Ranný rýchlik z Bohumína do Plzne zastavuje netradične na stanici Brno – Šlapanice. Vystupuje z neho dav, ktorý sa pomalým tempom hýbe na neďaleké letisko Tuřany. „Vidíš koniec tej štrúdle?“ Dvaja moravskí pútnici sa zahľadia na začiatok niekoľkokilometrového hada. Na druhom konci poľa, ktoré brázdi jazdecká polícia vidieť masívne, vo vychádzajúcom slnku sa belejúce pódium. Mladé katolíčky v oranžových vestách rozdávajú mládežnícky časopis Milujte sa!, protestantskí aktivisti evanjelizačnú knihu pastora Wilhelma Buscha.
„Benedikte ty jsi borec, ateismu ledoborec!“ Nacvičujú moderátori jeden z možných sloganov. Niekoľkohodinové čakanie na príchod Benedikta XVI. spestruje obľúbený moravský súbor Hradišťan. Strieda české, moravské, poľské aj rakúske mariánske piesne. Keď zaznie jeden z tradičných slovenských mariánskych songov, do povetria vyletia slovenské vlajky a letiskom sa ozýva spev slovenských pútnikov. Tých je tu údajne vyše 10 000. Množstvo slovenských dvojkrížov na zástavách, tričkách či šiltovkách a všade sa ozývajúca slovenčina budia dojem slovenskej národnej púte.
Tri staršie panie pricestovali z Martina. Profesionálne pútničky. Na hlave šiltovka s názvom rodného mesta, čierne tričko s nápisom „Hovoríme po slovensky“ je doplnené slovenskou mapou posiatou írečitými výrazmi ako bača, žinčica či oštiepok, v jednej ruke vatikánska vlajka, v druhej fotoaparát, na krku ďalekohľad. „Môžete tou vlajkou mávať vyššie alebo nižšie, my tu za vami nič nevidíme,“ pristupuje k ním nespokojná pútnička. To už v uličkách medzi sektormi brázdi papamobil s Benediktom XVI. Ľudia sa tlačia, chcú vidieť čo najviac. Pápež ich zdraví zdvihnutou rukou, usmieva sa, typicky nadvihuje obočie. Mladá stredoškoláčka je plná dojmov. „Wau, bolo to také super, on išiel tak blízko,“ kričí do telefónu.
„Prosíme veriacich, aby počas svätej omše nemávali transparentmi ani vlajkami, netlieskali, nekričali slogany, ale plne sa sústredili na liturgické spoločenstvo. Je to prosba Svätého otca,“ hlási moderátor do mikrofónu bezprostredne po začiatku omše. Dav na letisku zrazu stíchne. Zdá sa, že ľudí požiadavka prekvapila. Kto sleduje pontifikát Benedikta XVI. vie, že liturgia je jednou z jeho centrálnych tém. Viacerými liturgickými úpravami aj svojim koncentrovaným postojom počas omší chce Benedikt XVI. navrátiť liturgiu do centra kresťanského života.
„Milí priatelia, sme tu hlavne preto, aby sme načúvali slovu, ktoré nám ukazuje cestu vedúcu k nádeji; ba dokonca načúvame Slovu, ktoré jediné nám môže dať pevnú nádej, pretože je Slovom Božím,“ hovorí pápež vo svojej homílii, v ktorej opäť zdôrazňuje nosné témy svojej cesty do krajiny, kde sa ateizmus stal „štátnym náboženstvom“ (Paul Zulehner): návrat k duchovným koreňom a význam kresťanskej nádeje. „Ako viera v Boha, tak nádej boli totiž v modernej dobe ,premiestnené´, boli odsunuté na rovinu len súkromnú a pozemskú, zatiaľ čo v bežnom a verejnom živote sa presadila viera vo vedecký a ekonomický pokrok.“
To, že technický pokrok nikdy nevyrieši tie najzákladnejšie ľudské potreby, potvrdili aj organizátori brnenskej omše. Veľkoplošných obrazoviek bolo príliš málo a boli veľmi vzdialené, takže ľudia v niektorých sektoroch síce dobre počuli, ale máločo videli. Napriek tomu bola najmasovejšia akcia počas pápežovho pobytu u západných susedov pripravená vynikajúco. Zapotil sa aj pápežov súkromný organizátor, hlavný ceremoniár Piero Marini. Po tradičnej nedeľnej modlitbe Anjel Pána prednášanej po skončení omše musel Benediktovi XVI. pripomenúť, že zabudol na tradičný pozdrav pútnikov v ich rodných jazykoch.
