streda, júla 29, 2009

Filipínsky kňaz chce kandidovať za prezidenta. Biskupi sú proti

0 comments

V nadchádzajúcich prezidentských voľbách chce kňaz Eddie Panlilio vyzvať úradujúcu prezidentku Gloriu Arroyo. Informovala o tom agentúra Zenit.

„Nerobím to kvôli sebe, ale preto, že som začul výzvu Boha,“ povedal filipínsky kňaz v nedávnom televíznom interview. Svoje „pevné rozhodnutie“ oznámil pred niekoľkými dňami počas opozičného mítingu. „Srdcom kňazského povolania je pre mňa milovať Boha a pracovať pre druhých, predovšetkým pre chudobných,“ uviedol Panlilio. Už dnes tento populárny kňaz zastáva funkciu guvernéra provincie Pampanga na severe krajiny. Aktuálna prezidentka Gloria Arroyo sa bude v roku 2010 usilovať už o svoj tretí mandát.

Konferencia filipínskych biskupov ihneď upozornila na kánon 285 Kódexu kánonického práva, podľa ktorého sa „klerikom zakazuje prevziať verejné úrady, s ktorými je spojená účasť na vykonávaní občianskej moci“. Sankciou za porušenie je zákaz vykonávať kňazskú službu. Biskupi zároveň vyzvali katolíckych laikov, aby viac participovali na politickom živote krajiny.

Podľa agentúry Zenit kňaz – politik rozdelil filipínskych katolíkov. Medzi jeho podporovateľov patria aj bývalí verbistickí seminaristi, odídení aj vysvätení, združení v iniciatíve Philippine Alliance of Xseminarians (PAX). Údajne je ich viac jako milión. PAX pre svojho kandidáta získava nielen financie, ale aj podporu jednotlivých kňazov a farností. Óscar Cruz, arcibiskup Lingayen-Dagupan už Panlilia vyzval, aby požiadal o svoju laicizáciu ešte pred začiatkom predvolebnej kampane, ktorá začne v novembri. Panlilio sa zatiaľ nevyjadril, či tak urobí. Oznámil však, že v prípade neúspechu chce pokračovať vo svojej kňazskej službe.

Podobnou situáciou prechádzal minulý rok aj Paraguaj. V aprílových prezidentských voľbách zvíťazil biskup Fernando Lugo, ktorý ešte v decembri 2006 požiadal Vatikán o svoju laicizáciu. Tá mu bola udelená v júli 2008, čím bol uvoľnený od všetkých povinností, ktoré obnáša kňazský stav, vrátane celibátu. Medzitým vyšlo najavo, že bývalý biskup je otcom dvojročného chlapca. Viac o tomto prípade nájdete tu a tu.

Zdroj: Zenit

Foto: jrbasa.blog.friendster.com

pondelok, júla 27, 2009

Kardinál Newman čoskoro blahorečený

0 comments

Pápež Benedikt XVI. začiatkom júla schválil dekrét potvrdzujúci zázrak vykonaný na príhovor známeho anglického kardinála a konvertitu Johna Henryho Newmana (1801 – 1890). Tým sa otvorila cesta k jeho blahorečeniu.

Podľa vatikanistky britského denníka Times Ruth Gledhill je veľmi pravdepodobné, že „najznámejší anglický konvertita na rímskokatolícku vieru“ bude vyhlásený za blahoslaveného už na jar budúceho roku. Špekuluje sa o tom, či sa tak stane v Ríme alebo Benedikt XVI. pri tejto príležitosti navštívi Veľkú Britániu. Newman by sa tak stal prvým anglickým svätcom od reformácie, ktorý nezomrel mučeníckou smrťou.

Zázrak, ktorý je pripísaný príhovoru kardinála Newmana sa stal v roku 2001, kedy bol zázračne vyliečený americký diakon a otec troch detí Jack Sullivan, ktorému hrozilo ochrnutie z dôvodu porušenia niektorých nervov. Od roku 2000 sa Sullivan prosil Newmana o pomoc pri uzdravení.

