Bičoval sa, uvažoval o abdikácii a uznával zjavenia v Medžugorí, píše sa v najnovšej publikácii o živote pápeža Jána Pavla II. Okrem nadšenia vzbudzuje kniha aj silné rozpaky.

Názov dvestostranovej knihy Prečo je svätý? zosobňuje otázku, ktorú si od smrti populárneho a súčasne hlboko zbožného pápeža kladú stovky autorov a milióny čitateľov po celom svete. Definitívnu odpoveď na ňu sľubuje podtitul Skutočný Ján Pavol II. predstavený postulátorom beatifikačného procesu. Kto sa do knihy, ktorá je od tohto týždňa dostupná na talianskom knižnom trhu začíta, zistí, že zosnulého pápeža nepredstavujú ani tak autori knihy, postulátor Slawomir Oder a bývalý šéfredaktor katolíckeho týždenníka Famiglia Cristiana Saverio Gaeta, ale 114 svedectiev (z tisícok ďalších), ktoré sú súčasťou beatifikačného spisu.

Neznámy pápež
„Približuje pápeža Wojtylu z doteraz do veľkej miery neznámej strany, so silnými mystickými znakmi,“ charakterizuje novú knihu na vatikanistickom blogu talianskej verejnoprávnej televízie RAI Aldo Maria Valli. Aj podľa Saveria Gaeta, jedného z autorov, ponúka kniha obraz „muža oddaného a absolútne zasväteného Bohu, Božieho muža do špiku kosti“.

Nesporne zaujímavá kniha, ktorú v utorok osobne predstavil kardinál José Saraiva Martins, ktorý stál na čele Kongregácie pre kauzy svätých v čase začatia beatifikačného procesu, vyberá mediálne príťažlivé „hrozienka“ zo života Jána Pavla II. V tom je však nielen jej sila, ale podľa bývalého zástupcu šéfredaktora vatikánskeho denníka L´Osservatore Romano Gianfranca Svidercoschiho aj jej slabosť. Ako si všimol denník Corriere della Sera, L´Oservatore Romano nenapísalo o novej knihe ani čiarku a znepokojivé reakcie prichádzajú aj z Poľska, rodiska Jána Pavla II., ale aj postulátora Slawomira Odera.

Spojený s Máriou aj pátrom Piom
Podľa publikovaných svedectiev (mená ich autorov Oder úmyselne neuvádza) spísal Ján Pavol II. 15. februára 1989, teda v čase, keď ešte nemal diagnostikovanú Parkinsonovu chorobu, dokument, v ktorom deklaruje odhodlanie v prípade nevyliečiteľnej alebo dlhotrvajúcej choroby abdikovať. V roku 1994, po dosiahnutí veku 75 rokov, však „po dlhej modlitbe a reflexii“ konštatoval, že v cirkvi „nie je miesto pre emeritného pápeža“ a rozhodol sa pokračovať v úrade.

Oder prináša aj ďalšie pozoruhodné informácie. Počas rozhovoru o mariánskych zjaveniach sa pápeža jeden z jeho najbližších spolupracovníkov opýtal, či niekedy videl Pannu Máriu. Ján Pavol II. mu stručne odvetil: „Nie, nikdy som Madonu nevidel, ale počul som ju.“ Podľa viacerých svedectiev poľský pápež uznával aj mariánske zjavenia v Medžugorí, ktoré dodnes cirkev oficiálne nepotvrdila.

Mystický vzťah mal spájať Jána Pavla II. aj s pátrom Piom. Podľa jedného svedka, ktorý sa zúčastnil omše slúženej pápežom v jeho v súkromnej kaplnke, sa v jednej chvíli jeho tvár akoby vyparila a nahradila ju tvár pátra Pia. Keď o tomto zážitku informoval pápeža, odvetil mu: „Aj ja ho vidím.“

Súčasťou duchovného zdokonaľovania Jána Pavla II. mal byť nielen pôst a spanie na tvrdej dlážke, ale aj bičovanie. Saverio Gaeta pripúšťa, že tieto úkony pripomínajú praktiky Josemaria Escrivu, zakladateľa hnutia Opus Dei, ktorého práve bývalý pápež povýšil na oltár. Dodáva však, že „sa nenašli náznaky priameho prepojenia s tým španielskym svätcom“.

Kniha prináša aj ďalšie zaujímavosti ako napr. plán talianskej ultraľavicovej teroristickej organizácie Červené brigády, ktorá v 70. a 80. rokoch mala na svedomí množstvo politických vrážd, uniesť pápeža či odpor Jána Pavla II. k politike Ligy Severu, ktorá je dnes súčasťou Berlusconiho vlády.