Pôsobivú fotoreportáž z pápežskej omše v Brne nájdete tu.
Dnes popoludní bude v talianskom Rocca di Papa ukončená diecézna fáza beatifikačného procesu novinára a politika Igina Giordaniho.
Slávnostný obrad sa uskutoční v Medzinárodnom centre Hnutia fokoláre v Rocca di Papa, neďaleko Ríma, kde sa nachádzajú Giordaniho telesné pozostatky. Slávnosti bude predsedať biskup diecézy Frascati Raffaello Martinelli, príhovor prednesie aj prezidentka Hnutia fokoláre Maria Voce. Beatifikačné spisy, ktoré majú okolo 2500 strán, budú následne postúpené vatikánskej Kongregácii pre kauzy svätých.
Teológovia počas piatich rokoch práce na diecéznej úrovni preskúmali 98 kníh, viac ako 4000 článkov a historických spisov a vyše 60 000 strán iných dokumentov. Okrem toho je k dispozícii dokumentácia vyše 50 milostí získaných na príhovor Igina Giordanho. Z nich postulátor procesu vyberie prípad, ktorý bude predložený na posúdenie ako zázrak.
Igino Giordani sa narodil v roku 1894 v meste Tivoli neďaleko Ríma. V roku 1945 ho taliansky katolícky politik Alcide de Gasperi, jeden z otcov zjednotenej Európy presvedčil, aby kandidoval do parlamentu. „Alebo sa Európa zjednotí, alebo Európa zahynie,“ napísal Giordani v 50-tych rokoch, keď sa stal členom prvej Rady Európy. V roku 1948 sa stretol s Chiarou Lubich, zakladateľkou Hnutia fokoláre a stal sa jej blízkym spolupracovníkom. „Giordani prináša svoj príspevok pri rozširovaní charizmy jednoty hlavne vo svete rodiny, ekumenizmu, politiky a v rôznych prostrediach spoločnosti. A to v takej miere, že Chiara ho pokladá za spoluzakladateľa Hnutia fokoláre,“píše sa v oficiálnom tlačovom komuniké hnutia. Svojimi názormi na postavenie laikov v Cirkvi a ekumenizmus o niekoľko rokov predbehol II. vatikánsky koncil. Zomrel v Rocca di Papa v roku 1980.
Slávnostné ukončenie diecéznej fázy procesu možno sledovať dnes od 16.30 v priamom prenose na oficiálnom webe Hnutia fokoláre www.focolare.org alebo na stráne www.iginogiordani.info
Popredné katolícke médiá sa už niekoľko dní venujú návšteve Benedikta XVI. v Čechách a na Morave, ktorá sa začne zajtra na poludnie. Okrem oficiálneho programu dôkladne analyzujú situáciu miestnej cirkvi.
Redaktor vatikánskeho denníka L´Osservatore Romano Mario Ponzi sa vo svojom článku s názvom Cesta do histórie pre odhalenie kresťanských koreňov Európy (23.9.2009) sa venuje symbolike jednotlivých historických miest, ktoré pápež navštívi. V blízkosti letiska Stará Ruzyně, na ktorom pápež v sobotu predpoludním pristane, sa nachádzajú dve pozoruhodne symbolické miesta: „Na jednej strane benediktínsky kláštor Břevnov, založený v roku 993 svätým Vojtechom, zostáva svedectvom tisícročného úsilia o podporu kultúry v tejto krajine a zároveň je symbolom jej kresťanských koreňov. Na druhej strane väznica Ruzyně, symbol totalitarizmu a neľudskosti totalitných režimov, ale tiež duchovnej sily tých, ktorí im vzdorovali.“
Vo svojom včerajšom vydaní vatikánsky denník vyhradil rozsiahly priestor pražskému arcibiskupovi, kardinálovi Miloslavovi Vlkovi a brnenskému biskupovi Vojtěchovi Cikrlemu, ktorí opisujú dejiny miestnej cirkvi, predstavujú súčasný stav a prezentujú prípravy a očakávania spojené s príchodom pápeža.
Ak by sme náboženstvo v striktne kapitalistickom zmysle považovali za produkt, ČR by bola suverénne najhorším miestom pre jeho odbyt, píše John L. Allen Jr., vatikanista National Catholic Reporter. Následne cituje slová rakúskeho kňaza a sociológa Paula Zulehnera, podľa ktorého sú východné Nemecko a ČR jedinečnými príkladmi miest, kde sa ateizmus stal „štátnou cirkvou“.