Newman ešte pred svojou konverziou v roku 1845 založil v rámci Anglikánskej cirkvi tzv. Oxfordské hnutie Oxford Movement), ktoré sa pokúšalo o návrat ku katolíckym koreňom. Jeho obhajoba katolicity Anglikánskej cirkvi býva označovaná ako anglokatolicizmus. Dôvody svojej konverzie opísal vo svojom diele Obrana môjho života (Apologia Pro Vita Sua, 1865-66). Za kardinála ho v roku 1879 vymenoval pápež Lev XIII.

Newmanov príklad priviedol ku konverzii na katolicizmus aj ďalšieho slávneho anglikána, spisovateľa Gilberta Keitha Chestertona (1874 – 1936). Stále hlasnejšie sa hovorí o možnosti otvorenia jeho beatifikačného procesu.

Zdroj: Articles of Faith (Ruth Gledhill blog)

Foto: newmanreader.org

streda, júla 22, 2009

Svätá stolica preveruje Kristových legionárov. Pre sexuálne škandály ich zakladateľa

2 comments

Presne pred týždňom sa začala apoštolská vizitácia katolíckeho hnutia Kristovi legionári a pridruženého laického združenia Regnum Christi. Dôvodom sú početné sexuálne a finančné škandály ich zakladateľa, mexického kňaza Marciela Maciela Degollada.

Mexičan Ricardo Watti Urquidi, Američan Charles J. Chaput, Talian Giuseppe Versaldi, Čiľan Ricardo Ezzati Andrello a Španiel Ricardo Blázquez Pérez. To sú mená piatich biskupov – inšpektorov poverených Svätou stolicou v najbližších mesiacoch preveriť všetky aktivity hnutia.

Jeho zakladateľ Marciel Maciel Degollado, ktorý zomrel 30. januára 2008, počas svojho života čelil početným obvineniam zo sexuálneho zneužívania a finančných machinácii. Kongregácia pre náuku viery ho už v máji 2006 vyzvala „k životu modlitby a pokánia v ústraní a k tomu, aby sa vzdal akejkoľvek verejnej služby“. Vo februári tohto roku americký denník The New York Times priniesol informáciu, že v Španielsku žije Macielova dcéra, ktorú splodil koncom 80-tych rokov so svojou mexickou milenkou, s ktorou mal dlhoročný pomer. „Sme hlboko otrasení a úprimne žiadame o odpustenie Boha a vôbec všetkých tých, ktorí boli týmito skutočnosťami zranení,“ uviedol súčasný generálny predstavený hnutia Alvaro Corcuera, ktorý na jeho čele stojí od roku 2005.

O preverenie hnutia požiadali jeho poprední členovia. Jeden z nich, profesor Thomas Berg, riaditeľ Westchester Institute for Ethics and the Human Person medzitým Kristových legionárov opustil a vatikanistovi talianskeho týždenníka L´Espresso Sandrovi Magisterovi poskytol otvorenú výpoveď o slepej poslušnosti a kulte osobnosti, ktorá sa vnútri hnutia pestovala okolo osoby zakladateľa. Magister, ktorý sa dlhodobo venuje dianiu vo vnútri hnutia je skeptický k možnosti jeho ozdravenia pod Corcuerovým vedením. Práve on patril k dlhoročným najbližším spolupracovníkom Maciela Degollada.

Hnutie Kristovi legionári Maciel Degollado založil v roku 1941. Dnes ho tvorí 800 kňazov, 2500 seminaristov a 65 000 laikov z 30 krajín. Medzi ich podporovateľov patrí aj operný spevák Placido Domingo, bývalá veľvyslankyňa USA pri Svätej stolici Mary Ann Glendon, známy americký konzervatívec a autor životopisu Jána Pavla II. George Weigel či bývalý vatikánsky štátny sekretár, kardinál Angelo Sodano. Život Maciela Degollada sa dočkal už aj knižného a filmového spracovania. Za knihou Vows of Silence: The Abuse of Power in the Papacy of John Paul II (2004) aj dokumentárnym filmom Vows of Silence je americký novinár Jason Berry.

