nedeľa, mája 30, 2010

Turínske plátno opäť zapečatené. Videli ho milióny

0 comments

Vyše dva milióny pútnikov, takmer 1600 akreditovaných novinárov a 16 000 autobusov. Aj tieto čísla boli realitou uplynulých 44 dní, počas ktorých bolo slávne Turínske plátno vystavené k verejnej úcte. Medzi putujúcimi bol aj pápež Benedikt XVI.

„V prvom rade som spokojný, že vyše dva milióny pútnikov prišlo do Turína, ale nie v tom je hlavný zmysel. Počas týchto dní som jasne vnímal, že Pán hovoril do sŕdc týchto ľudí, tak veriacich, ako aj hľadajúcich odpovede zoči-voči plátnu,“ uviedol počas záverečnej tlačovej konferencie arcibiskup Turína, kardinál Severino Poletto. V pondelok bolo plátno opäť uložené do schránky pod tzv. kráľovskou tribúnou, ktorá sa nachádza v ľavej časti turínskeho dómu (na obr. v pozadí).

Od 10. apríla do 23. mája navštívili Turín obyvatelia všetkých piatich kontinentov. Po najpočetnejších Talianoch nasledovali Francúzi, Nemci a Poliaci, ale nechýbala ani skupina 40 pútnikov z ostrova Maurícius, traja Haiťania či dvaja Ománčania. Nečakane vysoký bol aj počet pútnikov hlásiacich sa k pravosláviu. Organizátori ich zaevidovali až 8000. Jubilejným milióntym návštevníkom bolo šesťročné dievčatko Lavinia Tosoni zo severotalianského Landriana.

„O pol siedmej ráno sa každý deň začali pred Katedrálou sv. Jána Krstiteľa, kde sa sväté plátno nachádza, vytvárať kilometrové rady. (...) Po piatich minútach pútnici opúšťali privilegované miesto, z ktorého bolo vidieť plátno a prenechávali ho ďalšej skupine,“ opísala diania počas týchto dní Carmen Elena Villa z agentúry Zenit. „Nechýbali ani skeptici či obyčajní zvedavci, ktorí si nechceli nechať ujsť túto príležitosť. Dôvody, ktoré toľkých pútnikov priviedli do Turína boli rôzne, ale všetky spájalo jedno meno: Ježiš z Nazareta,“ dodáva.

Návšteva Turína sa mnohým pútnikom nespájala len s krátkym pohľadom na Turínske plátno, ale aj s ďalším duchovným a kultúrnym programom. V ponuke bola nielen možnosť vyspovedať sa pri niektorom z 200 kňazov vyčlenených na tento účel alebo v tichosti pobudnúť pred vystavenou Eucharistiou, ale aj možnosť navštíviť famóznu výstavu, ktorá predstavovala zobrazenie Ježišovho tela v umení. Vystavených bolo okolo 150 obrazov, sôch či miniatúr, medzi ktorými nechýbali ani diela Michelangela, Rubensa či Donatella.

Zdroj: Zenit

Foto: flickr.com

streda, mája 26, 2010

Najstarším človekom na svete je rehoľná sestra

0 comments

Rehoľnica Eugénie Blanchard je najstarším obyvateľom našej planéty. Primát získala vo veku 114 rokov po tom, čo 2. mája zomrela Japonka Kama Chinen. Chýbalo jej len osem dní, aby dosiahla hranicu 115 rokov.

Eugénie Blanchard sa narodila v roku 1896 na ostrove Saint Barthélemy, ktorý leží v Karibskom mori a patrí Francúzsku. Ako rehoľná sestra však niekoľko desaťročí prežila na ostrove Curaçao patriaceho Holandským Antilám.

Na rodný ostrov sa vrátila vo veku 60 rokov. Jej zdravotný stav je stále dobrý napriek tomu, že je takmer úplne slepá. Kvôli tomu, že kedysi pracovala ako predavačka sladkostí, ale aj kvôli jej milej povahe ju známi prezývajú Douchy, čo v miestnej reči znamená „cukrovinka“.

