Taliansky prokurátor obvinil 85-ročného kňaza Pierina Gelminiho zo sexuálneho obťažovania mladistvých. Ten akúkoľvek vinu odmieta. Na jeho strane stojí aj pravicový denník Il Giornale.
„Súdny proces dokáže moju nevinu.“ Týmito slovami reagoval známy taliansky kňaz Pierino Gelmini na rozhodnutie sudcu Pierluigiho Panariella prijať žiadosť prokuratúry o začiatok súdneho procesu. Ten bol stanovený na 29. marca 2011. Žaloba sa zakladá na výpovediach dvanástich chlapcov, ktorí sa liečili z drogovej závislosti v komunite Incontro (Stretnutie) a mali byť obeťami sexuálneho obťažovania. V roku 1963 ju založil samotný Gelmini, ktorý sa v Taliansku preslávil pomocou závislým od drog a alkoholu.
Gelminiho obhajoba je presvedčená o svojom víťazstve. „Som si istý úplným zbavením viny,“uvádza denník Corriere della Sera slová advokáta Filippa Dinacciho. „Jediným zdrojom pokusu o obvinenie sú výpovede zranených osôb plné protirečení a rozporov.“ Gaetano Pinto, právnik bývalých Gelminiho zverencov však hovorí, že zhromaždené svedectvá a telefónne odpočúvania potvrdzujú Gelminiho vinu.
Podľa obžaloby mal Gelmini v rokoch 1997 – 2007 chlapcov nútiť uspokojovať jeho sexuálne potreby. Vyhrážať sa im mal aj svojimi konexiami v politických kruhoch. Denník Il Giornale uverejnil pred niekoľkými dňami jeho výpoveď, v ktorej ponúka svoj pohľad na vec. „Takmer dva roky som znášal ohováračskú a lživú kampaň zostávajúc v zbožnom tichu,“napísal taliansky kňaz. Podľa jeho slov sú obvinenia, že 80-ročný starec každý deň šesť hodín zneužíval postupne dvadsať chlapcov na smiech. „Rozsudok nad mojím dielom a životom by mohli vyniesť tisícky chlapcov a dievčat, ktoré som zachránil od alkoholu a drog,“ uviedol pre spomínaný taliansky denník, ktorého šéfredaktor Vittorio Feltri sa vo svojom editoriali otvorene postavil na jeho stranu. Paradoxom je, že práve Feltri stál za obvineniami šéfredaktora katolíckeho denníka Avvenire Dina Boffa z homosexuality a obťažovania, ktorých pravdivosť sa dodnes nepotvrdila. Viac tu a tu.
Don Gelmini bol za kňaza vysvätený ešte v roku 1949. Pôsobil vo viacerých talianskych farnostiach, istý čas zastával pozíciu tajomníka kardinála Santiaga Luisa Copella. Jeho komunitu Incontro dnes tvorí 238 domov po celom svete, najmä v Taliansku, ale aj vo Francúzsku, USA, Brazílii, Izraeli či v Thajsku. Odvykacie pobyty v nich absolvovalo už vyše 350 000 mladých. V roku 2008 bol don Gelmini na vlastnú žiadosť preradený do laického stavu.
Dve popredné slovenské médiá sa rozhodli rozšíriť paletu náboženských informácií. Čo ich k tomu viedlo a čo si od toho sľubujú?
Koncom mája spravodajský portál agentúry SITA Webnoviny zriadil osobitnú sekciu Náboženstvo, v ktorej chce prinášať informácie z diania v jednotlivých cirkvách. „Medzi všeobecnými a špecializovanými náboženskými portálmi existuje veľký priestor na to, aby sme poskytli ľuďom, ktorí síce nemajú vyhranený záujem o otázky viery, ale sú zvedaví na rôzne stránky života, viac pravidelných informácií z duchovnej sféry,“ objasňuje dôvody tohto rozhodnutia Ivan Sámel, zástupca generálneho riaditeľa agentúry SITA.
O týždeň sa nová náboženská rubrika objavila aj vo víkendovej prílohe denníka SME. Má názov Viera a zodpovedá za ňu Karol Sudor. Dôvody sú podobné ako v prípade Webnovín. „Viera a náboženstvo sa ľudí vždy nejakým spôsobom dotýkajú, fascinujú ich alebo poburujú. Cieľom nie je nahrádzať kresťanské médiá, ktorých publikum tvoria prioritne veriaci. Ide nám o triezve texty, ktoré sa nebudú vyhýbať ani kritickým a boľavým témam, pričom zaujmú aj neveriacich,“ hovorí Sudor, ktorý bude autorom väčšiny textov. V premiérovom vydaní rubriky sa zameral na pokles cirkevných sobášov, o týždeň neskôr bol témou kňazský celibát.
