Koncom minulého týždňa sa lídri katolíckeho hnutia Kristovi legionári stretli v Ríme na svojom výročnom zasadaní. Vo vyhlásení zverejnenom na svojej internetovej stránke priznali sexuálne delikty svojho zakladateľa a požiadali o odpustenie.
Hneď v úvode vyhlásenia, ktoré okrem generálneho predstaveného Álvara Corcueru a generálneho vikára Luisa Garzu podpísali ďalší jedenásti lídri hnutia, priznávajú, že potrebovali istý čas, aby boli schopní prijať utajované skutočnosti o živote svojho zakladateľa Marcial Maciela Degollada (na obr.). „Pre mnohých, predovšetkým pre obete, to bolo obdobie príliš dlhé a bolestné.“ Zároveň priznávajú, že o nevinnosti pátra Maciela boli presvedčení ešte aj vtedy, keď ho Kongregácia pre náuku viery v roku 2006 vyzvala k životu v ústraní, modlitbe a pokání. „Následne sme sa dozvedeli, že z dlhotrvajúceho a stabilného vzťahu s istou ženou mal dcéru a dopustil sa ďalších ťažkých skutkov,“ píšu legionári. „Odsudzujeme všetky tieto skutky pátra Maciela, ktoré odporujú povinnostiam kresťana, rehoľníka a kňaza a potvrdzujeme, že nekorešpondujú s tým, čo sa my, členovia Kristových legionárov a Regnum Christi, snažíme žiť.“
V ďalšej časti vyhlásenia predstavitelia hnutia vyjadrujú svoju bolesť a ľútosť nad skutkami svojho zakladateľa, ktoré ublížili nielen jeho obetiam, ale celej cirkvi. „Chceme požiadať o odpustenie všetkých, ktorí ho v minulosti obvinili a ktorým sme neverili alebo ich nepočúvali, pretože sme si vtedy nedokázali predstaviť takéto konanie.“
„Boh si vo svojich tajomných plánoch vybral pátra Maciela za nástroj pre založenie Kristových legionárov a hnutia Regnum Christi a znovu Bohu ďakujeme za toto preukázané dobro. Zároveň s bolesťou, tvárou v tvár týmto závažným nedostatkom, priznávame, že sa na jeho osobu nemôžeme pozerať ako na vzor kresťanského a kňazského života,“ píšu legionári a zverujú svojho zakladateľa do rúk milosrdnej Božej lásky. Následne pápežovi Benediktovi XVI. ďakujú za jeho „solidaritu a modlitbu“, ako aj za rozhodnutie podrobiť hnutie hĺbkovej kontrole. Jej prvá fáza sa skončila len pred niekoľkými dňami. Viac tu. „So synovskou poslušnosťou prijmeme ovocie apoštolskej vizitácie, nariadenia a odporúčania Svätého otca, a zaväzujeme sa uviesť ich do praxe.“
V závere vyhlásenia lídri hnutia ďakujú tisíckam legionárov a členom pridruženého laického hnutia Regnum Christi za ich prácu, vďaka ktorej je Ježiš Kristus vo svete poznanejším a milovanejším a prijímajú rozhodnutie pokračovať v stretnutiach zmierenia s obeťami svojho zakladateľa a v spoznávaní pravdy o svojej histórii.
Počas omše slúženej v nemocničnej kaplnke vtrhlo dovnútra ozbrojené komando. San salvádorský arcibiskup Oscar Romero bol zastrelený priamo pri oltári. Tento týždeň uplynulo tridsať rokov od tejto udalosti.
Arcibiskupa Romera mala v zuboch nielen pravicová vládna junta, ale aj ľavicoví povstalci. Nestál na ich strane, ale na strane jednoduchých ľudí. „Po tom, čo zasvätil všetok svoj život službe Bohu, sa Romero stal prorokom spravodlivosti a pokoja. Jeho homílie prenášané rozhlasom sledovala celá krajina, priatelia aj protivníci, pretože Romero hovoril pravdu, pretože to bol hlas ľudský, zbožný, bratský,“ napísal vo svojej knihe Oscar Romero – biskup medzi studenou vojnou a revolúciou francúzsky kardinál Roger Etchegaray, bývalý predseda Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj. Zodpovednosť za jeho vraždu priznal salvádorský prezident Mauricio Funes až minulý roku.
Spočiatku nie príliš angažovaného biskupa zmenila vražda jeho blízkeho priateľa a kňaza chudobných Rutilia Grande. „Celú noc strávil v modlitbe pri tele zabitého jezuitu. Istému priateľovi povedal, že vtedy pochopil, že chudobní, s ktorými páter Rutilio žil, ostali ako siroty bez otca a svojho neúnavného ochrancu,“predstavil zlomový okamih Romerovho života neapolský kardinál Crescenzio Sepe, ktorý v Ríme, v predvečer výročia, slávil spomienkovú omšu. Zvyšok života arcibiskup prežil ako pater et defensor pauperum, otec a ochranca chudobných. Slávnosti sa zúčastnil aj biskup Vicenzo Paglia, postulátor procesu blahorečenia zavraždeného biskupa, ktorý bol otvorený už v roku 1994, ale dodnes nebol uzavretý. Ten pripomenul slová pápeža Jána Pavla II., ktorý Oscara Romera označil za nezabudnuteľného biskupa zabitého na oltári.