Taliansky katolícky denník Avvenirepripomína, že pápežova cesta do ČR je cestou do skutočného srdca Európy, z ktorého sa Benedikt XVI. chce prihovoriť celému starému kontinentu. Mimmo Muolo v dnešnom komentári zdôrazňuje, že Benedikt XVI. vo svojich príhovoroch počas apoštolských ciest do Poľska, Nemecka, Rakúska, Francúzska či do viacerých talianskych diecéz rozvinul skutočné „kontinentálne učenie“, v centre ktorého stojí výzva k znovunájdeniu duchovnej podstaty individuálneho aj spoločenského života. Symbolickým vyjadrením tejto výzvy má byť aj prvé oficiálne gesto Benedikta XVI. v ČR: korunovácia Pražského Jezuliatka v kostole Najsvätejšej Panny Márie Víťaznej.
Z takmer 10,5 miliónov obyvateľov ČR je 31,7% ( 3 290 000) katolíkov, informuje katolícka tlačová agentúra Zenit, ktorá priniesla podrobné informácie o českej Katolíckej cirkvi. Deväť diecéz je rozdelených na 2576 farností a 70 pastoračných jednotiek iného typu, v ktorých pôsobí 20 biskupov, 1956 kňazov, 1725 rehoľníc a rehoľníkov a 191 seminaristov. Cirkev v krajine spravuje 79 vzdelávacích inštitúcií, od materských škôl po univerzity, 50 nemocníc či 134 domov pre starých, postihnutých a maloletých.
Vedúci českej redakcie Vatikánskeho rozhlasu Milan Gláser vo svojom komentári O dôvodoch návštevy Benedikta XVI.prirovnáva Moravu k rodnému kraju Benedikta XVI., Bavorsku. Oba regióny sa vyznačujú vyššou religiozitou ako zvyšok krajiny. „Otázku, prečo prichádza Svätý otec práve k nám by však v každom prípade mala najprv predchádzať otázka, kto je Svätý otec,“ píše Gláser a následne rozoberá význam oslovenia „Svätý otec“. „Toto oslovenie, ktoré sa bude objavovať v oficiálnych príhovoroch našich štátnych a verejných činiteľov, nie je ničím iným než výrazom kresťanskej viery, ktorá pozoruje v osobe konkrétneho človeka sprítomnenie autority Toho, ktorý je láska.“
V sobotu sa začne 13. apoštolská cesta pápeža Benedikta XVI. Návšteva sekularizovanej Českej republiky vzbudzuje veľkú pozornosť.
Zahalenie Pražského Jezuliatka do nového rúcha, dôkladné vyčistenie katedrály svätého Víta, osadenie veľkého kovového kríža pripomínajúceho pápežskú návštevu. Na utorkovej tlačovej besede vymenoval riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice Federico Lombardi posledné úlohy, ktoré musia zvládnuť organizátori pripravujúci víkendovú návśtevu Benedikta XVI. v Čechách a na Morave.
„Pápež zavíta do srdca Európy, do zeme so starobylou a veľkou kultúrnou tradíciou, ku ktorej kresťanstvo podstatne prispelo, do zeme, ktorá si v týchto dňoch pripomenie dvadsať rokov od pádu komunistického režimu a mierového znovuzrodenia demokracie, do zeme, kde je sekularizácia tak rozšírená, že náboženskú prax vykonáva len menšina,“povedal Lombardi o blížiacej sa ceste ešte v polovici septembra. Počas utorkovej tlačovky dodal, že návšteva sa uskutoční nielen v historickom kontexte pádu komunizmu, ale aj 20. výročia svätorečenia Anežky Českej. Spomenul tiež, že ČR stále neratifikovala medzištátnu zmluvu so Svätou stolicou a nie je ukončená ani reštitúcia cirkevného majetku.
V rámci príhovoru pred tradičnou nedeľnou modlitbou Anjel Pána sa k ceste vyjadril aj samotný pápež Benedikt XVI.: „Česká republika sa nachádza zemepisne aj historicky v srdci Európy a po dramatických udalostiach, ktorými prešla v minulom storočí, potrebuje rovnako ako celý kontinent opätovne nájsť dôvody viery a nádeje.“ Práve zdôraznenie duchovných koreňov západnej civilizácie, posilnenie miestnej cirkvi a „pozvanie k srdečnému ekumenizmu“ bude podľa Lombardiho slov stáť v centre pápežovej cesty.