Zveličovanie a vytrhanie z kontextu
K väčšine z týchto svedectiev pristupuje Gianfranco Svidercoschi so značnou skepsou. Podľa neho v beatifikačných aktách, ktoré majú tisícky strán, je opísaných mnoho detailov zo života Jána Pavla II., ktoré, ak sú vytrhnuté z kontextu a zveličené, môžu zakryť skutočný charakter a spiritualitu tohto pápeža. Napríklad jeho túžba navštíviť Medžugorie nemôže byť interpretovaná ako potvrdenie pravosti tamojších mariánskych zjavení. Podobne je to s bičovaním, o ktorom sa len hovorí, ale nikto ho priamo nepotvrdil.

Pravdivosť či nepravdivosť svedectiev prerozprávaných v knihe Prečo je svätý? nič neuberie ani nepridá skutočnosti, že čoskoro blahoslavený Ján Pavol II. bol pápežom bojujúcim o dosiahnutie svätosti. „Mám starosť o Vašu Svätosť,“ vzdychla si raz jedna z rehoľných sestier, ktorá sa starala o pápežský apartmán, keď stretla enormne unaveného pápeža. „Aj ja má starosť o svoju svätosť,“ odvetil jej s úsmevom.

Zdroj: Il Giornale, Corriere della Sera, Pontifex.Roma.it, RaiVaticano blog

V nedávno zverejnenom posolstve k 44. svetovému dňu médií pápež Benedikt XVI. vyzval kňazov, aby Evanjelium hlásali aj pomocou blogov a webových stránok. O blogujúcich kňazoch, neblogujúcich biskupoch a absentujúcom hlase katolíckych osobností som sa rozprával s kňazom a blogerom Miroslavom Lettrichom.

Využívaš okrem blogu aj Facebook, Twitter alebo YouTube?
Na Facebooku registrovaný som, ale netrávim tam veľa času. Je však veľmi dobre fungujúcou sociálnou sieťou. YouTube takmer vôbec nepoužívam, nie to ešte, aby som si zriaďoval vlastný kanál. Twitter nepoužívam vôbec a ani sa nechystám. Myslím, že funkciu krátkych odkazov dobre plní aj Facebook.

Vnímaš svoj blog ako nástroj evanjelizácie alebo je evanjelizačný rozmer tvojho blogu sekundárny?
Dôvod založenia môjho blogu bol celkom prozaický: chcel som napísať reakciu na jeden článok politológa Miroslava Kusého, v ktorom obvinil biskupov zo zasahovania do volebnej kampane v roku 2006.

Prvoradým zámerom môjho blogu je vyjadrenie postojov k smerovaniu spoločnosti. Ako katolík snažiaci sa žiť svoju vieru, vychádzam z pozícií kresťanského humanizmu. Na blogu som predovšetkým človekom, občanom tejto krajiny, kresťanom a až tak kňazom. Párkrát mi kamarát vytýkal, že moje články sú málo evanjelizačné či pastoračné. Asi má pravdu, ale nie je to mojím prvoradým cieľom. Blog nie je mojou farnosťou.

Prečo si si vybral práve blog.sme.sk?
Blog.sme.sk bol priestorom, ktorý som evidoval, preto som zakotvil práve tu. Tento portál má jednu veľkú výhodu a kopec nevýhod. Výhodou je čítanosť. Nevýhod je však čoraz viac a sám seba sa pýtam, či ostať. Blog SME sa čoraz viac stáva akousi sociálnou sieťou, kde jeden bloger druhého presviedča, akí sú navzájom úžasní. Ide mi na nervy systém karmy, čo je vlastne komplikovaný výpočet popularity článku.

Vrcholne ma irituje status kadejakých VIP blogerov. Niekedy sa administrátori nevyhnú zatlačenia mimo titulku nielen nekvalitných textov, ale aj nevyhovujúcich názorov. Nevýhodou je aj diskusia berúca kopec času a energie. Niekedy však práve tam človek nájde obohacujúci názor. Blog sme.sk však ostane priestorom, ktorý mi umožnil prezentovať svoje názory a ľuďom za týmto projektom som vďačný.

Dosť ma to ťahá pod časopis .týždeň, kde mám taktiež blog a tento portál vnímam ako hodnotovo príbuzný. Je pravdepodobné, že v budúcnosti budem publikovať najmä na blogu .týždňa.

