Desiatky slovenských farností žili počas víkendu kňazskými vysviackami a primíciami. Vo Vatikáne bolo udalosťou týždňa stretnutie pápeža Františka s anglikánskym prímasom Justinom Welbym.
František zaslal audioposolstvo nevidiacim. Nech je vo vašej duši vždy Božie svetlo, odkázal účastníkom letného pobytu Talianskej únie nevidiacich a slabozrakých pápež František. Jeho slová si 75 nevidiaci mohlo vypočuť vďaka audionahrávke.
Zomrela najstaršia rehoľníčka. Začiatkom uplynulého týždňa zomrela 105-ročná sestra Teresita, najstaršia rehoľníčka na svete. Viac ako 86 rokov prežila v španielskom kontemplatívnom kláštore Buenafuente del Sistal. Opustila ho len dvakrát – nakrátko počas španielskej občianskej vojny a v roku 2011 kvôli stretnutiu s pápežom Benediktom XVI. Sestra Teresita vstúpila do kláštora práve v deň jeho narodenia, 16. apríla 1927. Viac o sestre Teresite tu.
Pápež diskutoval s biskupmi. Vo štvrtok sa František stretol s členmi generálneho sekretariátu biskupskej synody. Namiesto pripraveného prejavu, ktorí dostali len v písomnej podobe, s nimi diskutoval o aktuálnych témach, ktoré by sa mohli stať témou najbližšej synody. Hovorili napríklad o predmanželskom spolužití a rodinnej pastorácii, reforme Rímskej kúrie, „ľudskej ekológii“, laicizme a sekularizácii či o novej evanjelizácii, ktorá bola témou poslednej synody. Počas stretnutia František povedal, že osobne dokončí encykliku o viere, ktorú začal písať ešte jeho predchodca Benedikt XVI.
Rokovania s Vietnamom. V piatok sa po štvrtýkrát stretli zástupcovia Svätej stolice a Vietnamskej socialistickej republiky, aby diskutovali o vzájomných vzťahoch. Vatikán sa dlhodobo, ale zatiaľ neúspešne usiluje o prítomnosť pápežského veľvyslanca v krajine. Deň na to pápež vymenoval dvoch pomocných biskupov pre diecézy Hung Hoá a Vinh.
Biely dom navrhol veľvyslanca pri Svätej stolici. Prezident Catholic Relief Services (CRS), 66-ročný Kenneth F. Hackett by sa mal stať novým veľvyslancom USA pri Svätej stolici. V piatok to oznámil Biely dom. Potrebný je ešte súhlas senátu. Podľa arcibiskupa Denisa J. Maddena z Baltimoru, kde CRS sídli, ide o skvelú voľbu. Hackett by bol desiatym veľvyslancom USA vo Vatikáne. V úrade by nahradil hispánskeho teológa Miguela H. Diáza, ktorý svoju misiu skončil v novembri minulého roka.
Anglikánsky prímas u pápeža. V piatok sa František stretol canterburským arcibiskupom Justinom
Welbym, ktorý je hlavou 80-miliónového anglikánskeho spoločenstva. „Drahý brat, kráčajme k jednote bratsky spojení v láske, s pohľadom upretým jedine na Ježiša Krista, nášho staršieho brata,“ prihovoril sa pápež arcibiskupovi Welbymu, ktorý sa svojho úradu ujal len dva dni po Františkovej intronizácii. Z tohto dôvodu na inauguračnej slávnosti chýbal.
Vzťahy medzi hlavami katolíkov a anglikánov sú v posledných desaťročiach veľmi dobré. Emeritný pápež Benedikt XVI. udržiaval hlboko priateľské vzťahy s Welbyho predchodcom Rowanom Williamsom, pričom obaja dobrovoľne rezignovali na svoj úrad. Kým oni pochádzali z akademického prostredia, František a Welby prišli z „terénu“. Súčasný anglikánsky prímas kedysi pôsobil ako manažér v ropnej spoločnosti a – rovnako ako František – sa často vyjadruje ku kríze finančného systému a dôsledkoch pre chudobných. Veľmi dobré vzťahy má aj s katolíckym prímasom Anglicka a Walesu Vincentom Nicholsom, ktorý ho vo Vatikáne sprevádzal.