Benedikt XVI. priletí na letisko Stará Ruzyně v Prahe v sobotu pred obedom. Nasledovať bude návšteva kostola Najsvätejšej Panny Márie Víťaznej, v ktorom sa nachádza známa socha Pražského Jezuliatka. Po krátkej zastávke na vatikánskej nunciatúre, kde bude počas týchto dní ubytovaný, sa stretne s prezidentom Václavom Klausom, s ktorým sa už v tomto roku stretol počas májovej audiencie. Bezprostredne potom bude predsedať vešperám v katedrále svätého Víta.
V nedeľu sa pápež letecky presunie do Brna, kde bude slúžiť svätú omšu na letisku Tuřany. Účast na bohoslužbe potvrdil aj viedenský kardinál Christoph Schönborn, boskovický rodák kardinál Tomáš Špidlík, bývalý sekretár Jána Pavla II. a súčasný krakovský arcibiskup, kardinál Stanislaw Dziwisz či kolínsky kardinál Joachim Meisner. Podvečer bude program pokračovať opäť v Prahe, kde pápež absolvuje ekumenické stretnutie a stretnutie s akademickým svetom.
V pondelok, posledný deň návštevy, kedy Česi slávia štátny sviatok pripomínajúci svätého Václava, sa Benedikt XVI. presunie autom do Starej Boleslavy, kde bol tento český národný svätec umučený svojím bratom Boleslavom. V rámci svätej omše v kostole sv. Václava sa pápež prihovorí mladým. Posledným bodom programu je obed s českými biskupmi. Po rozlúčke na pôde apoštolskej nunciatúry sa Benedikt XVI. presunie späť do Ríma.
Českú republiku nenavštívi pápež prvýkrát. Trikrát na jej územie vstúpil pápež Ján Pavol II. (1990, 1995, 1997). Benedikt XVI. ju ešte v pozícii prefekta Kongregácie pre náuku viery navštívil v marci 1992, aby v Prahe predstavil nový Katechizmus Katolíckej cirkvi.
Organizácia Pave the Way Foundation žiada oceniť pápeža Pia XII. titulom Spravodlivý medzi národmi. Informovala o tom agentúra Zenit a National Catholic Register.
O úsilí oceniť pápeža Pia XII. titulom Spravodlivý medzi národmi informoval pápeža Benedikta XVI. zakladateľ newyorskej organizácie Pave the Way Foundation, Žid Gary Lewis Krupp (na obr.), počas poslednej generálnej audiencie. O pridelení titulu oceňujúceho úsilie jednotlivcov o záchranu Židov počas Druhej svetovej vojny rozhoduje Komisia pre menovanie Spravodlivých medzi národmi pri pamätníku Yad Vashem v Izraeli. Od roku 1953, kedy bol pamätník založený, sa udeľuje aj ocenenie, ktoré dodnes získalo okolo 11 000 ľudí. Jej nositeľov, ktorí musia byť nežidovského pôvodu, môžu navrhnúť zachránení Židia.
Počas návštevy Svätej zeme v máji tohto roku sa Benedikt XVI. vyhol miestu v pamätníku Yad Vashem, kde sa nachádza nápis obviňujúci Pia XII. z pasivity pri záchrane Židov.
Krupp daroval pápežovi aj knihu obsahujúcu asi tritisíc originálnych dokumentov o Piovi XII. „Je to znak vďačnosti Benediktovi XVI. za jeho úsilie o dialóg medzi kresťanmi a Židmi,“ uviedol zakladateľ organizácie usilujúcej sa o medzináboženský dialóg.
Pokračovanie knihy Benedikta XVI. Ježiš Nazaretský by malo vyjsť na jar budúceho roka. Jej prípravu pribrzdila letná zlomenina pápežovho zápästia.
Druhý zväzok predstavujúci Ježiša evanjelií ako skutočného, „historického“ Ježiša by sa mal venovať jeho detstvu, utrpeniu a zmŕtvychvstaniu. Tento zámer pápež avizoval už v prvom zväzku, ktorý vyšiel v apríli 2007.
„Nádejam sa, že v druhom diele budem môcť ponúknuť aj kapitolu venovanú rozprávaniam o Ježišovom detstve, ktorú som nateraz vynechal, pretože som za naliehavejšie považoval predstaviť Ježišovu postavu a jeho posolstvo v jeho verejnom účinkovaní, aby som tak čitateľa podnietil k rozvíjaniu živého vzťahu s ním,“ napísal Benedikt XVI. v úvode prvého dielu, ktorý sa venoval verejnému účinkovaniu Ježiša od krstu v Jordáne po premenenie na hore Tábor.