V najbližších dňoch by mala Svätá stolica oznámiť zmeny na čele dvoch významných úradov rímskej kúrie – Kongregácie pre biskupov a Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov. Vzniknúť by mala aj Pápežská rada pre novú evanjelizáciu. Na svojom blogu o tom informoval vatikanista denníka Il Giornale Andrea Tornielli.
Talianskeho kardinála Giovanniho Battistu Re, ktorý už minulý rok dosiahol kánonický vek 75 rokov, by mal na čele Kongregácie pre biskupov nahradiť kardinál Marc Ouellet, arcibiskup Québecu (na obr.). Nepotvrdila sa tak staršia Tornielliho informácia, že do čela kongregácie bude menovaný kardinál George Pell, arcibiskup Syndey.
Šesťdesiatšesťročný Ouellet, ktorý je biskupom od roku 2001, už má skúsenosti s prácou v rímskej kúrii. V rokoch 2001 – 2002 pôsobil ako sekretár Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov. V novembri 2002 ho pápež Ján Pavol II. menoval za arcibiskupa Québecu, čím sa zároveň stal kanadským prímasom. „Kardinál hovorí šiestimi jazykmi a je členom redakcie Communia, časopisu založeného Josephom Ratzngerom a Hansom Ursom von Balthasarom. Pozná kúriu, je Ratzingerovým prívržencom a je dôležitým orientačným bodom kanadskej cirkvi,“zhŕňa profil budúceho prefekta vatikanista Tornielli.
Známeho nemeckého kardinála Waltera Kaspera na čele Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov by mal zasa nahradiť 60-ročný švajčiarsky biskup Kurt Koch, ktorý od roku 1995 stojí na čele Bazilejskej diecézy.
V najbližších dňoch by mal Benedikt XVI. potvrdiť aj vznik novej Pápežskej rady pre novú evanjelizáciu. Na čele nového dikastéria rímskej kúrie by mal stáť arcibiskup Rino Fisichella, súčasný rektor Pápežskej lateránskej univerzity a Predseda pápežskej akadémie pre život. Novým rektorom prestížnej pápežskej univerzity by sa mal stať salezián Enrico Dal Covolo. Viac tu.
V posledný júnový deň bude Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) rozhodovať o požiadavke Talianska anulovať novembrový rozsudok zakazujúci umiestňovanie krížov vo verejných školách. Taliansko neostalo v tomto boji osamotené.
Arménsko, Bulharsko, Cyprus, Grécko, Litva, Malta, Monako, San Maríno, Rumunsko a Rusko. To je zoznam desiatich krajín, ktoré požiadali ESĽP, aby mohli počas procesu zastávať pozíciu tzv. tretej strany. „Amicus curiae“, alebo štatút „tretej strany“, umožňuje štátom predkladať ESĽP svoje pripomienky oficiálnou cestou. „Ide o významný precedens v činnosti súdu, pretože členské štáty Rady Európy sa spravidla vyhýbajú zasahovaniu, resp. zasahujú len v prípade, keď ide o ich občana,“ uviedol pre agentúru Zenit Gregor Puppinck, riaditeľ Európskeho centra pre právo a spravodlivosť. „Treťou stranou“ chce byť aj 12 rozličných mimovládnych organizácií.
Okrem týchto desiatich krajín vystúpili proti rozsudku aj iné štáty, napr. Rakúsko, Poľsko alebo Slovensko, ktoré prijali rôzne deklarácie na podporu kríža. „Prípad kríža je jedinečný a nemá obdobu. Desať štátov sa rozhodlo vysvetliť európskemu súdu, aké sú hranice jeho právomocí a aké sú hranice možnosti vytvárať ,nové práva´ proti vôli členských štátov,“ uviedol ďalej Gregor Puppinck.
