11. február 1989. Prvýkrát v histórii niektorej z anglikánskych cirkví bola za biskupa vysvätená žena. Biskupkou Massachusettskej diecézy sa stala rozvedená Afroameričanka Barbara C. Harris. Dnes už 17 zo 44 samostatných anglikánskych provincií povoľuje biskupské vysviacky žien.
Biskupka Harris je členkou americkej Episkopálnej cirkvi, ktorá sa nachádza vo zväzku anglikánskych cirkví. „Jedna z vecí, na ktoré si spomínam, boli problémy sprevádzajúce proces môjho schválenia,“ uviedla v rozhovore, ktorý priniesol oficiálny portál Episkopálnej cirkvi, biskupka Harris. K jej zvoleniu v roku 1988 došlo po mesiacoch búrlivých polemík, keď sa v liberálnom Massachusetts prepierali aj otázky jej pohlavia a farby pleti. V cirkvi začína fúkať nový vietor, pre niekoho osviežujúci, pre iných znepokojujúci, uviedla Harris krátko po svojom zvolení.
Samotná vysviacka prebiehala pred osemtisícovým zhromaždením na bostonskom štadióne Haynes. Úvodná stránka novín massachusettskej diecézy The Episcopal Times niesla titulok: „Mitra jej sedí perfektne.“ Dnes v americkej Episkopálnej cirkvi pôsobí 14 ženských biskupov, ďalšie pôsobia v Kanade, na Kube, v Austrálii a na Novom Zélande. Na čele cirkvi sa tiež nachádza žena, Katherine Jeffers Schori. Práve ona predsedala dnešnému spomienkovému zhromaždeniu, ktoré sa konalo v Katedrále sv. Pavla v Bostone. „Aj keď to ešte nie je postačujúce množstvo vzhľadom k celkovému počtu biskupov, rozhodne to znamená výrazný krok vpred. Máme však pred sebou ešte dlhú cestu,“ uviedla Harris v spomínanom rozhovore.
V ňom sa dotkla aj ďalšieho kontroverzného rozhodnutia Episkopálnej cirkvi. V roku 2003 bol za biskupa New Hampshire vysvätený praktizujúci homosexuál Gene Robinson. Mesiac po tomto svätení začala jedna zo 107 episkopálnych diecéz rokovať o začlenení do Katolíckej cirkvi, ďalších 12 chcelo vytvoriť novú sieť anglikánskych diecéz a farností. Následne svoje kontakty s Episkopálnou cirkvou prerušili africké anglikánske cirkvi, ktoré patria medzi najväčšie a najdynamickejšie sa rozvíjajúce. Vyše polovica z 80 miliónov anglikánov dnes žije na africkom kontinente. „Gene nie je náš prvý homosexuálny biskup. Mali sme ich pred ním pár,“ poznamenala biskupka Harris.
K poslednému výraznému štiepeniu Episkopálnej cirkvi došlo v decembri minulého roku. Štyri episkopálne diecézy vystúpili zo zväzku s ostatnými a založili novú Anglikánsku cirkev v Severnej Amerike, ktorá má okolo 100 000 členov. K nespokojným diecézam sa pridali aj desiatky farností z iných diecéz. Hlavou novej cirkvi, ktorá nesúhlasí so svätením homosexuálov, ale v otázke ženských vysviacok je nejednotná, sa stal biskup Robert Duncan. Sám je prívržencom svätenia žien.
Táto otázka rozdelila aj Anglickú cirkev (Church of England), matku anglikánskych cirkví. Minulý rok, napriek širokým protestom, Lambethská konferencia, zvolávaná raz za desať rokov a určujúca smerovanie cirkvi, odsúhlasila svätenie žien za biskupov. Konferencie sa odmietla zúčastniť až štvrtina pozvaných biskupov. Tí sa stretli ešte koncom júna 2008 v Jeruzaleme na vlastnom summite. Podľa informácií, ktoré vtedy priniesli talianske denníky, ale aj vatikánsky denník L´Osservatore romano, sa títo biskupi už zišli s predstaviteľmi vatikánskej Kongregácie pre náuku viery, aby sa informovali o možnostiach prestupu ku katolíkom.
Za pomoc pri príprave článku ďakujem svojmu bratovi Stanovi.
