIII., ktorý sa vyhlásil za hlavu cirkvi na ostrovoch a tým prerušil jednotu s Rímom. K obnoveniu vzťahov zo strany Londýna došlo až v roku 1914, Svätá stolica svojho apoštolského legáta vymenovala v roku 1938. Apoštolská nunciatúra v Londýne, ktorá znamenala obnovenia plnohodnotných vzťahov, bola zriadená dokonca až v roku 1982. Zaujímavosťou je, že až do menovania súčasného ambasádora Campbella vládou Tonyho Blaira v roku 2005 zastávali pozíciu veľvyslanca nekatolíci.
Odchod Jána Krstiteľa Balázsa z kňazstva na Úrad vlády, kde bude robiť šéfa poradcov Ivety Radičovej, má v sebe veľa otázok. Čo stálo za týmto rozhodnutím a ako ovplyvní vzťah súčasnej vlády a cirkvi?
"Inštitúcia s morálnou autoritou sa musí ozvať, ak sa porušujú občianske práva, etické normy, spravodlivosť. Žiaľ, vzniká tu paradox: ak cirkev vystupuje takto, obviňujú ju, že vstupuje do politiky. Ak mlčí, obviňujú ju z mlčania. Vždy sa jej bude niečo vyčítať, no starosti o veci verejné sa nesmie vyhýbať,“ povedal ešte v roku 2005 v rozhovore pre Národnú obrodu františkánsky kňaz Ján Krstiteľ Balázs.
Občianskej angažovanosti sa nikdy nevyhýbal: pred Novembrom tvoril kresťanský samizdat Zrno a podpisoval protikomunistické petície, neskôr sa otvorene postavil proti praktikám tretej Mečiarovej vlády a pred niekoľkými mesiacmi bránil svojich františkánov, keď boli krivo obvinení z pedofílie. Popritom písal o politickej a sociálnej etike, vydával knihy a angažoval sa v Teofóre, ktoré mal bývalý arcibiskup Ján Sokol v zuboch. Iskrenie medzi nimi pozorne sledovali aj slovenské médiá, ktoré otvoreného a kritického františkána zbožňovali. Nie div, kňazov, ktorí zrozumiteľným a príťažlivým jazykom dokážu predstaviť kresťanské posolstvo a neboja sa verejne prezentovať svoje názory, je stále málo. V tomto kontexte sa zakotvenie na čele Radičovej poradcov zdá logickým vyústením Balázsovho životného smerovania. Problém je v tom, že odchod z cirkvi do politiky nie je to isté ako odchod z tretieho sektora.
Súčasný pápež je siedmym najstarším v histórii. Rebríček vedie Lev XIII., ktorý zomrel 93-ročný. Ján Pavol II. je momentálne na šiestom mieste. Informáciu zverejnil odborník na pápežstvo Anura Gurugé na svojom blogu Popes-and-papacy.com.
Na siedmu priečku sa Benediktovi XVI. podarilo dostať uplynulý pondelok, keď predbehol pápeža Gregora XIII. (1572 – 1585), ktorý zomrel ako 83-ročný. Ak by bol Benedikt XVI. pápežom ešte aj 29. februára 2012, dostal by sa na šiestu priečku a vytlačil by svojho predchodcu.
V prvej desiatke najstarších pápežov sa nachádza napríklad aj Pius IX. (1846 – 1878) a Pius XII. (1939 – 1958). Práve Pius IX. prežil najdlhšie obdobie svojho života na pápežskom stolci, spolu 31 rokov, čo je 36,5% jeho života. Na druhom mieste je Ján Pavol II., ktorý bol pápežom 26 rokov (31%). Tretí je Lev XIII.
Anura Gurugé, ktorý je aj autorom kníh The Next Pope (2010) a Popes and the Tale of Their Name (2008) však zdôrazňuje, že rebríček je relatívny, nakoľko vek pápežov z prvých šiestich storočí nie je väčšinou známy.
Pôvodne počítačový špecialista pracujúci pre IBM sa histórii a súčasnosti pápežstva začal venovať v rámci svojho hobby. Dnes okrem blogu Popes-and-papacy.com prevádzkuje aj blog Papam.wordpress.com.
Po odchode Jána Krstiteľa Balázsa z kňazstva na úrad vlády som pre portál Postoy.sk pripravil anketu, v ktorej sa viacerí známi kňazi vyjadrili k tomu, že šéfom poradcov premiérky Ivety Radičovej bude františkánsky kňaz. Odpoveď od Karola Moravčíka, predsedu Teofóra a farára v Devínskej Novej Vsi mi prišla až dnes. Nakoľko ju považujem za zaujímavú, dávam jej priestor aspoň na tomto mieste.