Celá kauza sa začala rozhodnutím z 3. novembra 2009, v ktorom ESĽP konštatoval, že kríž zavesený na stene štátnej školy Vittorino da Feltre v talianskom meste Abano Terme „bráni rodičom vo výchove detí podľa vlastného presvedčenia“ a „obmedzuje náboženskú slobodu študentov“. Jednohlasný verdikt sedemčlenného tribunálu dal za pravdu talianskej občianke fínskeho pôvodu Solie Lautsi, ktorá sa už od roku 2002 domáhala zvesenia kríža. Podľa rozsudku mala talianska vláda žene zaplatiť 5 000 euro za morálnu ujmu. Talianska vláda 28. januára 2010 podala sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu. Verdikt ESĽP bude zverejnený koncom roka.
ako ste si určite všimli, Svet kresťanstva má už niekoľko dní vlastnú doménu. Namiesto zložitého zápisu svetkrestanstva.blogspot.com tak do príkazového riadku stačí zadať svetkrestanstva.sk Značka Svet kresťanstva tak bude na internete ľahšie šíriteľná. Za nápad a realizáciu tohto kroku ďakujem Michalovi Hudecovi. Zároveň by som rád poďakoval dvom ľuďom, ktorí sú od vzniku tohto portálu nápomocní pri rôznych úpravách a inováciách – Lukášovi Obšitníkovi a Lukášovi Lučeničovi.
Aj vďaka týmto ľuďom vám na portáli Svet kresťanstva môžem ponúkať (verím, že zaujímavé) informácie o dianí v Katolíckej cirkvi a celom kresťanskom svete. Uvedomujem si rôzne obmedzenia a limity, zároveň mi napadajú ďalšie možnosti ako portál urobiť ešte pestrejším a zaujímavejším, ale popri povolaní vysokoškolského učiteľa, a najmä manžela a otca čoskoro už dvoch krásnych dcér, momentálne nie je možné zrealizovať všetko tak, ako by som chcel.
Napriek tomu platí to, čo som napísal pri prvom výročí zrodu tejto stránky: Svet kresťanstva je realizovaným snom. A to najmä vďaka vám, ktorí ste pravidelnými návštevníkmi tejto stránky a rôznym spôsobom ma povzbudzujete vytrvať pri začatom diele.
Dôkazom vášho záujmu je aj rastúci počet fanúšikov na Facebooku, ktorí tvoria nielen klikajúce, ale aj diskutujúce spoločenstvo. Už je nás takmer 650. Svetu kresťanstva fandia aj katolícki kňazi Peter Milenky, Vladimír Štefanič či Miroslav Lettrich, rehoľná sestra Helena Torkošová, bývalý veľvyslanec SR v Taliansku Jozef Mikloško, operný spevák František Balún, vysokoškolský pedagóg Bohumil Chmelík, bývalí poslanci Rudolf Bauer a Pavol Minárik, redaktorka týždenníka .týždeň Marína Galisová, šéfredaktorka magazínu Família Alžbeta Mráková a ďalší.
Veď napokon, súčasťou sveta kresťanstva je každý z nás.
Obdobie komunizmu je plné hrdinských príbehov s tragickým koncom. Aktérom jedného z nich bol slovenský salezián Titus Zeman. Pred niekoľkými mesiacmi sa začal proces jeho blahorečenia.
„Bolo zamračené, padal drobný dážď, tma hustá ako smola. Pochod tmavým lesom a cez húštiny sa spomaľoval. Boli s nami starší kňazi, ktorým hrozilo väzenie, lebo odmietli kolaborovať s režimom, iní, ktorí sa angažovali za slobodu svojich veriacich, a jeden, ktorý sa už dávnejšie skrýval.“ Takto si na 9. apríl 1951, ktorý tragicky poznačil životy viacerých slovenských saleziánov spomína vo svojej knihe Svetlo z hlbín jáchymovských lágrov kňaz Anton Srholec.
Cez hranice
V tento deň sa skupina 22 rehoľníkov pokúsila nelegálne prekročiť rieku Moravu a cez Rakúsko sa dostať do Turína. V skupine boli okrem Srholca aj ďalší známi saleziáni, napríklad neskorší hlas Hlasu Ameriky a Slobodnej Európy Anton Hlinka alebo špičkový biblista Jozef Heriban. Na ich čele stál don Titus Zeman. „Vyčerpaní sme šťastlivo prišli na hrádzu, ale až nadránom, práve sa brieždilo. V diaľke sa valila rozvodnená Morava – na horách sa topili snehy. Medzi hrádzou a brehom kalná voda, studená ako ľad. Mali sme len jeden čln. Nerozhodné váhanie,“ opisuje zlomový okamih Anton Srholec. Titus Zeman sa snažil ostatných presvedčiť, že rieku treba prekonať za každú cenu. Skupina sa však postupne rozpadla. Podozrivé osoby si čoskoro všimla pohraničná stráž a za pomoci armády a polície ich pochytala. V cele sa ocitlo spolu šestnásť utečencov, medzi nimi aj Titus Zeman. Začala sa cesta tmavým údolím komunistických lágrov.