Okrem súkromného stretnutia oboch lídrov bola v programe aj spoločná modlitba, obed v Dome sv. Marty a stretnutie s kardinálom Kurtom Kochom, predsedom Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov. Na vlastnú žiadosť Welby navštívil aj hrob blahoslaveného Jána Pavla II.
Blahoslavený novinár. V talianskom Capri bol v sobotu blahorečený novinár Odoardo Focherini, ktorý počas Druhej svetovej vojny zachránil viac ako 100 Židov. Nakoniec sám zomrel v nemeckom koncentračnom tábore. Jeruzalemské múzeum a pamätník holokaustu Jad Vašem mu udelilo vyznamenanie Spravodlivý medzi národmi. Viac tu.
Predseda Európskej komisie u pápeža. František sa v sobotu prvýkrát oficiálne stretol s predsedom Európskej komisie Josém Manuelom Barrosom. Spolu hovorili o súčasnej medzinárodnej situácii, európskej integrácii, ekonomickej kríze, vplyve nezamestnanosti na rodiny a mladú generáciu, ale aj o ochrane náboženskej slobody a kresťanských menšín. „Hovorí sa, že portugalčina je zle vyslovovaná španielčina,“ vtipkovali obaja pred novinármi. Rodným jazykom súčasného pápeža, ktorý pochádza z Argentíny, je španielčina, kým Barroso je Portugalčan.
V uplynulom týždni pápež prijal aj slovinskú premiérku Alenku Bratušekovú a 70-člennú skupinu francúzskych senátorov a poslancov. „Princíp laicity, ktorý upravuje vzťah medzi francúzskym štátom a rozličnými náboženstvami, nesmie znamenať nevraživosť k náboženskej skutočnosti alebo vylúčenie náboženstiev z verejnej sféry a z diskusií, ktoré tento priestor vytvárajú,“ povedal František.
Kňazské a diakonské vysviacky. Počas víkendu v jednotlivých slovenských diecézach prebiehali diakonské a kňazské vysviacky. V nedeľu sa tak vo viacerých mestách a obciach konali slávnostné primície – prvá omša novokňaza v rodisku. Prehľad novokňazov tu.
V Ríme o evanjeliu života. Počas víkendu sa v Ríme v rámci Roka viery konalo stretnutie s názvom Evanjelium života. „Zvolanie takéhoto stretnutia pápežom je niečím výnimočným. Do Ríma tak smerujú cesty zástupcov hnutia za život z celého sveta, aby spoločne a verejne dali najavo vďaku za významnú encykliku Jána Pavla II. Evangelium Vitae a vyjadrili chuť a odhodlanie preniesť jej princípy a odporúčania do praxe,“ povedal pre TK KBS slovenský zástupca Marek Michalčík. S účastníkmi podujatia sa počas nedeľnej omše na Námestí sv. Petra stretol aj pápež František. „Človek si často nevolí život, neprijíma ,evanjelium života´, ale nechá sa viesť ideológiami a spôsobmi myslenia, ktoré kladú životu prekážky, nerešpektujú ho, pretože vychádzajú zo sebectva, vlastných záujmov, zištnosti, moci, z pôžitkárstva a nie z lásky a snahy o dobro druhého,“ povedal pápež vo svojej homílii.
Harley Davidson vo Vatikáne. Pri príležitosti 110. výročia vzniku značky Harley Davidson sa asi 35 000 motoristických fanúšikov zišlo počas víkendu v Ríme. Keďže, ako sa píše vo vatikánskom komuniké, „Boh jazdí na Harleyi po uliciach večného mesta“, v piatok bola pre motorkárov slúžená omša v Bazilike sv. Petra. V nedeľu sa asi 1 400 „harleyákov“ zhromaždilo na Námestí sv. Petra a v jeho okolí, aby sa stretli s pápežom Františkom počas modlitby Anjel Pána.
Slová pápeža Františka o korupčnej a homosexuálnej loby vo Vatikáne neostali bez mediálnej odozvy. Aj keď prepis jeho vyjadrení, ktoré zazneli počas súkromného rozhovoru so zástupcami latinskoamerických rehoľníkov, nie je doslovný, rešpektovaní vatikanisti nepochybujú o ich pravdivosti.
Odvolávajú sa pri tom aj na reakciu hovorcu Svätej stolice Fedrica Lombardiho, ktorý nedementoval obsah pápežových slov. Povedal len, že udalosť nebude komentovať, keďže mala privátny charakter. „Nie je tajomstvom, že problém existuje,“ reagoval vatikanista denníka La Stampa Andrea Tornielli.