„Napriek tomu, čo nazval malým letným incidentom – zlomenine pravého zápästia 17. júla – pápež ďalej pracoval na tejto knihe, ktorá je lekciou biblickej exegézy a duchovným spisom znovaodhaľujúcim Ježiša Nazaretského,“uviedla agentúra Zenit. Keďže kniha, ako Benedikt XVI. upozornil už v úvode prvého zväzku, „nie je aktom učiteľského úradu, ale iba výrazom môjho osobného hľadania Pánovej tváre“, je podpísaná aj jeho občianskym menom.
Pred niekoľkými dňami po prvýkrát vyšla aj habilitačná práca Josepha Ratzingera, ktorú napísal pred päťdesiatimi rokmi. Je súčasťou druhého zväzku súborného diela súčasného pápeža, ktoré pod názvom Gesammelte Schriften vychádza v Nemecku. Kým prvý zväzok bol venovaný liturgii, druhý je zameraný pojmu Zjavenia a teológii dejín podľa svätého Bonaventúru. Hlavným editorom diela je regensburgský biskup Ludwig Müller, predhovor napísal Benedikt XVI.
Kubánsky prezident Raúl Castro (na obr.) povolil slávenie omší a iných náboženských slávností v kubánskych väzniciach. Oficiálne nepotvrdenú informáciu rozšíril predseda Rady kubánskych cirkví, evanjelický pastor Miguel Hernández. Informuje o tom dnešné vydanie vatikánskeho denníka L´Osservatore Romano.
Podľa latinskoamerickej tlače možno oficiálne vyhlásenie kubánskej vlády k tejto otázke očakávať v najbližších dňoch. Ak by sa potvrdili slová pastora Hernándeza, bol by to dôkaz o pomalom zlepšovaní situácie na „ostrove slobody“ po odchode jedného z posledných komunistických diktátorov, Fidela Castra.
Predseda Konferencie kubánskych katolíckych biskupov, arcibiskup Dionisio García uviedol, že „nemá vedomie o tomto rozhodnutí“. Zároveň potvrdil, že na túto tému sa už dlhšie diskutuje a katolícki biskupi požadujú spoločné liturgické slávenia. Vrchným kaplánom, zodpovedným za väzenskú duchovnú službu protestantských cirkví, by sa mal stať Francisco Rodés, riaditeľ Centra Kairós v Matanzase.
Počas celých desaťročí nebolo možné v kubánskych väzniciach sláviť akýkoľvek druh náboženského rítu. K zlepšeniu situácie došlo po historickej návšteve pápeža Jána Pavla II. na Kube v roku 1998. Pri tejto príležitosti Fidel Castro povolil slávenie Vianoc, ktoré boli predtým zakázané. Podľa Castra to mal byť dôkaz „priateľstva kubánskeho ľudu k pápežovi“. K ďalšej významnej návšteve došlo vo februári 2008, kedy Kubu navštívil vatikánsky štátny sekretár, kardinál Tarcisio Bertone. Po nej režim povolil slávenie omší v niekoľkých väzeniach pri príležitosti Vianoc a Veľkej noci.
Vážení priatelia, vo včerajšom vydaní denníka SME ste si mohli prečítať môj komentár Berlusconi hnevá biskupov o najnovších konfliktoch medzi kontroverzným talianskym premiérom, Svätou stolicou a miestnou cirkvou.
V minulotýždňovom vydaní .týždňa som sa vrátil k situácii kresťanov vo Vietname a ich protestom za náboženskú slobodu a proti svojvôli režimu, o ktorých som písal aj na tomto blogu.
Pri príležitosti konca Ramadánu napísal predseda Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg, kardinál Jean-Louis Tauran list všetkým moslimom. V dnešnom vydaní o tom informuje vatikánsky denník L´Osservatore Romano.
„Dôkladný pohľad na zložitý fenomén chudoby nás vyzýva vidieť jej základnú príčinu v zabudnutí rešpektovať vrodenú dôstojnosť ľudskej osoby a pozýva nás ku globálnej solidarite,“ píše kardinál Tauran v dokumente s názvom Kresťania a moslimovia spoločne za víťazstvo nad chudobou. V jeho úvode kardinál konštatuje, že toto posolstvo nie je len prázdnym zvykom, ale každoročne očakávanou udalosťou: „V mnohých krajinách je príležitosťou k priateľskému stretnutiu medzi množstvom kresťanov a moslimov.“
Ponižujúca chudoba je často príčinou izolácie, hnevu, ba až nenávisti a túžby po pomste. Prostredníctvom integrálneho ľudského rozvoja, ktorý je novým menom pokoja, je potrebné predchádzať extrémizmu, zdôraznil kardinál, pričom si pomohol slovami encykliky Pavla VI. Populorum progressio. V nasledujúcich riadkoch odkázal aj na encykliku Caritas in veritate, v ktorej Benedikt XVI. rozvíja „novú humanistickú syntézu“ postavenú na povýšení Boha do centra ľudského bytia.