Denník SME pred niekoľkými týždňami zriadil novú rubriku s názvom Viera. Vo víkendovej prílohe denníka tak čitatelia každú sobotu nájdu celú stranu venovanú náboženským otázkam. O obsahu novej rubriky sme sa rozprávali s jej vedúcim Karolom Sudorom.
Prečo ste sa rozhodli vytvoriť rubriku Viera? Chceli sme vytvoriť priestor pre témy, ktoré reálne riešia veriaci ľudia, pričom ich u nás nie je málo. Cieľom však nie je nahrádzať zabehnuté kresťanské médiá, napríklad Katolícke noviny, rádio Lumen, či televíziu Lux a podobne, ktorých publikum tvoria prioritne veriaci. Ide nám o triezve texty, ktoré sa nebudú vyhýbať ani kritickým a boľavým témam, pričom zaujmú aj neveriacich. Mnohé veľké témy z tejto oblasti totiž na Slovensku nikto nerieši.
Ktoré témy máte na mysli? Je ich veľa, aktuálne v redakcii debatujeme o desiatkach návrhov, napríklad púte na Slovensku, náboženská turistika do zahraničia, relikvie, bohoslužby a hudba, úloha žien v cirkvi, prečo nemôžu byť katolíckymi farárkami, dianie po narodení dieťaťa - krsty, obriezky a iné, viera pri liečbe drogových a iných závislostí, najvýznamnejšie cirkevné pamiatky, rehoľné sestry a ich život, cirkvi a sociálne siete, zneužívanie detí v cirkvi – fakty a mýty, šatky v SR, islam a mešity na Slovensku, sekty kontra cirkvi, financovanie cirkevného školstva, cirkev v stredoveku a inkvizícia, majetky jednotlivých cirkví – fakty a mýty, spolupráca cirkví s minulým režimom, podzemná cirkev a jej fungovanie v socializme, cirkevná hierarchia a jej komunikácia s veriacimi, exkomunikácia, víťazstvá a pády pápežov, kto je Boh, má ísť cirkev s dobou?, malé cirkvi v SR a podobne. Osobne si myslím, že tieto témy sú nevyčerpateľné.
Autorom článkov budete len vy alebo počítate s pestrejšou paletou autorov? Aktuálne zodpovedám za celú prílohu Viera, čiže budem spracúvať väčšinu tém. Na obsahu však už dnes spolupracujeme s viacerými duchovnými z rôznych cirkví, psychológmi, mediátormi, teológmi, filozofmi a ďalšími odborníkmi. V budúcnosti chceme vytvoriť aj priestor pre názory najvyšších predstaviteľov jednotlivých cirkví na vážne spoločenské otázky v konfrontácii s agnostikmi či ateistami. Rovnako uvažujeme o spolupráci s ďalšími - aj externými – autormi. Všetko je otázka vývoja a ďalších diskusií v redakcii.
V septembri 2008 ste na sme.sk spustili rubriku Prečo? so zamysleniami rôznych duchovných. Od marca 2010 však nové zamyslenia nepribúdajú. Stopli ste túto rubriku? Dnes môžeme konštatovať, že relácia Prečo? bude vzhľadom na záujem divákov pokračovať, s najväčšou pravdepodobnosťou už v júni, respektíve od začiatku júla. Pauza bola spôsobená viacerými okolnosťami, vyhodnocovala sa sledovanosť, podoba, témy, hľadala sa forma, ako pokračovať a zvýšiť príťažlivosť pre divákov.
Nebol jedným z dôvodov zastavenia relácie aj nedostatok autorov? Bol aj nebol. Treba priznať, že v Bratislave a blízkom okolí duchovní neprejavovali veľký záujem sprostredkovať svoje zamyslenia na kameru, na druhej strane veľké množstvo z nich sme tam už mali, takže skôr či neskôr by sme na tento problém narazili. Aj preto sa nový realizačný tím rozhodol oslovovať najmä iné regióny. Aktuálne máme dohodnuté väčšie množstvo kňazov z viacerých cirkví, už teraz s nimi nakrúcame ďalšie zamyslenia, pričom sa núka aj väčšia tematická prepojenosť s tlačeným vydaním prílohy Viera.