Zdroje: L´Espresso, Radio Vaticana, Catholic News Agency, Avvenire (5.2.2009, s. 13)

Foto: ourlatinamerica.blogspot.com

Pozrite si trailer k snímke Vows of Silence o živote Marciala Maciela Degollada.

video

pondelok, júla 20, 2009

Benedikt XVI. čaká s blahorečením Pia XII.

0 comments

Relátor procesu blahorečenia pápeža Pia XII., nemecký jezuita Peter Gumpel kritizoval pápeža Benedikta XVI., že otáľa s podpisom dekrétu umožňujúceho blahorečenie „vojnového“ pápeža. Informáciu priniesol taliansky denník Il Giornale.

Počas okrúhleho stola v jednom z kníhkupectiev vatikánskeho vydavateľstva Libreria Editrice Vaticana sa Gumpel vyjadril, že Benedikt XVI. nepodpísal dekrét umožňujúci blahorečenie Pia XII., pretože „je ovplyvnený viacerými stretnutiami, ktoré absolvoval s členmi niektorých židovských organizácií a ktorí mu jasne povedali, že ak urobí minimálny ústretový krok v prípade pápeža Pacelliho, vzťahy medzi Cirkvou a židmi by mohli byť definitívne a nastálo poškodené“. Gumpel zároveň uviedol, že Benedikt XVI. „veľmi obdivuje“ Pia XII. a „nemá nič proti procesu beatifikácie“.

O pár dní vatikánsky denník L´Osservatore Romano publikoval vyhlásenie hovorcu Svätej stolice Federica Lombardiho, v ktorom odmietol Gumpelove slová. Ak sa Benedikt XVI. rozhodol predĺžiť čas na štúdium života a diela Eugenia Pacelliho, je potrebné to „rešpektovať bez zasahovania prostredníctvom neopodstatnených a nemiestnych vyjadrení“. Podpis dekrétu je výhradnou právomocou pápeža a musí mu byť umožnené rozhodnúť sa absolútne slobodne, zdôraznil Lombardi.

Gumpel počas spomínaného okrúhleho stola pripomenul, že kardináli a biskupi, ktorí sú členmi Kongregácie pre kauzy svätých, sa ešte v máji 2007 jednohlasne podporili blahorečenie Pia XII. Napriek tomu Benedikt XVI. zatiaľ odmieta podpísať potrebný dekrét o jeho hrdinských cnostiach. Proces blahorečenia Pia XII. je tak v pokročilejšej fáze ako blahorečenie Jána Pavla II., kde sa rozhodnutie kardinálov a biskupov z kongregácie očakáva až začiatkom jesene. Gumpel v minulosti kritizoval prehnanú rýchlosť procesu vedúceho k blahorečeniu poľského pápeža.

Nemecký jezuita sa domnieva, že postupne začínajú prevažovať pozitívne interpretácie pontifikátu Pia XII. a vyjadril nádej, že túto skutočnosť vezme Benedikt XVI. do úvahy. Citoval aj slová rímskeho rabína Riccarda Di Segniho, podľa ktorého nemožno zodpovednosť za naťahujúci sa proces blahorečenia Pia XII. hádzať na židovské organizácie, pretože je to predovšetkým vnútorný problém Katolíckej cirkvi.

Zdroj: Il Giornale

Foto: rorate-caeli.blogspot.com

piatok, júla 17, 2009

Zaujímavosti zo stretnutia Benedikta XVI. a Baracka Obamu

0 comments

Minulotýždňové dlhoočakávané stretnutie hlavy Katolíckej cirkvi a prezidenta USA zahŕňalo aj mnoho zaujímavých až kurióznych momentov.

Najprv k tým vážnejším zaujímavostiam. Obama počas stretnutia odovzdal Benediktovi XVI. súkromný list , ktorý mu adresoval demokratický senátor, katolík Edwardom Kennedym, brat zavraždeného prezidenta Johna F. Kennedyho. Druhému najstaršiemu členovi senátu pred vyše rokom diagnostikovali zhubný nádor na mozgu. Americký prezident požiadal pápeža o modlitbu za jeho uzdravenie a po stretnutí senátorovi z paluby lietadla letiaceho do Ghany telefonoval, že list odovzdal. Jeho obsah nebol zverejnený. Kennedy bol v minulosti viackrát kritizovaný, že ako katolík podporuje potraty a výskum kmeňových buniek.