Vaša otázka poukazuje na samotný problém. Františkánky kňaz J. K. Balázs, ako ho verejnosť doteraz poznala, nie je poradcom I. Radičovej, ale Marián Balázs, u ktorého sa ešte len ukáže, nakoľko je (alebo nie je) v kontinuite so svojím vlastným doterajším príbehom.
Osobne som si vážil morálno-spoločenské vystupovanie J. K. Balázsa od jeho prvej verejne známej kázne až po jeho pravidelné akcentovanie etiky v politike. V ostatných rokoch som však celkom nechápal, v akom zmysle si rozumie s politikmi, analytikmi a novinármi z neo(liberálnych) zoskupení, keďže som ho pôvodne poznal ako človeka so záujmom o teológiu oslobodenia a politickú Metzovu teológiu. Zdá sa mi, že napr. zosnulí kňazi J. Zvěřina a J. Tischner, ktorých sme spolu s J. K. Balázsom za ich teologicko-filozofické názory a spoločenské postoje obdivovali a ktorí mali živé vzťahy s ľuďmi z necirkevného prostredia, si s ľuďmi z tohto prostredia porozumeli v inom kontexte.
Osobné dôvody J. K. Balázsa zanechať dráhu kňaza a františkána nepoznám, preto sa mi o nich nepatrí špekulovať. M. Balázs sa však nedávno vyslovil v tom zmysle, že pomery v cirkvi ho dusili a nevládal viac v rámci týchto pomerov bojovať. Nuž, ťažko merať, kto z nás čo vládze. Ale predstavu, že za etiku v spoločnosti možno lepšie zápasiť z pozície vládneho poradcu ako z pozície františkánskeho kňaza, nezdieľam. Ak nás situácia v konkrétnej miestnej cirkvi dusí, ak cirkev nie je naozaj cirkvou Kristovou, a preto nie je ani kriticky prorockou zoči-voči občianskej spoločnosti, pracujeme, bojujme, aby cirkev bola naozaj cirkvou. V zásade si myslím, že prorokom v tom zmysle, ako sa o to doteraz J. K. Balázs svojimi verejnými vystúpeniami a textami usiloval byť, sa človek stane skôr s krížom a evanjeliom v cirkvi – hoci aj skostnatenej, ako s poznámkovým blokom a mobilom na úrade vlády – hoci aj s modernou ženou v hlavnom kresle.
Pre verejnosť je určite dôležité sledovať, aké typy ľudí si okolo seba zhromažďuje predsedníčka novej slovenskej vlády. Azda je to pozitívum, že si za hlavného poradcu nevybrala človeka zo stranícko-podnikateľského prostredia, ale z intelektuálneho a duchovného. Nakoľko a v akom zmysle zostane poradca M. Balázs intelektuálom, teológom a kresťanským človekom, to bude však dosť závisieť od toho, s kým sa bude radiť on sám.
Osobne mu ďakujem za zopár spoločných rozhovorov a iniciatív – aj vďaka nemu a jeho vydavateľstvu Serafín vyšli v slovenčine cenné myšlienky teológov (J. B. Metz, Zulehner, K. Rahner, Biser...).
Svätá stolica včera zverejnila dokument, ktorý aktualizuje normy týkajúce sa najzávažnejších deliktov. Venuje sa nielen pedofílii či sväteniu žien, ale aj porušovaniu spovedného tajomstva.
Urýchlenie procesov s klerikmi, ktorí sa dopustili obzvlášť závažných deliktov, predĺženie doby premlčania, účasť laikov v cirkevných tribunáloch a zaradenie detskej pornografie a zneužívania mentálne postihnutých medzi kánonické zločiny.
To sú najvýznamnejšie novinky, ktoré zavádzajú aktualizované Normy o najzávažnejších deliktoch. Dokument schválil ešte v roku 2001 pápež Ján Pavol II. ako „prílohu“ motu proprio Sacramentorum sanctitatis tutela. Zosnulý pápež tým urobil z Kongregácie pre náuku viery centrálny orgán, ktorý posudzuje a rieši najzávažnejšie delikty nielen vieroučného, ale aj disciplinárneho charakteru.