V druhej časti dokumentu kardinál Tauran pripomína posolstvo súčasného pápeža k tohtoročnému Svetovému dňu pokoja. Rovnako ako v liste k najdôležitejšiemu budhistickému sviatku Vesakh/Hanamatsuri rozlišuje dva druhy chudoby: nanútenú (hlad, nedostatok pitnej vody a lekárskej starostlivosti, analfabetizmus, atď.) a zvolenú, „ktorá nás pozýva viesť jednoduchý a uvážený spôsob života, ktorý sa vyhýba zbytočnému plytvaniu a rešpektuje životné prostredie a všetky dobrá Stvoriteľa“. Tento druh chudoby nás vyzýva vyjsť zo seba a otvoriť svoje srdcia. Kresťania aj moslimovia sú pozvaní prežívať zvolenú chudobu a víťaziť nad chudobou nanútenou.
Téma listu potvrdzuje úsilie Svätej stolice viesť s islamom ako aj s ostatnými svetovými náboženstvami dialóg postavený predovšetkým na zdôrazňovaní všeobecných hodnôt ako sú ľudská dôstojnosť alebo boj proti náboženskej neslobode a extrémizmu. Ku teologickému dialógu s týmito náboženstvami sa Svätá stolica stavia skepticky.
Šéfredaktor talianskeho denníka Il Giornale obvinil svojho náprotivka z katolíckeho denníka Avvenire z obťažovania mladej ženy. Ten obvinenie odmietol, ale napriek tomu odstúpil. Celý prípad má jasné politické pozadie.
Denník Avvenire, ktorý vydáva Konferencia talianskych biskupov spolu s ďalšími denníkmi dlhodobo pranieruje súkromný život premiéra Silvia Berlusconiho. „V Taliansku žije toľko pekných dievčatiek a ja nie som svätý,“ reagoval kontroverzný premiér na články o platených spoločníčkach pohybujúcich sa v jeho vilách. Katolíckemu denníku sa nepozdáva ani imigračná politika Berlusconiho vlády, ktorá začiatkom roka prijala balíček bezpečnostných opatrení zahŕňajúci aj nezvyčajne tvrdý prístup k africkým utečencom. Tí za pokusy dosiahnuť talianske brehy navyše platia vo vodách Stredozemného mora častokrát životom. O jednom z týchto tragických prípadov som na tomto blogu písal len nedávno.
Vittorio Feltri, šéfredaktor denníka Il Giornale, ktorý edituje Berlusconiho brat Paolo napísal 28. augusta editoriál, v ktorom obvinil šéfredaktora Avvenire Dina Boffa (na obr.) z obťažovania so sexuálnym podtónom. „Dino Boffo, ktorý šéfuje denníku talianskych biskupov a angažuje sa v horúčkovitej mediálnej kampani proti premiérovým hriechom, zastrašoval priateľku muža, s ktorým mal vzťah,“ píše sa v článku. Boffovo meno skutočne figurovalo v jednom staršom súdnom prípade. Akýkoľvek podiel na ňom však šéfredaktor stále popiera. Redaktori Avvenire na stránke denníka publikovali desať bodov, ktoré majú vyvrátiť tvrdenia konkurenčného denníka. Poukázali napríklad na to, že Il Giornale vznieslo svoje obvinenie na základe anonymného listu a že spomínané stíhanie nebolo vedené proti Boffovi, ale proti neznámemu páchateľovi. Feltri zareagoval, že o pravdivosti jeho tvrdení sa ktokoľvek môže presvedčiť v archíve súdu v Terni.
Na stranu šéfredaktora Avvenire sa jednoznačne postavil predseda Konferencie talianskych biskupov, kardinál Angelo Bagnasco ako aj mnohí politici, vrátane niektorých ministrov a poslancov Berlusconiho koalície. Svojským spôsobom sa ho dokonca zastal samotný Berlusconi. „Princíp rešpektovania súkromia je posvätný a musí platiť pre všetkých,“uviedol premiér s tým, že je rovnako ako Boffo obeťou neserióznej mediálnej kampane. Berlusconiho kritické slová na adresu vlastného denníka podľa Feltriho dokazujú, že Il Giornale voči premiérovi vystupujú autonómne a nie servilne.