Sansalvadorský arcibiskup sa netajil sympatiami k latinskoamerickej teológii oslobodenia. Jedným z jeho blízkych spolupracovníkov bol aj jezuita Jon Sobrino, ktorého kristologické, nie sociálne názory v roku 2007 odsúdila Kongregácia pre náuku viery. Svoj koncept vyslobodenia zo „štruktúr hriechu“ rozvíjal arcibiskup Romero nielen na sociálnej, ale aj duchovnej úrovni. Kardinál Sepe tento kľúčový termín teológie oslobodenia, ktorý sa napokon dostal aj do sociálnej encykliky Sollicitudo rei socialis Jána Pavla II., použil vo svojej homílii pre označenie mafie, ktorá sa zdá byť „kameňom, ktorý chce udusiť, zničiť dobro. My sa však neohneme, pretože vieme, že sme zakorenení v skale, ktorou je Kristus“.
Nezlomnými boli aj slová, ktoré arcibiskup Romero povedal počas svojej poslednej homílie prednesenej v nedeľu, 23. marca 1980: „V mene Boha a tohto trpiaceho ľudu vás žiadam, prosím vás, prikazujem vám, upustite od represií.“
Včera sa vo Vatikáne skončilo trojdňové zasadanie komisie pre štúdium otázok týkajúcich sa života Katolíckej cirkvi v Číne.
Komisia, ktorú v roku 2007 zriadil pápež Benedikt XVI., sa stretla po tretíkrát. Skončené zasadanie sa venovalo téme permanentnej duchovnej, ľudskej, pastoračnej a intelektuálnej formácie kňazov, seminaristov a zasvätených osôb v kontexte dynamicky sa rozvíjajúcej čínskej spoločnosti.
„Vo svetle Listu Svätého otca čínskym katolíkom z 27. mája 2007 komisia reflektovala spôsob podpory vnútornej jednoty Katolíckej cirkvi v Číne a prekonania ťažkostí, s ktorými sa stretá v kontakte s civilnou spoločnosťou,“ píše sa v oficiálnom vyhlásení, ktoré dnes zverejnilo Tlačové stredisko Svätej stolice. O túto jednotu, odpustenie a zmierenie, ktoré nie je možné dosiahnuť zo dňa na deň, bude cirkev osobitne prosiť 24. mája, v deň Preblahoslavenej Panny Márie, Pomocnice kresťanov, ktorý je zároveň dňom modlitieb za čínsku cirkev.
Členovia komisie, ktorú tvoria predstavitelia zodpovedajúcich dikastérií rímskej kúrie a zástupcovia čínskeho episkopátu a rehoľných spoločenstiev, vyjadrili svoje presvedčenie, že všetci biskupi sa budú vyhýbať gestám, ktoré odporujú plnému spoločenstvu s Rímom. V Číne už viackrát došlo k biskupským vysviackam bez súhlasu pápeža. Všetkých katolíkov zároveň vyzvali k pravidelnej modlitbe za to, aby sa väznení biskupi a kňazi mohli čo najskôr plnohodnotne zapojiť do pastoračnej činnosti.
Prvé stretnutie komisie sa konalo v máji 2008 a zaoberalo sa spomínaným listom pápeža čínskym katolíkom. Druhé zasadanie sa uskutočnilo na prelome marca a apríla minulého roku a venovalo sa formácii miestneho kléru.
Seriózna diskusia o sexuálnych škandáloch, najmä o ich príčinách a prevencii, môže pomôcť nielen cirkvi, ale celej spoločnosti.
V nedeľu sa vo všetkých írskych kostoloch čítal pastiersky list Benedikta XVI. venujúci sa sexuálnym škandálom miestneho kléru. Pápež v ňom vyjadril „zdesenie a pocit zrady“ nad týmito skutkami a nad riešením situácie zo strany írskej hierarchie. Kňazom namočeným do zneužívania odkázal, že zradili dôveru a musia sa zodpovedať nielen pred Bohom, ale aj pred štátnymi orgánmi. Po tom, čo sa k situácii priamo vyjadrila hlava katolíckej cirkvi, už nikto z jej členov nemôže hovoriť o tom, že medializácia sexuálnych zlyhaní kléru je len honom na čarodejnice.
Boh – násilník? Cirkev môže byť, paradoxne, rada, že sa spoločnosť zaujíma o zlyhania kňazov. Svedčí to nielen o tom, že relativistická spoločenská morálka ešte stále rešpektuje isté hranice, ktorých prekročenie znamená verejné odsúdenie a pohŕdanie, ale aj o tom, že v 21. storočí sú kňazi stále považovaní za služobníkov Božích, na ktorých sú kladené vyššie nároky ako na členov iných sociálnych skupín.
