Komunistický Vietnam v týchto dňoch zažíva najväčšie protesty miestnych katolíkov. Požadujú prepustiť väznených veriacich a rozšíriť náboženskú slobodu. Manifestácie, ktoré mnohonásobne presahujú „šafranovú revolúciu“ budhistických mníchov v Mjanmarsku v roku 2007, si však Západ nevšíma.
Od konca júla už niekoľkokrát stotisíce katolíkov zaplavili ulice vietnamských miest. Pochody sa nevyhli ani Ho-Či-minovmu mestu, bývalému Saigonu. Komunistický režim sa nevyhýba tvrdým represívnym zásahom, po ktorých sa veriaci ocitajú nielen vo väzeniach, ale aj v nemocniciach. To všetko v čase, keď Vietnam a Svätá stolica začali rokovania o nadviazaní diplomatických vzťahov a šepká sa aj o budúcoročnej apoštolskej ceste pápeža Benedikta XVI. do tejto krajiny.
Najnovšiu vlnu protestov spustili udalosti vo farnosti Tam Toa v diecéze Vinh, asi 330 km južne od Hanoja. Miestni katolíci už dlhé roky bojujú o svoj starobylý chrám, ktorý sa prvýkrát spomína v roku 1631. Kostol, zrekonštruovaný koncom 19. storočia, bol zničený počas vietnamskej vojny v roku 1968. Americké bombardovanie prežilo len priečelie a zvonica. Keď sa veriaci rozhodli kostol obnoviť, komunistický režim budovu aj pozemok skonfiškoval. Na jeho mieste má vyrásť turistické centrum a pomník obetiam vietnamskej vojny. 20. júla tisícka katolíkov obsadila pozemok a postavila na ňom kríž a oltár. Pri zásahu poriadkových síl, ktoré použili slzný plyn, obušky aj strelné zbrane, bolo zranených asi 100 osôb, siedmi veriaci skončili vo väzení. Štyroch medzičasom prepustili. V nedeľu, 26. júla zneli vo všetkých vietnamských kostoloch modlitby za zadržaných a do ulíc vyšlo 500 000 veriacich.
V rovnaký deň bol vietnamskými policajtmi zbitý kňaz Paul Nguyen Dinh Phu, ktorý slúžil omšu s ďalšími piatimi kňazmi. Keď ho do nemocnice prišiel navštíviť Peter Nguyen The Binh, farár blízkej farnosti, skupina výtržníkov ho vyhodila z druhého poschodia budovy. Kňaz dodnes leží v kóme. Útoky vyvolali novú vlnu masových pochodov.
Veriaci obviňujú vládu, že miestnym živlom platí za útoky na kresťanov. Bitke sa nevyhlo ani 9-ročné dieťa a jeho matka. Farár farnosti Tam Toa, páter Le Thanh Hong, sa pre istotu skrýva na neznámom mieste. Vietnamská tlač ho už stihla obviniť, že na vykonávanie kňazskej služby nemá štátny súhlas. Podobne ešte začiatkom júla úrady obvinili redemptoristu Josepha Le Quanga z podvracania komunistickej strany. Udalosti v Tam Toa vietnamské médiá interpretujú ako pokus Katolíckej cirkvi zabrať domy obyvateľov žijúcich v blízkosti kostolnej zrúcaniny, čím miestnych poburujú proti katolíkom.
Napriek tomu, že v 84 miliónovom Vietname žije len 8% katolíkov, okolo 6 miliónov, miestny režim má vážne obavy z rastu Katolíckej cirkvi. Len v Ho-Či-minovom meste bolo za posledný rok pokrstených 9 000 dospelých. V krajine sa na kňazstvo pripravuje až 1000 seminaristov, pôsobí tu 50 000 katechétov a len v štyroch benediktínskych kláštoroch žije až 270 rehoľníkov.
