štvrtok, apríla 30, 2009

Sú katolícke univerzity ešte katolícke?

0 comments

Odpoveď na túto otázku sa pokúsila dať americká profesorka Anne Hendershoot vo svojej novej knihe Status Envy: The Politics of Catholic Higher Education (Transaction Publishers , 2009).

Informácie o nej nájdete v mojom novom článku publikovanom na stránke Postoy.sk

utorok, apríla 28, 2009

Benedikt XVI. sa stretol s Alexandrom Lukašenkom

0 comments

Po 14 rokoch EÚ umožnila bieloruskému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi cestovať na jej územie. Ako s prvým štátnikom sa stretol s pápežom Benediktom XVI. Informovala o tom spravodajská agentúra Zenit.

Pápež prijal bieloruského prezidenta, označovaného za posledného európskeho diktátora, v pondelok ráno na súkromnej audiencii trvajúcej asi 25 minút. Lukašenko sprevádzaný svojím päťročným synom a ministrom zahraničných vecí Sergejom Martinovom sa následne stretol s vatikánskym štátnym sekretárom, kardinálom Tarcisiom Bertonem a arcibiskupom Dominiquom Mambertim zodpovedným v rámci štátneho sekretariátu za zahraničné vzťahy. Podľa agentúry Zenit obe strany spolu diskutovali o situácii Katolíckej cirkvi v Bielorusku, vzťahoch medzi väčšinovými pravoslávnymi a katolíckou menšinou a o medzináboženskom a interkultúrnom dialógu.

Niektoré médiá, vrátane portálu sme.sk informovali o Lukašenkovom pozvaní Benedikta XVI. na návštevu Bieloruska. Svätá stolica však pozvanie oficiálne nepotvrdila. Nespomína sa ani v dnešnom vydaní vatikánskeho denníka L´Osservatore romano. Vatikánsky rozhlas informoval o neoficiálnom pozvaní po skončení oficiálneho stretnutia.

Lukašenko, ktorého režim tvrdo vystupuje proti demokratickej opozícii a ktorý sa označuje za ateistu, sa pred návštevou Vatikánu činil. 23. apríla deklaroval, že vzťahy medzi štátom a cirkvou sú v jeho krajine momentálne bezproblémové. „Existovali tu mnohé problémy medzi štátom a cirkvou, predovšetkým katolíckou. Kde sú dnes? Sú zažehnané,“ citovala ho agentúra Zenit. Ešte predtým sa stretol s metropolitom Minska, arcibiskupom Tadeuszom Kondrusiewiczom. Počas stretnutia Lukašenko pripomenul svoje nedávne stretnutie s novým metropolitom Ruskej pravoslávnej cirkvi, Cyrilom II., s ktorým diskutoval aj o vzťahoch s Vatikánom. „Katolícka a Pravoslávna cirkev by sa mali viac zblížiť a čeliť aktuálnym otázkam bez oslabovania kresťanských pút,“ uviedol Lukašenko.

Pravoslávna cirkev sa k stretnutiu Lukašenka s pápežom postavila nečakane ústretovo. „Návšteva bieloruského prezidenta vo Vatikáne môže posilniť pokojné spolužitie medzi dvoma náboženskými komunitami,“ povedal arcikňaz Georgij Riabik z oddelenia pre zahraničné vzťahy Moskovského patriarchátu.

V Bielorusku, ktoré získalo samostatnosť v roku 1991, žije asi 80% pravoslávnych, 14% katolíkov a menší počet židov a moslimov. Bieloruskí pravoslávni kánonicky spadajú pod Ruskú pravoslávnu cirkev.

Zdroj: Zenit, L´Osservatore romano, Radio Vaticana

Foto: radiovaticana.cz

Pozrite si aj krátke video zo stretnutia Benedikta XVI. s Alexandrom Lukašenkom.

video

nedeľa, apríla 26, 2009

Pápež zvolal kardinálsky minisummit. Chcel sa poradiť o novej encyklike

1 comments

Benedikt XVI. si minulú sobotu pozval do Castelgandolfa štyroch blízkych kardinálov. Debatoval s nimi o novej sociálnej encyklike, ktorej vydanie bolo už niekoľkokrát odložené. Naposledy na 29. jún. Informoval o tom vatikanista Andrea Tornielli v denníku Il Giornale.

Sociálna encyklika Benedikta XVI., ktorá by mala niesť názov Láska v pravde, bude pravdepodobne zverejnená na sviatok apoštolov Petra a Pavla, 29. júna. Ako už naznačuje názov, nový dokument bude rozvíjať myšlienky prvej encykliky Boh je láska z roku 2005. Centrálnym termínom novej encykliky je slovo spravodlivosť, ktoré sa v dokumente opakuje až päťdesiatkrát.

Minulú sobotu si pápež pozval do letného sídla pápežov v Castelgandolfe štyroch kardinálov, aby sa s nimi počas nemedializovaného stretnutia, z ktorého nevyšla žiadna správa a ktoré nebolo avizované ani vopred, poradil o kľúčových bodoch textu. Medzi pozvanými bol predseda Talianskej biskupskej konferencie Angelo Bagnasco, jeho predchodca a bývalý vikár Rímskej diecézy Camillo Ruini, patriarcha Benátok Angelo Scola a viedenský arcibiskup Christopher Schönborn. „Ide o kardinálov spätých s pápežom zvláštnym putom dôvery,“ napísal vo štvrtkovom vydaní denníka Il Giornale Andrea Tornielli. K istému napätiu došlo v poslednom čase medzi Benediktom XVI. a jeho bývalým študentom, kardinálom Schönbornom, ktorý patril medzi kritikov pápeža za jeho postup pri stiahnutí exkomunikácie zo štyroch lefébvristických biskupov v januári tohto roku.