Všetci členovia cirkvi si zároveň musia uvedomovať, že pedofília a efebofília sú obzvlášť závažnými previneniami. „Kňaz má vo vzťahu k neplnoletým určitú otcovskú rolu a teda takýto skutok má v sebe istú incestnú povahu,“uviedol v článku, ktorý publikovali denníky Frankfurter Allegemeine Zeitung a L´Osservatore Romano nemecký psychiater a teológ Manfred Lütz, ktorý je zároveň poradcom vatikánskej Kongregácie pre klérus. Kňazi – devianti svojim konaním nespochybňujú len morálnu autoritu vlastnej inštitúcie, ale aj samotného Boha, do ktorého si mnohí ľudia projektujú obraz svojho otca. Ak boli obeťou zneužívania fyzickým alebo duchovným otcom, môžu začať Boha vnímať ako násilníka. Kto by takéhoto Boha miloval?
Cirkev by mala byť odvážnym obetiam, ktoré sa nebáli prehovoriť, ale aj občianskej spoločnosti vďačná, že poukázali na chyby, ktoré boli v mnohých prípadoch dlhodobo a svedomito zakrývané. Bez ohľadu na to, že aktéri zneužívania neboli v drvivej väčšine prípadov krytí kvôli tolerancii zločinu ako takého, ale kvôli ochrane dobrého mena cirkvi – čo v spomínanom liste uznal aj Benedikt XVI. – práve krytie previnení znásobilo ich závažnosť.
Dva konce palice Korene chýb cirkvi však presahujú do sekulárnej spoločnosti, ktorá si nad prípadmi zneužívania nemôže alibisticky umývať ruky. Každý človek, a teda aj kňaz, je dieťaťom svojej doby. Ak v spoločnosti dominujú trendy, ktoré zo sexuality robia komerčný produkt a v ktorej už od konca šesťdesiatych rokov minulého storočia nachádzajú pedofili čoraz pevnejšiu pôdu pod nohami (viď holandské hnutie Martijn bojujúce za legalizáciu pedofílie či blogera obhajujúceho pedofíliu na blogu denníka SME), nemožno sa čudovať, že táto mentalita ovládne aj niektorých členov cirkvi. Zvýšená opatrnosť pri vyberaní vhodných kandidátov kňazstva je na mieste.
Spoločnosť nemôže cirkvi podávať pomocnú ruku ponukou skratkovitých riešení ako je požiadavka demisie pápeža alebo zrušenia povinného celibátu (podľa niektorých čísel k dvom tretinám registrovaných prípadov pohlavného zneužívania neplnoletých dochádza v rodinách). Riešením nie je ani selektívna medializácia prípadov zneužívania v cirkvi a mlčanie o rádovo vyšších číslach v štátnych školách, športových združeniach, armáde či o státisícoch neplnoletých detí z krajín tretieho sveta, ktoré sú obeťami európskej a americkej sexuálnej turistiky. Nehovoriac o biznise, ktorý si zo sexuálnych škandálov urobili niektoré americké právnické firmy prezentujúce sa bilboardmi typu „Chceš sa stať milionárom? Pošli svojho syna do seminára a o rok príď k nám!“
Riešením je transparentnosť a otvorenosť na oboch stranách. Mnohé diecézy napríklad zriadili osobitné telefónne linky a vyzvali veriacich, aby nahlásili všetky prípady zneužívania. Potvrdením takýchto krokov ako aj ráznych slov pápeža by mala byť spolupráca pri stíhaní podozrivých kňazov a biskupov. Aj v týchto prípadoch však platí prezumpcia neviny. Príkladom prihorlivého prístupu je írsky kňaz John Kinsell, ktorého „rozsniesli“ v známom dokumente BBC Sex Crimes and Vatican, no údajné obete neskôr svoje obvinenia stiahli.
Foto: sxc.hu
Článok bol ponúknutý denníku SME. Editor názorových strán ho odmietol pre výhrady k prvému odstavcu časti Dva konce palice.
V novej rubrike Vatikanisti chcem ponúknuť profily a pohľad na prácu najznámejších vatikanistov. Dnes to bude niekoľko základných štatistických údajov.
V roku 2003 obhájil Frederick Njoroge Kairu na Fakulte sociálnej inštitucionálnej komunikácie Pápežskej univerzity Svätého kríža v Ríme dizertačnú prácu s názvom The Vaticanologist: Who They Are and What They Do. O jej výsledkoch informoval aj vatikanista talianskeho týždenníka L´Espresso Sandro Magister. Frederick Kairu vo svojej práci ponúkol pohľady a čísla, ktoré sú aj s odstupom siedmich rokov zaujímavé a veľavravné.