Prečítajte si aj môj článok Anglikáni na križovatke, ktorý vyšiel v časopise .týždeň (33/2008).
Ospravedlnenie biskupa Richarda Williamsona nespĺňa podmienky stanovené Svätou stolicou, vyhlásil dnes jej hovorca Federico Lombardi.
Williamson vo včera zverejnenom vyhlásení uviedol, že pápež Benedikt XVI. ho požiadal o „prehodnotenie výrokov“. Následne oľutoval svoje slová. Vo vyhlásení Svätej stolice zo 4. februára 2009 je však jasne stanovené, že biskup sa musí „absolútne jednoznačne a verejne vzdať svojich postojov k Shoa“. Taliansky denník Corriere della Sera skonštatoval, že odvolanie mylných názorov čitateľ ospravedlnenia nepostrehne ani medzi riadkami.
Lombardi poukázal aj na to, že biskup text ospravedlnenia nezaslal ani Svätému otcovi, ani Pápežskej komisii Ecclesia Dei zodpovednej za dialóg s lefébvristami. Agentúra Zenit včera v rozpore s týmto tvrdením uviedla, že Williamsonov list zverejnila práve spomenutá komisia.
Biskupovo ospravedlnenie je nedostatočné aj podľa rabína Davida Rosena, prezidenta International Jewish Committee on Interreligious Consultations. „Nepovedal: Mýlil som sa, moje názory sú pomýlené... Je to naivné ospravedlnenie.“
Lefébvristický biskup Richard Williamson, ktorý celý svet pobúril spochybňovaním holokaustu, sa dnes ospravedlnil za svoje výroky. Znenie jeho ospravedlnenia priniesla Pápežská komisia Ecclesia Dei zodpovedná za dialóg s lefébvristami.
„Svätý otec a môj predstavený, biskup Bernard Fellay ma vyzvali, aby som prehodnotil výroky, ktoré som uviedol pre švédsku televíziu pred štyrmi mesiacmi, pretože ich dôsledky sú veľmi závažné. Vzhľadom k týmto dôsledkom môžem so všetkou úprimnosťou prehlásiť, že svoje slová ľutujem a keby som skôr vedel, aké škody a bolesť spôsobia Cirkvi, ale tiež pozostalým a príbuzným obetí, vystavených nespravodlivostiam Tretej ríše, nikdy by som ich nevyslovil.
Pre švédsku televíziu som vyjadril názory istého neodborníka na históriu, názory vytvorené pred dvadsiatimi rokmi na základe vtedajších argumentov, ktoré som na verejnosti vyslovil zriedkakedy. Udalosti posledných týždňov a rada predstavených Bratstva sv. Pia X. ma presvedčili, že som zodpovedný za to, čo z toho vyplynulo. Žiadam pred Bohom o odpustenie všetky duše, ktoré boli právom pohoršené tým, čo som povedal, pretože – ako povedal Svätý otec – každé nespravodlivé násilie proti jedinému človeku zraňuje celé ľudstvo.“
Po tom, čo bol anglický biskup pre svoje názory v predchádzajúcich dňoch vyhostený z Argentíny, kde pôsobil ako rektor kňazského seminára, sa včera vrátil do vlasti. Hovorca Konferencie katolíckych biskupov Anglicka a Walesu pripomenul, že Williamson, rovnako ako ostatní traja lefébvristickí biskupi, nie sú v spoločenstve s Katolíckou cirkvou a preto nemôžu vysluhovať sviatosti.
Ázijská cirkev prišla o ďalšiu osobnosť. Dnes bol v Hanoji pochovaný emeritný arcibiskup hlavného mesta Vietnamu, kardinál Paolo Giuseppe Pham Dinh Tung. V polovici februára zomrel aj emeritný arcibiskup Soulu, kardinál Stephen Kim Sou-hwan.
Kardinál Pham Dinh Tung zomrel 22. februára vo veku 90. rokov. „Vynikajúci pastier, ktorý Cirkvi a Petrovmu stolcu slúžil s veľkou odvahou a vernou štedrosťou v obtiažnych podmienkach a sám seba nešetril pri hlásaní Evanjelia,“ napísal v sústrastnom telegrame pápež Benedikt XVI.