Prvým americkým prezidentom, ktorý navštívil Vatikán a stretol sa s pápežom Benediktom XV. bol Woodrow Wilson v roku 1919. Ďalšie stretnutie sa konalo až o 40 rokov medzi Dwightom D. Eisenhowerom a Jánom XIII. v roku 1959. Počnúc týmto stretnutím, každý americký prezident absolvoval schôdzku s hlavou Katolíckej cirkvi. Pavol VI. sa stretol s Johnom F. Kennedym (1963), Lyndonom Johnsonom (1967), Richardom Nixonom (1969, 1970) a Geraldom Fordom (1975). Ján Pavol II. sa stretol s Jimmym Carterom (1980), Ronaldom Reganom (1982, 1987), Georgeom Bushom (1989, 1991), Billom Clintonom (1994) a Georgeom W. Bushom (2001, 2002, 2004). Benedikt XVI. sa s Obamovým predchodcom stretol trikrát – počas návštevy G. W. Busha vo Vatikáne (2007, 2008) a počas apoštolskej cesty Benedikta XVI. do USA (2008). Témy diskusií medzi americkými prezidentmi a pápežmi sa vždy točia okolo dvoch hlavných tém: svetového mieru a ochrany ľudského života.

Počas stretnutí si pápeži a hlavy štátov vymieňajú najrôznejšie dary. Politici väčšinou prídu so starými knihami, sochami, či vázami a od pápežov si odnášajú ružence, mozaiky či plastiky Námestia a Baziliky sv. Petra či zlaté medaily s aktuálnym rokom pontifikátu. Objavujú sa však aj nezvyčajnejšie dary. Austrálsky premiér Kevin Rudd si 9. júla od Benedikta XVI. odniesol limitovanú edíciu pier so špirálovitým tvarom stĺpov podopierajúcich baldachýn Giana Lorenza Berniniho nad hlavným oltárom Baziliky sv. Petra. George W. Bush zasa Benediktovi XVI. v roku 2007 priniesol „bakuľu“ s vyrytým Desatorom, ktorá bola vyrezaná americkým bezdomovcom. Japonský premiér Taro Aso, historicky prvý katolík na tomto poste, zasa pred niekoľkými dňami daroval Benediktovi XVI. digitálny videorekordér.

K najkurióznejším momentom Obamovej návštevy patrilo odovzdávanie darov jeho dcéram. Mladšia Malia dostala od vatikánskeho štátneho sekretára, kardinála Tarcisia Bertoneho puzzle zobrazujúce Michelangelov Posledný súd na strope Sixtínskej kaplnky, staršia bola obdarovaná hodinkami a ilustrovanou knihou o Vatikánskych múzeách. Obe dostali aj šiltovky s erbom Benedikta XVI.

Zdroj: L´Osservatore Romano (12.7.2009), Catholic news service

Foto: Sacri Palazzi (Andrea Tornielli blog)

štvrtok, júla 16, 2009

Obama u pápeža uspel

0 comments

V dnešnom vydaní denníka SME ste si mohli prečítať môj komentár k stretnutiu pápeža Benedikta XVI. a prezidenta USA Baracka Obamu.

nedeľa, júla 12, 2009

Obama vo Vatikáne vzbudil nádej

0 comments

V piatok popoludní sa konalo historicky prvé stretnutie pápeža Benedikta XVI. a prezidenta USA Baracka Obamu. Nieslo sa v duchu silných gest a neočakávanej srdečnosti.

Súkromnému rozhovoru trvajúcemu necelú hodinu dominovali očakávané politické, bioetické a kultúrne témy. „Počas srdečného rozhovoru sa pozastavili predovšetkým pri otázkach, ktoré sú v záujme každého a tvoria veľkú výzvu pre budúcnosť každého národa a pre skutočný ľudský rozvoj: obrana a podpora života a právo na výhradu vo svedomí,“ uvádza oficiálne vyhlásenie Tlačového strediska Svätej stolice. Okrem týchto hlavných tém sa hovorilo aj o výsledkoch summitu G8, finančnej kríze, perspektívach mieru na Blízkom východe, rozvojovej pomoci africkým a latinskoamerickým krajinám, obchode s drogami, potravinovej bezpečnosti, problémoch rodín rozdelených nútenou imigráciou, dialógu medzi kultúrou a náboženstvom a výchove ku tolerancii.