John Allen, Jr. z portálu National Catholic Reporter sa termínu „loby“ vyhýba. „V každom prípade však osoby, ktoré vedú dvojitý život – zo sexuálnych, finančných či akýchkoľvek iných dôvodov – často pociťujú prirodzenú spriaznenosť s ľuďmi, ako sú oni.“ Zhoduje sa s ním aj taliansky spisovateľ a životopisec pápežov Vittorio Messori. Podľa oboch sú klerici s dvoma tvárami ľahko vydierateľní. V dôsledku toho už nekonajú v spolupráci s pápežom v prospech cirkvi, ale proti nemu. Messori uvádza príklad istého preláta, ktorý bol kvôli svojím homosexuálnym vzťahom vydieraný tým, že mal zabezpečiť vsunutie istých formulácií do vatikánskych dokumentov.
Andrea Tornielli
Podľa Messoriho je všeobecne známou skutočnosťou, že monosexuálne prostredie, akým sú kláštory, semináre, ale aj armáda, priťahuje vo zvýšenej miere jedincov s homosexuálnou orientáciou. Rovnako ako Allen sa však vyhýba slovu „loby“, keďže si netrúfa posúdiť mieru organizovanosti týchto ľudí. „Nie vždy je medzi gaymi vôľa vytvárať nejakú skupinu,“ myslí Messori, podľa ktorého Rím, ako každé iné veľkomesto, vytvára priestor pre anonymitu.
Vittorio Messori dodáva, že „niektoré osobitne rozbúrené reakcie proti gayom môžu byť občas znakom utajenej alebo potláčanej homosexuálnej orientácie“. Podobne to vidí aj Michael Sean Winters z portálu National Catholic Reporter: „Homosexuálne orientovaní preláti sú nezriedka najviac konzervatívni a tradicionalistickí, rozhodne protestujú proti akejkoľvek zmienke na témy ako sú homosexuálne zväzky či rovnosť práv.“
John Allen, Jr.
Citovaní vatikanisti si myslia, že František sa pri reforme Rímskej kúrie bude usilovať, aby boli eliminované záujmové skupiny najrôznejšieho charakteru. „Jasne pochopil,
že kardinálmi z celého sveta bol zvolený s reformným mandátom,“
konštatuje vatikanista Allen. Podľa Tornielliho to v prostredí, „kde sú anonymné listy na dennom
poriadku a kde najpoužívanejším obvinením na zničenie protivníka je
obvinenie z homosexuality“, bude veľmi zložité. Podľa amerického filozofa Michaela Novaka však bude úspech Františkovho pontifikátu posudzovaný práve podľa reformy vatikánskeho prostredia.
Od zvolenia kardinála Bergoglia do čela Katolíckej cirkvi sa množia hlasy jeho oponentov. Kritika zaznieva z mnohých smerov. Za najzávažnejšiu možno považovať tú, ktorá ho obviňuje z postupného vzdávania sa svojho primátu.
Takzvaní tradicionalisti, ktorých je niekedy ťažké odlíšiť od tzv. sedesvakantistov (osoby považujúce sa za katolíkov, ale neuznávajúce legálnosť zvolenia a pôsobenia rímskych biskupov počnúc blahoslaveným Jánom XXIII.), sa usilujú nájsť množstvo námietok, ktorými by podkopali – priamo či nepriamo – autoritu úradujúceho pontifika. Medzi najbanálnejšie výhrady patrí jeho aktuálne vysoká miera popularity medzi veriacimi katolíkmi, ďalšími kresťanmi, ako aj medzi príslušníkmi iných náboženstiev a neveriacimi. Zabúda sa pritom, že aj Benedikt XVI. bol - prinajmenšom niekoľko mesiacov po svojom zvolení - vnímaný rovnako pozitívne a že veľký záujem ľudí o stretnutia s ním bol príznačný prakticky až do skončenia jeho pontifikátu.