Narodil sa v roku 1919 v kresťanskej rodine, za kňaza bol vysvätený v roku 1949. V päťdesiatych rokoch založil v Hanoji centrum pre vojnových utečencov. V roku 1954 sa v severnej časti Vietnamu dostávajú k moci komunisti. Pham Dinh Tung sa v rovnakom čase stal rektorom kňazského seminára vychovávajúceho kňazov pre celý Severný Vietnam. Dostáva sa do sporu s vládnou mocou, pretože odmieta povoliť politickú formáciu seminaristov. Po tom, čo vláda seminár zatvorila, pokračuje v tajnej formácii kňazov.
V roku 1963 je Pham Dinh TungSvätou stolicou menovaný za biskupa. Za motto si vyberá slová: „Verím v Božiu lásku.“ Tajne vysväcuje nových kňazov, zakladá rodinné hnutie. Za arcibiskupa Hanoja bol napriek nesúhlasu vietnamskej vlády menovaný v roku 1994. Mesiac nato ho pápež Ján Pavol II. menoval aj za kardinála. Keďže komunistická vláda obmedzovala jeho pohyb po krajine, zakladal vo farnostiach laické združenia (spolu okolo 2000) zodpovedné za náboženský rozvoj. Inicioval aj vznik katechetického inštitútu, z ktorého vzišlo okolo 200 katechétov cirkulujúcich po celej krajine. Pri príležitosti 100. výročia založenia katedrály v Ban Nich v roku 1993 sa slávnostnej omše zúčastnilo až 30 000 veriacich.
Z pozície predsedu vietnamskej biskupskej konferencie (1995 – 2001) sa usiloval o rozšírenie náboženskej slobody v krajine a o pokrok v dialógu medzi vládou a Svätou stolicou. Vo veku 84 rokov Vatikán prijal jeho demisiu a za nové arcibiskupa Hanoja vymenoval, taktiež za nesúhlasu vlády, Josepha Ngô Quang Kiêta.
Smrťou kardinála Pham Dinh Tunga sa počet kardinálov znížil na 187. Z nich 115 sú voličmi, 72 už nemajú právo voľby pápeža, pretože dosiahli vek 80 rokov.
Novosibírsky katolícky arcibiskup, jezuita Joseph Werth v nedávnom rozhovore pre vatikánsky denník L´Osservatore romano hovoril o svojej pastoračnej skúsenosti, spolupráci katolíkov a pravoslávnych ako aj o náboženskej slobode v Rusku.
„Keď som prišiel na Sibír, územie s 13 miliónmi km2, pôsobili tam iba traja kňazi,“ začína svoje rozprávanie arcibiskup Werth. Jeho prvou úlohou bolo veriacich roztratených po celom území zjednotiť do väčších alebo menších spoločenstiev. Novosibírska diecéza Premenenia Pána zaberá tretinu Sibíre. Na území s rozlohou okolo štyroch miliónov km2 dnes žijú katolíci v 60 väčších a 300 menších komunitách. Z celkovej ruskej populácie tvoria katolíci 1%.
V roku 1991, po páde ZSSR, stál v meste Novosibirsk len jeden malý katolícky kostol. „Ani dnes nemajú všetky komunity kostoly a modlitebné miesta. Pre väčšinu z nich sú omše slúžené v súkromných rodinných domoch,“ pokračuje arcibiskup. Situácia je však nepomerne lepšia. Kňazský seminár, ktorý založil po svojom príchode v roku 1993, už vychoval 120 študentov, aj keď len niektorí z nich sa stali kňazmi. V diecéze pôsobí charita, Katolícka cirkev spravuje dve školy (základnú a gymnázium), vydáva svoje noviny a vlastní televízne štúdio. „Nikdy nám nebolo zakázané šíriť informácie týmito spôsobmi,“ tvrdí arcibiskup. S ťažkosťami sa však stretáva najmä pri získavaní priestoru na školách a univerzitách.
Prekvapivo pozitívne sa arcibiskup vyjadril k náboženskej slobode. „Za posledných osemnásť rokov som si nikdy nevšimol priame obmedzovanie slobody.“ Isté ťažkosti však priznáva. Ide predovšetkým o vízovú otázku. Väčšina kňazov a rehoľníkov pôsobiacich na území jeho diecézy pochádza zo zahraničia, ale ruská vláda im povoľuje pobyt len na turistické víza. Arcibiskup Werth požaduje, aby tieto boli nahradené vízami s dlhodobou platnosťou.