„Benedikt XVI. chce, aby encyklika a predovšetkým časť venujúca sa ekonomickej kríze nebola vágna, opakujúca ošúchané frázy, ale aby prehĺbila tému originálnym príspevkom vychádzajúcim z pohľadu viery,“ uviedol taliansky novinár. Podľa Tornielliho „spoľahlivých vatikánskych zdrojov“ chce pápež pasáže venované kríze úplne prepracovať. Do procesu prípravy textu je okrem Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj vedenej kardinálom Renatom Raffaelom Martinom zapojený aj biskup Reinhard Marx, expert na sociálnu náuku Cirkvi, ktorý je nástupcom Josepha Ratzingera na poste mníchovského arcibiskupa či ekonómovia Stafano Zamagni a Ettore Gotti Tedeschi, ktorý je zároveň editorialistom vatikánskeho denníka L´Osservatore romano pre ekonomické témy.

Podľa informácií Andreu Tornielliho sa bude pápež v encyklike odvolávať na sociálne encykliky Pavla VI. Populorum progressio (1967) a Jána Pavla II. Centessimus annus (1991), ktorá je zatiaľ poslednou sociálnou encyklikou. Benedikt XVI. sa okrem ekonomickej krízy má výrazne dotknúť aj otázok globalizácie, prístupu k prírodným zdrojom a ochrane životného prostredia. Okrem spravodlivosti má apelovať aj na globálnu solidaritu – nevylúčenie rozvojových krajín z projektov zmierňujúcich súčasnú hospodársku krízu.

Encyklika mala pôvodne vyjsť už v lete 2007 pri príležitosti 40. výročia sociálnej encykliky Pavla VI. Populorum progressio. Termín zverejnenia bol následne posúvaný na marec 2008, december 2008, január 2009, 19. marec 2009, sviatok svätého Jozefa, ženícha Panny Márie a 1. máj 2009, sviatok svätého Jozefa – robotníka. Dôvodom odkladania je vzniknutá ekonomická kríza. V rámci tlačovej besedy počas marcového letu do Afriky pápež uviedol, že encyklika bola takmer pripravená k publikovaniu, keď sa vo svete rozpútala kríza a on sa rozhodol prepracovať text, aby mohol ponúknuť čo najvhodnejšiu odpoveď na vzniknutú situáciu. „Všetci vieme, že kľúčovým bodom krízy je vlastne deficit etiky v ekonomických štruktúrach,“ uviedol pápež. Krízy sa dotkol aj počas stredajšej generálnej audiencie, keď povedal, že koreňom krízy je ľudská chamtivosť.

Zdroj: Il Giornale

Súvisiace články: Prečo Benedikt XVI. odkladá vydanie novej sociálnej encykliky?

Foto: vaticandiplomacy.wordpress.com

piatok, apríla 24, 2009

Vatikán prehlbuje spoluprácu s arabskými krajinami

0 comments


Svätá stolica a Liga arabských štátov včera podpísali memorandum o vzájomnom porozumení. Obe strany chcú klásť väčší dôraz na medzináboženský dialóg. Informovala o tom spravodajská agentúra Zenit.

Delegácie jednotlivých strán viedli kardinál Tarcisio Bertone, vatikánsky štátny sekretár a Walid al Gargani, veľvyslanec Ligy arabských štátov pri Svätej stolici. Dohodu podpísal arcibiskup Dominique Mamberti, zodpovedný v rámci štátneho sekretariátu za medzinárodné vzťahy a Amr Moussa, sekretár ligy.

Memorandum má upevniť vzájomné vzťahy „najmä na politickej a kultúrnej úrovni v prospech mieru, bezpečnosti a regionálnej a medzinárodnej stability“. Zvýšenú pozornosť chcú obe strany venovať medzináboženskému dialógu.

Liga arabských štátov, so sídlom v Káhire, bola založená v roku 1945, aby bránila záujmy arabských krajín. V súčasnosti má 22 členov, medzi nimi Egypt, Jordánsko, Irak, Kuvajt, Libanon, Saudská Arábia, Jemen, Sýria, Sudán, Maroko, Tunisko a Alžírsko. Svätá stolica má pri lige svoje zastúpenia od roku 2000. Pápež Benedikt XVI. v roku 2006 do tejto pozície nominoval britského arcibiskupa Michaela Louisa Fitzgeralda, predtým predsedu Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg (2002 – 2005), ktorý je zároveň veľvyslancom v Egypte.

Zdroj: Zenit

Foto: autor

nedeľa, apríla 19, 2009

Nový muž v rímskej kúrii

0 comments

V rímskej kúrii sa v sobotu objavila nová tvár. Rezignujúceho predsedu Pápežskej rady pre pastoráciu zdravotníckych pracovníkov, mexického kardinála Javiera Lozana Barragána vystriedal poľský arcibiskup Zygmunt Zimowski. Informovala o tom Tlačová kancelária Svätej stolice.