Na záver otázka, ktorou sme mohli celý rozhovor aj začať. Je vôbec oblasť náboženstva mediálne atraktívna? Nepochybujem, že áno. Vyplýva to nielen z mojej osobnej skúsenosti, teda z interview s duchovnými viacerých náboženstiev, ktoré som robil pre sme.sk, ale aj z iných článkov na našom portáli o týchto témach. Čítanosť aj počty diskusných príspevkov tomu nasvedčujú, hoci ich obsah je často kontroverzný. Súvisí to zrejme s tým, že viera nielen spája, ale aj rozdeľuje. Podobne ladené články z iných portálov, napríklad postoy.sk, tiež neraz uspeli na titulke vybrali.sme.sk. Súvis vidím v tom, že viera sa minimálne okrajovo dotýka úplne každého, aj neveriacich. Je totiž jedno, či vám viera pomáha, či vás fascinuje alebo poburuje.
V najnovšom vydaní týždenníka .týždeň si môžete prečítať môj článok nielen o novej náboženskej rubrike denníka SME, ale aj o podobnej rubrike spravodajského portálu agentúry SITA Webnoviny.sk
V piatok bol slávnostnou liturgiou na Námestí sv. Petra v Ríme ukončený Rok kňazov. S pápežom Benediktom XVI., 80 kardinálmi, 350 arcibiskupmi a biskupmi ju koncelebrovalo vyše 15 000 kňazov z 91 krajín.
Práve v kňazskom roku vyplávalo na povrch mnoho sexuálnych škandálov katolíckeho kléru. Tejto paradoxnej situácie sa vo svojej homílii dotkol aj Benedikt XVI. „Dalo sa očakávať, že ,nepriateľovi´ tohto nového lesku kňazstva sa to nebude páčiť; najradšej by videl jeho zánik, aby bol nakoniec Boh vypudený zo sveta. A tak sa stalo, že práve v tomto roku radosti zo sviatosti kňazstva vyšli na svetlo hriechy kňazov, najmä zneužívanie tých najmenších, v ktorom sa kňazstvo ako poslanie Božej starostlivosti k úžitku človeka obracia vo svoj opak.“ Po týchto slovách doprevádzaných potleskom prítomných kňazov hlava Katolíckej cirkvi sľúbila „urobiť všetko možné, aby k tomuto zneužitiu už nikdy nemohlo dôjsť“.
Celú homíliu pápež venoval pôsobivému zamysleniu nad známym žalmom Pán je môj pastier. „Pastier ukazuje správnu cestu tým, ktorí sú mu zverení. Prechádza a vedie ich. Povedzme to inak: Pán nám ukazuje ako sa správne realizuje bytie človeka. On nás učí umeniu byť osobou.“
Tisícky kňazov sa na Námestí sv. Petra zhromaždili už v predvečer ukončenia Roku kňazov, aby sa zúčastnili kultúrneho a duchovného programu. Jeho súčasťou boli aj svedectvá kňazov a laikov z celého sveta. Medzi najpôsobivejšie patrilo svedectvo argentínskeho kňaza José María di Paola, prezývaného Pere, ktorý sa stará o najchudobnejších obyvateľov tejto krajiny. „V mojom favelas žije 60 000 osôb. Je tam vysoká koncentrácia obyvateľov, nezamestnanosť, imigračné problémy, mladí sú vystavení drogám a násiliu,“prihováral sa kňaz a na veľkoplošných obrazovkách premietal fotky „svojich“ chudobných. „Na takomto úbohom mieste trpiacom nerovnosťami prežívame svoju vieru a ako kňazi sa cítime byť veľmi šťastní, že ju môžeme rozvíjať práve tu.“
So svedectvom vystúpila aj rodina Heeremanovcov z Nemecka so šiestimi deťmi, z ktorých jeden je kňazom, jeden seminaristom, jedna dcéra zasvätenou osobou, dve deti žijú v manželstve a jedna dcéra je slobodná. Otec tejto početnej rodiny rozprával o tom ako spoznal Krista vďaka púti a príkladu svojho otca. Priznal sa, že keď mu syn oznámil svoj úmysel stať sa kňazom, každý večer pri modlitbe opakoval: „Pane, moje deti sú tvojimi deťmi. Ak chceš, vezmi si ich všetky.“
Po týchto svedectvách prestúpil pred zhromaždených kňazov pápež Benedikt XVI., ktorý odpovedal na ich otázky. Za každý kontinent sa pýtal jeden kňaz. Európskych kňazov zastupoval slovenský kňaz Karol Mikloško, ktorý pôsobí ako misionár v Rusku. „Najdôležitejšie je to, aby veriaci videli, že kňazstvo nie je pre ich kňaza iba ,džob´, ktorému sa venuje niekoľko hodín denne a potom je voľný, potom si žije pre seba, ale že je to človek, ktorý je nadchnutý Kristom, že nosí v sebe oheň Kristovej lásky,“ povedal pápež v odpovedi na jednu z otázok, ktoré smerovali aj k problematike celibátu, poklesu kňazských povolaní či rozkolu medzi teológiou a spiritualitou. Na záver večerného programu všetci prítomní kňazi spolu s pápežom rozjímali pred vystavenou Eucharistiou.
