Sobota, júl 31, 2010

Pár slov o odídených kňazoch

3 comments

Denník SME ma požiadal o odpoveď na otázku Ako veriaci ľudia vnímajú odchod kňaza z kňazstva? Nasledujúce riadky obsahujú stručnú syntézu mojich myšlienok. Časť z nich sa objavila v dnešnom článku Karola Sudora Je odchod kňazov zradou?

Zo zanechania kňazstva sú veriaci ľudia vždy sklamaní. Najsilnejšie sa to prejavuje u tých, ktorí boli s kňazom v blízkom vzťahu, či už ide o jeho rodinu, komunitu, z ktorej pochádzal alebo o spoločenstvo, v ktorom pôsobil. V niektorých prípadoch sa veriaci môžu cítiť byť priamo zradení. Ide najmä o ľudí, ktorí boli s kňazom v úzkom duchovnom vzťahu, napríklad k nemu chodili na pravidelné spovede alebo v ňom videli duchovný vzor a radili sa s ním o svojich rozhodnutiach. Odchod kňaza – dôverníka v nich môže vyvolať pochybnosti o sebe samých a výčitky, že verili takémuto človeku.

Najsilnejšie však býva týmto rozhodnutím zasiahnutá rodina dotyčného kňaza, najmä ak žije v komunite so silne zakorenenou religiozitou. Na jednej strane si takáto rodina uvedomuje, že odídený kňaz je stále ich synom, bratom či vnukom, na druhej strane môže pociťovať silné zahanbenie. Ak sa niektorí členovia miestnej komunity správajú necitlivo a prejavujú svoje znechutenie alebo na druhej strane, ak sú až prehnane empatickí a k rodine pristupujú štýlom „veď vy za to nemôžete“, môže rodina odídeného kňaza nadobudnúť až pocit „čiernej ovce“.

Tieto postoje len ťažko pochopia ľudia, ktorí sa na Katolícku cirkev pozerajú „zvonku“. Pre nich je odchod z kňazstva len výpoveďou zo zamestnania alebo rozvodom, na ktorý má človek právo.

Za zanechaním kňazstva ľudia často vidia len jeden dôvod: ženu. V mnohých prípadoch je dôvodom naozaj žena, ale sú aj kňazi, ktorí odišli bez vplyvu „ženského elementu“. Aj keď vzťah k žene často zohráva silnú rolu pri rozhodovaní o opustení kňazstva, nie vždy je to jediný dôvod. Je známych niekoľko prípadov, kedy zo služby odišli kňazi, ktorí mali možnosť študovať na prestížnych pápežských či iných cirkevných univerzitách. Po návrate domov boli konfrontovaní so slovenskou realitou, ktorá na nich z rôznych dôvodov pôsobila demotivujúco. Niektorí potom napríklad stretli ženu, u ktorej našli pochopenie a ktorá im ponúkla „únik z reality“, rozhodli sa odísť.

Existujú aj prípady, kedy sa odídení kňazi vrátili späť do kňazskej služby, ale tých je málo.

Foto: sxc.hu

Diskusia
3 comments
Ďakujem za Vaše reakcie!
Anonymný povedal(a)...

som veriaci katolik, absolvent teologie pre laikov. a v odchode knaza vidim predovsetkym cloveka hladajuceho svoju cestu k Boh. _Urcite -padli sluby, boli porusene. a z ludskeho pohladu, je prirodzene citit sklamanie. Boh je vsak marnotranny otec, ktory ma otvorenu naruc aj pre syna, ktory mu prehyril majetok... mame sa od neho este vela, co ucit...

Anonymný povedal(a)...

Boh je marnotratny otec?!

Anonymný povedal(a)...

hej. precitaj si márnotratný otec od Cenciniho: http://www.ver.sk/_p-9588_-Marnotratny-Otec
alebo si daj googlu "marnotratny otec" a zistis preco..

Zverejnenie komentára

Odoberaj RSS kanál

Facebook

Archív blogu

Vatikán v obrazoch

Loading...

Svet kresťanstva

Čitatelia