Konzistórium, ktoré v týchto dňoch prebieha vo Vatikáne, vyčnieva z radu bežných stretnutí kardinálskeho zboru. Nielen preto, že má prívlastok in rubro („v červenom“), čo znamená, že počas neho budú kreované nové cirkevné kniežatá. Ich úloha spočíva najmä v statočnosti života a dôkladnom imitatio Christi, a to až „do bodu vyliatia vlastnej krvi pre vzrast kresťanskej viery“.

Členovia kolégia sa počas tohto konzistória venujú aj naliehavým otázkam života cirkvi. Počas piatkového dňa reflexie a modlitieb si vypočuli niekoľko prednášok dotýkajúcich sa tém, ktoré hýbu cirkvou a vyžadujú si zvláštnu pozornosť. Hneď dvakrát sa prítomným kardinálom prihovoril nástupca Benedikta XVI. na čele Kongregácie pre náuku viery, Američan William J. Levada.

Prvú prednášku venoval apoštolskej konštitúcii Anglicanorum coetibus, ktorá anglikánom uľahčuje prestup do Katolíckej cirkvi. Práve tento dokument výrazne napomohol čerstvej integrácii piatich anglikánskych biskupov, ktorí sa nedávno rozhodli konvertovať na katolicizmus (viac tu). Prípad ich konverzie nie je prvý a zďaleka nie posledný. Už v roku 1994 prestúpil do Katolíckej cirkvi anglikánsky kňaz Alan Stephen Hopes, ktorý sa napokon na rebríčku cirkevnej hierarchie „vyšplhal“ až na post pomocného biskupa Westminsteru. Reakcia arcibiskupa z Canterbury Rowana Williamsa na odchod svojich biskupov bola zdržanlivá. V komuniké oznámil, že „odídencom“ želá veľa dobrého „v ich ďalšom stupni služby cirkvi“ a poďakoval im za ich vieru a mnohoročnú oddanosť pastoračnej práci v anglikánskej cirkvi.

Druhá téma, s ktorou vystúpil kardinál Levada, niesla názov Odpoveď cirkvi na prípady sexuálneho zneužívania. Na jej oznámenie reagoval cirkevný právnik a dominikánsky kňaz Thomas P. Doyle slovami, že pápež by sa mal s kardinálmi namiesto modlitieb otvoriť svetu a začať počúvať o bolestivých skúsenostiach obetí a ich príbuzných, o anachronickosti celibátu, počúvať názory psychológov a psychiatrov. Nie iba pár minút, ale dlhodobo a prijať aj adekvátne opatrenia.

Stopäťdesiatke prítomných kardinálov sa prihovoril aj ich nový kolega, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých Angelo Amato, známy aj vďaka svojmu ráznemu výroku z čias nárastu popularity Brownovho Da Vinciho kódu. Sedemdesiatdvaročný salezián predniesol svoj príhovor pri príležitosti 10. výročia zverejnenia deklarácie Dominus Iesus podpísanej vtedajším prefektom bývalého Svätého ofícia, kardinálom Ratzingerom. Už v čase svojho vzniku vzbudil dokument nemalý rozruch. Oficiálne a s razanciou učiteľského úradu cirkvi sa vyjadril, že Kristom založená cirkev plne pretrváva len v Katolíckej cirkvi, pričom protestantské cirkvi neboli označené za cirkvi v pravom zmysle slova, ale len za „cirkevné spoločenstvá“.

Okrem spomenutých tém sa kardinálske kolégium venovalo aj situácii náboženskej slobody vo svete a úlohe liturgie v živote cirkvi. Prednášky na tieto témy predniesli kardináli Tarcisio Bertone, vatikánsky štátny sekretár a Antonio Cañizares Llovera, prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí. Druhú z tém podrobil kritike profesor psychológie Eugene C. Kennedy, keď poznamenal, že prednáška o liturgii je znakom pokračujúcej propagácie „Benediktovej reformy reforiem Druhého vatikánskeho koncilu“, vďaka ktorej sa oživuje mŕtva latinčina tridentskej omše.

Po piatkových prednáškach, na ktoré v diskusii za zatvorenými dverami reagovalo tridsať ďalších kardinálov, nasledovalo slávnostné odovzdanie kardinálskych biretov (sobota) a prsteňov (nedeľa). Podľa vatikanistu talianskeho denníka Il Giornale Andrea Tornielliho by sa ďalšie konzistórium, počas ktorého budú menovaní noví kardináli, mohlo konať už o rok.

Marián Sekerák
Foto: radiovaticana.cz