„Musím čestne povedať, že mohli by byť aj lepšie,“ odpovedá na otázku týkajúcu sa vzťahov katolíkov a pravoslávnych. Ľutuje, že obe strany lepšie nevyužili obdobie komunizmu, počas ktorého mali veriaci rôznych denominácií k sebe bližšie. Vzápätí však vydáva svedectvo o pozitívne sa vyvíjajúcom „ekumenizme zdola“. „V Novosibirsku už mnoho rokov prebieha spolupráca s ortodoxnými pri obrane života a v boji proti potratom. Máme, napríklad, niekoľko žien, katolíčok aj pravoslávnych, ktoré na túto tému organizujú stretnutia v nemocniciach a na školách. Vďaka tejto spolupráci, môžeme povedať, že sme zachránili okolo 100 detí.“
Prvým pápežom, ktorý bol zachytený kamerou bol Lev XIII. (1878 - 1903). Krátka snímka z roku 1896 je dielom Turínčana Vittoria Calcina, priekopníka talianskej kinematografie. Lev XIII. osobne súhlasil s natáčaním a povolil, aby zábery boli voľne šíriteľné.
Zástupcovia štyridsiatich palestínskych kresťanských komunít požiadali pápeža Benedikta XVI., aby zrušil májovú cestu do Izraela. Informoval o tom vatikanista talianskeho denníka La Stampa Marco Tossati.
V liste adresovanom pápežovi palestínsku kresťania píšu, že jeho návšteva by „mohla zlepšiť obraz Izraela a nechtiac by mohla relativizovať utrpenie Palestínčanov žijúcich pod izraelskou okupáciou“. Veriaci zároveň Benedikta XVI. žiadajú, aby ak sa rozhodne cestu absolvovať, zaviazal izraelskú stranu umožniť palestínskym kresťanom ľahší prístup do Jeruzalema a na ďalšie posvätné miesta.
Pred niekoľkými dňami zaslal pápežovi list otec Manuel Mussalam, jediný katolícky kňaz v hlavnom meste Gazy, v ktorom ho pozval v mene miestnych veriacich na návštevu pásma Gazy. Tá v predbežnom programe cesty nefiguruje a je veľmi nepravdepodobná.
Vo včerajšom posolstve adresovanom účastníkom kresťansko-moslimského stretnutia organizovaného rímskou komunitou sv. Egídia Benedikt XVI. vyjadril nádej, že sa Svätá zem stane „miestom dialógu a bratskej spolupráce, vzájomného rešpektu a pokoja vďaka zodpovednému príspevku všetkých, ktorí tam žijú“.
Už takmer mesiac stojí na čele ruských pravoslávnych veriacich nový patriarcha Cyril II. Jeho očakávané zvolenie bolo prijaté s veľkým entuziazmom. Oprávnene?
Odpoveď na túto otázku sa môžete dozvedieť v mojom článku Nový patriarcha v najnovšom vydaní časopisu .týždeň (8/2009).
Nedávna smrť Talianky Eluany Englaro rozvírila diskusiu o statuse ľudskej osoby vo „vegetatívnom stave“. Kongregácia pre náuku viery už v roku 2007 predložila jednoznačnú pozíciu Katolíckej cirkvi.
Bývalý predseda americkej biskupskej konferencie, biskup William S. Skylstad sa 11. júla 2005 obrátil listom na Kongregáciu pre náuku viery ohľadom výživy a hydratácie pacientov nachádzajúcich sa v stave života všeobecne nazývaným „vegetatívny stav“. List obsahoval dve konkrétne otázky:
1. Je morálnou povinnosťou podávať potravu a tekutiny (prirodzenou alebo umelo vytvorenou cestou) pacientovi nachádzajúcemu sa iba vo „vegetatívnom štádiu života“, okrem prípadu, že prijatú výživu už jeho organizmus neprijíma alebo prípadu, že podávanie výživy sa nemôže uskutočniť bez závažného fyzického poškodenia jeho organizmu?
2. Ak výživa a hydratácia pacienta, ktorý sa nachádza „permanentne vo vegetatívnom štádiu života“, sa mu podáva iba umelo vytvorenými cestami, môžu to lekári prestať vykonávať, ak dospejú k morálnej istote, že pacientovi sa už nikdy nevráti vedomie?