Zdroj: Avvenire (5.5.2010, s. 23), Wikipedia

Foto: lesclesjunior.com

sobota, mája 22, 2010

Otvorený list Hansovi Küngovi

4 comments

Ešte v polovici apríla zverejnil švajčiarsky teológ Hans Küng otvorený list adresovaný všetkým katolíckym biskupom. Pontifikát Benedikta XVI. v ňom označil za „premárnenú príležitosť“ a „nevyužitú šancu“. Taliansky editor Küngových kníh Pier Giordano Cabra mu odpovedal ďalším otvoreným listom, ktorý publikoval vatikánsky denník L´Osservatore Romano.

„Keď dnes v nejakej diecéze alebo farnosti nie sú viac navštevované bohoslužby, pastorácia je bez účinku, otvorenosť pre biedy sveta je slabá, ekumenická spolupráca minimálna, tak potom nemožno vinu jednoducho posunúť na Rím. Či biskup, kňaz alebo laik – každý nech niečo sám urobí pre obnovu cirkvi vo svojom väčšom alebo menšom okruhu pôsobenia,“ napísal v liste (slovenský preklad tu), ktorý publikovali mnohé popredné denníky (napr. Le Monde, La Repubblica, El Pais, Neue Zürcher Zeitung) Hans Küng. Týmito myšlienkami otvára svoju odpoveď aj Pier Giordano Cabra a konštatuje, že sa v nich nachádza „cit pre komplexnosť problémov“. „Zdá sa mi, že zvyšok tvojho listu kladie pozornosť prevažne, ak nie výlučne na štrukturálne reformy,“ píše taliansky kňaz a pýta sa, či „cirkevné inžinierstvo“ vyrieši problém kresťanského svedectva v dobe, v ktorej je kríž pre svet stále škandálom.

Teológ Küng vyzval všetkých biskupov, aby prestali prejavovať svoju podriadenosť Rímu a požadovali obnovu kolegiálneho vedenia cirkvi. Pápež sa podľa neho prejavuje ako autokrat a biskupi ostávajú v role štatistov bez práva a názoru. „Reformný koncil v Kostnici v storočí pred reformáciou rozhodol o konaní koncilov každých päť rokov, z čoho sa však rímska kúria vyvliekla. Bezpochyby by sa aj dnes urobilo všetko pre to, aby sa zabránilo zvolať koncil, ktorého by sa bolo treba obávať, že obmedzí jej moc.“ Küng biskupov žiada o tlak zdola, bez ktorého by sa v minulosti nedosiahlo presadenie liturgie v reči ľudu, zmeny v úprave miešaných manželstiev, ekumenické zblíženie či pritakanie tolerancii, demokracii a ľudským práva.

Podobný postup je podľa švajčiarskeho teológa potrebný aj pri presadzovaní zmien v otázke celibátu. „Kňaz, ktorý sa zamýšľa oženiť po zrelom zvážení, nemusel by byť automaticky zbavený svojho úradu, keď biskup a farnosť stoja za ním. Jednotlivé biskupské konferencie by mohli pokročiť s regionálnym riešením,“ píše Küng, ale zároveň dodáva, že lepšie by bolo usilovať sa o celocirkevné riešenie. Podľa Piera Giordana Cabru to, čo chýba Küngovmu listu je – použijúc názov poslednej encykliky Benedikta XVI. – láska v pravde. A kto nemá lásku, ostáva len cvendžiacim kovom, odkazuje Künga na Prvý list apoštola Pavla Korinťanom.

Práve encykliky súčasného pápeža sú podľa švajčiarskeho teológa užitočnými dokumentmi. „On si nepochybne plnil svoje každodenné povinnosti,“ napísal na adresu Benedikta XVI., ale v nasledujúcich riadkoch na ňom nenechal suchú ani nitku. „Tento pápež opakovane relativizuje koncilové texty a interpretuje ich spätne proti duchu koncilových otcov“, „podporuje všetkými prostriedkami stredovekú tridentskú omšu a príležitostne sám slávi eucharistiu po latinsky chrbtom k ľudu“, „pokúša sa zlákať ženatých anglikánskych duchovných prostredníctvom dišpenzu od povinného celibátu do Rímskokatolíckej cirkvi“, „posilnil protikoncilové sily v cirkvi,“ vymenúva „hriechy“ Benedikta XVI. jeho bývalý kolega a priateľ z univerzity v Tübingene.