V roku 1970 bolo vo Vatikáne akreditovaných 200 novinárov, v roku 2003 ich Tlačové stredisko Svätej stolice registrovalo 450. Dve tretiny z nich tvorili muži, priemerný vek sa pohyboval okolo 50 rokov. Pri rôznych významných udalostiach však počet novinárov výrazne stúpa. V Jubilejnom roku 2000 ich bolo akreditovaných až 8650, počas konkláve v roku 2005 okolo 6000.
V Taliansku majú všetky významné televízie, denníky a tlačové agentúry špecialistu, v mnohých prípadoch aj viacerých, ktorí sa zaoberajú informáciami z prostredia cirkvi. Preto neprekvapí, že až 42% všetkých novinárov akreditovaných pri Svätej stolici tvoria Taliani, 11% Američania, 8% Nemci, 7% Španieli, 5% Francúzi, ale zastúpení sú aj Poliaci, Japonci či Mexičania.
Až 9 z 10 vatikanistov má vysokoškolské vzdelanie, ale len 5% z teológie. Takmer všetci hovoria taliansky, tri štvrtiny anglicky, polovica francúzsky a tretina španielsky. Latinčinu ovládajú výnimočne. Len 37% z nich sa venuje výhradne Vatikánu a náboženským témam, ostatní pokrývajú aj situáciu v Taliansku či dokonca v celom Stredomorí. Aj popredné zahraničné médiá majú vatikanistu na plný úväzok len zriedkakedy. Medzi najznámejších patrí napríklad John L. Allen zo CNN, Ruth Gledhill z The Times, Sophie de Ravinel z Le Figaro, Philip Pullela z Reuters alebo Victor Simpson z Associated Press.
Zaujímavosťou je, že aj keď sa 84% vatikanistov hlási ku katolíckej viere, len 60% uviedlo, že náboženská formácia má vplyv na ich prácu. Prekvapí aj informácia, že 43% inklinuje k ľavicovým názorom, 32% k pravicovým a 25% sa definuje ako politický stred.
Po ôsmich mesiacoch bola tento týždeň ukončená prvá fáza hĺbkovej kontroly katolíckeho hnutia Kristovi legionári. Informovala o tom oficiálna stránka pridruženého združenia Regnum Christi.
O budúcnosti Kristových legionárov, ktorých zakladateľ Marcial Maciel Degollado má na svedomí množstvo sexuálnych škandálov, rozhodne v priebehu nasledujúcich mesiacov pápež Benedikt XVI.
Kontrola, tzv. apoštolská vizitácia sa začala 15. júla minulého roku. Z pápežovho poverenia ju realizovali piati biskupi: Španiel Ricardo Blázquez Pérez, Talian Giuseppe Versaldi, Čiľan Ricardo Ezzati Andrello, Američan Charles J. Chaput a Mexičan Ricardo Watti Urquidi (na obr. z ľavej strany). Záverečnú správu z preverovania všetkých 120 komunít nachádzajúcich sa v 21 krajinách (najmä v Mexiku, USA, Španielsku a Taliansku) biskupi odovzdajú 30. apríla vatikánskemu štátnemu sekretárovi, kardinálovi Tarcisiovi Bertonemu. Ten ju posúdi spolu s prefektom Kongregácie pre náuku viery, kardinálom Williamom Levadom a prefektom Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, kardinálom Francom Rodém. Posledné slovo bude mať Benedikt XVI.
Podľa vatikanistu talianskeho týždenníka L´Espresso Sandra Magistera, ktorý sa dianiu v hnutí dlhodobo venuje, je veľmi pravdepodobné, že pápež odvolá súčasného generálneho predstaveného Álvara Corcueru a generálneho vikára Luisa Garzu Medinu, ktorí boli dlhé roky najbližšími spolupracovníkmi zakladateľa hnutia. Magister sa tiež domnieva, že Benedikt XVI. nominuje osobitného legáta, ktorý bude zodpovedný za vnútornú očistu hnutia. Jeho rozpustenie nepredpokladá. „V prípade hnutia, v ktorom je stopa nehodného zakladateľa dosiaľ viac ako silná, bude obnova zhora náročná,“ konštatuje Magister, podľa ktorého sa legionárske špičky ešte stále usilujú o záchranu imidžu svojho zakladateľa. Svedčí o tom aj článok, ktorý 5. februára vyšiel vo vatikánskom denníku L´Osservatore Romano. Generálny vikár Medina v ňom predstavuje Marciala Maciela takmer ako dokonalého kňaza.
Hnutie Kristovi legionári Marcial Maciel, ktorý zomrel v januári 2008, založil v roku 1941. Dnes ho tvorí 800 kňazov, 2500 seminaristov a 65 000 laikov z 30 krajín. Už počas svojho života čelil početným obvineniam zo sexuálneho zneužívania a finančných machinácii. Podľa niektorých informácií splodil až šesť detí. Kongregácia pre náuku viery ho v máji 2006 vyzvala „k životu modlitby a pokánia v ústraní a k tomu, aby sa vzdal akejkoľvek verejnej služby“.