Odpovede, o ktorých rozhodlo zasadanie kongregácie a ktoré schválil pápež Benedikt XVI., boli zverejnené a prefektom kongregácie, americkým kardinálom Williamom Levadom podpísané 1. augusta 2007.
1. Áno. Podávanie jedla a vody, hoci sú podávané umelo vytvorenými cestami, je v princípe riadnym a primeraným prostriedkom na zachovanie života. Táto činnosť je teda povinná do tej miery, dokedy sa ukazuje, že plní svoj účel, ktorý spočíva v zabezpečení hydratácie a výživy pacienta. Takto sa dosiahne eliminácia utrpenia a smrti z dôvodu vyhladovania a dehydratácie.
2. Nie. Pacient, hoci sa nachádza v permanentnom vegetatívnom štádiu svojho života, je osobou, ktorá i naďalej vlastní základnú ľudskú dôstojnosť, preto jej patrí aj riadna a primeraná starostlivosť, ktorá zahŕňa v princípe aj poskytovanie vody a potravy, hoci aj umelo vytvorenými cestami.
K odpovediam bol pripojený aj rozsiahly komentár, ktorý objasňuje pozície kongregácie. Píše sa v ňom, že „pacienti, ktorí sa nachádzajú vo ,vegetatívnom štádiu života´, dýchajú spontánne, výživu prijímajú a trávi im to, metabolizmus funguje a nachádzajú sa tak v určitej stabilnej situácii. Nedokážu iba sami jesť a piť. Ak by sa im teda nepomohlo, hoci aj umelo vytvorenou cestou, s prijímaním výživy a tekutín, zomreli by“. Komentár uvádza päť predchádzajúcich vyjadrení k tejto téme, ktorými dokladá jednoznačný a nemenný postoj Cirkvi k otázke vegetatívneho štádia života.
„...poskytovanie vody a pokrmu, aj keby sa podávalo umelo vytvorenými cestami, ostáva prirodzeným prostriedkom na zachovanie života a nie terapeutickým úkonom. Preto je morálnou povinnosťou robiť to aj vtedy, ak by sa takýto vegetatívny stav pacienta stal dlhodobým,“ píše sa v závere komentára.
Arcibiskup Westminsteru, kardinál Cormac Murphy-O'Connor neumožnil slávenie predkoncilovej bohoslužby v londýnskej katedrále americkému arcibiskupovi Raymondovi L. Burkovi, prefektovi Najvyššieho tribunálu apoštolskej signatúry. Informoval o tom portálNational Catholic Reporter.
Arcibiskupa Burka, známeho podporovateľa tzv. tridentskej liturgie, požiadala o slávenie mimoriadneho rítu katolíckej liturgie skupina britských katolíkov podporujúcich jej slávenie. Veriaci sú združení v Spoločnosti latinskej omše (Latin Mass Society). Omša sa mala slúžiť v londýnskej katedrále 20. júna tohto roku. Kardinál Cormac Murphy-O'Connor sa ako diecézny biskup Westminsteru odvolal na Kódex kánonického práva, kán. 838, ktorý dáva právomoc nad riadením liturgie Apoštolskej stolici a diecéznemu biskupovi, aby presadil ako hlavného celebranta svojho pomocného biskupa, Johna Arnolda. Pozvanie arcibiskupa Burka bolo medzitým Spoločnosťou latinskej omše odvolané.
Dôvody konania kardinála Cormaca Murphy-O'Connora, ktorý je zároveň predsedom Konferencie biskupov Anglicka a Walesu, sú naozaj zaujímavé. Westminsterský arcibiskup patrí medzi veľkých zástancov predkoncilovej liturgie. Jej slávenie podporoval ešte pred vydaním motu proprio Summorum pontificum, na základe ktorého pápež Benedikt XVI. v lete 2007 rozšíril možnosti slávenia tridentskej liturgie. Hovorca kardinála v telefonickom rozhovore pre Catholic News Service vysvetlil, že kardinál nechce, aby vzniklo zdanie, že do Anglicka musia prichádzať zahraniční biskupi, aby mohla byť slávená mimoriadna forma katolíckej liturgie. Preto požiadal miestneho pomocného biskupa, aby liturgiu v katedrále slúžil on. Ako ďalej uviedol, kardinál to následne prediskutoval s arcibiskupom Burkom a „ospravedlnil sa za akékoľvek nedorozumenia, čo arcibiskup Burke pochopil“. Hovorca zdôraznil, že chyby sa hneď na začiatku dopustila Spoločnosť latinskej omše, keďže právo pozývať sláviť liturgiu v diecéze má len miestny biskup, nie veriaci.