Aktualizované vydanie Noriem o najzávažnejších deliktoch podpísal Benedikt XVI. ešte 21. mája. Nový dokument sa nevenuje len otázke sexuálnych deliktov, ale aj prečinom voči sviatostiam Eucharistie a zmierenia. Kongregácia pre náuku viery sa odteraz stáva odvolacou inštitúciou v otázkach herézy, apostázie a schizmy, ktoré patria do kompetencie miestnych biskupov a rehoľných predstavených. V jej pôsobnosti bude aj delikt tajného nahrávania spovede a šírenie týchto nahrávok, ktorým sa zaoberá už Dekrét týkajúci sa tých, ktorí zverejňujú vyznanie pri spovedi z roku 1988 a tiež delikt pokusu o svätenie žien, ktorému sa venuje Všeobecný dekrét ohľadom deliktu pokusu o vysvätenie ženy z roku 2007.
O aktualizovaných normách informovali aj viaceré slovenské médiá. Agentúra SITA priniesla informáciu, že Vatikán považuje vysvätenie ženy za rovnaký zločin ako pedofíliu. Jej správu prebrali napr. aj denníky SME a Pravda. Nový dokument však toto tvrdenie vôbec neobsahuje. V aktualizovaných Normách o najzávažnejších deliktoch sa oba delikty ocitli spolu preto, že Kongregácia pre náuku viery skúma a posudzuje delikty proti viere, mravom, ale aj sláveniu sviatostí.
Dnešné vydanie denníka SME (s. 10) zároveň cituje denník The New York Times, ktorý píše o sklamaní obhajcov práv obetí sexuálneho zneužívania, "ktorí dúfali, že v nich (aktualizovaných normách, pozn.) bude povinnosť nahlásiť prípady pedofílie polícii...". Vo vyhlásení hovorcu Svätej stolice Federica Lombardiho sa však jasne hovorí o tom, že povinnosť dodržiavať občianske právo týkajúce sa ohlasovania zločinov jasne vyplýva zo smernice, ktorú kongregácia vydala na jar tohto roku. Rovnako taliansky liberálny denník Corriere della Sera píše o explicitnom vyjadrení tejto zásady. SME spomína aj hnev amerických biskupov na nové pravidlá. Vatikánsky rozhlas naopak informuje o ich „spokojnosti“.
V médiách už niekoľko dní rezonuje správa o prepustení desiatok kritikov kubánskeho režimu. Významnú rolu pri tom zohrala Katolícka cirkev. Milan Nič z Nadácie Pontis ju však nechce preceňovať.
Prekvapivú správu minulú stredu oznámil kubánsky kardinál Jaime Ortega y Alamino. Krátko predtým absolvoval stretnutie s prezidentom Raúlom Castrom a ministrom zahraničných vecí Brunom Rodríguezom. Kardinála sprevádzal šéf španielskej diplomacie Miguel Angel Moratinos. „V najbližších hodinách bude šesť väzňov presunutých do zariadení nachádzajúcich sa v blízkosti ich domovov a ďalší piati budú prepustení na slobodu a budú môcť čoskoro odísť do Španielska aj so svojimi rodinami,“píše sa podľa denníka Avvenire v oficiálnom vyhlásení Havanskej arcidiecézy, ktoré oznamuje postupné prepustenie ďalších väzňov v horizonte troch až štyroch mesiacov. Spolu ide o 52 disidentov pozatýkaných počas tzv. „čiernej jari“ v roku 2003. Ďalších 23 ľudí bolo prepustených už v predchádzajúcich rokoch.
Benedikt XVI. menoval za legáta hnutia Kristovi legionári biskupa Velasia De Paolisa, predsedu Prefektúry pre ekonomické záležitosti Svätej stolice. Včera o tom informovalo jej tlačové stredisko.
Biskup, ktorý nemá rád Dana Browna. Aj takto by sa dal charakterizovať 75-ročný taliansky biskup Velasio De Paolis (na obr. počas audiencie u Benedikta XVI.), ktorého pápež vybral, aby urobil poriadok v hnutí Kristovi legionári. Keď sa ho pred dvoma rokmi producenti filmového trháku Anjeli a démoni pokúšali obmäkčiť, aby umožnil natáčanie v rímskych kostoloch, odbil ich slovami, že by bolo neakceptovateľné poskytnúť kostoly tvorcom blasfemických diel, ktoré obrátili Evanjelium na hlavu. Viac tu. Podľa Catholic News Agency má biskup De Paolis povesť rázneho chlapíka, ktorý je nielen skvelým cirkevným právnikom, ale aj jedným z najväčších odborníkov na rehoľný život. Dôkazom je čerstvá, takmer 800-stranová publikácia La vita consacrata nella Chiesa (Zasvätený život v Cirkvi). Navyše je zbehlým v ekonomických otázkach, keďže už vyše dva roky zastáva pozíciu predsedu Prefektúry pre ekonomické záležitosti Svätej stolice a hlavného vatikánskeho audítora.