Začiatkom marca odvolací súd odsúdil vydavateľa poľského katolíckeho týždenníka Gość Niedzielny. Katovická arcidiecéza sa má ospravedlniť a finančne odškodniť Alicju Tysiąc za to, že potrat nazval vraždou a prirovnal ho k nacistickým kriminálnym činom.
Prípad Alicje Tysiąc (na obr.), ktorý sa ťahá už desať rokov, si získal širokú mediálnu pozornosť. Matka dvoch detí sa počas tretieho tehotenstva obrátila na gynekológa so žiadosťou o potrat. Dôvodom mala byť údajná súvislosť medzi jej radikálne sa zhoršujúcim zrakom a tehotenstvom. Gynekológ túto súvislosť odmietol. V Poľsku, ktoré je známe prísnou potratovou legislatívou, možno potrat podstúpiť len v prípade znásilnenia, vážnej vrodenej vady dieťaťa alebo v prípade ohrozenia života matky, čo však musia potvrdiť aspoň dvaja špecializovaní lekári.
Žena sa obrátila na troch očných lekárov a jedného gynekológa, ktorí odmietli, žeby tehotenstvo bolo príčinou jej zhoršujúceho sa zraku. Potvrdenie jej vystavil len jeden všeobecný lekár.
Po narodení dieťaťa v novembri 2000 sa zrak Alicje Tysiąc naďalej zhoršoval. Obrátila sa na Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v roku 2007 rozhodol, že štát musí uhradiť pokutu 25 000 euro za obmedzovanie práva na potrat. Týždenník Gość Niedzielny vtedy napísal, že „potrat znamená zabitie nevinných detí a matka, ktorá ho podstúpi pácha vraždu“. V septembri 2009 prvostupňový súd rozhodol, že týždenník sa má ospravedlniť za svoj „nenávistný jazyk“ a „prirovnanie udalosti ku kriminálnym činom nacistov“. Ten rozsudok odmietol s tým, že obsah článku, ktorý nechcel uraziť matku, ale brániť právo na ochranu nenarodených detí, bol vytrhnutý z kontextu. Odvolací súd v Katoviciach rozsudok prvostupňového súdu 5. marca potvrdil.
„Tento verdikt nám umožňuje vidieť ako sa propotratová loby usiluje v Poľsku nenápadne presadiť potrat na požiadanie,“ uviedol hovorca poľských biskupov Jozef Kloch. Podľa týždenníka tento rozsudok bude ovplyvňovať novinárov pri spracovaní etických a morálnych tém, čo obmedzí nielen slobodu slova, ale aj účasť katolíkov v spoločenských diskusiách.
Včera popoludní navštívil pápež Benedikt XVI. rímsky evanjelický kostol na pozvanie miestneho pastora. Napodobnil tak svojho predchodcu Jána Pavla II., ktorý tu zavítal v roku 1983.
Počas spoločnej bohoslužby slova Benedikt XVI. predniesol homíliu na úryvok z Jánovho evanjelia a miestny pastor Jens-Martin Kruse na úryvok z Listu apoštola Pavla Korinťanom. „Nesmieme byť uspokojení ekumenickými úspechmi posledných rokov, pretože nemôžeme piť z jedného kalicha a byť spolu zhromaždení okolo oltára,“povedal pápež vo svojom príhovore. Sprevádzal ho prefekt Kongregácie pre náuku viery, kardinál William Levada a predseda Pápežskej rady pre podporu jednoty kresťanov, kardinál Walter Kasper.
Po čítaní Božieho slova a homíliách všetci prítomní predniesli Nicejsko-carihradské vyznanie viery a modlitbu Otče náš. Liturgické zhromaždenie vypĺňali skladby Wolfganga Amadea Mozarta, Johanna Sebastiana Bacha a Felixa Mendelssohna Bartholdyho.
Chrám rímskych protestantov pápež prvýkrát navštívil ešte v roku 1998 ako prefekt Kongregácie pre náuku viery, aby sa zúčastnil ekumenickej diskusie s evanjelickým berlínskym biskupom Wolfgangom Huberom. Pozvánku k opätovnej návšteve obdržal ešte v roku 2008. Miestna evanjelická komunita, ktorú tvorí asi 350 veriacich, si tak chcela pripomenúť 25 rokov od návštevy Jána Pavla II., ktorý kostol navštívil pri príležitosti 500. výročia narodenia Martina Luthera. Bolo to prvýkrát, čo sa hlava Katolíckej cirkvi modlila na pôde protestantského chrámu.
Korene rímskej evanjelickej komunity siahajú do roku 1817, kedy nemeckí umelci stretávajúci sa v známej kaviarni Greco vytvorili malé náboženské spoločenstvo. V roku 1922 posvätili chrám Christuskirche na Via Sicilia (na obr.), v ktorom sa stretávajú dodnes. Kostol má tri zvonice, pričom v najvyššej z nich sa nachádzajú tri tzv. Lutherove zvony, ktoré verne reprodukujú zvuk zvonov Wittenbergského kláštora, v ktorom pôsobil Martin Luther.