John Medlin zo Spoločnosti latinskej omše zareagoval, že po „veľmi priateľskom a užitočnom stretnutí“ s kardinálom začiatkom februára, spoločnosť „vďačne prijala“ nápad, aby omšu slúžil biskup Arnold.
Minulý rok britskí veriaci pozvali k celebrovaniu tridentskej omše kolumbijského kardinála Dária Castrillóna Hoyosa, prezidenta Pápežskej komisie „Ecclesia Dei“, ktorá zodpovedá za dialóg s lefébvristami. Omše, ktorá sa slúžila vo westminsterskej katedrále po každoročnom stretnutí Spoločnosti latinskej omše, sa nezúčastnil žiaden anglický ani waleský biskup.
Otec Manuel Mussalam, jediný katolícky kňaz v hlavnom meste Gazy, pozval pápeža v mene miestnych katolíkov a moslimov na návštevu tejto oblasti. Informoval o tom v rozhovore pre týždenník Vita Non Profit.
Benedikt XVI. by mal absolvovať apoštolskú cestu do Svätej zeme v polovici mája 2009. V predbežnom programe je naplánovaná návšteva Západného brehu, kde by sa mal stretnúť s politickými predstaviteľmi Palestínčanov a odslúžiť tam slávnostnú omšu. Cesta do Gazy sa v programe nenachádza a je veľmi nepravdepodobná. Otec Mussalam v rozhovore povedal, že sa už rozprával s predstaviteľmi hnutia Hamas, ktorí by s prítomnosťou pápeža v Gaze nemali problém. „Ak nebude možné, aby prišiel, delegácia tridsiatich veriacich je pripravená stretnúť sa s ním v Jeruzaleme alebo Betleheme,“ dodal.
Po obvyklej stredajšej generálnej audiencii, ktorá sa prvýkrát tohto roku konala na otvorenom priestore Námestia sv. Petra, sa pápež Benedikt XVI. krátko stretol s predsedníčkou americkej Snemovne reprezentantov, demokratkou Nancy Pelosi.
Po asi 15 minút trvajúcom stretnutí vydalo Tlačové stredisko Svätej stolice krátke vyhlásenie: „Jeho Svätosť využila príležitosť pre pripomenutie, že morálny zákon a nemenné učenie Cirkvi o dôstojnosti ľudskej osoby od počatia po prirodzenú smrť vyžadujú od všetkých katolíkov, špeciálne od zákonodarcov, právnikov a ďalších zodpovedných za spoločné dobro spoločnosti, spolupracovať so všetkými mužmi a ženami dobrej vôle na podpore spravodlivého právneho poriadku, zahŕňajúceho ochranu života v každej jeho vývojovej fáze.“
„Pápežovo posolstvo kladie do pozornosti znepokojenie nad novým smerovaním Bieleho domu v otázkach bioetiky, ale je tiež dôležitým postojom týkajúcim sa Európy, najmä Talianska, kde je diskusia na tému potratov a eutanázia špeciálne aktuálna a kde sú známe prípady katolíckych politikov a právnikov zastávajúcich pozície nekompatibilné s učením Cirkvi,“okomentoval slová Benedikta XVI. taliansky katolícky denník Avvenire.
Nancy Pelosi sa hlási ku katolíckej viere, ale zároveň je známou podporovateľkou potratov a výskumu kmeňových buniek. Počas návštevy Benedikta XVI. v USA, v apríli 2008, pristúpila počas jednej z omší k prijímaniu spolu s ďalšími prochoice politikmi ako John Kerry, Rudy Giuliani alebo Edward Kennedy. Nie však z rúk pápeža. Vo vnútri americkej biskupskej konferencie už dlho prebieha spor, či má byť Eucharistia udeľovaná propotratovým politikom. Kým newyorský arcibiskup, kardinál Edward M. Egan, denverský arcibiskup Charles Chaput alebo bývalý arcibiskup St. Louis Raymond L. Burke, ktorý sa minulý rok stal prefektom Najvyššieho tribunálu apoštolskej signatúry vo Vatikáne vravia týmto politikom jasné „nie“, americkí kardináli Francis F. Georg a nedávno zosnulý Avery Dulles sú proti reštriktívnym postupom.