Odchádzajúci kardinál sa v súlade s Kódexom kánonického práva po dovŕšení 75 roku života vzdal svojej funkcie. Pápež Benedikt XVI. jeho rezignáciu prijal a na uvoľnený post nominoval doterajšieho arcibiskupa poľského mesta Radom, 60-ročného Zygmunta Zimowskeho (na obrázku).

Denník Corriere della Sera charakterizoval Barragána ako človeka, ktorý tvrdo bránil pozície Katolíckej cirkvi v bioetických otázkach. Nedávne odpojenie Eluany Englaro od vyživovacích zariadení označil za vraždu. Podľa denníka bývalý predseda Talianskej biskupskej konferencie, kardinál Camillo Ruini označil takéto vyjadrenia za kontraproduktívne. K problematike antikoncepcie sa vyjadroval otvorenejšie. Objavovali sa názory, že uvažuje nad možnosťou prehodnotiť oficiálny postoj Svätej stolice a podporiť dokument, ktorý by umožňoval používanie prezervatívov v prípade, že jeden z manželských partnerov má AIDS.

Nový minister zdravotníctva má k súčasnému pápežovi veľmi blízko. V rokoch 1983 – 2002 pracoval pre Kongregáciu pre náuku viery, ktorej šéfoval kardinál Ratzinger. Spolupracoval na vydaní Katechizmu Katolíckej cirkvi, špeciálne jeho poľskej edície. Osobný vzťah mal aj s Jánom Pavlom II., ktorý bol jeho učiteľom na univerzite v Lubline. Do novej funkcie prichádza v čase intenzívnej kritiky Benedikta XVI. za jeho vyjadrenia na adresu prezervatívov počas marcovej apoštolskej cesty do Afriky.

Príchodom arcibiskupa Zimkowského sa počet vysokopostavených Poliakov v rímskej kúrii zvýšil na troch. Predsedom Kongregácie pre katolícku výchovu je poľský kardinál Zenon Grocholewski a na čele Pápežskej rady pre laikov je ďalší Poliak, kardinál Stanislaw Rylko.

Zdroj: Sala Stampa della Santa Sede, Corriere della Sera, Andrea Tornielli blog

Foto: wikimedia.com

sobota, apríla 18, 2009

Biskup, ktorý sa stal prezidentom priznal otcovstvo

1 comments

Fernando Lugo opäť šokuje. Bývalý biskup najchudobnejšej paraguajskej diecézy San Pedro v roku 2007 požiadal pápeža o zbavenie úradu, aby mohol kandidovať v prezidentských voľbách, v ktorých minulý rok zvíťazil. Pred niekoľkými dňami sa priznal k desaťročnému vzťahu s mladou Paraguajčankou a otcovstvu dvojročného chlapca.

„Beriem na seba plnú zodpovednosť za fakt, že som mal vzťah s matkou dieťaťa a priznávam otcovstvo,“ vyhlásil Lugo (na obrázku) po tom, čo v pondelok paraguajské lokálne noviny McClatchy Newspapers zverejnili deväťstranový materiál potvrdzujúci, že bývalý biskup je otcom dvojročného Arminda Guillermo. S 26-ročnou Vivian Carrillo mal vzťah od jej 16 rokov. Mladá žena žijúca v meste San Pedro v dome svojej starej mamy, v ktorom sa s Lugom spoznala podľa britského denníka Guardian vyhlásila, že jej vyjadroval svoje sympatie až „pokiaľ ma kvôli mojej mladosti a neskúsenosti nezviedol svojimi peknými rečami, vyjadreniami a sľubmi, že sa kvôli mne vzdá svojej funkcie, strávi so mnou svoj život a že budeme mať veľa detí a založíme si domácnosť“.

Predtým ako sa paraguajský prezident priznal k otcovstvu vyhlásil, že je presvedčený o potrebe celibátu. Na otázku médií, či ho aj dodržiaval podľa blogu Austena Ivereigha umiestnenom na portáli The National Catholic Weekly odpovedal: „To nie je dobre („imperfect“) položená otázka. V teologickom zmysle je dokonalý („perfect“) iba Boh. Všetko čo robíme my, ľudia, patrí do kategórie nedokonalosti. Ľudské pokolenie je nedokonalé, máme svoje slabosti, robíme chyby a stáva sa, že občas nekonáme podľa svojho presvedčenia.“ Keď sa ho novinári opýtali, či splodenie dieťaťa považuje za hriech alebo požehnanie odvetil: „Kde sa zrodí život, tam je aj Božie požehnanie.“

Reakcie na prezidentovo priznanie sa rôznia. Stĺpčekár paraguajského denníka Ultima Hora Alfredo Boccia si myslí, že Lugovi sa podaril skvelý ťah, pretože „predišiel škandálu v jeho zárodku“. Starosta bývalého Lugovho pôsobiska San Pedro Pastor Vera zasa vyhlásil, že väčšina miestnych obyvateľov jeho počínanie považuje za súkromnú záležitosť prezidenta. „Dôležité je to, že priznal svoju zodpovednosť,“ dodal Vera. Ignacio Gorgoza, bývalý predseda Paraguajskej biskupskej konferencie však počínanie bývalého biskupa ostro odsúdil: „Pre Katolícku cirkev je to tvrdá rana a zlý príklad, ktorý by mohol spôsobiť stratu dôveryhodnosti cirkvi medzi obyvateľstvom.“