Zdroj: L´Osservatore Romano (14.3.2010), Zenit Foto: roma-antiqua.de
Pápež Benedikt XVI. ešte ako arcibiskup Mníchova a Freisingu prijal do svojej diecézy kňaza, ktorý mal na svedomí sexuálne obťažovanie 11-ročného chlapca. V novom pôsobisku sa dopustil ďalších skutkov. Včera o tom informoval mníchovský denník Sueddeutsche Zeitung vo svojom online vydaní.
Obvinenie pápeža prišlo v deň, keď sa Benedikt XVI. vo Vatikáne stretol s predsedom Nemeckej biskupskej konferencie, arcibiskupom Robert Zollitsch, ktorý ho informoval o medializovaných sexuálnych škandáloch a prijatých opatreniach.
Riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice Federico Lombardi rázne odmieta akúkoľvek zodpovednosť vtedajšieho arcibiskupa Ratzingera. „Je úplne zjavné, že v posledných dňoch tu niekto hľadal dôvody, aby bezprostredne zatiahol Svätého otca do otázok zneužívania. Každému serióznemu pozorovateľovi je jasné, že tieto snahy sú pochybné,“ uviedol vo svojom stanovisku, ktoré dnes dopoludnia zverejnil Vatikánsky rozhlas. Svojimi slovami pravdepodobne narážal na informácie o zneužívaní chlapcov v slávnom regensburskom chlapčenskom zbore, ktorý kedysi dirigoval aj pápežov starší brat. Podľa stanoviska regensburského arcibiskupa Gerharda Ludwiga Müllera k obťažovaniu dochádzalo v škole a na internáte, ktoré sú nezávislé od zboru a to ešte pred nástupom Georga Ratzingera na čelo zboru. Viac tu.
Akúkoľvek zodpovednosť Benedikta XVI. odmieta aj súčasný mníchovský arcibiskup Reinhard Marx. Podľa neho arcibiskup Ratzinger začiatkom osemdesiatych rokov súhlasil iba s tým, aby kňaz, ktorého meno nemecký denník neuvádza, absolvoval v jeho diecéze liečbu. Pastoračnými povinnosťami ho mal bez Ratzingerovho vedomia poveriť vtedajší generálny vikár diecézy Gerhard Gruber. Dnes 81-ročný kňaz prebral plnú zodpovednosť za svoje chybné rozhodnutie. Podľa talianskeho denníka La Repubblica kňaz dodnes pôsobí v Hornom Bavorsku.
"Začala sa druhá vlna." Týmito slovami začína svoj článok o prechode veľkých skupín anglikánov do Katolíckej cirkvi vatikanista denníka Il Foglio Paolo Rodari.
Minulý týždeň lídri Anglikánskej cirkvi v Amerike (Anglican Church in America, ACA), arcibiskup Louis W. Falk (na obr.) a reverend George Langberg, oznámili, že požiadajú vatikánsku Kongregáciu pre náuku viery o aplikáciu nariadení apoštolskej konštitúcie Anglicanorum Coetibus v USA. Tento dokument, ktorý 4. novembra 2009 podpísal pápež Benedikt XVI., uľahčuje a rozširuje možnosti prestupu anglikánov do Katolíckej cirkvi.
ACA, ktorá má približne 5200 členov žijúcich v asi sto spoločenstvách, vznikla v roku 1991 po zjednotení časti americkej Anglikánskej katolíckej cirkvi a Episkopálnej americkej cirkvi. Táto cirkev neudržiava vzťahy s americkou Episkopálnou cirkvou a nenachádza sa ani vo zväzku anglikánskych cirkví na čele s canterburským arcibiskupom. Naopak, je súčasťou Tradicionalistického anglikánskeho spoločenstva (Traditional Anglican Communion), ktoré prerušilo vzťahy s Canterbury po presadení svätenia žien a homosexuálov a ktoré združuje konzervatívne anglikánske spoločenstvá v mnohých krajinách (napr. Južná Afrika, Zambia, Kanada, India, Japonsko, Írsko a ďalšie). Na ich čele momentálne stojí arcibiskup John Hepworth z austrálskej Anglikánskej katolíckej cirkvi.
Ten ešte v októbri 2007 požiadal v mene niekoľkých skupín veriacich o možnosť prejsť ku katolíkom s tým, že si chcú uchovať niektoré anglikánske tradície. Pozitívnou odpoveďou na túto žiadosť bola spomínaná apoštolská konštitúcia.
Polemiky okolo knihy Prečo je svätý pokračujú. K jej obsahu sa vyjadril aj bývalý prefekt Kongregácie pre kauzy svätých, kardinál José Saraiva Martins.