V deň stretnutia pápeža s Nancy Pelosi spustili americké prolife organizácie internetovú petíciu požadujúcu od amerických biskupov, aby odmietali dávať prijímanie propotratovým politikom, vrátane viceprezidenta Joa Bidena, na základe kánona 915 Kódexu kánonického práva. Petícia s názvom Witholding Communion, ktorá je iniciatívou katolíckeho portálu Pewsitter.com, má byť po získaní milióna podpisov predložená biskupskej konferencii.
„K svätému prijímaniu sa nemajú pripustiť exkomunikovaní a postihnutí interdiktom po uložení alebo vyhlásení trestu a iní, ktorí tvrdošijne zotrvávajú v zjavne ťažkom hriechu“ (kán. 915 CIC).
„Tí, čo priamo reprezentujú v zákonodarných zboroch majú ,presne danú povinnosť´ oponovať každému zákonu, ktorý by mal povahu útoku proti ľudskému životu. Ako pre každého katolíka, aj pre nich platí, že sa nesmú zúčastňovať na programovaní myšlienok podporujúcich podobné zákony alebo ich podporiť svojím hlasom“ (Doktrinálnom usmernení o niektorých otázkach angažovania a postojov katolíkov v politickom živote, čl. 4).
Môžu kňazi písať listy politickej strane a vyzývať ju, koho má podporiť v prezidentských voľbách? Otvárajú svojím konaním opäť diskusiu o odluke cirkvi od štátu, alebo si iba plnia svoju povinnosť?
Prečítajte si moju výmenu názorov na tieto témy, ktorú som viedol na stránkach denníka SME (16.2.) so šéfredaktorom časopisu Kritika & Kontext Samuelom Abrahámom.
Májová apoštolská cesta pápeža Benedikta XVI. do Svätej zeme bola oficiálne potvrdená izraelským premiérom Ehudom Olmertom. Návšteva môže byť v prípade nepriaznivej bezpečnostnej situácie do poslednej chvíle odvolaná.
Benedikt XVI. by mal Jordánsko, Izrael a Palestínu navštíviť 8.-14. mája. Cesta by mala zahŕňať niekoľko silných momentov. Medzi nimi modlitbu pri Múre nárekov a návštevu palestínskych utečeneckých táborov. Predbežný program ešte nebol Svätou stolicou potvrdený.
Pápež by mal svoju návštevu začať na rovnakom mieste ako pápež Ján Pavol II. v roku 2000, v Ammáne. V nasledujúci deň by mal Benedikt XVI. navštíviť starobylý chrám na hore Nebo (40 km južne od hlavného mesta Jordánska), z ktorej sa Mojžiš pozeral na zasľúbenú zem. Pár hodín nato by druhýkrát počas svojho pontifikátu navštívi mešitu a stretne sa s moslimskými predstaviteľmi. Prvýkrát tak urobil v novembri 2006 počas návštevy Turecka. 10. mája je naplánovaná omša slávená na ammánskom štadióne, nasledovať bude návšteva miesta, kde Ján Krstiteľ v rieke Jordán pokrstil Ježiša. Na brehu rieky by mal pápež posvätiť nový kostol. Potom sa pápež presunie lietadlom do Tel Avivu, kde sa stretne s izraelským prezidentom Šimonom Peresom a navštívi múzeum Yad Vashem, s ktorým sa spája jeden citlivý moment.
V múzeu sa nachádza obraz pápeža Pia XII. s nápisom obviňujúcim ho z pasivity pri záchrane Židov. Zo strany Vatikánu, ale aj niektorých židovských historikov, napr. Brita Martina Gilberta, už bola vznesená požiadavka na preformulovanie znenia nápisu. „V každom prípade by nápis nemal spôsobiť komplikácie a úcta obetiam holokaustu bude každopádne vzdaná, aj keď so všetkou pravdepodobnosťou sa Benedikt XVI. vyhne prejdeniu cez problémovú časť s podobizňou svojho predchodcu,“napísal vatikanista talianskeho denníka Il Giornale Andrea Tornielli.