Dino Boffo sa niekoľko dní po začiatku kauzy rozhodol odstúpiť z pozície šéfredaktora. V liste adresovanom kardinálovi Bagnascovi však rázne odmietol akúkoľvek vinu. „Vittorio Feltri vyhral svoj prvý boj,“hlásal denník Il Giornale. Samotný Feltri však konštatoval, že sa necíti byť víťazom ani porazeným. „Myslím si, že Boffo mal svoje dobré dôvody, aby odstúpil,“povedal. Redakciu Avvenire dočasne povedie doterajší zástupca šéfredaktora Marco Tarquinio. Ako o novom šéfredaktorovi sa hovorí o riaditeľovi Radia 24 Gianfrancovi Fabim.
Nedávne udalosti mali významný vplyv aj na zhoršenie sa vzťahov medzi cirkvou a Berlusconiho vládou. Na poslednú chvíľu bola napríklad zrušená spoločná večera Berlusconiho a vatikánskeho štátneho sekretára, kardinála Tarcisia Bertoneho.
Pomocný biskup milánskej arcidiecézy Erminio De Scalzi v nedávnom rozhovore podporil výstavbu mešity v meste. Koncom minulého roka tak urobil aj miestny arcibiskup, kardinál Dionigi Tettamanzi.
Obaja biskupi sa domnievajú, že v meste je potrebné zvýšiť počet miest, kde sa ľudia môžu zastaviť nielen k modlitbe, ale ktoré vytvoria priestor aj pre ďalšie pastoračné aktivity. Biskup De Scalzi (na obr.) vymenoval konkrétne štvrte na milánskej periférii, kde je situácia najakútnejšia: Quatro Oggiaro, Gratosoglio a Barona.
Arcibiskup Tettamanzi ako aj jeho pomocný biskup zdôraznili, že nové liturgické a pastoračné priestory potrebujú nielen katolíci, ale aj ostatné náboženstva, predovšetkým moslimovia. „Aj milánski moslimovia majú právo na svoje kultové miesto. Je to právo, ktoré naša ústava priznáva všetkým náboženstvám,“ povedal biskup De Scalzi a dodal: „Veľké európske mestá majú jednu alebo aj viac mešít. Cítim, že prišla chvíľa, ktorú nemožno viac odkladať, pre riešenie tohto problému.“ Biskup sa domnieva, že vyriešenie problému by mohlo vytvoriť širší priestor pre medzináboženský dialóg.
V závere rozhovoru biskup priznal, že si uvedomuje obavu miestnych obyvateľov z premeny katolíckeho Milána na multináboženské mesto. „Ako biskup si uvedomujem zodpovednosť milánskej cirkvi pri vytváraní klímy dozrievania a vzájomného stretávania, v rámci ktorej sa - bez zapredania vlastnej identity - možno naučiť poznávať a vážiť svoje cesty viery a modlitby.“
Je zaujímavé, že s odvážnym návrhom vyšli milánski biskupi. Práve v Miláne, metropole Lombardska, má silné postavenie Liga Severu, koaličný partner Silvia Berlusconiho. Politická agenda tejto strany stojí na boji proti nelegálnym imigrantom, islamu a uchovávaní miestnych tradícií. Jej líder, Umberto Bosii už slová biskupa De Scalziho odmietol.
Pred niekoľkými dňami priniesol vatikanista talianskeho týždenníka Il Giornale Andrea Tornielli informácie o pripravovaných liturgických zmenách. Jeho článok vyvolal mediálnu prestrelku so Svätou stolicou. Tá informácie o úpravach v najbližšom období odmieta.
Posilnenie latinčiny počas slávnostných omší, obmedzenie prijímania na ruku, znovuobjavenie zmyslu eucharistickej adorácie. Aj tieto pripomienky sa majú nachádzať v dokumente, ktorý 4. apríla odovzdal pápežovi Benediktovi XVI. prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, kardinál Antonio Canizares Llovera. K záverom marcového zasadania kongregácie, ktoré sa prijali takmer jednomyseľne, by sa mal vyjadriť najvyšší pontifex. „Reformou liturgickej reformy“ by sa malo zabrániť „divokým experimentom a nemiestnej kreativite“ v pokoncilovej liturgii.