„Možno keby tvoj list trochu viac dýchal hymnom lásky, bol by elegantným evanjeliovým pozdravom tvojmu starému kolegovi pri príležitosti jeho výročí a prospešným príspevkom pre cirkev, ktorá trpí kvôli slabostiam svojich detí,“ uzatvára svoju odpoveď Pier Giordano Cabra.

Zdroj:
La Repubblica, L´Osservatore Romano

Foto: flickr.com

Súvisiace články:
Küng: Benedikt XVI. je brzdou ekumenizmu
Hans Küng: Ďalšia polemika

Pápež a Küng: Stretnutie po rokoch

utorok, mája 18, 2010

Benedikt XVI. zriadi Pápežskú radu pre novú evanjelizáciu

2 comments

Prekvapujúce rozhodnutie. Týmito slovami označil pápežov zámer zriadiť nový úrad rímskej kúrie vatikanista denníka Il Giornale Andrea Tornielli. Pripravuje sa aj výmena na čele dôležitej Kongregácie pre biskupov.

„Sledujeme postupujúci proces dekristianizácie a straty základných ľudských hodnôt, ktorý je znepokojujúci. Preto sa usilujeme o permanentnú, neprestávajúcu evanjelizáciu, novú evanjelizáciu, schopnú zasiahnuť tú časť sveta, ktorú nezasahuje evanjelizácia ,klasická´,“ povedal Benedikt XVI. ešte ako kardinál v príhovore ku katechétom v roku 2000. Kým existujúca Kongregácia pre evanjelizáciu národov sa zameriava na krajiny tretieho sveta, novozriadená Pápežská rada pre novú evanjelizáciu sa má zacieliť na obyvateľov krajín prvého a druhého sveta – Európu, USA či Južnú Ameriku. „Nové ,ministerstvo´ predstavuje zatiaľ najzávažnejšiu novinku v pontifikáte Benedikta XVI., ktorý by mal, podľa pozorovateľov, zoštíhliť rímsku kúriu,“ píše vatikanista Tornielli.

Pápež si vybral už aj predsedu nového úradu. Mal by sa ním stať súčasný rektor Pápežskej lateránskej univerzity a Predseda pápežskej akadémie pre život, arcibiskup Rino Fisichella (na obr.), ktorý sa zároveň stáva kandidátom na kardinálsky purpur počas najbližšieho konzistória. Sídlo pápežskej rady by sa malo nachádzať na Via della Conciliazione, hlavnej prístupovej cesty do Vatikánu.

Termín „nová evanjelizácia“ prvýkrát použil Jána Pavol II. v júni 1979 počas návštevy poľského mesta Nowa Huta, ktoré malo byť prototypom robotníckeho mesta bez Boha – žiadne kríže, žiadne kostoly. „Tieto slová sa stanú kľúčovými pri interpretácii Wojtylovho pontifikátu,“ uvádza Tornielli. O zriadení úradu zameraného na novú evanjelizáciu uvažoval už samotný Ján Pavol II., ktorému to ešte začiatkom 80. rokov navrhol zakladateľ hnutia Comunione e Liberazione Luigi Giussani. Podľa vierohodných vatikánskych zdrojov, na ktoré sa vatikanista Tornielli odvoláva, nápad pred rokom oprášil benátsky patriarcha, kardinál Angelo Scola a Benedikt XVI. si ideu hneď osvojil. V najbližších dňoch by mal pápež vydať apoštolský list, ktorým zriadi nové dikastérium.

K zmenám má dôjsť aj na čele Kongregácie pre biskupov. Kardinála Giovanniho Battistu Re, ktorý už minulý rok dosiahol kánonický vek 75 rokov, by mal čoskoro nahradiť arcibiskup Syndey, kardinál George Pell. Podľa Tornielliho tieto dohady potvrdzuje aj nedávne stretnutie austrálskeho kardinála s pápežom a súčasným prefektom kongregácie. Aj keď nový prefekt pobudne v úrade len okolo sedem rokov (kánonický vek dosiahne v júni 2016), spolurozhodovaním pri menovaní biskupov ovplyvní zloženie svetového episkopátu na najbližšie desaťročia. Kardinál Pell bude po 35 rokoch prvým prefektom Kongregácie pre biskupov, ktorý nie je Talian a nemá skúsenosti s prácou v rímskej kúrii. „Táto voľba určite obnovuje a internacionalizuje kúriu a posilňuje vedúcu úlohu štátneho sekretariátu,“ dodáva Tornielli.