Hovorca Svätej stolice novinárom tlmočil spokojnosť Benedikta XVI. s priebehom rozhovorov. „...ukázala sa možnosť, schopnosť začať zodpovedný dialóg, ktorý sa týka veľkých problémov ľudstva dneška a zajtrajška. Prezident Obama ukázal, že môže ponúknuť kreativitu a osobnosť schopnú vzbudiť nádej a snahu o súhlas pri hľadaní nových riešení veľkých problémov, ktoré pred nami ležia,“ uviedol Lombardi pre Vatikánsky rozhlas. Novinárom taktiež potvrdil, že Obama prisľúbil vynaložiť úsilie pri znižovaní počtu potratov.

Veľkú symboliku v sebe niesli dary, ktoré Benedikt XVI. venoval prezidentovi Obamovi. Okrem mozaiky znázorňujúcej Baziliku a Námestie sv. Petra, tradičnej zlatej medaily s rokom svojho pontifikátu a ruženca, mu daroval novú sociálnu encykliku Caritas in veritate a minuloročnú inštrukciu Kongregácie pre náuku viery o bioetických otázkach Dignitas personae. „Prečítanie tohto dokumentu by mohlo prezidentovi Obamovi pomôcť lepšie spoznať názory Cirkvi na tieto témy,“ povedal pápežov osobný tajomník Georg Gaenswein. Obama uviedol, že si oba dokumenty prečíta počas letu do Ghany, kam sa presúval hneď po skončení návštevy Vatikánu. Benedikta XVI. Obama obdaroval štólou kardinála Johna Nepomuka Neumanna (1811 – 1860), českého rodáka a prvého svätorečeného amerického biskupa.

Stretnutie oboch predstaviteľov sa začalo tesne po 16 hodine, napriek tomu, že štátnické návštevy prijíma pápež väčšinou dopoludnia. V priamom prenose ho vysielala aj Slovenská televízia. Na Nádvorí sv. Damázia amerického prezidenta privítal prefekt Pápežského domu, americký kardinál James Michael Harvey, jednotka Švajčiarskej gardy a pápežskí komorníci, tzv. gentiluomini. Nasledovalo stretnutie s vatikánskym štátnym sekretárom, kardinálom Tarcisiom Bertonem, ktoré sa taktiež zvyčajne koná až po stretnutí hosťa s pápežom. Benedikt XVI. privítal prezidenta Obamu pred televíznymi kamerami a fotoreportérmi, samotné stretnutie sa konalo za zatvorenými dverami v súkromnej knižnici pápeža. Po jeho skončení pápež prijal aj Obamovu manželku Michelle, dcéry Maliu a Sashu, Obamovu svokru Marian Robinson a prezidentský sprievod.

Barack Obama navštívil Vatikán ako 12. americký prezident v histórii. Prvé stretnutie sa uskutočnilo medzi pápežom Benediktom XV. a Woodrowom Wilsonom v roku 1919. Obamov predchodca, George W. Bush sa počas dvoch funkčných období stretol trikrát s Jánom Pavlom II. (2001, 2002, 2004) a trikrát s Benediktom XVI. (v roku 2007 a dvakrát v roku 2008, z toho raz počas apoštolskej cesty Benedikta XVI. do USA).

Zdroj: Sala stampa della Santa sede, L´Osservatore Romano (12.7.2009), Radio Vaticana, Catholic News Service, Palazzo Apostolico (Paolo Rodari blog)

Foto: radiovaticana.org

Súvisiace články:
Stretnutie Benedikta XVI. s Barackom Obamom potvrdené
Plánuje sa stretnutei Benedikta XVI. a Baracka Obamu?