Je na webe dostatok blogujúcich kňazov?
Určite nie. Avšak založenie blogu nie je a ani sa nemá stať pre kňaza akousi domácou úlohou. Je dôležité vyjadrovať svoje postoje a názory, a to aj na politiku a spoločenské dianie. Nemrzí ma ani tak nedostatok blogujúcich kňazov, než to, že v spoločnosti absentuje hlas katolíckych osobností.

Blogy ktorých kňazských kolegov sleduješ?
Najmä tých, ktorí sa pohybujú na rovnakom fóre, teda blogu sme.sk. Často sa k článkom kolegov dostanem náhodne. Čítanie ich blogov je pre mňa relaxom.

Poznáš kňazov, ktorí majú vlastnú webovú stránku?
Áno, ale veľmi málo. Ale nemyslím si, že toto je cesta. Skôr si prajem vytvorenie silného priestoru, ktorý by si vyslúžil všeobecnú pozornosť a rešpekt a bol by hlasom katolíckych osobností. Samozrejme, nielen kňazov.

Blogujú aj rehoľné sestry?
Zopár ich píše na blogu sme.sk.

Napríklad?
Sestra Hermana a sestra Marcela Bagínová.

Prečo neblogujú slovenskí biskupi?
Na to sa treba spýtať ich. Jeden z dôvodov môže byť ten, že svet internetu je im dosť vzdialený. Skôr si však myslím, že nedoceňujú jeho súčasný význam. Pretože mladých spolupracovníkov, ktorí by im technicky pomáhali, k dispozícii majú. Kňazi a biskupi sú zvyknutí prehovárať na mieste a z pozície, kde mu nikto neoponuje, preto možno nie sme zvyknutí na diskusiu. A už vôbec nie v priestore, kde sa diskusia neraz mení na anonymné útoky.

Problém nevidím v tom, že biskupi neblogujú, ale v tom, že ich hlas nie je v spoločnosti počuť. Uzatvárame sa do seba a nechceme si pohnevať mocných. Viac si dovolia k Dzurindovi než k Ficovi. Neviem, či sme dostatočne verní pravde. Som však vďačný, že existuje biskup, ktorého hlas počuť aj v spoločenskej debate.

Koho máš na mysli?
Spišského pomocného biskupa Andreja Imricha.

Foto: lettrich.blog.sme.sk

V Belehrade bol dnes intronizovaný nový pravoslávny patriarcha Irenej. Rada Srbskej pravoslávnej cirkvi ho do funkcie zvolila v piatok. Blahoprianie mu zaslal aj pápež Benedikt XVI.

Osemdesiatročný Irenej, biskup Nis sa stal štyridsiatym piatym nástupcom sv. Sávu a bude viesť asi 11 miliónov srbských pravoslávnych. Jeho plný titul znie arcibiskup Peću, metropolita Belehradu - Karlovca a patriarcha srbský. Vo funkcii nahradil v novembri zosnulého 95-ročného patriarchu Pavleho.

Rada Srbskej pravoslávnej cirkvi, ktorú tvoria len biskupi (približne tretina pochádza zo samotného Srbska, ďalšia tretina z krajín bývalej Juhoslávie a ďalšia tretina z iných krajín), sa v Belehrade zišla v piatok ráno. Nový patriarcha bol podľa portálu Křesťan dnes zvolený tzv. apoštolskou voľbou. V tajnom hlasovaní rada navrhla troch kandidátov, z ktorých bol nový patriarcha vybraný lósom. Tým sa môže stať každý diecézny biskup, ktorý je v úrade aspoň päť rokov.

Patriarcha Irenej, ktorý nedávno vyhlásil, že by nemal problém s návštevou pápeža v Srbsku, jednej z mála krajín, ktorú hlava Katolíckej cirkvi ešte nenavštívila, je označovaný za muža dialógu. Po svojom zvolení vyhlásil, že bude brániť nároky Srbska na Kosovo, kde istý čas sám pôsobil.

„Uisťujem vás o blízkosti Katolíckej cirkvi a jej odhodlaní podporovať bratské vzťahy a teologický dialóg tak, aby tie prekážky, ktoré ešte bránia plnému spoločenstvu medzi nami, boli prekonané,“ uviedol vo svojom blahoprajnom posolstve pápež Benedikt XVI.

Patriarcha Irenej, vlastným menom Miroslav Gavrilovic, sa narodil v roku 1930 v západosrbskej obci Vodova. Po maturite navštevoval seminár v kosovskom Prizrene, ktorého rektorom sa stal o niekoľko rokov a teologickú fakultu v Belehrade. Za kňaza bol vysvätený v roku 1960. Po ďalších štúdiách na univerzite v Aténach sa stal riaditeľom kláštornej školy v čiernohorskom Ostroge. V roku 1975 bol zvolený za biskupa Nis, mesta, kde sa v treťom storočí narodil rímsky cisár Konštantín Veľký.