Práve kvôli týmto schopnostiam ho Benedikt XVI. poveril „upratovaním“ v kňazskom hnutí Kristovi legionári, ktorého zosnulý zakladateľ Marcial Maciel Degollado má na svedomí množstvo sexuálnych a finančných škandálov. Navyše, podľa niektorých znalcov hnutia a bývalých členov, mu chrbát kryli práve jeho súčasné špičky.
Vatikanista talianskeho denníka Il Foglio Paolo Rodari vidí ešte ďalšie dôvody, kvôli ktorým bol náročným poslaním poverený práve De Paolis: má blízko do penzie a na starosti momentálne nemá žiadne významnejšie úlohy; je to človek z rímskej kúrie, ktorý je blízky nielen Benediktovi XVI., ale aj vatikánskemu štátnemu sekretárovi, kardinálovi Tarcisiovi Bertonemu a doteraz nemal žiadne kontakty s hnutím, takže pri vykonávaní svojej misie môže vystupovať nezaujato.
Za očistu hnutia, ktoré tvorí 700 kňazov a 2500 seminaristov z 38 krajín, nebude zodpovedať sám. Podľa vatikanistu denníka Il Giornale Andreu Tornielliho by mu mali pomáhať dvaja ďalší vicelegáti, pričom jeden by mal na starosti anglofónnu, druhý hispánsku oblasť, keďže hnutie sa rozšírilo z Mexika a dodnes je veľmi silné v španielsky hovoriacich krajinách.
Podľa vyjadrenia hovorcu Svätej stolice Federica Lombardiho, ktoré včera poskytol Vatikánskemu rozhlasu, sa biskup De Paolis „osobne čo najskôr stretne so súčasnými predstavenými kongregácie legionárov. Bude to práve legát, kto bude komunikovať najmä s legionármi a určí spôsob, čas a formu oznámenia hlavných aspektov svojho mandátu“. Zverejniť má aj zloženie komisie, ktorá preverí stanovy hnutia. Podľa Lombardiho bude nový legát naďalej zastávať aj pozíciu predsedu ekonomickej prefektúry Svätej stolice.
Včera denník SME a TV Markíza informovali o liste kňaza Gabriela Tassariho, v ktorom mal predsedu KDH Jána Figeľa varovať pred hriešnymi koaličnými spojenectvami. List je pravdepodobne podvrhom.
„Vážený pán predseda Figeľ, nezhrešte!“ Týmito slovami sa začína list, ktorý si v uplynulých dňoch našli v poštových schránkach niektorí obyvatelia stredného a západného Slovenska. List je podpísaný 55-ročným kňazom Gabrielom Tassarim a obsahuje aj pečiatku Farnosti sv. Juraja v Trenčianskych Miticiach. Kňaz autorstvo listu poprel. Navyše, v spomínanej farnosti, ktorá patrí do Nitrianskej diecézy, nepôsobí on, ale jeho o päť rokov starší brat Elemír. Gabriel Tassari je farárom v Plaveckom Petri v Bratislavskej arcidiecéze.
„Ukazuje sa, že spoločenstvo strán, z ktorého by mohla byť aj vláda na najbližšie štyri roky, nie je tým spoločenstvom, ktoré bude schopné reprezentovať a obhajovať záujmy nás kresťanov,“ uvádza autor listu, ktorý zdôrazňuje, že kresťanské hodnoty nemožno „presadiť v zoskupení s tými, ktorí svoj program a svoj mandát získali na základe sľubov, ktoré v žiadnom prípade nemožno spájať s hodnotami našej katolíckej cirkvi“.
Zaujímavý je detail, že autor píše názov Katolícka cirkev výhradne s malým „k“, pričom v cirkevnej dokumentácii a tlači sa píše vždy s veľkým začiatočným písmenom.
„Stojíme na križovatke ciest. Ani jedna cesta nie je vydláždená len dobrom. Na oboch sú prekážky, ktoré musíme prekonávať. Na jednej strane je cesta možno aj s hriešnikom, ktorý vie, že spáchal aj hriechy, ale má snahu o nápravu a ponúka pomocnú ruku pri presadzovaní našich kresťanských hodnôt. Na druhej strane číha zlo. Má vedome vo svojom programe zlo a dokonca ho aj verejne obhajuje,“ naráža autor listu na SMER-SD a SaS. Svoju výzvu končí slovnou hračkou: „Križovatky sú pre silných. Ak sa rozhodnú pre správny smer, posilní ich to, a pomôžu pri presadení našich kresťanských myšlienok, postojov a názorov. Ak sa však zvolí nesprávna cesta, často končí na útese, z ktorého už niet cesty späť.“
Tento rok pápež nenadviaže na tradíciu tráviť leto v Alpách. Od 7. júla bude oddychovať v pápežskom letovisku (na obr.) v prirímskej obci Castel Gandolfo.
