Odchod Jána Krstiteľa Balázsa z kňazstva na Úrad vlády, kde bude robiť šéfa poradcov Ivety Radičovej, má v sebe veľa otázok. Čo stálo za týmto rozhodnutím a ako ovplyvní vzťah súčasnej vlády a cirkvi?

"Inštitúcia s morálnou autoritou sa musí ozvať, ak sa porušujú občianske práva, etické normy, spravodlivosť. Žiaľ, vzniká tu paradox: ak cirkev vystupuje takto, obviňujú ju, že vstupuje do politiky. Ak mlčí, obviňujú ju z mlčania. Vždy sa jej bude niečo vyčítať, no starosti o veci verejné sa nesmie vyhýbať,“ povedal ešte v roku 2005 v rozhovore pre Národnú obrodu františkánsky kňaz Ján Krstiteľ Balázs.

Občianskej angažovanosti sa nikdy nevyhýbal: pred Novembrom tvoril kresťanský samizdat Zrno a podpisoval protikomunistické petície, neskôr sa otvorene postavil proti praktikám tretej Mečiarovej vlády a pred niekoľkými mesiacmi bránil svojich františkánov, keď boli krivo obvinení z pedofílie. Popritom písal o politickej a sociálnej etike, vydával knihy a angažoval sa v Teofóre, ktoré mal bývalý arcibiskup Ján Sokol v zuboch. Iskrenie medzi nimi pozorne sledovali aj slovenské médiá, ktoré otvoreného a kritického františkána zbožňovali. Nie div, kňazov, ktorí zrozumiteľným a príťažlivým jazykom dokážu predstaviť kresťanské posolstvo a neboja sa verejne prezentovať svoje názory, je stále málo. V tomto kontexte sa zakotvenie na čele Radičovej poradcov zdá logickým vyústením Balázsovho životného smerovania. Problém je v tom, že odchod z cirkvi do politiky nie je to isté ako odchod z tretieho sektora.

Pokračovanie článku tu.

Článok bol publikovaný v minulotýždňovom vydaní týždenníka .týždeň (29/2010).

Foto: prezidentka.wordpress.com