Zdroj: AsiaNews, Radio Vaticana, Chiesa (Sandro Magister blog)
Foto: asianews.it
Súvisiaci článok:
V Hanoji pochovali kardinála Pham Dinh Tunga
• Ak sa Vám článok páčil, podporte ho na
Sobota, august 08, 2009
500 000 katolíkov protestuje vo vietnamských uliciach
Označenie
Kresťania vo svete
7
comments
|
Imrich GazdaSom odborný asistent na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku. Spolupracujem s portálom Postoy.sk, denníkom SME, týždenníkom .týždeň a teologickou revue Nové horizonty. Píšem najmä o Vatikáne, Katolíckej cirkvi a dianí vo svete kresťanstva. Som ženatý, mám dve deti.
Marián SekerákŠtudujem politológiu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Popri štúdiu sa venujem problematike politickej filozofie, politických teórií a vybraným otázkam teológie. Sledujem dianie vo Vatikáne, osobitne sa zaujímam o osobu a dielo pápeža Benedikta XVI.
|








Sledujem dost nezavislych zdrojov, a nikde som o tom nepocul. Vysvetlujem si to tak, ze tvoje zdroje a zdroje tych zdrojov su skreslene (ine som ani nenasiel), a preto tomu nikto nevenuje vela pozornosti. Logicky to vyplyva uz z toho postoja, ze "zly zapad, verzus my dobri najlepsi krestania neviniatka".
O tom, ze tam vtierky 'misionari' tento virus priniesli a umelo vnucovali, o tom sa tu nepise. Mozno aj preto maju voci tomu 8% krestanstvu taky odpor. Navyse tam nastastie maju z 85% budhizmus, ktory aspon nie je taky fasisticky, a je o slobode a dobre (nie o prikazaniach a vyhrazaniach ako krestanstvo - to ktore zazivaju deti, ktore vyrastaju v "uzasnych" krestanskych rodinach).
http://malaysia.news.yahoo.com/ap/20090722/tap-as-vietnam-catholics-detained-9a7ed42.html
http://www.nhandan.com.vn/english/life/290709/life_q.htm
http://www.crosswalk.com/news/religiontoday/11606849/
Mozeme polemizovat o pricinach nespokojnosti, ale v jednom nema autor pravdu: nikde sa nekonal pochody, ani demonstracie, a to v Hanoi, ani v Saigonu. Zijem v Saigone, a to mozem potvrdit. Taky ako ten clanok dava mi dovod, preco krestanstvo neuspeje vo Vietname. Ked clovek hlasa k Bohu a nepise pravdu, co si mozu obycajni ludia o nabozenstve, ktore on obhajuje.
Vo Vietname mozete mat ake nabozenstvo ake chcete, ale nesmiete hovorit, prejavit mienku o politike. A to vlada sa boji o krestanstve, sleduje a zatyka, co este neviem.
zasa nám tu diskuteri pestujú mýtus o mierumilovnych budhistoch? :-))))
len mala poznamka voci porovnavaniu s barmou - doteraz su nezvestne tisicky mnichov a civilov.. v kombinacii s prispevkom vyssie priamo zo saigonu to vyzera na klasicky prokatolicky hoax vzuyivajuci doublespeak o utlacani ked sa tam vlastne tlacite...
Autor asi nevie rozlisit pojmy "komunisticky" a "socialisticky". Ziadna krajina nikdy nebola komunisticka. Komunisticke boli iba politicke programy a politicke strany. Socialno-ekonomicku terminologiu, platnu pre ekonomicky system krajiny nemozno miesat s politickymi hnutiami, ktore maju urcity ekonomicky system ako politicky ciel (v dalekej perspektive).
Ďakujem autorovi za zverejnenie tohto svedectva o hrdinstve vietnamských katolíkov. Keď za čias totality naše protesty proti režimu spomenuli západné média, dobre nám to padlo, aj komunisti brali na to ohľad. Teraz, keď sme slobodní, si málo všímame alebo vôbec nevšímame situáciu v krajinách, kde je nesloboda. Článok je výzvou aj k tomu, aby sa to zmenilo!