„Svätý otec si veľmi cení pozvania, prijaté aj v tomto roku, stráviť niekoľko týždňov v alpských lokalitách a úprimne ďakuje všetkým biskupom, ktorí mu ich zaslali, ale tentokrát uprednostňuje začať letné obdobie oddychu a štúdia hneď, bez námahy spojenej s ďalšími presunmi,“uviedla Svätá stolica vo svojom vyhlásení. Pápež tak nenadviaže na tradíciu „alpských dovoleniek“.
Minulý rok Benedikt XVI. oddychoval v rezidencii Les Combes v podalpskej obci Introd. Severotaliansky región hostil súčasného pápeža aj v rokoch 2005 a 2006. V Les Combes strávil svoju poslednú dovolenku v roku 2004 aj pápež Ján Pavol II. Počas svojho dlhého pontifikátu oddychoval na tomto mieste až desaťkrát.
Prefektúra pápežského domu zároveň oznámila, že do 4. augusta nebude pápež poskytovať generálne, ani súkromné audiencie. Chýbať však nebude tradičná nedeľná modlitba Anjel Pána, ktorú sa pápež bude s verejnosťou modliť pred rezidenciou v Castel Gandolfo.
Vo štvrtok Benedikt XVI. prijal bývalého augsburského biskupa Waltera Mixa. O zbavenie úradu požiadal ešte koncom apríla po viacerých závažných obvineniach. Počas stretnutia s pápežom priznal chyby, kvôli ktorým „stratil dôveru a demisia sa stala nevyhnutnou“.
Mixa odchádza nielen z pozície biskupa Augsburgu, ale prestáva byť aj vojenským ordinárom. Už dlhšie čelil obvineniam, že v 70. a 80. rokoch bil zverencov Detského domova sv. Jozefa v bavorskom Schrobenhausene a nehospodárne nakladal z peniazmi diecézy. Podľa nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung mal Mixa problémy aj s alkoholom. Pápež Mixovu žiadosť o rezignáciu prijal už 4. mája, počas štvrtkového stretnutia bola definitívne potvrdená.
„Biskup Mixa sa na nejakú dobu stiahne do ticha, ústrania a modlitby a po období liečby a zmierenia bude – rovnako ako iní emeritní biskupi – po dohode so svojím nástupcom k dispozícii pre pastoračné úlohy,“uvádza sa v oficiálnom vyhlásení Tlačového strediska Svätej stolice. Mixa zdôraznil, že sa snažil svoju biskupskú službu vykonávať svedomito, ale zároveň „so všetkou úprimnosťou a pokorou priznal, že sa dopustil pokleskov a chýb kvôli ktorým stratil dôveru a demisia sa stala nevyhnutnou“. Zároveň znova požiadal o odpustenie a vyjadril nádej, že sa nezabudne na to dobré, čo vykonal.
Nemeckých biskupov pápež požiadal, aby biskupovi Mixovi prejavili svoju priateľskú blízkosť, pochopenie a pomoc a veriacich vyzval, aby s otvoreným srdcom prijali Mixovho nástupcu, ktorého v blízkom čase vymenuje. Walter Mixa sa narodil v roku 1941 v Hornom Sliezsku. V roku 1996 prijal biskupské svätenie a stal sa biskupom Eichstättu, od roku 2000 bol aj vojenským ordinárom. Augsburským biskupom sa stal pred piatimi rokmi.
Imrich Gazda
Som odborný asistent na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku. Spolupracujem s portálom Postoy.sk, denníkom SME, týždenníkom .týždeň a teologickou revue Nové horizonty. Píšem najmä o Vatikáne, Katolíckej cirkvi a dianí vo svete kresťanstva. Som ženatý, mám dve deti.
Marián Sekerák
Študujem politológiu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Popri štúdiu sa venujem problematike politickej filozofie, politických teórií a vybraným otázkam teológie. Sledujem dianie vo Vatikáne, osobitne sa zaujímam o osobu a dielo pápeža Benedikta XVI.
Denník SME ma požiadal o odpoveď na otázku Ako veriaci ľudia vnímajú odchod kňaza z kňazstva? Nasledujúce riadky obsahujú stručnú syntézu mojich myšlienok. Časť z nich sa objavila v dnešnom článku Karola Sudora Je odchod kňazov zradou?