Zdroj: Radio Vaticana, Zenit, L´Osservatore Romano (24.1.2010), Křesťan dnes

Foto: radiovaticana.cz

Po vianočnom incidente v Bazilike sv. Petra som sa v minulotýždňovom vydaní týždenníka .týždeň bližšie pozrel na systém vatikánskej bezpečnosti a spravodlivosti.

Článok si môžete prečítať tu.

Pápež Benedikt XVI. vymenoval za podsekretárku Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj Flaminiu Giovanelli. Momentálne je jedinou ženou – laičkou v rímskej kúrii zastávajúcou takúto vysokú pozíciu. O menovaní včera informovalo Tlačové stredisko Svätej stolice.

„Menovanie doktorky Giovanelli potvrdzuje veľkú dôveru, ktorú cirkev a Svätý otec Benedikt XVI. vkladajú do ženy. Už ctihodný pápež Ján Pavol II. podčiarkol potrebu širšieho a významnejšieho zapojenia ženy do života cirkvi a rozvoja spoločnosti,“ píše sa v oficiálnom vyhlásení Svätej stolice. Nová podsekretárka pôsobí v tomto vatikánskom dikastériu už od roku 1974 ako konzultorka. V novej funkcii bude úzko spolupracovať s ghanským kardinálom Petrom Kodwom Appiahom Turksonom, ktorý na čele pápežskej rady stojí len od októbra minulého roka (viac tu).

„Každý, kto pozná život cirkvi a jej mechanizmy, vrátane tých inštitucionálnych, vie, že žena mala vždy dôležitú rolu. Teraz rastie po viditeľnej stránke,“ uviedla Giovanelli po svojom menovaní pre Vatikánsky rozhlas. V rámci pápežskej rady by sa mala venovať najmä iniciatívam zameraným na prehĺbenie a rozšírenie povedomia o sociálnej encyklike Benedikta XVI. Caritas in veritate. Angažovať sa chce aj v oblasti náboženskej slobody, humanitárnej pomoci a ekumenizmu.

Flaminia Giovanelli nie je prvou ženou v rímskej kúrii v histórii. Tento primát drží Austrálčanka Rosemary Goldie, ktorá bola v rokoch 1966 – 1976 podsekretárkou Pápežskej rady pre laikov. Vo vysokej funkcii v rímskej kúrii je momentálne aj iná žena. Pozíciu podsekretárky Kongregácia pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života zastáva saleziánka Enrica Rosanna.

Nová podsekretárka sa narodila v roku 1948. Vyštudovala politické vedy na rímskej univerzite La Sapienza, knihovníctvo na Knihovníckej škole Vatikánskej apoštolskej knižnice a náboženské vedy na Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme. Ako konzultorka Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj zodpovedala za oblasť rozvoja, chudoby a práce v duchu sociálnej náuky cirkvi. Spolupracuje s Medzinárodnou organizáciou práce, Radou Európy a EÚ.

V rovnaký deň pápež Benedikt XVI. vymenoval aj slovenského gréckokatolíckeho arcibiskupa Cyrila Vasiľa, sekretára Kongregácie pre východné cirkvi za konzultora Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov.

Zdroj: Tlačové stredisko Svätej stolice, Radio Vaticana

Foto: radiovaticana.cz

S biblistom Jozefom Jančovičom z Rímskokatolíckej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (na obr.) a cirkevným právnikom Jánom Dudom z Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku sme sa rozprávali o študentských rokoch troch nedávno exkomunikovaných kňazov, ich výhradám voči slovenským biskupom a budúcom vývoji.

Ako si spomínate na Stanislava Cigánka, Martina Jarabicu a Martina Chlebeka, kedysi vašich žiakov?
J. Jančovič: Spomínam si na nich ako na nevýrazných študentov skoro bez záujmu. Na hodinách boli duchom akoby inde, vo svojom svete. Nazdával som sa, že príčinou tohto postoja bola ich problematická formácia u baziliánov, kam vraj patrili. Nikdy som neprišiel s nimi do sporu v dôsledku nejakej biblickej otázky. Skúškami u mňa prešli bez vážnejších problémov.