Spokojnosť s ukončeným kňazským rokom tlmočil prefekt Kongregácie pre klérus, kardinál Cláudio Hummes. „Predovšetkým sme veľmi radi, že Rok kňazov bol slávený aj v miestnych komunitách. Od začiatku bolo značné úsilie zabezpečiť, aby tento rok takpovediac zostúpil medzi ľudí v miestnych komunitách. To sa udialo na celom svete. Myslím si, že to bol pekný rok!“
V októbri sa vo Vatikáne stretnú biskupi, aby rokovali o situácii kresťanov na Blízkom východe. Pracovný dokument odovzdal zástupcom tohto regiónu pápež Benedikt XVI. počas minulotýždňovej návštevy Cypru.
„Blízky východ má v srdci kresťanov zvláštne miesto, lebo práve tam sa dal Boh poznať naším otcom vo viere,“ povedal Benedikt XVI. vo svojom príhovore k blízkovýchodným biskupom. Šiesti patriarchovia, predseda irackej biskupskej konferencie a kardináli Walter Kasper, Leonardo Sandri a Jean-Louis Tauran (na obr. katolikos Sýrsko-malankarskej katolíckej cirkviMoran Mor Baselios Cleemis)pri tejto príležitosti od pápeža prebrali pracovný dokument Katolícka cirkev na Blízkom východe: spoločenstvo a svedectvo, z ktorého bude vychádzať októbrová synoda. Medzi zástupcami blízkovýchodných cirkví chýbal len predseda tureckej biskupskej konferencie Luigi Padovese, ktorého minulý týždeň zavraždili (viac tu).
Pápež nezabudol zdôrazniť, že miestni kresťania „trpia veľkými skúškami vyvolanými aktuálnou situáciou v tejto oblasti“, ale zároveň pripomenul, že ich úloha je neoceniteľná, pretože pôsobia ako tvorcovia pokoja. „Znova osobne vyzývam k naliehavému medzinárodnému úsiliu zameranému na odstránenie napätia, ktoré na Blízkom východe, predovšetkým vo Svätej zemi, stále trvá, aby tieto konflikty neviedli k ešte väčšiemu prelievaniu krvi,“ dodal Benedikt XVI.
Samotný dokument sa skladá úvodu, troch kapitol (Katolícka cirkev na Blízkom východe, Cirkevné spoločenstvo a Kresťanské svedectvo), záveru a súboru 32 základných otázok. Odpovede na ne vypracovalo 200 pozvaných zástupcov blízkovýchodných kresťanov. Text sa zameriava aj na citlivé otázky ako je obmedzovanie slobody vierovyznania, nútenie k prozelytizmu, politické konflikty alebo vzťahy s islamom a judaizmom. Najväčším problémom je však podľa arcibiskupa Nikolu Eterovića, generálneho sekretára nadchádzajúcej synody emigrácia kresťanov z Blízkeho východu a následný úpadok kresťanstva na niektorých miestach. „Pre vyjdenie zo začarovaného kruhu, ktorý poznačuje aj náboženstvo, je potrebné rešpektovať spravodlivosť, ale zároveň byť pripravený odpustiť a žiadať o odpustenie kvôli zmiereniu a vytvoreniu lepšej budúcnosti, ku ktorej každý bude môcť prispieť svojím dielom,“uviedol v rozhovore pre vatikánsky denník L´Osservatore Romano. Podľa arcibiskupa Eterovića je biskupská synoda jasným signálom pozornosti, ktorú Benedikt XVI. venuje biskupskej kolegialite.