Iný typ námietok predstavujú kritické pripomienky k spôsobu vykonávania úradu nástupcu apoštola Petra. Kritike býva podrobovaný jeho pastoračný modus vyznačujúci sa doposiaľ nevídaným stupňom bezprostrednosti, a tiež jeho liturgický štýl, ktorý síce možno označiť za zjednodušenejší oproti emeritnému pápežovi, avšak rozhodne nie za rozporný s platnými liturgickými normami a zvyklosťami. V tejto súvislosti je potrebné zamyslieť sa, či pápeža robí pápežom to, že býva alebo nebýva v Apoštolskom paláci, nosí zlatý alebo železný pektorál, nosí viacero kompletov liturgických rúch alebo len jeden.
Najostrejšia (a treba povedať, že aj najvážnejšia) kritika je smerovaná k teologickému chápaniu jeho munus docendi. Pápež František údajne podrýva vážnosť svojho úradu nesprávnym ponímaním biskupskej kolegiality. Tradicionalistické námietky tohto druhu sa opierajú – okrem iného – aj o ustanovenie osemčlennej pracovnej skupiny kardinálov, s ktorými bude úzko spolupracovať pri dlhodobo očakávanej a plánovanej reforme Rímskej kúrie, ústredného administratívneho aparátu cirkvi. K tejto výhrade možno predniesť niekoľko pripomienok:
1. Obviňovať pápeža, že nesprávne vykonáva svoj úrad je nielen trúfalé a nedôstojné, ale hraničí s neúctou k ľudskej osobe, v tomto prípade k osobe viditeľnej hlavy cirkvi. Zabúda sa pritom, že táto hlava je vo výkone svojich kompetencií limitovaná výlučne Božími zákonmi a vlastným svedomím pred Bohom, pričom nemožno poprieť, že svojimi krokmi (akokoľvek rozporuplne vnímanými či už nekatolíkmi, alebo – v niektorých situáciách – aj príslušníkmi hierarchického kléru) vždy sleduje výlučne dobro cirkvi. O slobodnom výkone „úradu Kristovho zástupcu a pastiera celej cirkvi“ a o jeho „najvyššej a univerzálnej moci nad cirkvou“ sa zmieňuje aj Katechizmus Katolíckej cirkvi v čl. 882. Rovnako tak konštitúcia Druhého vatikánskeho koncilu Lumen Gentium (čl. 18) uvádza, že veriaci majú „pevne veriť“, že posvätný primát rímskeho pápeža a jeho neomylný učiteľský úrad majú „neprestajné trvanie, moc a zmysel“.
2. Spôsob, akým pontifik vykonáva svoju úlohu, závisí na jeho vlastnom slobodnom uvážení. Môže podniknúť akékoľvek kroky, ktoré uznáva za vhodné a správne pri spravovaní Kristovho ľudu. Jasne sa o tom vyjadril Pericle Felici, generálny sekretár Druhého vatikánskeho koncilu 16. novembra 1964 vo svojich Oznamoch, ktoré sú suplementom vyššie spomínanej konštitúcie Lumen Gentium: „Rímskemu pápežovi, ktorému je zverená starosť o celé Kristovo stádo, prináleží určiť podľa svojho odborného posúdenia, akým spôsobom je vhodné túto starostlivosť uskutočňovať v praxi, či osobne, alebo kolégiovo, podľa potrieb cirkvi, ktoré sa časom menia. Rímsky pápež postupuje podľa svojho úsudku, majúc na zreteli dobro cirkvi, čo sa týka určovania, vykonávania a schvaľovania kolégiovej činnosti.“
3. Zvoliť si okruh blízkych spolupracovníkov je bežné nielen v rozličných postoch pri spravovaní štátu alebo v prípade komerčných firiem, ale je to postup bežný aj v cirkvi. Zvlášť biskupi, nositelia plnosti kňazskej služby, ktorým je zverená starostlivosť o spásu duší a časné statky cirkvi, si vyberajú osoby požívajúce ich maximálnu dôveru. Na nich sa obracajú so žiadosťami o radu, na ich pomoc a schopnosti sa spoliehajú pri výkone úloh vyplývajúcich z biskupskej služby. Prirodzene, až v druhom rade, keďže primárnou pomocou a posilou by im malo byť vedenie Ducha Svätého a príhovor svätých.