Máte informácie o tom, že niektorí učitelia teológie popierajú inšpiráciu Svätého písma, zázraky, Ježišovo božstvo a jeho vzkriesenie ako to tvrdia?
J. Jančovič: Nemám o sebe a ani o žiadnom vyučujúcom na našej fakulte znalosť o popieraní Ježišovho zmŕtvychvstania. Ak považuje niekto skúmanie povahy biblických textov o kľúčovej a reálnej udalosti v dejinách spásy za popieranie samotného zmŕtvychvstania, vypovedá to dosť veľa o jeho intelektuálnej a duchovnej úrovni. Nie je za tým lenivosť uvažovať nad pokladom našej viery? Svätý otec Benedikt XVI., na ktorého sa priamo odvolávajú, nad vierou vo svojich textoch istotne premýšľa.

Ako vnímate ich rozhodnutie verejne vyzvať biskupov zriecť sa údajných heréz?
J. Jančovič: Ako veľmi tristnú udalosť. Úsilie exkomunikovať biskupov pri nesplnení zadaných ultimát je odrazom ich pomýlenosti a veľkej duchovnej pýchy i totálnej neochoty riešiť trpezlivým spôsobom svoje pochybnosti. Podľahli scestným fundamentalistickým postupom ukrajinskej gréckokatolíckej sekty. Môžeme sa však za nich modliť.

Na akých argumentoch sú postavené ich výhrady voči slovenským biskupom?
J. Duda: Veď práve! Podľa mňa to nie je argumentácia, ale „znôška“ čudne vykonštruovaných záverov až sa človek diví, ako sa niečo také mohlo zrodiť v ľudskej hlave. V rozpore s ľudskou logikou je na jednej strane deklarovať vernosť rímskemu veľkňazovi a na druhej strane odsudzovať slovenských biskupov, ktorých ten istý rímsky veľkňaz menoval do ich úradu a považuje ich za legitímnych pastierov slovenských diecéz. Som naplnený zármutkom nad konaním týchto spolubratov kňazov.

Oni sa odvolávajú na to, že každý veriaci má právo vyzvať biskupov k vyznaniu viery.
J. Duda: Áno, každý pokrstený má podľa Kódexu kánonického práva (kán. 212, § 3) právo povedať cirkevnej vrchnosti to, čo považuje za dobré pre cirkev, ba dokonca to povedať aj iným veriacim. Vždy sa to však musí robiť tak, aby bola zachovaná celistvosť katolíckej viery a mravov, rešpektovanie autority legitímnych pastierov cirkvi, ako aj spoločné dobro a dôstojnosť ľudskej osoby. Tieto zásady neboli dodržané. Právo „povedať cirkevnej vrchnosti“ navyše nevytvára pre cirkevnú vrchnosť povinnosť konať tak, ako im bolo povedané. Konečný úsudok konať alebo nekonať, ale i zodpovednosť za to pred Bohom a cirkvou, prináleží cirkevnej vrchnosti. Napokon, každý biskup, ale aj veriaci vyznáva katolícku vieru vo Vyznaní viery počas nedeľnej omše.

Aký ďalší vývoj predpokladáte?
J. Duda: Veľmi by som si želal, aby sa títo kňazi vrátili do spoločenstva Katolíckej cirkvi, aby neostali zatvrdnutí voči zmiereniu, aby si prestali myslieť, že len oni majú pravdu. K tomu im želám a vyprosujem veľa lásky k Bohu, ale aj k cirkvi, ktorej legitímnymi predstaviteľmi sú predovšetkým nástupcovia apoštolov čiže biskupi.

Foto: adsum.sk

Vážení čitatelia, pondelkovom vydaní týždenníka .týždeň si budete môcť prečítať môj článok o pozadí exkomunikácie troch kňazov a podobnom prípade na Ukrajine .

Dnes popoludní bol z ankarskej väznice prepustený autor atentátu na Jána Pavla II. Mehmet Ali Agca nezostal nič dlžný svojej povesti. Vyhlásil sa za Krista a ohlásil koniec sveta.

Väznicu Sincan opustil jeden z najznámejších atentátnikov vedľajším vchodom (video tu). Podľa médií sa so svojím advokátom Yilamazom Abosoglum ihneď presunul na blízke regrutačné stredisko, kde mali byť posúdené jeho schopnosti dodatočne absolvovať povinnú vojenskú službu. Držať zbraň sa však už údajne prieči presvedčeniu bývalého člena tureckej teroristickej skupiny Šedí vlci. Po prehliadke ho previezli do päťhviezdičkového hotela Sheraton, kde bude bývať. Z hlavného mesta Turecka, kam za ním docestovali aj jeho rodičia, by mal 52-ročný muž o niekoľko dní odcestovať do istanbulskej vojenskej nemocnice.