Päťdesiatsedemročný Lugo bol za kňaza vysvätený v roku 1977, po misionárskom pôsobení v Ekvádore sa stal v roku 1994 biskupom. Politicky sa angažuje už dlhšie, zviditeľnil sa pred dvoma rokmi, keď bol v čele celoštátnych protestov proti prezidentovi Nicadorovi Duartemu. Jeho hlavným životným vzorom je Ježiš Kristus, no medzi obľúbené postavy patrí aj revolucionár Che Guevarra. V minuloročných aprílových prezidentských voľbách kandidoval za ľavicovú koalíciu Patriotická aliancia za zmenu. Vo voľbách získal 42%, čím porazil svoju hlavnú súperku Blancu Ovelarovú z vládnej Strany Colorado o takmer 10%. Ešte v decembri 2006 požiadal Vatikán o svoju laicizáciu, ktorá mu bola udelená v júli 2008. Tým je uvoľnený od všetkých povinností, ktoré obnáša kňazský stav, vrátane celibátu.

Ďalšie informácie o Lugovom živote, jeho názoroch a postoji Vatikánu k nemu sa môžete dozvedieť z môjho článku Biskup prezidentom publikovanom na portáli Postoy.sk

Zdroje: The Guardian, The Times, In All Things blog

Foto: wikimedia.org

Za pomoc pri príprave článku ďakujem svojmu bratovi Stanovi.

piatok, apríla 17, 2009

Turínske plátno: príbeh plný záhad

0 comments

Pred niekoľkými dňami som na tomto blogu publikoval informáciu o novej knihe talianskeho vatikanistu Marca Tossatiho Výskum Turínskeho plátna (Inchiesta sulla Sindone, Piemmi, 2009).

Na portáli Postoy.sk si môžete prečítať ďalší môj text s názvom Turínske plátno: príbeh plný záhad venujúci sa tejto záhadnej relikvii a novým informáciám o nej.

štvrtok, apríla 16, 2009

Benedikt XVI. navštívi zemetrasením zničené Abruzzo

0 comments

Pápež Benedikt XVI. navštívi zemetrasením postihnutý región už 1. mája. Informáciu dnes priniesol internetový portál denníka Corriere della Sera a blog vatikanistu denníka Il Giornale Andrea Tornielliho.

Benedikt XVI., ktorý sa dnes dožíva 82. narodenín, o svojom úmysle navštíviť obyvateľov zdevastovaného regiónu informoval už počas minulotýždňovej generálnej audiencie. Talianske médiá sa domnievajú, že sa tak stane už 1. mája. Táto informácia ostáva len hypotézou až kým nebude oficiálne potvrdená, uviedla Tlačová kancelária Svätej stolice.

Postihnutú oblasť už navštívil vatikánsky štátny sekretár, kardinál Tarcisio Berton,e ktorý na Veľký piatok predsedal pohrebným obradom. Sprevádzal ho pápežov osobný tajomník Georg Gänswein, ktorý počas liturgie prečítal jeho sústrastný telegram.

Andrea Tornielli na svojom blogu Sacri Palazzi uviedol, že Guido Bertolaso z Civilnej ochrany pápež varoval, aby do rizikovej oblasti necestoval. Slabšie otrasy zeme ešte stále zasahujú mestečká stredotalianského regiónu.

Foto:
www.vatican.va

nedeľa, apríla 12, 2009

Nová kniha o tajomnom Turínskom plátne

1 comments

Je Turínske plátno stredovekým podvrhom alebo autentickým svedkom smrti Ježiša Nazaretského? Na taliansky knižný trh sa v týchto dňoch dostáva nová publikácia s názvom Výskum Turínskeho plátna venovaná najvzácnejšej a najtajomnejšej kresťanskej relikvii.

Autor knihy, vatikanista talianskeho denníka La Stampa Marco Tossati prešiel pri hľadaní pravdy o tejto vzácnej a zároveň neustále spochybňovanej relikvii naozaj dobrodružnú cestu. „...oslovil odborníkov a historikov, skúmal aj tie najvzdialenejšie súvislosti vzniknutého prepletenca intríg, záhad a tajomstiev,“ napísal v úvode rozhovoru s autorom knihy, ktorý publikovala spravodajská agentúra Zenit, Antonio Gaspari (jeho preklad priniesla česká redakcia Vatikánskeho rozhlasu). Tossati neváhal preniknúť ani do okultného prostredia, aby preveril tézu bývalého arcibiskupa Janova, kardinála Anastasia Alberta Ballestrereho, ktorý hovoril o slobodomurárskych kruhoch usilujúcich sa zdiskreditovať tohto nemého svedka Kristovho zmŕtvychvstania.

Tossati priznáva, že o Turínske plátno sa počas svojej 28-ročnej praxe vatikanistu v poprednom talianskom denníku nikdy špeciálne nezaujímal. „Som preto vďačný vydavateľstvu Piemme za to, že ma požiadalo, aby som napísal túto reportáž, ktorá ma z povinnosti zaviedla do podivuhodne príťažlivého sveta. Snažil som sa podať aspoň niekoľko jeho odleskov.“

Čo je Turínske plátno?

