Návšteva Afriky musela byť pre Benedikta XVI. nezvyčajným zážitkom. Tým bolo aj sledovanie stretnutia pápeža – intelektuála s emotívne nabitým africkým kresťanstvom.

Benedikta XVI. viedli na africkú pôdu dva konkrétne dôvody: slávnostné odovzdanie pracovného dokumentu pre druhú synodu biskupov o Afrike, ktorá by sa mala uskutočniť vo Vatikáne počas tohtoročnej jesene a spomienka 500. výročia kristianizácie Angoly. „Pápež od tejto cesty očakáva nemálo. Predovšetkým chce rozhýbať evanjelizačné dielo cirkvi. Zároveň jej chce dať najavo, že je nablízku, že nie je ľahostajný k jej enormnému úsiliu a veľkým obetám, ktoré každodenne preukazuje,“ opísal hlbší zmysel pápežovej cesty vatikanista talianskeho ľavicového denníka Il Riformista Paolo Rodari.

Výber navštívených krajín bol samozrejme cielený. Jeho prítomnosť v Kamerune ležiacom pod rovníkom a Angoly ležiacej nad ním pápežovi umožnila zhmotniť posolstvo, ktoré prezentoval už pred začiatkom návštevy: „Touto cestou túžim objať celý africký kontinent...“

Pápež ako propaganda

Obe krajiny navštívil už pápež Ján Pavol II., Kamerun dokonca dvakrát. Predchodca súčasného pápeža by mohol byť považovaný za skutočného „čierneho pápeža“. Na africký kontinent cestoval počas svojho pontifikátu až šestnásťkrát a navštívil 42 z 53 krajín. Kamerun aj Angola prešli počas posledných rokov dynamickým rozvojom a dnes patria medzi vzorovejšie africké krajiny napriek tomu, že na čele oboch stoja diktátori. Kamerunský prezident Paul Biya je pri moci od roku 1982 a jeho režim bol OSN označený za jeden z najskorumpovanejších na svete. Jose Eduardo dos Santos, prezident Angoly je pri moci ešte o tri roky dlhšie. Obaja sa prítomnosť pápeža snažili využiť pre propagandistické účely: kamerunské hlavné mesto Yaoundé bolo oblepené plagátmi zobrazujúcimi pápeža a prezidenta, angolské noviny zase zdôrazňovali vynikajúce vzťahy medzi štátom a cirkvou. Prezident dos Santos dokonca udelil zamestnancom všetkých štátnych úradov a školákom voľno, aby sa mohli zúčastniť stretnutí s pápežom.

Napriek zdanlivej vnútornej stabilite a hospodárskemu rozvoju je spoločnosť v oboch krajinách ekonomicky a spoločensky diferencovaná podľa tradičného vzorca „bohatá menšina, schudobnená väčšina“. „Angola, ktorá v roku 2002 vyšla z krvavej občianskej vojny trvajúcej 27 rokov, po ktorej ostali v zemi milióny mín, je symbolom protikladov, ale aj nádejí čierneho kontinentu: krajina je na štvrtom mieste v ťažbe diamantov na svete a zároveň na prvom v produkcii nafty v Afrike, HDP vzrástlo o 27%, no zároveň viac ako polovica populácie žije pod hranicou chudoby,“ charakterizoval africký ekonomický zázrak Andrea Tornielli, vatikanista denníka Il Giornale. Zarážajúcou je aj informácia, že priemerný dosiahnutý vek Angolčanov je menej ako 40 rokov.

Pokračovanie článku nájdete tu.

Foto: www.catholicnewsagency.com

Pozrite si ako svoju cestu zhodnotil pápež Benedikt XVI. počas spiatočného letu z Afriky do Ríma.