Zdroj: Il Giornale, Sacri palazzi (Andrea Tornielli blog)

Foto: flickr.com

Súvisiace články:
Vatikán dementuje informácie o výzve k odvolaniu predsedu Pápežskej akadémie pre život

sobota, mája 15, 2010

Sekularizované Portugalsko prekvapilo pápeža

0 comments

Ani organizátori nepredpokladali, že vo Fatime privíta pápeža až pol milióna pútnikov. Benedikt XVI. včera ukončil štvordňovú návštevu Portugalska.

„Pred desiatimi rokmi sa Portugalsko zdalo byť šťastným ostrovom v rýchlo sa sekularizujúcej Európe. Aj dnes ostáva kresťanská viera v centre, ale začali sa prejavovať mnohé procesy, ktoré postihli zvyšok kontinentu,“ napísal vatikanista talianskeho denníka Il Giornale o krajine, ktoré tento týždeň hostila hlavu Katolíckej cirkvi. Napriek tomu, že v krajine sa až 88% obyvateľov hlási ku katolíckej viere, len 20% sa radí k praktizujúcim veriacim. „Po zákonoch o rozvode a interrupcii sa socialistický premiér José Socrates pozitívne vyjadril aj k zákonu o homosexuálnom spolužití. Ten však vetoval prezident republiky Cavaco Silva, pretože je v rozpore s ústavou,“ informoval vyslaný redaktor Vatikánskeho rozhlasu Roberto Piermarini.

Skepticky sa pred začiatkom návštevy vyjadroval aj predseda miestnej biskupskej konferencie, arcibiskup Bragy Jorge Ferreirou da Costa Ortiga. „V mene relativizmu, ktorý obmedzuje priestor ľudského života na obyčajné materiálne hodnoty, je ignorovaná vnútorná dimenzia ľudskej bytosti a celej spoločnosti, sú ignorované absolútne, trvalé a univerzálne hodnoty. To je kontext, v ktorom sa bude konať pápežova návšteva v Portugalsku,“ povedal pre Vatikánsky rozhlas.

Napriek tomu vo Fatime čakalo na Benedikta XVI. v chladnom a veternom počasí 500 000 ľudí. Socialistická vláda dokonca pri tejto príležitosti vyhlásila deň pracovného pokoja pre všetkých štátnych zamestnancov. „Človek dokázal rozpútať sériu smrti a teroru, ale nedokáže ju prerušiť... Vo Svätom písme sa často hovorí, že Boh hľadá spravodlivých, aby zachránil mesto ľudí, a to isté robí vo Fatime,“ povedal im Benedikt XVI. vo svojej homílii. „Nech týchto sedem rokov, ktoré nás delia od stého výročia zjavenia, urýchli predpovedané víťazstvo Nepoškvrneného Srdca Máriinho ku sláve Najsvätejšej Trojice,“ dodal. Zaujímavosťou je, že kalich použitý počas štvrtkovej bohoslužby bol ten istý, ktorý používal Ján Pavol II. v roku 1982, keď sa prišiel do Fatimy poďakovať za ochranu pred guľkami Aliho Agcu. Atentát na pápeža bol spáchaný 13. mája 1981, teda presne na sviatok Fatimskej Panny Márie. Kríž na oltári kaplnky Zjavenia je zasa darom pátra Pia z Pietrelciny.