Turínske plátno je látka s rozmermi 437 x 111 cm, na ktorej je spredu i zozadu otlačené telo ukrižovaného muža. Odtlačok sa podobá fotografickému negatívu. Mnohí historici, vedci, ale aj obyčajní veriaci sa domnievajú, že ide o plátno, do ktorého bol Ježiš zabalený po zložení z kríža a v ktorom bol uložený do hrobu. Napriek tomu, že látku Cirkev nikdy oficiálne neoznačila za Ježišov rubáš, má ho vo veľkej úcte. Pápež Benedikt XVI. povolil, aby na jar 2010 bolo plátno v turínskom dóme vystavené k verejnej úcte. „Bude to príležitosť ako nikdy doteraz skloniť sa ku kontemplácii tejto tajomnej tváre, ktorá sa ticho prihovára k srdciam ľudí pozývajúc ich nanovo spoznať tvár Boha,“ povedal Benedikt XVI.

Známa história plátna sa začína rozvíjať v roku 1353, keď bolo objavené vo francúzskom Lirey istým križiackym rytierom, podľa niektorých templárom. O sto rokov sa vzácna relikvia stala súkromným majetkom Anny di Lisignano, manželky vojvodcu Ľudovíta Savojského a vo vlastníctve tejto rodiny ostala až do roku 1982, kedy ho Umberto, taliansky kráľ v exile, daroval pápežovi Jánovi Pavlovi II. Od roku 1694 je plátno vystavené v turínskom dóme.

Podvrh zo stredoveku?

Nedostatok poznatkov o tom, čo sa dialo s Ježišovým rubášom do 14. storočia, je dôvodom pochybností o jeho skutočnom pôvode. Vzácna relikvia prešla mnohonásobnými vedeckými (anatomickými, fyzikálnymi, chemickými) analýzami pokúšajúcimi sa potvrdiť alebo vyvrátiť jej autentickosť. Medzi najznámejšie výskumy patrí rádiokarbónová metóda z roku 1988, ktorá vek plátna datovala do obdobia stredoveku. Problémom je, že práve táto metóda, spochybňovaná mnohými odborníkmi, je jediným argumentom podopierajúcim názor, že plátno je stredovekým podvrhom.

Pochybnostiam o hodnovernosti tejto metódy venuje Tossati veľkú časť svojej knihy. Jeho kolega, vatikanista denníka Il Giornale Andrea Tornielli na svojom blogu napísal, že práve táto pasáž ho najviac zasiahla. „Laboratória a British Museum, napriek opakovaným žiadostiam zadávateľa testu, t.j. Turínskej diecézy, nikdy nedodali podrobné dáta vykonaných testov. Tie sú ale nevyhnutné k pochopeniu toho, čo testy skutočne ukázali,“ hovorí Tossati v rozhovore pre agentúru Zenit. Odôvodnenosť pochybností o výsledkoch výskumu z roku 1988 sa Tossati pokúsil preveriť na vlastnú päsť. Požiadal dvoch vedcov, matematika a fyzika, z rímskej univerzity La Sapienza, ktorí nemajú nič spoločné s doterajšími výskumami plátna, aby overili výsledky z roku 1988. Livia de Giovanni aj Pierluigi Conti Tossatimu potvrdili, že údaje obsahujú také závažné chyby, že výsledky rádiokarbónovej metódy nemožno považovať za hodnoverné.

„Chybová tolerancia, ktorú si určili tri príslušné laboratória mala byť 5% a z čísel uverejnených v časopise Nature sa zdalo, že dosiahla minimum, t.j. 5%. V skutočnosti však dosiahla hranicu najviac 1%. Skúška by teda mala byť opakovaná, ale vlákna boli medzitým zničené. Domnievam sa, že vďaka výskumom niekoľkých amerických profesorov, z ktorých posledným je výskum Roberta Villareala z Los Alamos Center, ktorý prezentoval svoj objav v auguste minulého roku, bola objavená podstata problému. Tou je silná kontaminácia vlákien a nenápadná záplata, doplnená v stredoveku alebo neskôr,“ zhŕňa základné dôvody pochybností okolo rádiokarbónovej metódy Marco Tossati.

Priamym dôkazom autentickosti plátna je analýza krvavých stôp. Podľa Tossatiho všetkých 12 testov, ktoré analyzovali, či stopy zanechala skutočná ľudská krv, boli pozitívne. Ďalej zdôrazňuje, že to, čo nám „hovorí“ plátno sa úplne zhoduje s tým, čo opisujú štyri Evanjeliá.

Tossati: plátno je autentické

K čomu nakoniec taliansky autor vo svojej knihe dospieva? „Došiel som na základe tých najprísnejších vedeckých poznatkov, pochádzajúcich od rovnako rigoróznych vedcov, že v tomto plátne bolo skutočne zabalené telo muža, ktorý bol ťažko zbičovaný a zomrel na kríži. Krv je krvou, obraz nie namaľovaný a nevznikol ani kontaktom s nejakým veľmi horúcim povrchom, pretože plátno nevykazuje žiadne fluoreskujúce žiarenie.“

K tomu Andrea Tornielli na svojom blogu dodáva, že aj v tomto prípade Boh uplatňuje svoju metódu: vždy necháva dostatočné svetlo tomu, kto chce veriť a dostatočnú tmu tomu, kto veriť nechce.

Marco Tossati: Inchiesta sulla Sindone. Torino: Piemme, 2009. 320 s. ISBN 8856601982 (15 Euro)

Zdroj: Zenit, Radio Vaticana, Andrea Tormielli blog, Templari Oggi blog

• Ak sa Vám článok páčil, podporte ho na vybrali.sme.sk

sobota, apríla 11, 2009

Irackí kresťania slávia Veľkú noc pokojne

0 comments

Veriaci v Iraku po dlhom čase prežívajú pokojné veľkonočné sviatky. Situácia však nie je ešte úplne stabilizovaná. Pred niekoľkými dňami boli zabití štyria kresťania. Informuje o tom dnešné vydanie vatikánskeho denníka L´Osservatore romano.