štvrtok, júla 09, 2009

Pápežská komisia pre dialóg s lefébvristami zlúčená s Kongregáciou pre náuku viery

0 comments

Benedikt XVI. novým motu proprio Ecclesiae unitatem (Jednota Cirkvi) zlúčil Pápežskú komisiu Ecclesia Dei zodpovednú za dialóg s lefébvristami s Kongregáciou pre náuku viery.


Toto rozhodnutie, ktoré sa očakávalo ešte pred odchodom pápeža na dovolenku, Benedikt XVI. avizoval už v liste katolíckym biskupom z 10. marca. Motu proprio (plné znenie tu) pápež podpísal 2. júla, presne 31 rokov po motu proprio Ecclesia Dei (plné znenie tu), ktorým Ján Pavol II. zriadil rovnomennú komisiu. „Týmto rozhodnutím som chcel jasne preukázať otcovskú starostlivosť o Bratstvo sv. Pia X. s cieľom znovunájsť plné spoločenstvo s Cirkvou,“ píše Benedikt XVI. v dokumente, ktorý bol dnes publikovaný vo vatikánskom denníku L´Osservatore Romano.

Úlohou končiacej komisie bolo – ako pripomína nový dokument – spolupracovať „s biskupmi, dikastériami Rímskej kúrie s úmyslom poskytnúť plné cirkevné spoločenstvo kňazom, seminaristom, spoločenstvám či jednotlivým rehoľníkom a rehoľníčkam, ktorí sú nejakým spôsobom spojení s bratstvom založeným Mons. Lefébvrem a ktorí si želajú zostať v zjednotení s nasledovníkom Petra v Katolíckej cirkvi“ (čl. 2).

Benedikt XVI. pripomína aj svoje ústretové gestá, ktoré voči lefébvristom v posledných rokoch urobil: vydanie motu proprio Summorum Pontificum (2007), ktorým rozšíril a obnovil možnosť používať Rímsky misál z roku 1967 (čl. 3) a zrušenie exkomunikácie štyroch biskupov (2009), ktorých arcibiskup Marcel Lefébvre nelegálne vysvätil, čím upadol do exkomunikácie on aj noví biskupi. „...zrušenie exkomunikácie bolo opatrením v rámci cirkevnej disciplíny na oslobodenie osôb od ťarchy svedomia spôsobenej najvážnejším cirkevným pokarhaním. Ale doktrinálne nejasnosti tu stále sú a až kým sa nevyjasnia, bratstvo nemá kánonický status v Cirkvi a jeho kňazi nemôžu vykonávať legitímnym spôsobom nijaký úrad“ (čl. 4).

Keďže problémy, o ktorých má v budúcnosti Svätá stolica rokovať s bratstvom sú doktrinálnej povahy, „rozhodol som sa - 21 rokov od Motu Proprio Ecclesia Dei, a aj podľa svojej mienky – prehodnotiť štruktúru komisie Ecclesia Dei tým, že ju užšie spojím s Kongregáciou pre náuku viery,“ píše Benedikt XVI. v čl. 5.

Prakticky to znamená, že
a) predsedom komisie bude prefekt Kongregácie pre náuku viery
b) komisia bude samostatným orgánom zloženým zo sekretára a členov
c) predseda má za úlohu predložiť základné prípady a otázky doktrinálneho charakteru na preskúmanie a ich výsledky podriadiť vyšším rozhodnutiam pápeža (čl. 7).

Na čele komisie tak bude momentálne stáť americký kardinál William Levada, súčasný prefekt Kongregácie pre náuku viery, ktorý nahradí kolumbijského kardinála Daría Castrillóa Hoyosa. Za sekretára komisie vymenoval Benedikt XVI. biskupa Guida Pozza (na obr.), ktorý aj doteraz pracoval v Kongregácii pre náuku viery.

Zdroj: L´Osservatore Romano (9.7.2009)

Foto: www.ccbellomi.it

utorok, júla 07, 2009

Dnes bola zverejnená nová sociálna encyklika

0 comments

128 strán, 6 kapitol, 79 článkov. Takto vyzerá nová sociálna encyklika Caritas in veritate pápeža Benedikta XVI.

