Taliansky denník La Stampa priniesol začiatkom júna sériu článkov o vyše polstoročie trvajúcej korešpondencii medzi Jánom Pavlom II. a Wandou Poltawskou, jeho priateľkou z mladosti. Ide o prelomové zistenie, ktoré môže výrazne spomaliť blahorečenie zosnulého pápeža alebo len o mediálnu bublinu?

L´amica del cuore. Takýto dôverný výraz použil Giacomo Galeazzi, mladý vatikanista turínskeho denníka pre charakterizovanie vzťahu medzi dnes už 88-ročnou poľskou psychiatričkou a zosnulým pápežom, ktorého masy počas pohrebu vyprevádzali skandovaním Santo subito! Ihneď svätý! „Od chvíle, keď som ho videla prvýkrát som vedela, že by sa mal stať svätým. Jeho svätosť bola zjavná, vyžaroval vnútorné svetlo, bolo nemožné ho zakryť,“ povedala Poltawska v rozhovore s Galeazzim, ktorý za ňou vycestoval do Krakova.

K 55 rokov trvajúcemu vzťahu sa vyjadrili tie „najťažšie kalibre“ - osobný tajomník Jána Pavla II., dnes krakovský arcibiskup, kardinál Stanislav Dziwisz, bývalý hovorca Svätej stolice Joaquìn Navarro-Valls, bývalý šéfredaktor poľského vydania L´Osservatore Romano a dlhoročný priateľ Wojtylu aj Poltawskej, poľský kňaz Adam Boniecki, emeritný prefekt Kongregácie pre kauzy svätých, kardinál Josè Saraiva Martins – takže medializované informácie nemožno brať na ľahkú váhu. Na druhej strane ich vyjadrenia svedčia o tom, že vzťah Wojtyla – Poltawska je skôr malou búrkou v pohári vody ako škandálnym odhalením.

Kto je Wanda?

Wanda Poltawska, o ktorej pred niekoľkými rokmi počas návštevy Bratislavy písali aj Katolícke noviny a ktorá tento rok získala Cenu Antona Neuwirtha za ochranu života, sa narodila v Lubline. Ako mladá skautka sa zapojila to odboja proti nacistickej okupácii. Roku 1941 ju zatklo Gestapo a internovalo do koncentračného tábora v Ravensbrücku. Trest smrti, na ktorý bola odsúdená, nebol vykonaný, ale v koncentráku spolu s ďalšími mladými Poľkami slúžila ako „pokusné zviera“ pri experimentoch nacistického lekára Karla Gebhardta, popraveného po Norimberskom procese. Svedectvo o tomto pekle vydala v autobiografickej knihe Bojím sa svojich snov, preloženej do nemčiny, angličtiny, japončiny a taliančiny.

Po skončení II. svetovej vojny začala na krakovskej Jagelovskej univerzite študovať psychiatriu, aby prenikla do mysle človeka schopného vymyslieť tie najkrutejšie zverstvá. V tých rokoch sa spoznáva s mladým univerzitným kaplánom Karolom Wojtylom. Wanda, jej manžel Andrzej a ich štyri deti sa stávajú jeho rodinou. V roku 1962 je Wanda zázračne vyliečená z rakoviny po tom ako za ňu u talianskeho kapucína, pátra Pia orodoval krakovský biskup Wojtyla. Keď sa už ako arcibiskup rozhodol založiť Inštitút pre manželstvo a rodinu, Poltawsku poveril jeho vedením. „Jeho poslaním bolo posvätiť lásku. Písali sme si a premýšľali spolu nad tým ako zachrániť ľudskú lásku medzi mužom a ženou,“ povedala Poltawska v rozhovore s vatikanistom Galeazzim. Keď v roku 1978 kardinál Wojtyla odchádzal na konkláve povedal Wande, že ak by bol zvolený za pápeža, vybral by si meno Ján Pavol II.

Poltawska verzus Dziwisz

Vzťah medzi Wojtylom a Poltawskou pokračoval aj po jeho nástupe na pápežský stolec. „Ich plynulá korešpondencia nemá obdobu v pápežskej histórii,“ konštatuje Galeazzi. Poltawska bola so svojou rodinou častým hosťom vo Vatikáne, bývala pár krokov od Vatikánu na Borgio Pio, zúčastňovala sa ranných súkromných omší slúžených pápežom, objavovala sa aj v letnom sídle pápežov v Castel Ganolfo. Po atentáte na Jána Pavla II. bola v jeho blízkosti aj na „pápežskej poliklinike“ Gemelli, kde mu – podľa svojich slov – čítala diela poľských klasikov. A napokon, v blízkosti pápeža bola aj 2. apríla 2005 počas posledných chvíľ jeho života.