„Na Kvetnú nedeľu boli kostoly plné veriacich. Chceli osláviť Pána a stretnúť sa pri modlitbe. V niektorých štvrtiach je situácia stále zložitá, ale dúfame, že s pomocou Pána sa celá krajina vráti do normálneho stavu a všetky kostoly budú môcť byť znova otvorené a prijať veriacich,“ uviedol pre vatikánske noviny chaldejský biskup Shlemon Warduni z Bagdadu (na obrázku). Príkladom zlepšenia situácie je ukončenie opráv kostola svätého Petra a Pavla v bagdadskej štvrti Mekanic.

Osobitne radostnou situáciou bola inštalácia sochy svätého pátra Pia, ktorá po dvoch rokoch strastiplného putovania prišla do cieľa v Bagdade. Sochu bagdadským kresťanom daroval Domenico Umberto D'Ambrosio, biskup mesta San Giovanni Rotondo, v ktorom páter Pio pôsobil. Pre nepokojnú situáciu, ktorá vládla v Iraku, bola socha dočasne umiestnená v budove apoštolskej nunciatúry v jordánskom Ammáne, odkiaľ sa pred časom presunula do mesta Erbil, v kurdskej časti Iraku. Do Bagdadu ju priviezli 28. marca. „Na konci tohto dlhého putovania bude socha definitívne osadená v kostole Panny Márie v Bagdade. Sme vďační všetkým, ktorí pomohli uskutočneniu tohto sna,“ povedal biskup Wardumi, ktorý dúfa, že sa medzi irackým ľudom rozšíri úcta k tomuto talianskemu svätcovi.

Napriek takýmto náznakom nádeje nemôžu miestni kresťania žiť v úplnom pokoji. Stále nanovo sa objavujú prejavy nenávisti voči nim. Pred niekoľkými dňami boli zabití štyria veriaci pochádzajúci z Bagdadu, Kirkuku a Mosulu. Strach z návratu prenasledovania kresťanov je späť. „Za posledné roky opustili krajinu státisíce kresťanov, z dôvodu pribúdajúcich útokov a zastrašovania islamskými fundamentalistami, ktorí tvrdia, že Irak je moslimskou krajinou. Zatiaľ čo pred 10 rokmi bolo v Iraku asi osemsto tisíc chaldejských katolíkov, dnes ich je podľa tamojších biskupov menej ako tristotisíc. Podľa údajov zverejnených v polovici januára tohto roku agentúrou AsiaNews, panuje v irackom meste Mosul aj naďalej protikresťanská nálada,“ uviedol koncom januára Vatikánsky rozhlas.

Zdroj: L´Osservatore romano, Radio Vaticana

Foto: www.catholicpressphoto.com

štvrtok, apríla 09, 2009

Zemetrasenie v Taliansku: Zničené vzácne pamiatky

0 comments


L´Aquila, historické mesto so 60 000 obyvateľmi, ktoré bolo v pondelok zasiahnuté silným zemetrasením ukrýva množstvo pamiatok nevyčísliteľnej hodnoty. Viaceré z nich boli výrazne poškodené. Prezident USA Barack Obama už ponúkol pomoc pri ich rekonštrukcii.

Mesto 99 kostolov alebo taliansky Jeruzalem. Takto býva označované hlavné mesto zemetrasením zasiahnutého regiónu Abruzzo, L´Aquila. Založené a vystavané bolo v 2. storočí podľa modelu Svätého mesta. „História týchto postihnutých miest je históriou veľkých osobností, históriou jedného z najfascinujúcejších svedkov stredoveku,“ opísal miestneho genia loci taliansky denník Avvenire.

Kupola ako symbol nádeje

Predkovia postihnutých obyvateľov kedysi prežívali to, čo dnes oni. 2. februára 1703 mohutné zemetrasenie mesto totálne zničilo. Aquilejčania sa však nevzdali a mesto nanovo vystavali. Svedkom ich úsilia a nádeje je kupola kostola svätých duší, ktorá bola postavená pri obnove mesta. V roku 2003 prešla rozsiahlou rekonštrukciou po tom, čo ju poškodil silný blesk, ktorý zasiahol aj oltár. Posledné zemetrasenie kupolu postihlo znova: rozčeslo ju na viacero častí.

Najväčšou tragédiou pre milovníkov umenia je však porušenie časti priečnej lode a apsidy jedného z najkrajších talianskych chrámov, baziliky Panny Márie di Collemaggio. Kostol postavený v roku 1287 Pietrom da Morone, budúcim pápežom Celestínom V., je známy pre svoju elegantnú fasádu z bieleho a červeného mramoru. Tá otrasy vydržala vďaka nedávnemu reštauračnému zásahu, počas ktorého bola spevnená. Neporušeným ostal aj hrob Celestína V.