Podobne aj pápež, hlava cirkvi, ktorý znáša „sollicitudo omnium ecclesiarum“, teda starostlivosť o všetky (partikulárne) cirkvi, má k dispozícii kolégium biskupov celého sveta ako poradný orgán sui generis, v spoločenstve s ktorým vykonáva svoju plnú a najvyššiu moc nad cirkvou. Osobitným kolégiom je zbor kardinálov. Jemu prináleží – ako sa uvádza v kánone 349 Kódexu kánonického práva – nielen postarať sa o voľbu rímskeho veľkňaza, ale aj pomáhať mu „buď kolegiálne, keď sú zvolávaní, aby prerokovali otázky väčšieho významu, alebo ako jednotlivci, keď totiž v rozličných úradoch, ktoré zastávajú, poskytujú pomoc rímskemu veľkňazovi predovšetkým v každodennej starostlivosti o celú cirkev“. Nie je teda nič nezvyčajné, keď sa pápež rozhodne obrátiť sa s prosbou o pomoc a radu na toto kolégium alebo na jeho vybraných členov. Práve oni majú privilegované postavenie v rámci kléru a je prirodzené, že ich reakcia na akúkoľvek podobnú žiadosť smerujúcu od najvyššieho veľkňaza sa nesie v duchu poslušnosti a vedomia veľkej miery zodpovednosti.
všetky (partikulárne) cirkvi, má k dispozícii kolégium biskupov celého sveta ako poradný orgán
Keď sa pápež František rozhodol ustanoviť ad hoc poradný orgán pozostávajúci z ôsmych členov kardinálskeho zboru, nijako nenarušil svoj primát medzi biskupmi Katolíckej cirkvi. Naopak, takéto konanie je plne v súlade s platnými normami cirkvi a jej učením. V tomto duchu sa vyjadril aj substitút Štátneho sekretariátu Svätej stolice, Angelo Becciu, v rozhovore, ktorý poskytol portálu Vatican Insider: „Toto je poradný, nie rozhodovací orgán a naozaj si neviem predstaviť, ako by rozhodnutie pápeža Františka mohlo ľudí viesť k spochybňovaniu jeho primátu.“
Ak by sa aj niektorým takýto krok javil ako prinajmenšom „podozrivý“ a váhali by nad jeho správnosťou alebo zmysluplnosťou, stále sa možno oprieť o vedomie osobitného daru chariziem, ktorými disponujú biskupi, vrátane pápeža. Svedčí o tom aj vyhlásenie Kongregácie pre náuku viery Dominus Iesus, kde sa v čl. 6 píše: „...Duch Svätý, Duch Ježiša Krista, učí ,plnú pravdu´ (Jn 16, 13) apoštolov a ich prostredníctvom celú cirkev všetkých čias“.
Kto by teda pochyboval o správnosti (vo svojej podstate čisto ľudského a svojou povahou administratívneho) nedávneho rozhodnutia pápeža, môže si byť istý, že vedenie „loďky cirkvi“ nie je v konečnom dôsledku v jeho rukách, ale v rukách toho, „ktorý nedovolí, aby sa potopila“, ako to zdôraznil Benedikt XVI. vo svojom rozlúčkovom príhovore počas svojej poslednej generálnej audiencie.
Uplynulý týždeň bol bohatý na zaujímavé udalosti nielen vo Vatikáne, ale aj u nás na Slovensku.
Polstoročie od smrti Jána XXIII. V pondelok uplynulo 50 rokov od smrti pápeža Jána XXIII. (1958 – 1963). V Bazilike sv. Petra bola zaňho slúžená omša, po ktorej prišiel medzi veriacich pápež František. Zdôraznil, že dôvod, prečo bol obľúbený medzi veriacimi i neveriacimi, odkrýva jeho biskupské heslo Poslušnosť a pokoj. Počas svojho krátkeho pontifikátu Ján XXIII. inicioval prvú synodu Rímskej diecézy, podnietil revíziu cirkevného práva a zvolal Druhý vatikánsky koncil. Jeho intervencia napomohla prekonaniu tzv. kubánskej krízy, ktorá takmer prerástla do otvoreného vojnového konfliktu. Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Ján Pavol II. v roku 2000.
František s patriarchom arménskych katolíkov. V pondelok pápež prijal patriarchu Cilície Nersesa Bedrosa XIX. Tarmouniho, ktorý je hlavou arménskych katolíkov. Na druhý deň s Františkom koncelebroval rannú omšu v Dome sv. Marty.