Situácia na Blízkom východe je pestrá aj vnútri samotného katolicizmu. Pôsobí tu viacero z vyše 20 východných cirkví, ktoré sú zjednotené s Rímom, ale majú vlastné, najmä liturgické špecifiká. Riadia sa aj osobitnou právnou normou, Kódexom kánonov východných cirkví, ktorý schválil v roku 1991 pápež Ján Pavol II. Sekretárom vatikánskej Kongregácie pre východné cirkvi je momentálne Slovák Cyril Vasiľ.
So železnou pravidelnosťou sa objavujú vyjadrenia cirkvi k voľbám a následné polemiky o zasahovaní do verejnej sféry.Je počínanie cirkvi „hanebné“ (M. Kusý)?
Diskusiu vyvolal aj minulotýždňový pastiersky list slovenských biskupov k parlamentným voľbám, ale najmä výzva spišských dekanov voliť KDH. Rozhorčené vyjadrenia o zasahovaní cirkvi do politiky síce vyznievajú ako obrana neutrálnosti verejnej sféry, ale v skutočnosti sú jej pravým opakom. Klerici majú plné právo formulovať verejné výzvy tak, ako ho majú ostatní občania: herci, občianski aktivisti, odborári, ale aj rádoví obyvatelia. Obmedzovanie tohto práva by bolo útokom na slobodnú výmenu názorov a tým pádom spochybnením neutrálnosti verejného života. Podstatnejší je však druhý dôvod. Nielen nečlenovia cirkvi, ale mnohokrát aj samotní veriaci vnímajú cirkev ako kňazskú organizáciu. Rovnocennou súčasťou cirkvi sú však laici. Nemecké Wir sind Kirche (My sme cirkev) platí rovnako pre klerikov aj laikov. Vylúčenie cirkvi z verejnej, v tomto prípade predvolebnej diskusie, by znamenalo vylúčenie všetkých občanov – katolíkov. Proti tomu by určite protestovali aj tí, ktorí „miešanie sa“ cirkvi do politiky pravidelne kritizujú.
Nemecký filozof a sociológ Jürgen Habermas, ktorého nikto nemôže upodozrievať z nadržiavania cirkvi konštatuje, že „náboženské komunity môžu vplyvom na formáciu názorov a verejnej vôle ponúkať vhodné, presvedčivé, ako aj diskutabilné podnety“. Dôkazom rozumného aplikovania princípu laicity je tak vytváranie priestoru pre slobodný dialóg veriacich (rôznych vierovyznaní) a neveriacich, a nie ich vytláčanie za múry kostolov.
Na druhej strane dôvody, kvôli ktorým sa cirkev angažuje v spoločenskom dianí, sú nielen ideové, ale aj pragmatické. Samu seba považuje nielen za božskú, ale aj ľudskú inštitúciu a preto sa snaží vytvoriť si čo najideálnejšie podmienky pre svoje fungovanie. Je prirodzené, že bližšie má k tým stranám a hnutiam, ktoré sú ochotné o nich aspoň diskutovať.
Slovenským špecifikom však je, že pri diskusii o cirkvi a politike sa mnohým automaticky vybavuje vojnový slovenský štát na čele s katolíckym kňazom. Toto nešťastné spojenie, ktoré v tom čase nepodporil ani Vatikán, je však historickým reliktom a predkladať ho ako dôkaz politických ambícií cirkvi, je zavádzajúce. Vyjadrenia cirkevných predstaviteľov k politickému dianiu v zahraničí sú pritom oveľa priamočiarejšie ako na Slovensku, kde biskupi berú ohľad na tieň slovenského štátu a možné obvinenia z klerikalizmu. Stačí si prečítať vyjadrenie Rady Českej biskupskej konferencie pre spravodlivosť a pokoj s názvom Koho voliť – Dlh voči sebe alebo iným, podpísané biskupom Václavom Malým, ktoré bolo až také jasné, že sa od neho dištancoval aj predseda biskupskej konferencie Jan Graubner. Iným príkladom je otvorený spor časti amerických biskupov s prezidentom Barackom Obamom.
Namiesto kritickej reflexie obsahu pastierskeho listu sa tak opäť diskutuje najmä o tom, či mal vôbec vzniknúť. Pritom podľa niektorých veriacich bol list len povinnou jazdou a svojím obsahom nemôže žiadnej strane pomôcť ani uškodiť. Keďže členovia cirkvi sú voličmi všetkých politických strán, biskupi nemôžu otvorene podporiť len niektoré z nich. Navyše, cirkevný dokument Gaudium et spes (Radosť a nádej), ktorý biskupi vo svojom liste viackrát citovali, prikazuje rešpektovať „oprávnenosť odlišných mienok“ na riadenie vecí verejných. Na druhej strane, ak sa členovia istej strany (strán) spreneveria službe spoločnému dobru, je cirkev povinná upozorniť na to bez ohľadu, či ide o sociálnych alebo kresťanských demokratov. Odpoveď na otázku, kto počas uplynulých štyroch rokov slúžil nie spoločnému, ale len svojmu dobru, si nakoniec musí dať každý volič, aj ten veriaci, sám.