Encyklika bola predstavená dnes o 11.30 počas tlačovej konferencie konanej v priestoroch Tlačového strediska Svätej stolice. Dokument predstavil predseda Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj, kardinál Renato Raffaele Martino, arcibiskup Giampaolo Crepaldi, donedávna tajomník tejto rady, kardinál Paul Josef Cordes, predseda Pápežskej rady Cor Unum a profesor ekonómie na Bolognskej univerzite Stefano Zamagni. Ich príhovory v taliančine nájdete tu.

Obsah encykliky vyzerá nasledujúco:

Úvod ... 3
Prvá kapitola: Odkaz Populorum progressio ... 14
Druhá kapitola: Ľudský rozvoj v dnešnej dobe ... 29
Tretia kapitola: Bratstvo, ekonomický rozvoj a občianska spoločnosť ... 52
Štvrtá kapitola: Rozvoj národov, práva a povinnosti, prostredie ... 71
Piata kapitola: Spolupráca ľudskej rodiny ... 89
Šiesta kapitola: Rozvoj národov a technika ... 112
Záver ... 124

Oficiálne znenie encykliky v angličtine nájdete tu, v taliančine tu, predstavenie niektorých základných myšlienok encykliky v češtine nájdete tu.

Informácie o novej encyklike a jej genéze nájdete aj v článkoch
Kto "ukradol" novú sociálnu encykliku Benedikta XVI.?
Prečo Benedikt XVI. odkladá vydanie sociálnej encykliky?
Pápež zvolal kardinálsky minisummit. Chcel sa poradiť o novej encyklike

Ďalšie informácie prinesiem v najbližších dňoch.

pondelok, júla 06, 2009

Benedikta XVI. čaká pred dovolenkou viacero dôležitých rozhodnutí

0 comments

Pápež Benedikt XVI. bude tráviť tohtoročnú dovolenku 13. – 29. júla opäť v regióne Valle d´Aosta. Pred odchodom na odpočinok ho čaká viacero dôležitých udalostí.

Počas dovolenky bude pápež ubytovaní v rezidencii Les Combes v obci Introd. Severotaliansky alpský región hostil súčasného pápeža už v rokoch 2005 a 2006. V roku 2007 Benedikt XVI. oddychoval v obci Lorenzago di Cadore (provincia Belluno), v roku 2008 v diecéznom seminári v Bressanone (provincia Bolzano). Po skončení dovolenky sa pápež presunie do tradičného pápežského letoviska v prirímskom mestečku Castel Gandolfo. V Les Combes strávil svoju poslednú dovolenku v roku 2004 aj pápež Ján Pavol II. Počas svojho dlhého pontifikátu oddychoval na tomto mieste až desaťkrát.

Benedikt XVI. bude bývať v drevenej dvojposchodovej chate nachádzajúcej sa v prírodnom parku. Pápežova izba s výhľadom na Mont Blanc sa nachádza na prvom poschodí, na prízemí sa od roku 2005 nachádza aj klavír, ktorému sa Benedikt XVI. vo voľnom čase rád venuje. „Sme veľmi šťastní, že Svätý otec Benedikt XVI. sa po tretíkrát vracia do Valle d´Aosta,“ uviedol taliansky katolícky denník Avvenire slová miestneho biskupa Giuseppeho Anfossiho. „Považujeme jeho pobyt za veľkú milosť a budeme sa snažiť vytvoriť mu čo najlepšie podmienky pre pokojný čas oddychu.“

Tradičné nedeľné verejné modlitby Anjel Pána a stredajšie generálne audiencie sa budú konať podľa mimoriadneho letného harmonogramu. 19. júla sa bude Benedikt XVI. modliť Anjel Pána na Piazza Ruggia v Romano Canavese, rodnej obci vatikánskeho štátneho sekretára, kardinála Tarcisia Bertoneho a 26. júla v rezidencii Les Combes. Generálne audiencie 15., 22. a 29. júla boli zrušené. Počas pobytu v Castel Gandolfo sa nedeľná modlitba a stredajšia audiencia budú odohrávať pred miestnou pápežskou rezidenciou.