Kniha neurýchli ani nespomalí proces blahorečenia, uviedol portugalský kardinál, ktorý stál na čele vatikánskej „továrne na svätých“ v čase otvorenia beatifikačného procesu Jána Pavla II.. Pred časom v rozhovore pre agentúru Zenit reagoval na otázky, ktoré vyvolala kniha postulátora procesu Slawomira Odera. Informoval som o nej aj na tomto blogu.
Oder v knihe píše aj o tom, že v rámci kajúcich úkonov sa Ján Pavol II. bičoval. Ide však len o hypotézu, nakoľko nikto z jeho spolupracovníkov to priamo nepotvrdil. Niektorí novinári to však prezentovali ako možný dôvod zastavenia procesu či ako dôsledok pápežovej psychickej lability. Podľa kardinála Saraivu Martinsa bičovanie nie je nič iné ako „prekrásny prejav kresťanského ducha, živej viery osoby, ktorá sa chce pripodobniť Kristovi, ktorý bol bičovaný“. Dosiahnutie svätosti si nevyžaduje takéto praktiky, nevyhnutnou podmienkou však je „duchovné bičovanie“, teda duch kajúcnosti a obetovania fyzickej a duchovnej bolesti. „Svätí sú osoby predovšetkým úplne normálne, ináč by sa nemohli stať svätými. Žili aj mnohí svätci, ktorí používali tento druh kajúcnosti ako spôsob pre ovládnutie svojho tela, ale to nemá nič spoločné so psychikou.“
Kardinál sa v rozhovore vyjadril aj na adresu listu, ktorý Ján Pavol II. napísal 15. februára 1989, teda v čase, keď ešte nemal diagnostikovanú Parkinsonovu chorobu a v ktorom deklaruje odhodlanie v prípade nevyliečiteľnej alebo dlhotrvajúcej choroby abdikovať. Podľa kardinála nejde o nič výnimočné a pápež len nasledoval úvahy Pavla VI. Ten povedal, že by nemohol zanechať svoje poslanie, iba ak by trpel nevyliečiteľnou chorobou, ktorá by mu v jeho výkone po fyzickej a psychickej stránke bránila.
V závere rozhovoru kardinál odmietol úvahy, že by sa autor knihy dopustil nejakej nerozvážnosti, keď informoval o týchto citlivých skutočnostiach. Napokon, koncom januára osobne knihu prezentoval. Jej názov len odpovedá na ľudový pokrik, ktorý sa rozšíril hneď po smrti Jána Pavla II.: „Ihneď svätý!“
Zneužívaní mali byť členovia katedrálneho chlapčenského zboru v Regensburgu. Predsedu Nemeckej biskupskej konferencie Roberta Zollitscha si už pápež Benedikt XVI. povolal do Vatikánu. Problémy má aj holandský saleziánsky internát.
Len niekoľko dní po tom, čo sa arcibiskup Zollitsch ospravedlnil za prípady zneužívania detí niektorými kňazmi, sa objavil ďalší prípad. Obeťami mali byť v rokoch 1958 – 1973 niektorí členovia svetoznámeho zboru Regensburger Domspatzen, ktorý bol založený ešte v roku 1975 (na obr.). Miestny biskup Gerhard Ludwig Müller už napísal list, v ktorom prisľúbil, že urobí všetko pre to, aby boli objasnené všetky možné prípady. Biskup plánuje zriadiť internú vyšetrovaciu komisiu.
Podľa biskupovho hovorcu Clemensa Necka páchateľmi boli pravdepodobne dvaja kňazi, ktorí zomreli už v roku 1984 a ktorí mali byť za svoje skutky riadne odsúdení. Jeden z nich mal byť učiteľom a zástupcom riaditeľa školy, ktorú chlapci navštevovali. V roku 1958 bol zbavený funkcie. Druhý mal byť v rovnakom roku niekoľko mesiacov riaditeľom internátu, kde niektoré z obetí bývali.
Viaceré talianske médiá zdôraznili, že chlapčenský zbor v rokoch 1964 – 1994 viedol starší brat Benedikta XVI. Georg Ratzinger. Vo svojom vyhlásení, ktoré včera publikoval vatikánsky denník L´Osservatore Romano, biskup Müller zdôrazňuje, že škola je inštitúciou nezávislou od zboru a k obom prípadom zneužívania došlo ešte pred nástupom Georga Ratzingera na čelo zboru. "Svätá stolica podporuje diecézu v jej úsilípreveriť túto bolestivú otázku s rozhodnosťou a otvorenosťou v zmysle smerníc Nemeckej biskupskej konferencie," uviedol denník.
Už dlhšie je známe, že k podobným prípadom malo dochádzať aj v niektorých ďalších cirkevných inštitúciách. Mníchovská prokuratúra už stíha dve benediktínske rehoľnice z bavorského opátstva v Ettale. Vyslanie apoštolského vizitátora zvažuje aj Vatikán. V rokoch 1984 – 1985 mali byť zneužívaní aj traja chovanci kapucínskeho seminára v bavorskom Burghausene. Najviac obvinení, až 150, sa však vznieslo voči vychovávateľom jezuitského internátu Canisius v Berlíne. Nemecká biskupská konferencia pri vyšetrovaní spolupracuje so štátnymi orgánmi, kvôli čomu zriadila aj špeciálne oddelenie vedené trevírskym biskupom Stephanom Ackermannom.