Kardinál Llovera, prezývaný aj „malý Ratzinger“, má podľa vatikanistu Tornielliho momentálne zisťovať možnosť návratu k predkoncilovému liturgickému smerovaniu ad orientem, teda, aby aspoň počas premenenia bol kňaz otočený smerom na východ. Vatikánske „ministerstvo pre liturgiu“ v poslednom období vyslalo viacero signálov, ktorými naznačilo nespokojnosť so smerovaním pokoncilovej liturgie. Srílanský arcibiskup Albert Malcom Ranjith Patabendige Don, donedávna sekretár kongregácie pred časom poznamenal, že II. vatikánsky koncil nikdy nepovolil prijímanie na ruku, ktoré Svätá stolica začala akceptovať len dodatočne po tom, čo sa táto prax ujala v niektorých kruhoch. Kardinál Llovera zasa pre taliansky mesačník 30Giorni uviedol, že pokoncilové liturgické zmeny sa občas diali v duchu popierania, nie rozvíjania tradície. A napokon, minulý rok Vatikán zaviedol prax prijímania Eucharistie pri pápežovi pokľačiačky a na jazyk. Rozhodovanie o povolení prijímania na ruku však aj naďalej ostáva v kompetencii biskupských konferencií.
Na článok Andreu Tornielliho zareagoval krátkým vyhlásením poskytnutým Vatikánskemu rozhlasu Ciro Benedettini z Tlačového strediska Svätej stolice. „V súčasnej dobe neexistujú žiadne inštitucionálne návrhy zmien v textoch používaných liturgických kníh.“ V rovnakom duchu sa niesli slová, ktoré agentúre Catholic News Service tlmočil nemenovaný zdroj z Vatikánu. Podľa neho kongregácia nenavrhla žiadne liturgické zmeny, pápežovi iba predostrela témy, nad ktorými sa počas zasadania venovanému eucharistickej adorácii uvažovalo. O návrate k polohe ad orientem podľa vatikánskeho zdroja nepadlo ani slovo.
Vyhlásenie tlačového strediska na svojom blogu Sacri Palazzi opätovne komentoval vatikanista Tornielli. Uviedol, že vo svojom článku vôbec neuvádza, žeby k zmenám malo dôjsť v dohľadnej dobe, ani nespomína existenciu už pripravených návrhov. Podľa neho tlačové stredisko, ktoré po mediálnom zlyhaní v „kauze Williamson“ podrobne monitoruje informácie na webe, nereagovalo ani tak na jeho článok, ako na dohady objavujúce sa na rôznych blogoch a stránkach. Kto sleduje pontifikát Benedikta XVI. a čítal sprievodný list k motu proprio Summorum Pontificium, ktorým Benedikt XVI. v lete 2007 rozšíril možnosti slávenia predkoncilovej liturgie, nemôže tvrdiť, že obnova liturgie nie je v centre pozornosti súčasného pápeža, konštatuje Tornielli. „Odkedy pracujem ako vatikanista som sa dopustil mnohých chýb a mnohých sa ešte dopustím, ale rozoberaný článok, verte mi, medzi tie chybné nepatrí.“
Zdroj:Il Giornale, Sacri Palazzi (Andrea Tornielli blog), CNS, Radio Vaticana
Imrich Gazda
Som odborný asistent na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku. Spolupracujem s portálom Postoy.sk, denníkom SME, týždenníkom .týždeň a teologickou revue Nové horizonty. Píšem najmä o Vatikáne, Katolíckej cirkvi a dianí vo svete kresťanstva. Som ženatý, mám dve deti.
Marián Sekerák
Študujem politológiu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Popri štúdiu sa venujem problematike politickej filozofie, politických teórií a vybraným otázkam teológie. Sledujem dianie vo Vatikáne, osobitne sa zaujímam o osobu a dielo pápeža Benedikta XVI.
Ranný rýchlik z Bohumína do Plzne zastavuje netradične na stanici Brno – Šlapanice. Vystupuje z neho dav, ktorý sa pomalým tempom hýbe na neďaleké letisko Tuřany. „Vidíš koniec tej štrúdle?“ Dvaja moravskí pútnici sa zahľadia na začiatok niekoľkokilometrového hada. Na druhom konci poľa, ktoré brázdi jazdecká polícia vidieť masívne, vo vychádzajúcom slnku sa belejúce pódium. Mladé katolíčky v oranžových vestách rozdávajú mládežnícky časopis Milujte sa!, protestantskí aktivisti evanjelizačnú knihu pastora Wilhelma Buscha. 