Český Ústavný súd potvrdil reštitúcie. Ústavný súd Českej republiky v pondelok odmietol námietky k zákonu o majetkovom vyrovnaní. „Naša spoločnosti si môže gratulovať, že sa jej problém nápravy niektorých škôd spôsobených cirkvám v dobe komunizmu podarilo vyriešiť,“ uviedol vo svojom vyhlásení predseda Českej biskupskej konferencie, kardinál Dominik Duka a dodal: „Hoci zaznievali hlasy, že cirkvi sa vzdali príliš veľa majetku, ktorým im právom náleží, a napriek úplne opačným hlasom, ide o riešenie prospešné pre celú našu spoločnosť.“ Podľa Duku je potrebné začať sa venovať podstatnejším témam.
František s prezidentmi Talianskej a Kapverdskej republiky. V pondelok sa pápež stretol s prezidentom Kapverdskej republiky Jorgem Carlosom de Almeidom Fonsecom. Na súostroví, ktoré leží západne od Afriky, žije približne pol milióna obyvateľov. Napriek tomu, že je výlučne kresťanského vierovyznania, právne postavenie miestnych katolíkov bude ošetrené až o pár dní, keď bude podpísaná dohoda medzi miestnou vládou a Svätou stolicou. V sobotu František zasa prijal novozvoleného talianskeho prezidenta Giorgia Napolitana.
Noví blahoslavení mučeníci. V utorok pápež František potvrdil mučenícku smrť štyroch skupín veriacich, ktorí boli popravení počas španielskej občianskej vojny. Spolu 95 mučeníkov z radov kňazov, rehoľníkov, rehoľníčok a laikov tak môže byť čoskoro vyhlásených za blahoslavených. Pápež takisto potvrdil hrdinské cnosti štyroch Božích služobníkov.
Kardinál Piacenza na Slovensku. Prefekt Kongregácie pre klérus, kardinál Piacenza navštívil našu krajinu pri príležitosti 1150. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda. V stredu ho prijali na Apoštolskej nunciatúre, vo štvrtok sa stretol s kňazmi a členmi KBS v Žiline, v piatok s bohoslovcami v Kňazskom seminári sv. Františka Xaverského v Banskej Bystrici – Badíne a v sobotu posvätil oltár a obnovený Farský kostol sv. Juraja v obci Stará Halič.
Zomrel kardinál Nagy. Vo veku 91 rokov v stredu zomrel kardinál poľsko-maďarského pôvodu Stanisław Kazimierz Nagy. Kardinálsky titul mu v roku 2003 udelil jeho dlhoročný priateľ Ján Pavol II. Počet členov kardinálskeho zboru sa tak znížil na 204, z ktorých je 112 kardinálov – voliteľov.
Pápežský kazateľ na Spiši. V stredu sa v Kňazskom seminári biskupa Jána Vojtaššáka na Spišskej Kapitule skončili štvordňové kňazské duchovné cvičenia, ktoré viedol kazateľ Pápežského domu Raniero Cantalamessa. Ústrednou témou bol hymnus Príď Duchu Svätý tvorivý (Veni Creator Spiritus).
František o karierizme v cirkvi. Pápež sa už po niekoľkýkrát vrátil k téme cirkevného karierizmu. Vo štvrtok na túto tému hovoril pred študentmi Pápežskej cirkevnej akadémie, ktorá vychováva cirkevných diplomatov. Vyzval ich, aby nikdy nehľadali kariéru, lebo karierizmus je malomocenstvom.
Žiaci u pápeža. V piatok František prijal v Aule Pavla VI. asi 9 000 žiakov, odchovancov a učiteľov z jezuitských škôl v Taliansku a Albánsku. „Pripravil som si nejaký text, ale je to päť strán! Trochu nudné...,“ odložil František svoj príhovor, ktorý zhrnul do niekoľkých a následne vyzval prítomných, aby mu kládli otázky. Pýtali sa ho na kňazské povolanie, či sa chcel stať pápežom, prečo sa nepresťahoval do Domu sv. Marty, na pochybnosti vo viere, ale aj na finančnú krízu. „Angažovať sa v politike je pre kresťana povinnosťou. Nemôžeme sa hrať na Piláta, umývať si ruky. (...) ,Politika je špinavá´, ale zaujímalo by ma prečo? Prečo do nej kresťania nevstúpia s evanjeliovým duchom?“ reagoval František na otázku o úlohe kresťanov v politike.