V utorok, 12. mája, sa pápež v Jeruzaleme stretne s Veľkým muftim, zastaví sa pri Múre nárekov a stretne sa aj s dvoma veľkými rabínmi Izraela. V tento deň je omša naplánovaná v blízkosti Olivovej záhrady. Streda je venovaná stretnutiu s palestínskymi predstaviteľmi. Na Západnom brehu bude celebrovať omšu v Betleheme, na rovnakom mieste ako Ján Pavol II. Popoludní navštívi utečenecké tábory. Pásmo Gazy s najväčšou pravdepodobnosťou pápež nenavštívi. Katolíci žijúci na tomto území by sa však mali zúčastniť niektorej z omší celebrovaných Benediktom XVI. Vo štvrtok, v predposledný deň návštevy, pápež navštívi Nazaret a v piatok, tesne pred odletom do Ríma, Baziliku svätého Hrobu.
Portál Svet kresťanstva spúšťam v čase utíšenia mediálnych vôd po kauze „biskup Williamson“. Pápež Benedikt XVI. koncom januára zrušil exkomunikáciu štyroch lefébvristických biskupov, ktorí naďalej ostávajú suspendovaní a nie sú považovaní za biskupov Katolíckej cirkvi. Jedným zo štvorice bol aj britský biskup Richard Williamson prezentujúci hlúpe názory relativizujúce holokaust.
Sekulárne médiá pápežovo rozhodnutie hneď posunuli z roviny „stiahnutie cirkevného trestu“ do polohy „rehabilitovanie popierača holokaustu“. Neznalosť faktov alebo úmysel? Katolícke médiá si naopak kauzu takmer nevšimli. Otázka stojí rovnako. Neznalosť faktov alebo úmysel? SME aj Katolícke noviny sa tak ocitli na jednej lodi. Nesplnili si základné poslanie: pravdivo informovať svojich čitateľov.
Úlohou tohto úvodného článku nie je komplikovaná úvaha nad tým, prečo v slovenských médiách (sekulárnych aj náboženských) absentuje kvalitná náboženská publicistika. K tejto téme sa čoskoro vrátim. Obmedzím sa len na konštatovanie, že na Slovensku chýbajú tzv. vatikanisti. Novinári, ktorí sa špecializujú na dianie vo Vatikáne, v Katolíckej cirkvi a kresťanskom svete. Ľudia ako Luigi Accattoli (Corriere della Sera), Sandro Magister (L´Espresso), Andrea Tornielli (Il Giornale) alebo John L. Allen Jr. (National Catholic Reporter). Ich texty „z vnútra Vatikánu“ s chuťou a obdivom čítam už niekoľko rokov.
Blogy týchto novinárov ma inšpirovali k založeniu portálu Svet kresťanstva. Napĺňam si ním svoj sen a uzatváram dlhšie obdobie úvah nad tým, či to má zmysel. Odpoveď nenájdem, ak to neskúsim. Mojím prianím je, aby Svet kresťanstva bol dôkazom, že o náboženských udalostiach sa dá písať otvorene, zaujímavo a pravdivo.
Imrich Gazda
Som odborný asistent na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku. Spolupracujem s portálom Postoy.sk, denníkom SME, týždenníkom .týždeň a teologickou revue Nové horizonty. Píšem najmä o Vatikáne, Katolíckej cirkvi a dianí vo svete kresťanstva. Som ženatý, mám dve deti.
Marián Sekerák
Študujem politológiu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Popri štúdiu sa venujem problematike politickej filozofie, politických teórií a vybraným otázkam teológie. Sledujem dianie vo Vatikáne, osobitne sa zaujímam o osobu a dielo pápeža Benedikta XVI.
11. február 1989. Prvýkrát v histórii niektorej z anglikánskych cirkví bola za biskupa vysvätená žena. Biskupkou Massachusettskej diecézy sa stala rozvedená Afroameričanka Barbara C. Harris. Dnes už 17 zo 44 samostatných anglikánskych provincií povoľuje biskupské vysviacky žien.