Silu manifestu mali slová 101-ročného režiséra a scenáristu Manoela de Oliveira, ktorý deň predtým v mene 1500 vedcov, umelcov a politikov vítal Benedikta XVI. na stretnutí sveta kultúry s hlavou Katolíckej cirkvi. „Korene portugalského národa a celej Európy sú kresťanské, či chceme alebo nie,“ povedal. Spokojný so štvordňovou návštevou bol aj hovorca Svätej stolice Federico Lombardi. V rozhovore s portugalskou novinárkou Aura de Miguel uviedol, že Portugalci si mysleli, že pápež je uzavretým a chladným človekom. „Videli, že je to naopak. Je rozvážny, ale veľmi blízky, milý, plný lásky. Môžeme to konštatovať s mladými, ale aj s deťmi. Je to prvý výsledok tejto cesty.“

Už 4. júna čaká 83-ročného pontifika ďalšia zahraničná cesta. Tentokrát na rozdelený Cyprus.

Zdroje: Radio Vaticana, Il Giornale, Zenit

Foto: radiovaticana.cz

Súvisiace články:
Atentát na Benedikta a aktuálnosť fatimského tajomstva

pondelok, mája 10, 2010

NEKROLÓG: Kardinál bez purpuru

0 comments

Po usmievavom pápežovi odišiel vtipný kardinál. V piatok bol na moravskom Velehrade pochovaný kardinál Tomáš Špidlík.

Stretne kardinál Špidlík Jána Pavla II. a hovorí mu... Takto by sa mohla začínať cirkevná obdoba kedysi populárnych vtipov o stretnutí ruského a amerického prezidenta. Sám Špidlík rád opakoval epizódku o tom, ako mu pri jednej príležitosti chcel zosnulý pápež udeliť požehnanie. Na to mu kardinál oponoval, že si nemôže kľaknúť, lebo má problémy s nohami. „Tiež nemôžem kľačať,“ odpovedal pápež, na čo Špidlík odvetil: „Svätý otče, aké šťastie, že naše problémy sa začínajú od nôh, a nie od hlavy.“

Humor pre náročných

Žartoval aj v poslednom veľkom rozhovore, ktorý v decembri minulého roku, pri príležitosti 90. narodenín, poskytol vatikánskemu denníku L´Osservatore Romano. „Ubehli len tri štvrtiny môjho života,“ povedal redaktorovi Giampaolovi Matteimu a zacitoval úryvok zo starozákonnej knihy Genesis, kde Boh hovorí: „Môj Duch neostane dlho v ľuďoch (pre ich poblúdenie), lebo sú len telo. Ich dní bude iba stodvadsať rokov.“

K humoru kardinála Špidlíka sa vracajú všetci jeho žiaci, kolegovia a priatelia. „Anekdoty bol schopný sypať z rukáva. Nikdy som ho však nepočul opakovať sa,“ uviedol pre .týždeň vedúci českej redakcie Vatikánskeho rozhlasu Milan Gláser. „Boli to často anekdoty, ktoré si vyžadovali veľké znalosti z teológie a latinčiny, aby sa človek mohol zasmiať.“ Špidlíkovmu humoru sa nevyhol ani pápež Benedikt XVI. počas pohrebnej omše slúženej v Bazilike sv. Petra v Ríme: „Bola zreteľná podobnosť medzi naším zosnulým kardinálom a ctihodným Jánom Pavlom II.: obaja boli vtipní a dokázali žartovať napriek tomu, že mali neľahkú a z určitého hľadiska podobnú mladosť.“

Menej známy bol Špidlíkov vzťah k spevu. „Spieval neustále a vo všetkých jazykoch,“ uviedol pre agentúru Zenit jeden z jeho najbližších spolupracovníkov, slovinský kňaz Marko Rupnik. „Keďže hovoril 15 alebo 16 jazykmi, vedel aj spievať vo všetkých európskych jazykoch. Potom sa zrazu zatváril vážne a otvoril hlbokú spirituálno-teologickú debatu.“ Vtipy a anekdoty kardinála Špidlíka neboli samoúčelné. V spomínanom rozhovore pre L´Osservatore Romano sformuloval aj vlastnú teóriu humoru: „Žartovanie je v autentickej kresťanskej skúsenosti užitočné nielen preto, aby sme ostali bdelí. Vtip je seriózna záležitosť. Racionalizmus a technicizmus absolutizujú každé parciálne tvrdenie. Humor ho relativizuje.“ Pritom v živote mu často do smiechu nebolo.