Medzi ďalšie veľké škody patrí porušenie víťazného oblúka Porta Napoli postaveného na oslavu cisára Karla V. a rozčesnutie kupoly kostola Panny Márie del Sufraggio, vrcholu aquilánskeho baroka, vytvorenej v 18. storočí Giuseppem Valadierom. Zemetrasenie nevydržala ani zvonica a apsida kostola svätého Bernarda, mystika, ktorý prežil v L´Aquile posledné roky života (zomrel v roku 1444) a jeho ostatky spočívajú v jemu zasvätenom kostole. Poškodená bola aj priečna loď aquilského dómu (na obrázku) a kostol svätého Silvestra známy pre nádhernú fasádu z bieleho kameňa či „španielska pevnosť“, sídlo národného múzea. Nápor zemetrasenia nevydržala ani kupola kostola svätého Augustína, príklad aquilánskeho baroka, ktorá spadla na sídlo miestnej prefektúry a zničila vzácny archív.

Škody aj v ďalších mestách

Zemetrasenie zasiahlo aj pamiatky v ďalších abruzzských mestečkách. V Paganice sa zrútila časť barokovej fasády kostola Nepoškvrneného Počatia, spadla aj časť kláštora svätej Kláry, ktorý bol založený v roku 1447 blahoslavenou Antóniou z Florencie. V mestečku Celano v kostole svätého Františka z 13. storočia spadla stena na oltár. Vo Fosse v kostole Panny Márie ad Cryptas bol poškodený celý cyklus vzácnych fresiek z 13. a 14. storočia

Na mieste nešťastia je už generálny sekretár talianskeho ministerstva kultúry Giuseppe Proietti, ktorý monitoruje jednotlivé poškodené pamiatky a bilancuje škody. „Ministerstvo vytvorilo ,bojovú jednotku´ zloženú z expertov, ktorí už pracovali v Umbrii, ktorú v roku 1997 zasiahlo podobné zemetrasenie,“ povedal denníku Avvenire. V telefonickom rozhovore americký prezident Barack Obama ponúkol talianskemu premiérovi Silviovi Berlusconimu pomoc pri rekonštrukcii historických pamiatok. Premiér návrh prijal pozitívne. Detaily pomoci by mali byť dohodnuté počas blízkej cesty Berlusconiho do USA.

Zdroj: Avvenire

Foto: wikimedia.org

streda, apríla 08, 2009

Zemetrasenie v Taliansku: Pomáhajú aj vatikánski požiarnici

0 comments

Ruiny mestečiek v regióne Abruzzo, ktoré v pondelok postihlo ničivé zemetrasenie ešte stále prehľadávajú stovky záchranárov. Medzi nimi je aj skupina vatikánskych požiarnikov. "Kde je teraz Boh?" pýtajú sa zúfalí ľudia.

Predstavitelia všetkých cirkví vyjadrujú živú solidaritu s nevinnými obeťami prírodnej katastrofy. Včera večer sa v rímskej Katedrále svätého kríža stretli zástupcovia kresťanov, židov aj moslimov, aby sa spoločne modlili za obete zemetrasenia.

Duchovná solidarita

„Tragická správa o hroznom zemetrasení, ktoré zničilo územie vašej arcidiecézy naplnila dušu Svätého otca zármutkom,“ píše sa v telegrame, ktorý v pondelok v mene pápeža Benedikta XVI. zaslal sekretár Svätej stolice, kardinál Tarcisio Bertone arcibiskupovi diecézy L´Aquila Giuseppemu Molinarovi. Zároveň ho požiadal, aby postihnutému obyvateľstvu tlmočil „živú spoluúčasť na bolesti“ spôsobenej touto strašnou udalosťou. Pápež uistil o svojich modlitbách za obete, predovšetkým za deti a všetkým pozostalým a záchranárom udelil osobitné apoštolské požehnanie.

„Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých, pretože u neho sú všetci živí,“ zdôraznil biblické slová v telegrame zaslanom Benediktovi XVI. ruský pravoslávny patriarcha Cyril II. „Prosím Boha, aby prijal duše obetí, uzdravil ranených a posilnil všetkých, ktorí prišli o strechu nad hlavou, a tiež všetkých, ktorí pomáhajú trpiacim. Kiež milosrdný Boh všetkých poteší,“ napísal patriarcha v ďalšom telegrame, ktorý bol zaslaný talianskemu premiérovi Silviovi Berlusconimu.

O svojich modlitbách a materiálnej pomoci uistila aj Federácia evanjelických cirkví v Taliansku.

„V podstate nám nezostáva nič iné ako sa zveriť Pánovi. Ďakujem tým, ktorí už prejavili solidaritu a poskytli konkrétnu pomoc. Vlna solidarity sa už spustila a to nás teší. Ďakujem všetkým,“ reagoval na materiálnu a duchovnú podporu arcibiskup L´Aquily Giuseppe Molinaro.

Predseda konferencie biskupov regiónu Abruzzo – Molise, arcibiskup Carlo Ghidelli sa na tragickú udalosť pozerá z dlhodobejšej perspektívy. „Cirkev v Abruzze musí pracovať na tom, aby bola pripravená, keď sa fáza prvej nevyhnutnej pomoci uzavrie, teda keď reflektory začnú hasnúť a ľudia postihnutí zemetrasením ostanú sami so svojou bolesťou a problémom ako znovuzačať od nuly,“ uviedol jeho slová vatikánsky denník L´Osservatore romano.