Odchod z väzenia vzbudil širokú pozornosť. Ali Agca dal svojim advokátom list, v ktorom v piatich bodoch definuje svoje náboženské presvedčenie a vízie budúcnosti. Jeho obsah už prenikol na verejnosť. „Oznamujem koniec sveta. Dôjde k nemu v tomto storočí,“ píše sa v liste koncipovanom v angličtine, ktorý v úplnom znení zverejnil denník Corriere della Sera. Sám seba označuje za „inkarnovaného a reinkarnovaného“ Krista. „Nie som Božím synom“, ale „najvyšším služobníkom Boha naveky“. Odmieta existenciu Trojice („Duch Svätý je iba anjelom stvoreným Bohom.“) a zdôrazňuje, že Evanjelium je plné chýb. „Ja napíšem skutočné Evanjelium,“ sľubuje v závere listu, ktorý podpísal ako „večný Kristus“.

Mehmet Ali Agca spáchal atentát na Jána Pavla II. 13. mája 1981 na Námestí sv. Petra počas generálnej audiencie. Údajne na objednávku KGB a za prispenia bulharskej tajnej služby. V roku 1983 ho pápež navštívil vo väzení a uistil ho o odpustení jeho činu (na obr.). O sedemnásť rokov neskôr mu taliansky prezident Carlo Azeglio Ciampi na žiadosť Jána Pavla II. udelil milosť. Po prevoze do Turecka bol uväznený za vraždu tureckého ľavicového novinára v roku 1979. Medzitým prestúpil na katolicizmus a zaumienil si vykonať púť k hrobu Jána Pavla II.

Otázky, ktoré v súvislosti s Ali Agcom najčastejšie zaznievajú, sú dve. Nehrozí mu väčšie nebezpečenstvo na slobode ako počas 30 rokov vo väzniciach? Najmä po vyhláseniach, že prezradí dôvody atentátu a napíše pamäti, sa môžu jeho zadávatelia obávať odhalenia. „Nemyslím si, že bude vedieť niečo viac ako už povedal,“ povedal nedávno pre taliansku televíziu La7 bývalý hovorca Jána Pavla II. Joaquin Navarro-Valls, ktorý dodnes uchováva listy, ktoré mu Agca posielal.

Otázne tiež je, či Ali Agca je skutočne psychicky indisponovaný alebo to len predstiera v snahe predísť nepríjemným otázkam. Každopádne, na slobode núdzu trieť nebude. Len za nedávny rozhovor pre jednu americkú televíziu zinkasoval dva milióny eur.

Zdroje: Corriere della Sera, La Repubblica, Il Giornale

Foto: flickr.com

Bratislavského arcibiskupa Stanislava Zvolenského vymenoval pápež Benedikt XVI. za sudcu Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry. Informovala o tom TK KBS.

Benedikt XVI. vymenoval arcibiskupa Zvolenského za sudcu na päťročné obdobie ešte 15. decembra 2009, TK KBS o tom však informovala až včera. Menovanie prišlo v čase, keď jeho ako aj ďalších slovenských biskupov skupinka kňazov obviňuje z heréz a vyhlasuje ich za exkomunikovaných (viac tu).

Podľa apoštolskej konštitúcie Pastor Bonus, ktorou Ján Pavol II. v roku 1988 zreformoval rímsku kúriu, sa Najvyšší tribunál Apoštolskej signatúry „stará o správne vysluhovanie spravodlivosti v Cirkvi“. Je zložený z kardinálov, arcibiskupov a biskupov nominovaných pápežom a riadi sa vlastným zákonom, tzv. Lex Propria, ktorý Benedikt XVI. schválil v roku 2008. „Rozsahom kompetencií a váhou rozhodnutí Najvyšší Tribunál Apoštolskej signatúry možno prirovnať k Ústavnému súdu,“ uviedla TK KBS. Na čele tohto dikastéria momentálne stojí americký kardinál Raymond Leo Burke.

Stanislav Zvolenský, ktorý je od roku 2008 arcibiskupom – metropolitom Bratislavskej arcidiecézy a od minulého roku aj predsedom KBS, má doktorát z cirkevného práva, ktorý získal v roku 1998 na Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme.

Zdroj: TK KBS

Foto: tkkbs.sk

Počas utorkového ničivého zemetrasenia na Haiti zomrelo okolo sto kňazov, rehoľníkov, rehoľníc a seminaristov. Pod troskami zahynul aj arcibiskup hlavného mesta Port-au-Prince Joseph Serge Miot.

