Svetoznámy teológ a dlhoročný priateľ súčasného pápeža Hans Küng kritizuje novú apoštolskú konštitúciu Anglicanorum coetibus, ktorou Svätá stolica rozšírila možnosti prestupu anglikánov do Katolíckej cirkvi.

Po útokoch na židov, moslimov, protestantov a katolíckych reformistov si Benedikt XVI. tentokrát zobral na mušku anglikánov. Týmito slovami sa začína článok Hansa Künga, ktorý 28. októbra publikovali denníky The Guardian a La Repubblica. Na Küngove slová zareagoval o deň neskôr šéfredaktor vatikánskeho denníka L´Osservatore Romano Giovanni Maria Vian.

Kým väčšina pozorovateľov, vrátane mnohých anglikánov vníma dokument podpísaný 4. novembra Benediktom XVI. (jeho vydanie však bolo avizované už 20. októbra) ako prelomový krok na ceste ekumenizmu (viac tu a tu), Küng hovorí o rane pod pás. „Tradicionalisti všetkých krajín, spojte sa – pod kupolou Baziliky svätého Petra! Pozrite sa: rybár ľudí loví predovšetkým na pravej strane jazera. Ale tam je voda mútna. Tento krok Ríma nepredstavuje nič iné ako radikálnu zmenu smeru odchyľujúceho sa od zabehnutej ekumenickej stratégie otvoreného dialógu a skutočného zmierenia.“ Küng vyčíta Benediktovi XVI., ktorému kedysi pomohol preniknúť do nemeckého akademického prostredia a neskôr obaja patrili medzi kľúčové tváre II. vatikánskeho koncilu, dve veci. Z jeho pohľadu sa pápež usiluje o zblíženie len s kresťanskými tradicionalistami ako sú lefébvristi alebo členovia konzervatívneho krídla Anglikánskej cirkvi.

Po druhé, Benedikt XVI. sa namiesto trpezlivého pokračovania v ekumenickom dialógu s anglikánmi rozhodol využiť vnútorné rozpory a ústretovým gestom sa pokúsil stiahnuť do Katolíckej cirkvi nespokojných anglikánskych veriacich. „V Ríme sa hovorí o pol milióne anglikánov a dvadsiatich – tridsiatich biskupoch. Ale čo zvyšných 76 miliónov anglikánov?“ pýta sa Küng, ktorý sa domnieva, že viaceré dokumenty o Eucharistii, kňazstve či autorite cirkvi, podpísané v minulosti katolíckou aj anglikánskou stranou, boli dobrým základom pre pokračovanie dialógu rovného s rovným. „Tieto dokumenty vytvorili de facto základ pre uznanie anglikánskych vysviacok,“ píše Küng. Podľa konštitúcie Anglicanorum coetibus musia byť anglikánski biskupi a kňazi, ktorí prestúpia do Katolíckej cirkvi nanovo vysvätení kvôli absencii apoštolskej postupnosti v Anglikánskej cirkvi. „Úlovky v rímskej sieti nechápu, že v Rímskokatolíckej cirkvi budú len kňazmi druhej kategórie,“ dodáva Küng.

Dôsledky tohto rozhodnutia budú podľa Künga nasledujúce. Dôjde k ďalšiemu oslabeniu Anglikánskej cirkvi – liberálni anglikáni jasajú, že sa zbavia konzervatívcov a vatikánske antiekumenické kruhy sa tešia, že sa posilnil ich vplyv. K oslabeniu a rozšíreniu nespokojnosti však dôjde aj v Katolíckej cirkvi. Časť katolíckeho kléru, ktorý od II. vatikánskeho koncilu volá po zdobrovoľnení celibátu, bude musieť medzi sebou strpieť ženatých exanglikánskych kňazov. Vo svojich úvahách Küng konštatuje, že počnúc pontifikátom Pavla VI. sa pápež, skala cirkvi, stal skalou, ktorá je prekážkou na ceste ekumenizmu. „Hlad Ríma po moci rozdeľuje kresťanstvo a škodí samotnej Katolíckej cirkvi. Je to tragédia,“ uzatvára svoj článok Hans Küng.

Editoriál šéfredaktora L´Osservatore Romano, ktorý vyšiel pod názvom Vzdialený od reality a ktorý je odpoveďou na Küngove výhrady sa vyhol akejkoľvek priamej polemike s jeho názormi („Nemá zmysel podčiarkovať klamstvá a nepresnosti v poslednom Küngovom článku...“) a pripomína len známe skutočnosti z jeho života. Zdôrazňuje, že zákaz pôsobiť ako katolícky teológ dostal Küng od Kongregácie pre náuku viery v roku 1979, v čase, keď na jej čele ešte nestál kardinál Joseph Ratzinger, ale chorvátsky kardinál Franjo Seper. Vian pripomína aj to, že päť mesiacov po zvolení Ratzingera za pápeža ho Benedikt XVI. pozval na súkromný priateľský rozhovor do pápežského letného sídla v Castel Gandolfe (viac o tomto stretnutí a o osobe Hansa Künga sa dočítate tu a tu).

Zdroj: La Repubblica (28.9.2009), L´Osservatore Romano (29.9.2009), La Repubblica (29.9.2009), Zenit

Foto: blog.libero.it