Materiálna pomoc

Cirkev postihnutým obyvateľom neposkytuje len duchovnú, ale aj materiálnu pomoc. Ako Vatikánsky rozhlas informoval veliteľ vatikánskeho strážneho zboru Domenico Giani, v mestečku Onna, ktoré patrí medzi najpostihnutejšie sa už nachádza osemčlenný tím vatikánskych hasičov s potrebným zariadením a materiálom. „Zdalo sa nám, že je našou povinnosťou vyslať v tomto okamihu obrovskej bolesti náš požiarny oddiel, aby v tejto naliehavej situácii podal pomocnú ruku.“

V postihnutej oblasti sa od začiatku angažuje aj talianska katolícka charita Caritas. Jej riaditeľ Vittorio Nozza sa už stretol s miestnymi biskupmi a kňazmi, aby zadefinovali nevyhnutné formy bezprostrednej a strednodobej pomoci. Kvôli vyššej efektivite rozdelili oblasť na sedem zón a vo farnosti sv. Františka v L´Aquile zriadili koordinačné centrum. Na bolestnú otázku, ktorá zaznieva medzi ťažko skúšanými ľuďmi – „Kde je teraz Boh?“ – odpovedáme svojou solidaritou a modlitbami, uzatvára Nozza svoje rozprávanie pre agentúru Zenit.

Zdroje: Radio Vaticana, L´Osservatore romano, Zenit, Vatican.va

Foto: www.examiner.com

Počas stredajšej generálnej audiencie pápež Benedikt XVI. oznámil, že navštívi L´Aquilu v čo najskoršom možnom termíne.
video

nedeľa, apríla 05, 2009

Reportérka Al-Džazíry letí s pápežom do Izraela

0 comments

Londýnska redaktorka Barbara Piga Serra pracujúca pre katarskú televíziu Al-Džazíra figuruje medzi novinármi, ktorí budú s pápežom Benediktom XVI. letieť na apoštolskú cestu do Svätej zeme. Informoval o tom Vatikánsky rozhlas.

Na apoštolské cesty s pápežom vždy letí početná skupina novinárov (v Afrike ich bolo okolo 50) akreditovaných pri Svätej stolici, ktorí pracujú pre najväčšie svetové médiá. Al-Džazíra aj doteraz pokrývala pápežské cesty priamo na mieste, ale teraz sa prvýkrát rozhodla pre takúto užšiu kooperáciu. „Toto rozhodnutie arabskej televízie potvrdzuje veľkú pozornosť, s ktorou arabský svet sleduje blížiacu sa cestu Benedikta XVI. do Jordánska, Izraela a na územia palestínskej samosprávy,“ uviedol Vatikánsky rozhlas.

Ďalším príkladom vzájomného záujmu arabského, resp. moslimského sveta o Vatikán a naopak je spolupráca islamského intelektuála Khaleda Fouada Allama s vatikánskym denníkom L´Osservatore romano. Profesor islamológie na univerzitách v Trieste alžírskeho pôvodu sa v novembri minulého roku stal stĺpčekárom denníka. Viac sa o tejto spolupráci dozviete tu.

Foto: www.radiovaticana.cz

sobota, apríla 04, 2009

Vatikán ďakuje budhistom za ich svedectvo

0 comments

Pri príležitosti budhistického sviatku Vesakh/Hanamatsuri napísal predseda Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg, kardinál Jean-Louis Tauran list všetkým budhistom.

„Chceme vám poďakovať za vaše žiarivé svedectvo odstupu /od materiálnych statkov/ a uspokojenia sa s tým, čo kto má,“ píše sa v liste s názvom Svedectvá ducha chudoby, kresťania a budhisti v dialógu. Jeho kompletné znenie dnes priniesol – v anglickom a talianskom jazyku – vatikánsky denník L´Osservatore romano.

V úvode kardinál pripomína „srdečné vzťahy“, ktoré existujú medzi kresťanmi a budhistami a ktoré sú vždy nanovo upevňované. Následne hovorí o výzve, ktorej dnes čelia obe náboženstvá: „...na jednej strane stále viac rozšírený jav chudoby v jej najrozličnejších podobách, na strane druhej bezuzdné naháňanie sa za vlastníctvom materiálnych dobier a rozširovanie konzumizmu“.

V centrálnej časti dokumentu kardinál Tauran uvažuje nad dvoma formami chudoby, o ktorých počas homílie 1. januára 2009 hovoril pápež Benedikt XVI. Kým zvolená chudoba pre kresťana znamená rozhodnutie kráčať po stopách Ježiša Krista a nechať sa obohacovať jeho milosťami, vďaka ktorým sa chudoba premieňa na bohatstvo, nanútená chudoba bráni jednotlivcom aj celým rodinám žiť primerane ľudskej dôstojnosti, prináša nespravodlivosť a nerovnosť a narúša pokojné spolužitie. V závere listu kardinál oceňuje, že mnohí budhistickí mnísi a laici si osvojili čnosť zvolenej chudoby a jej prežívaním obohacujú ľudské spoločenstvo.

Vesakh/Hanamatsuri je najdôležitejší budhistický sviatok, počas ktorého si veriaci pripomínajú kľúčové udalosti Budhovho života. V Japonsku a na Taiwane sa slávi 8. apríla, v Kórei 2. mája a v ostatných krajinách s budhistickou tradíciou 8. mája. Na svete momentálne žije asi 360 miliónov budhistov, z nich až 354 miliónov v Ázii.

Zdroj: L´Osservatore romano, Zenit

Foto: www.sxc.hu

Odoberaj RSS kanál


, Angola

Facebook

Archív blogu