„Mesto je totálne zdevastované, sú tu tisícky obetí. Je to hrozné. My sme v poriadku, ale nemáme informácie o niektorých našich seminaristoch. Niekto je zranený, ale niekto je možno mŕtvy. Modlite sa za nás,“ uviedla agentúra Zenit slová pátra Andrehi Siohana, misionára zo Spoločnosti sv. Jakuba, ktorá na Haiti pôsobí už štyridsať rokov. V podobnej situácii beznádeje a nedostatku informácií sú aj ďalšie rehole.

Najviac trpia saleziáni
Medzi najzasiahnutejšie patria podľa dnešného vydania vatikánskeho denníka L´Osservatore Romano saleziáni. Až 200 ich chovancov zahynulo pod ruinami formačného inštitútu v Port-au-Prince. Zahynul aj 85-ročný koadjútor Hubert Sanon, jeho 38-ročný spolubrat Harold Bernard je nezvestný a informácie chýbajú aj o ďalších dvoch saleziánskych seminaristoch. Slovenský misionár Augustín Vrecko je pravdepodobne v poriadku. Podľa informácií TK KBS by sa mal nachádzať mimo zasiahnutého územia.

Oveľa lepšie dopadli jezuiti, ktorí neutrpeli žiadne škody na životoch ani na budovách. Nespadla ani lekárska poradňa a ošetrovňa rehole kamiliánov. Je to jediné zdravotné stredisko, ktoré sa v hlavnom meste Haiti nezrútilo. Podľa pátra Efisia Locciho je v ich priestoroch hospitalizovaných sto detí, ktoré potrebujú akútnu pomoc. Nezvestných je však päť kamiliánskych rehoľníkov. Podľa portálu Postoy.sk sú v poriadku aj rehoľné sestry Dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul, medzi nimi aj Slovenka sestra Anna. Ich dom je však úplne zničený.

Solidarita cirkvi po celom svete
K okamžitej rozsiahlej pomoci vyzval počas stredajšej generálnej audiencie pápež Benedikt XVI. „Katolícka cirkev sa okamžite aktivizuje prostredníctvom svojich charitatívnych inštitúcií na pomoc obyvateľstvu v jeho najnaliehavejších potrebách,“ uviedol a uistil o svojej duchovnej blízkosti všetkých postihnutých. Pomoc Svätej stolice koordinuje Pápežská rada Cor Unum v spolupráci s medzinárodnou humanitárnou organizáciou amerických biskupov Catholic Relief Services. Podľa L´Osservatore Romano je už na mieste vyše 300 jej členov, ktorí už majú z minulosti skúsenosti s prácou na Haiti. Angažuje sa aj katolícka Caritas Internationalis.

Španielska charita uvoľnila pre bezprostrednú pomoc 175 000 euro a na miesto vyslala sedemčlenný tím. Americká biskupská konferencia uvoľnila čiastku 5 miliónov dolárov a najbližšiu nedeľu sa vo všetkých kostoloch bude konať zbierka pre Haiti. Podobnú zbierku realizuje aj cirkev v susednej Dominikánskej republike.

Pomáha aj slovenská cirkev
Počas najbližšej nedele sa celoslovenská zbierka pre postihnutú krajinu uskutoční aj vo všetkých katolíckych kostoloch. Bratislavská arcidiecéza už dnes uvoľnila 15 000 eur. „Slovenská katolícka charita pripravuje spolu s rehoľou Dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul a členmi siete Caritas humanitárnu pomoc obetiam zemetrasenia na Haiti. Bude sústredená na zabezpečenie prechodného domova pre tých, ktorí zemetrasenie prežili, zabezpečenie základných životných potrieb a potravín,“ uviedla pre TK KBS Andrea Topoľská.

Osemmiliónové Haiti je jednou z najchudobnejších krajín sveta. 80% obyvateľstva žije pod hranicou chudoby, 25% HDP tvorí zahraničná pomoc. OSN radí Haiti na 149. miesto zo 182 krajín v indexe ľudského rozvoja. Krajina leží na tektonickom zlome, pravidelne ju zasahujú uragány a záplavy. Najviac zasiahnuté hlavné mesto Port au Prince malo v roku 2006 dva milióny obyvateľov.

Zdroj: L´Osservatore Romano (15.1.2010), Zenit, Radio Vaticana, TK KBS, Postoy

Foto: flickr.com

Štyri zahraničné apoštolské cesty, štyri po Taliansku, synoda o Blízkom východe, nová kniha a možno aj blahorečenie pápeža Jána Pavla II. a kardinála Johna Henryho Newmana. Aktivity Benedikta XVI. v roku 2010 v skratke.

„Rok 2010 bude pre Benedikta XVI. jeden z najintenzívnejších počas jeho päťročného pontifikátu,“ uviedla agentúra Zenit, ktorá nedávno priniesla prehľadný program čoskoro 83-ročného pápeža.