Článok v mierne upravenej podobe vyšiel v dnešnom vydaní denníka SME.
„Brutálny útok.“ Týmito slovami odsúdila Medzinárodná katolícka charita pondelkový útok izraelskej armády na humanitárnu flotilu plaviacu sa do Gazy. Vážne znepokojenie tlmočila aj Svätá stolica.
„Brutálny útok proti flotile organizácie Free Gaza odstrihol záchrannú kotvu nádeje a solidarity s každým obyvateľom Gazy,“uvádza agentúra Zenit slová generálneho sekretára jeruzalemskej pobočky Medzinárodnej katolíckej charity Claudetta Habescha. „Blokáda Gazy je ilegálnym a nehumánnym prejavom kolektívneho trestu, ktorý pomáha len extrémistom,“ píše sa v oficiálnom komuniké organizácie. Jeruzalemská charita, ktorá od roku 2003 v poľnej nemocnici poskytuje lekársku pomoc vyše dvom tisíckam Palestínčanov, zároveň vyzvala všetkých svojich partnerov, aby vyvinuli tlak na dodržiavanie medzinárodného práva a Ženevskej konvencie židovským štátom.
Ameen Sabbagh, koordinátor charitatívnej pomoci v pásme Gazy tvrdí, že útok na flotilu šiestich plavidiel, ktoré viezli 10 000 ton potravinovej a lekárskej pomoci a na palube ktorých bolo aj viacero europoslancov a medzinárodných aktivistov, prekazil možnosť ukázať svetu dôsledky niekoľkoročnej blokády 1,5 milióna ľudí.
„Je to veľmi bolestivé, najmä pre zbytočné straty na ľudských životoch. Situácia je sledovaná Vatikánom s veľkou pozornosťou a znepokojením,“ píše sa vo vyhlásení Svätej stolice, ktoré bezprostredne po útoku zverejnil jej hovorca Federico Lombardi. K tragickej udalosti sa počas stredajšej generálnej audiencie vrátil aj pápež Benedikt XVI.: „Cítim potrebu vyjadriť svoju úprimnú sústrasť obetiam týchto prebolestných udalostí, ktoré znepokojili tých, ktorí majú v srdci pokoj v tomto regióne. So skormúteným srdcom znova opakujem, že násilie nevyrieši spory, ale len znásobí dramatické dôsledky a vyvolá ďalšie násilie.“
V podobnom duchu sa pre Radio Vaticana vyjadril aj Jorge Hernández, katolícky misionár pôsobiaci v pásme Gazy. „Nedostatok čohokoľvek vystrelil ceny do hviezdnych výšok. Lieky ako aj ostatné základné tovary sú nesmierne drahé. Situácia sa navyše zhoršuje zo dňa na deň.“ Kňaz pochádzajúci z Argentíny tlmočil svoju obavu, že útok vyvolá v Gaze nové konflikty. „Atmosféra, ktorú cítiť v Gaze je atmosférou pomsty za to, čo sa stalo.“ Zároveň priznal, že aj podľa jeho názoru bol útok kriminálnym činom, ktorému sa dalo predísť nenásilným spôsobom.
Imrich Gazda
Som odborný asistent na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku. Spolupracujem s portálom Postoy.sk, denníkom SME, týždenníkom .týždeň a teologickou revue Nové horizonty. Píšem najmä o Vatikáne, Katolíckej cirkvi a dianí vo svete kresťanstva. Som ženatý, mám dve deti.
Marián Sekerák
Študujem politológiu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Popri štúdiu sa venujem problematike politickej filozofie, politických teórií a vybraným otázkam teológie. Sledujem dianie vo Vatikáne, osobitne sa zaujímam o osobu a dielo pápeža Benedikta XVI.
Taliansky prokurátor obvinil 85-ročného kňaza Pierina Gelminiho zo sexuálneho obťažovania mladistvých. Ten akúkoľvek vinu odmieta. Na jeho strane stojí aj pravicový denník Il Giornale. 