Pokračovanie tu.

Článok bol publikovaný v týždenníku .týždeň (18/2010).

Foto: jesuit.cz

sobota, mája 08, 2010

Francúzsky imám: Kto sa chce zahaľovať, nech ide do Pakistanu

0 comments

Hassena Chalghoumiho, imáma francúzskeho mesta Drancy, majú mnohí moslimovia v zuboch. Na verejnosti môže vystupovať len v spoločnosti ochranky. Jeho slová o tom, že islam nemá nič spoločného s burkou a nikábom a že moslimovia by mali milovať európske krajiny, znova vyvolali búrku nevôle.

„Je neprijateľné redukovať islam na kus čiernej látky zahaľujúcej tvár ženy. Naše náboženstvo je tomu vzdialené a nemá nič spoločného s burkou a nikábom“, ktoré „paralyzujú a deformujú postavenie moslimskej ženy v spoločnosti“ a ktoré v období, kedy prorok Mohamed prijal zjavenie, neboli známe. Odev zakrývajúci celé telo ženy je „prostriedkom sexuálnej dominancie, ktorá nie je prítomná v Koráne a predstavuje len pomýlenú ideu moslimských mužov. Táto idea je pre islam extrémne nebezpečná“. Aj tieto myšlienky prezentoval v rozhovore pre arabský denník Asharq Al-Awsat vychádzajúci v Londýne Hassen Chalghoumi. Informovalo o ňom aj štvrtkové vydanie vatikánskeho denníka L´Osservatore Romano.

Tridsaťosemročný imám, ktorý pochádza z Tuniska, ale od roku 1996 žije vo Francúzsku, je otcom piatich detí. V roku 2009 založil Konferenciu imámov, ktorá sa usiluje o medzináboženský dialóg, ako aj o dialóg so sekulárnou spoločnosťou. Tieto iniciatívy už viackrát ocenil aj francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. Opačne reagujú moslimskí radikáli. Naposledy v januári tohto roku vtrhla početná skupina maskovaných ľudí do jeho mešity a zasypala ho vyhrážkami.

„Kým v 50. rokoch minulého storočia francúzska žena bojovala za získanie práva voliť a za nadobudnutie primeraného postavenia v spoločnosti, v roku 2010 si chce moslimská žena navliecť nikáb, ktorý obmedzuje jej slobodný priestor a bráni jej normálnym spôsobom zúčastňovať sa verejného života,“ uvádza ďalej imám Chalghoumi a tým, ktorí chcú závoj nosiť odkázal, nech idú do Pakistanu alebo Afganistanu, kde má nikáb ozajstnú tradíciu. Moslimovia v európskych krajinách by mali milovať svoju novú vlasť, ktorá ich prijala. Navyše, reálne problémy moslimov sú úplne iné ako nosenie či nenosenie šatky. „Je žalostné konštatovať, že momentálne 60% zatknutých predstavujú deti moslimských imigrantov.“

-->Opačný postoj ako má imám Chalghoumi zaujali pred časom francúzski biskupi, ktorí sa postavili proti zákonu zakazujúcemu nosenie buriek a švajčiarski biskupi, ktorí kritizovali výsledok referenda zakazujúceho stavbu minaretov. Viac tu.
Zdroj: L´Osservatore Romano (6.5.2010, s. 6)

Foto: flickr.com

štvrtok, mája 06, 2010

Tvrdé slová Svätej stolice na adresu zakladateľa Kristových legionárov

0 comments

Život bez škrupúľ. Takto charakterizuje pôsobenie pátra Marciala Maciela Degollada, zakladateľa katolíckeho hnutia Kristovi legionári, tlačové vyhlásenie, ktoré uplynulú sobotu zverejnila Svätá stolica.

Vyhlásenie (český preklad tu) informuje o výsledkoch zasadania piatich biskupov, ktorých pápež Benedikt XVI. v júli minulého roka poveril hĺbkovou kontrolou hnutia. Dvojdňové stretnutie (30. apríl – 1. máj) sa konalo za prítomnosti kardinála Williama Levadu, prefekta Kongregácie pre náuku viery, kardinála Franca Rodého, prefekta Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života a arcibiskupa Fernarda Filoniho, substitúta vatikánskeho štátneho sekretariátu pre všeobecné záležitosti. Časti zasadania sa – podľa denníka Corriere della Sera prekvapujúco – zúčastnil aj Benedikt XVI., ktorému vizitátori prezentovali svoje závery.