Ešte pred začiatkom dovolenky pápeža očakáva viacero dôležitých udalostí. V utorok, 7. júla bude zverejnená jeho tretia encyklika Caritas in veritate, tri dni na to príjme na súkromnej audiencii prezidenta USA Baracka Obamu s manželkou. Predpokladá sa, že ešte pred odchodom na dovolenku Benedikt XVI. zverejní motu prioprio, na základe ktorého dôjde k včleneniu Pápežskej komisie Ecclesia Dei, zodpovednej za dialóg s lefébvristami do Kongregácie pre náuku viery pod vedením amerického kardinála Williama Levadu. Podľa vatikanistu talianskeho denníka La Stampa Giacoma Galeazziho je však možné, že zverejnenie tohto dokumentu bude odložené. Dôvod? Možné zatienenie novej sociálnej encykliky.

Zdroje: Avvenire, Oltretevere (Giacomo Galeazzi blog)

Foto: sognodargento.blogspot.com

piatok, júla 03, 2009

Špičky rímskej kúrie ostávajú v úrade. Napriek svojmu veku

2 comments

Tarcisio Bertone, Cláudio Hummes, Franc Rodé, Giovanni Battista Re. Štyria poprední kardináli rímskej kúrie dosiahnu tohto roku 75 rokov. Podľa Kódexu kánonického práva sú povinní rezignovať na svoje funkcie. Vatikanista talianskeho denníka La Stampa Marco Tosatti na svojom blogu priniesol informácie, že pápež Benedikt XVI. sa rozhodol predĺžiť ich mandát o dva roky.

„Benedikt XVI. sa rozhodol ,zabetónovať´ špičky rímskej kúrie,“ píše Tosatti. Špekulácie sa točili najmä okolo štátneho sekretára Svätej stolice, talianskeho kardinála Tarcisia Bertoneho (na obr.), ktorý 75. narodeniny oslávi v decembri tohto roku. Hypotézy, že odíde do dôchodku, tak ako ďalší traja kardináli silného kuriálneho ročníka 1934, ostanú pravdepodobne nenaplnené. V úrade ostane prefekt Kongregácie pre klérus, brazílsky kardinál Cláudio Hummes, prefekt Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, slovinský kardinál Franc Rodé a prefekt Kongregácie pre biskupov, taliansky kardinál Giovanni Battista Re. Podľa Tosattiho by sa zmeny mali odohrať len na menej významných postoch.

Vo funkcii prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov by mal zostať indický kardinál Ivan Dias, o ktorého odchode sa hovorilo v súvise s jeho zdravotnými problémami. Ako možní nástupcovia sa spomínali arcibiskup Sydney, kardinál George Pell, považovaný za blízkeho priateľa súčasného pápeža a substitútovi prvej sekcie Štátneho sekretariátu (vatikánsky minister vnútra), talianskom arcibiskupovi Fernardovi Fillonovi. Kongregácia pre evanjelizáciu národov, tzv. Propaganda Fide je podľa Tosattiho „v rámci Vatikánu skutočným štátom v štáte; má v rámci Svätej stolice autonómny rozpočet, predstavuje pápežovi kandidatúry na biskupov v rozsiahlej časti sveta“. Na čele tohto popredného úradu Svätej stolice stál v rokoch 1985 – 2001 slovenský kardinál Jozef Tomko, dodnes najvyššie postavený Slovák v rámci rímskej kúrie v histórii.

Okrem kuriálnych zmien, ku ktorým už došlo alebo by malo dôjsť počas uplynulých týždňov, a o ktorých som už na tomto blogu informoval, by mal pozíciu sekretára Governatorátu Mestského štátu Vatikán opustiť taliansky biskup Renato Boccardo, ktorého pravdepodobne nahradí taliansky arcibiskup Carlo Maria Viganò, doteraz personálny riaditeľ na štátnom sekretariáte. Boccardo by sa mal stať nunciom v Paríži (Tosatti spomína bližšie neidentifikovaný odpor proti jeho menovaniu v rámci diplomatického zboru) alebo biskupom niektorej talianskej diecézy.

Zdroj: San Pietro e dintorni (Marco Tosatti blog)

Foto: vaticandiplomacy.wordpress.com

Odoberaj RSS kanál


, Angola

Facebook

Archív blogu