Podľa pápežovho priateľa Adama Bonieckeho mnohí v Poľsku aj vo Vatikáne ohŕňali nosom nad týmto vzťahom, obzvlášť mrzuto sa k nemu staval sekretár Dziwisz. „Don Stanislav vyrastal pri Wojtylovi ako jeho syn. Vo svojej absolútnej oddanosti bol takmer posadnutý ochranou pápežovho imidžu,“ povedal v rozhovore pre denník La Stampa Boniecki. Podľa vatikanistu iného talianskeho denníka, Paola Rodariho z Il Riformista mala apatia medzi Poltawskou a Dziwiszom aj iné korene: Poltawska údajne výrazne zasahovala do menovaní nových poľských biskupov a iných cirkevných hierarchov a neustále mu pripomínala jednu vec: „Keď si sa stal pápežom, nemôžeš sa iba modliť, ale musíš aj vládnuť.“ Podľa Rodariho Poltawska urobila veľa pre vzostup takých osobností ako sú kardináli Crescenzio Sepe, Fiorenzo Angelini, Dario Castrillon Hoyos či zosnulý Alfonso Lopez Trujillo.

Tieto Rodariho informácie ako aj Bonieckeho tvrdenie o averzii voči vzťahu Wojtyla – Poltawska vnútri Vatikánu dôrazne poprel bývalý hovorca Svätej stolice a blízky spolupracovník Jána Pavla II., Joaquìn Navarro-Valls v rozhovore pre denník Il Sole 24 Ore.

Korešpondencia v kufri

Prečo sa o tomto vzťahu spojenom s bohatou korešpondenciou začalo hovoriť až teraz? Z dvoch závažných dôvodov: vo februári Poltawska publikovala časť korešpondencie pod názvom Duchovné cvičenia v Beskydách a zároveň sa zistilo, že počas diecéznej fázy beatifikačného procesu neodovzdala k preskúmaniu celú korešpondenciu. „Mám kufor plný jeho listov, nemôžem povedať, koľko z nich som odovzdala počas beatifikačného procesu, nezničila som žiadny z nich, niektoré som vybrala a publikovala v Poľsku, aj keď s tým každý nesúhlasil,“ uviedla v rozhovore Poltawska. Tým, kto krok razantne odmieta je kardinál Dziwis: „Určite nemala publikovať a dať na oči všetkým súkromnú korešpondenciu.“

S krokmi poľskej psychiatričky nesúhlasí ani emeritný prefekt Kongregácie pre kauzy svätých, kardinál Josè Saraiva Martins, ktorý stál na čele kongregácie v čase, keď sa začal proces blahorečenia. Podľa neho by si mala Poltawska uvedomiť, že odovzdanie korešpondencie počas diecéznej fázy procesu mohlo zabezpečiť plynulejší priebeh zložitej procedúry skúmania bezúhonnosti života kandidáta blahorečenia.

Spomalenie procesu blahorečenia?

Voči úvahám denníka La Stampa o možnom spomalení procesu beatifikácie sa 2. júna vo svojom editoriáli veľmi ostro ohradil taliansky katolícky denník Avvenire. Ironicky uvádza, že turínsky denník sa tvári akoby objavil Ameriku: Poltawskej kniha je už štyri mesiace stará záležitosť a kým poľská tlač o nej informovala v serióznom duchu, La Stampa sa snaží vyrobiť umelý škandál. Avvenire sa navyše odvoláva na informácie poskytnuté poľskej agentúre KAI jezuitom Hieronimom Fokcinskim, ktorý dlhé roky pracuje v Kongregácii pre kauzy svätých, podľa ktorých korešpondencia medzi Wojtylom a Poltawskou už bola analyzovaná a zaradená medzi spisy súvisiace s blahorečením. „Ktovie, možno na to o štyri mesiace príde aj mladý vatikanista turínskeho denníka. Dúfajme, že nás ušetrí aspoň zavádzajúceho bombastického textu,“ ironizuje katolícky denník.

K jeho tvrdeniam pridáva jeden otáznik kardinál Martins, ktorý v rozhovore pre denník La Stampa z 1. júna hovorí o nevyhnutnosti požiadať Poltawsku, aby vydala aj zvyšnú časť korešpondencie, aj za cenu spomalenia procesu beatifikácie. Je možné, že by sa k závažnej informácii o skompletizovaní spisov bývalý šéf kongregácie nedostal?

Priateľstvo ako každé iné

Podľa Dziwisza a Navarro-Vallsa Poltawska vytiahnutím súkromnej korešpondencie s kandidátom blahorečenia sledovala len jeden cieľ: upriamiť pozornosť na exkluzivitu svojho vzťahu s Wojtylom. Ako najbližší spolupracovníci Jána Pavla II. však zhodne tvrdia, že o žiadnej exkluzivite nemožno hovoriť. „Nie je určite jedinou osobou, ktorá mala dlhý familiárny vzťah s Karolom Wojtylom. V priebehu rokov sa v Poľsku a Ríme objavilo obrovské množstvo ľudí, ktorí ho žiadali o podporu, blízkosť, pomoc,“ tvrdí Dziwisz. „Stovky ľudí si vymenili listy a kontakty s Karolom Wojtylom, ale nikto z nich ich nechcel verejne prezentovať z dôvodu neodôvodnenej popularizácie.“

Napriek týmto sporom sa všetci, ktorí žili v blízkosti Jána Pavla II. zhodnú na jednom: aj po zvolení za pápeža ostal Karol Wojtyla srdečným „človekom z ľudu“. Ako vraví Dziwisz: Il Papa di ognuno. Pápež každého.

Foto: profesordeeso.blogspot.com

• Ak sa Vám článok páčil, podporte ho na