Biskupi Ricardo Blásquez, Charles J. Chaput, Ricardo Ezzati Andrello, Giuseppe Versaldi a Ricardo Watty Urquidi počas uplynulých mesiacov navštívili všetky rehoľné domy legionárov, zhovárali sa s vyše tisíckou členov hnutia a zabezpečili niekoľko stoviek písomných svedectiev. Vypočuli si aj názory biskupov, v ktorých diecézach legionári pôsobia. „Stretli sa s veľkým počtom príkladných, poctivých a talentovaných rehoľníkov, z ktorých mnohí sú mladí, s autentickou horlivosťou hľadajú Krista a dávajú celý svoj život k dispozícii pre šírenie Božieho kráľovstva,“ píše sa vo vyhlásení.

Po diplomatickom úvode nasledujú ostré slová na adresu zakladateľa hnutia, ktorý sexuálne zneužil nielen množstvo mladých členov hnutia, ale – podľa informácií denníka Corriere della Sera – pravdepodobne aj jedno zo svojich detí, ktoré mal s minimálne jednou španielskou a jednou mexickou milenkou. „Najzávažnejšie objektívne nemorálne konanie pátra Maciela, potvrdené nespornými svedectvami, má nezriedka podobu skutočných deliktov, javí známky života bez škrupúľ a chýba mu autentické rehoľné cítenie,“ uvádza sa vo vyhlásení, ktoré zároveň dodáva, že „veľkej časti legionárov to nebolo známe predovšetkým v dôsledku systému vzťahov vybudovaného pátrom Macielem, ktorý dokázal zručne vytvárať alibi, získavať dôveru, sympatie a mlčanie svojho okolia a budovať svoju vlastnú rolu charizmatického zakladateľa“.

V blízkom čase Benedikt XVI. vymenuje legáta (mohol by sa ním stať bývalý prefekt Kongregácie pre kauzy svätých, kardinál José Saraiva Martins) a komisiu, ktorá sa bude venovať štúdiu stanov hnutia, nakoľko je – podľa citovaného vyhlásenia – nevyhnutné nanovo definovať charizmu hnutia a revidovať výkon autority pri zachovaní „nadšenia viery mladých, misijnej horlivosti a apoštolského dynamizmu prostredníctvom primeranej formácie“. Podľa denníka El País sa text vyhlásenia nesie v „prísne vľúdnom“ duchu Benedikta XVI.

Utorkové vydanie katolíckeho denníka Avvenire prinieslo reakciu hnutia, v ktorom ďakuje pápežovi za jeho „otcovskú starostlivosť“ a vizitátorom za ich „intenzívnu a nestrannú prácu“. Denník Corriere della Sera ako aj viaceré zdroje z vnútra hnutia však potvrdzujú, že jeho lídri, bývalí najbližší spolupracovníci pátra Maciela, naďalej budujú imidž „otca zakladateľa“.

Hnutie Kristovi legionári založil páter Maciel v roku 1941 v Mexiku. Dnes ho tvorí 700 kňazov a 2500 seminaristov z 38 krajín. Pridružené laické hnutie Regnum Cristi, ktoré vzniklo v roku 1959, má 69 000 členov z 37 krajín, vrátane Slovenska. Hnutie spravuje aj 15 univerzít a vyše 200 škôl rôzneho typu, v ktorých študuje 122 000 žiakov. Dodnes je jedinou rehoľnou kongregáciou pápežského práva.

Zdroj:
Tlačové stredisko Svätej stolice, Corriere della Sera (3.5.2010), Avvenire (4.5.2010)

Foto: legionariesofchrist.org

Súvisiace články:
Kristovi legionári priznali zlyhania svojho zakladateľa. Prosia o odpustenie
Ukončená prvá fáza kontroly Kristových legionárov

Odoberaj RSS kanál

Facebook

Archív blogu