Podľa holandských médií 15 obvinení smeruje aj voči saleziánskemu internátu Don Rua nachádzajúcemu sa v meste 's-Heerenberg. K zneužívaniu malo dochádzať v rokoch 1959 – 1971. Predseda Holandskej biskupskej konferencie, rotterdamský biskup Adrianus Herman van Luyn a holandský minister spravodlivosti Hirsch Ballin už začali vyšetrovanie.
Zaujímavý pohľad na okolnosti sexuálnych škandálov ponúka nemecký psychiater a teológ Manfred Lützvo svojom článku O zneužívaní sexuálneho zneužívania.
Koncom februára sa na egyptskej univerzite al-Azhar konalo stretnutie zmiešanej komisie pre kresťansko-islamský dialóg. Záverečné vyhlásenie odmieta náboženské násilie a diskrimináciu na základe náboženského vyznania.
Stretnutiu spolupredsedali kardinál Jean-Louis Tauran, predseda Pápežskej komisie pre medzináboženský dialóg (na obr.) a šejk Muhammad Abd al-Aziz Wasil, predseda Stálej komisie univerzity al-Azhar pre dialóg medzi monoteistickými náboženstvami. Tohtoročná téma, ktorej sa obe strany venovali počas dvoch dní znela Fenomén náboženského násilia.
V záverečnom vyhlásení účastníci stretnutia odporučili venovať väčšiu pozornosť faktu, že ak sa náboženstvo stáva politickou zbraňou, je zdrojom násilia. Vyzvali taktiež k odmietnutiu diskriminácie na základe viery a otvoreniu sŕdc pre vzájomné odpustenie a zmierenie. Kresťania aj moslimovia prejavili vôľu rozhýbať kultúru rešpektu a vzájomného dialógu prostredníctvom vzdelávania v rodinách, školách, kostoloch aj mešitách.
Katolícku stranu na stretnutí zastupoval aj arcibiskup Michael Louis Fitzgerald, apoštolský nuncius v Egypte, biskup Botros Fahim Hanna, vikár Koptského katolíckeho patriarchátu v Káhire či dominikán René-Vincent de Grandlaunay z Inštitútu východných štúdií v Káhire. Medzi členmi moslimskej delegácie boli napríklad profesori Omar al-Dieb Muhammad, Taha Musatfa Abu Kreisha a Abdallah Mabrouk al-Naggar z Akadémie pre islamský výskum a členovia stálej komisie univerzity al-Azhar.
Zmiešaná komisia pre kresťansko-islamský dialóg vznikla v roku 1998. Každoročné stretnutia sa konajú striedavo v Ríme a Káhire. Minuloročnou témou bola Podpora výchovy a kultúry mieru so zvláštnym prihliadnutím na rolu náboženstva.
Počas prednášky na mormónskej univerzite vyzval predseda Konferencie biskupov USA a chicagský arcibiskup, kardinál Francis George k zjednoteniu katolíkov a mormónov pri obrane spoločných hodnôt.
„Som vďačný za to, že po 180 rokoch, počas ktorých sme žili do veľkej miery vzdialení jedni od druhých, sa katolíci a ,svätí neskorších dní´ vnímajú ako dôverujúci si druhovia pri obrane spoločných morálnych princípov,“ povedal kardinál George (na obr.) pred 12 000 poslucháčmi zhromaždenými v priestoroch univerzity Brigham Young. Škola sa nachádza v meste Provo, v štáte Utah, ktorý je baštou mormónov.
Medzi spoločné ciele podľa kardinála patrí ochrana detí od počatia, tradičné manželstvo, právo cirkví ovplyvňovať spoločenské dianie a boj proti chudobe. Referendum, v ktorom kalifornskí voliči odmietli homosexuálne zväzky, je podľa neho dôkazom úspešnej spolupráce medzi katolíkmi a mormónmi.
Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní, ako znie oficiálny názov mormónov, založil v 19. storočí Joseph Smith ml. Dnes má viac ako 13 miliónov členov, v Čechách a na Slovensku ich žije okolo 2000. Ústredie sa nachádza v utahskom Salt Lake City.
Imrich Gazda
Som odborný asistent na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku. Spolupracujem s portálom Postoy.sk, denníkom SME, týždenníkom .týždeň a teologickou revue Nové horizonty. Píšem najmä o Vatikáne, Katolíckej cirkvi a dianí vo svete kresťanstva. Som ženatý, mám dve deti.
Marián Sekerák
Študujem politológiu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Popri štúdiu sa venujem problematike politickej filozofie, politických teórií a vybraným otázkam teológie. Sledujem dianie vo Vatikáne, osobitne sa zaujímam o osobu a dielo pápeža Benedikta XVI.