Jedna z kľúčových udalostí pritom Benedikta XVI. čaká už o niekoľko dní. Najbližšiu nedeľu prvýkrát navštívi rímsku synagógu a stretne sa s miestnym rabínom. Udalosť, ktorá bude ostro sledovaná najmä z dôvodu nedávneho odobrenia beatifikácie Pia XII., potvrdzuje pápežov kurz intenzívneho, ale rozvážneho medzináboženského a ekumenického dialógu.

Rok Blízkeho východu
Kým rok 2009 sa niesol v znamení Afriky, po marcovej návšteve Kamerunu a Angoly nasledovala októbrová biskupská synoda o Afrike, rok 2010 sa bude niesť v znamení ďalšieho citlivého geopolitického priestoru, Blízkeho východu. Biskupská synoda pod názvom Katolícka cirkev na Blízkom východe: spoločenstvo a svedectvo bude prebiehať 10. – 24. októbra v Ríme.

Pracovné materiály k nej, tzv. instrumentum laboris pápež zverejní počas apoštolskej cesty na Cyprus 4. – 6. júna. „Táto cesta je dôležitá preto, lebo zdôrazní kľúčové témy tohto pontifikátu, ako je dialóg s miestnou pravoslávnou cirkvou, ktorá je od zvolenia arcibiskupa Chryzostomosa II. silným motorom ekumenizmu, a s islamom, v dôsledku tureckej prítomnosti na rozdelenom ostrove,“ konštatuje agentúra Zenit.

Púť do Fatimy
Ešte predtým však Benedikt XVI. navštívi Maltu a Portugalsko. Na ostrov v Stredozemnom mori zavíta 17. – 18. apríla pri príležitosti 1950. výročia stroskotania apoštola Pavla počas jeho plavby do Ríma. Sviatok Fatimskej Panny Márie, 13. mája, oslávi priamo v portugalskom meste. Nadviaže tak na tradíciu návštev významných mariánskych miest. Počas svojho pontifikátu už zavítal do Loreta (Taliansko), Altöttingu (Nemecko), Mariazellu (Rakúsko), Aparecidy (Brazília, Lúrd (Francúzsko) a Mnolyé (Kamerun). Následne navštívi ešte Porto a Lisabon.

Posledná zahraničná apoštolská cesta bude smerovať na britské ostrovy. Jej dátum ešte nebol oficiálne potvrdený, ale predpokladá sa, že pôjde o 17. – 19. september. Počas tejto cesty by mal pápež blahorečiť aj známeho intelektuála a konvertitu z anglikánstva, kardinála Johna Henryho Newmana (1801-1890).

Blahorečenie Jána Pavla II.
Začiatkom mája by mal y Benedikt XVI. absolvovať aj prvú apoštolskú cestu v rámci Talianska. V Turíne si 2. mája uctí Turínske plátno, ktoré bude pre verejnosť vystavené 10. apríla – 23. mája. Začiatkom júla si v L´Aquile, ktorá bola minulého roku postihnutá ničivým zemetrasením, pripomenie 800. výročie narodenia Celestína V., jedného z mála pápežov, ktorí abdikovali. Dvesté výročie narodenia pápeža Leva XIII. oslávi 5. septembra v prirímskom Carpineto Romano. Posledná talianska apoštolská cesta bude smerovať do sicílskeho Palerma, kde sa 3. októbra stretne s rodinami a mládežou.

Spomedzi všetkých udalostí verejnosť zaujíma predovšetkým to, či už v tomto roku bude blahorečený pápež Ján Pavol II. Termín ešte nie je známy, môže byť stanovený až po oficiálnom uznaní zázraku, ku ktorému stále nedošlo. Ako možný dátum sa často spomína 16. október, 32. výročia zvolenia kardinála Karola Wojtylu za pápeža (viac tu).

Zdroj: Zenit

Foto: flickr.com

Na Silvestra navštívil Georg Gänswein, osobný sekretár Benedikta XVI. mladú Švajčiarku, ktorá sa na začiatku polnočnej omše vrhla na pápeža. Talianske médiá špekulujú, že ju osobne prijme aj pápež.

Pri príležitosti Svetového dňa mieru zverejnil Benedikt XVI. svoje posolstvo. Tento rok sa nesie v duchu ekologickej krízy a jej riešenia. Aj z tohto dôvodu prestížny americký časopis Foreign Policy zaradil Benedikta XVI. medzi 100 najvýznamnejších globálnych mysliteľov roku 2009.