Festival Lumen po 21-krát. Trnava sa počas víkendu zaplnila účastníkmi festivalu Lumen. Tento rok na ňom hosťovali kapely z Austrálie, Veľkej Británie, Nemecka, Talianska a zo Slovenska. „Gospelová hudba v ich podaní má ďaleko od typickej chrámovej hudby, napriek tomu odovzdáva posolstvo,“ uviedol pre TK KBS člen organizačného tímu Michal Kráľovič. V rámci sprievodného programu s účastníkmi diskutovali známe osobnosti ako Marián Čekovský, Dano Dangl, Dan Bárta či Michal Kaščák. Odpoveď na otázku Kto je pápež František? hľadali s asi stovkou účastníkov aj tvorcovia portálu Svet kresťanstva.
Desať námestí pre Desatoro. V sobotu sa František vo videoposolstve prihovoril účastníkom podujatia Desať námestí na desatoro Božích prikázaní, ktoré sa konalo v Miláne a venovalo sa prikázaniu Spomeň si, aby si deň sviatočný svätil. „Desať Božích prikázaní je Boží dar. Slovo ,príkaz´ nie je v móde. Súčasnému človeku pripomína niečo negatívne, vôľu niekoho, kto určuje hranice, kto stavia v živote prekážky,“ povedal František a neskôr dodal: „Desatoro nie je akýmsi hymnom na ,nie´, ale hymnom na ,áno´. To ,áno´ Bohu, ,áno´ Láske.“ Podujatie pripravila Pápežská rada na podporu novej evanjelizácie a Konferencia biskupov Talianska v spolupráci s hnutím Obnova v Duchu Svätom. Jednotlivé námestia talianskych miest postupne uvažujú nad prikázaniami Desatora. O prvom prikázaní sa hovorilo v Ríme 8. septembra 2012, o druhom vo Verone a o treťom v Neapole.
Ďalší proces blahorečenia na Slovensku. V nedeľu sa v Skalici začala diecézna fáza procesu blahorečenia bohoslovca Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul Janka Havlíka (1928-1965), ktorý bol umučený komunistickým režimom.
Na rozdiel od svojich predchodcov, pápež František nestrávi leto vo svojej rezidencii v Castel Gandolfo neďaleko Ríma.
Všetci pápeži zvolení po 2. svetovej vojne - s výnimkou krátkeho pontifikátu Jána Pavla I. - relaxovali počas teplých letných mesiacov vo svojom letnom sídle v blízkosti Ríma. František sa rozhodol zotrvať vo vatikánskom Dome sv. Marty aj počas leta. Prerušil tak ďalšiu z nepísaných tradícií.
O pontifikovom rozhodnutí informoval hovorca Svätej stolice, Federico Lombardi. Spolu s rozhodnutím neopustiť svoj príbytok vo vatikánskom hotelovom komplexe, sa pápež počas leta rozhodol - tentoraz v súlade s tradíciou - odmlčať. Od 8. júla sa nebudú konať verejné sväté omše pre vybrané skupiny pracovníkov Vatikánu a Rímskej kúrie v kaplnke Domu sv. Marty. Rovnako sa pozastaví aj konanie stredajších generálnych audiencií, a to až do 7. augusta. Vilový komplex, vybudovaný na podnet pápeža Urbana VIII., František predsa len navštívi. Stane sa tak 14. júla, kedy sa z balkóna rezidencie na jej vnútornom nádvorí pomodlí modlitbu Anjel Pána. Vatikánsky mestský štát opustí jeho suverén aj v čase od 22. do 29. júla, kedy sa budú konať 28. Svetové dni mládeže v Riu de Janeiro za pápežovej účasti.
Ako ďalej podotkol hovorca Lombardi, je "pravdepodobné", že na sviatok sv. Ignáca z Loyoly (31. júl), zakladateľa Spoločnosti Ježišovej (jezuiti), bude prvý jezuitský pápež v dejinách predsedať špeciálnemu sláveniu tohto dňa. "Nebude však prístupné verejnosti, ale bude vyhradené výlučne pre jeho jezuitských spolubratov", upozornil vatikánsky tlačový šéf. Marián Sekerák
Foto: commons.wikimedia.org
V najbližších dňoch vo Vydavateľstve Don Bosco vyjde kniha Pápež František – Rozhovory s Jorgem Bergogliom. V origináli vyšla pod názvom El Jesuita v roku 2010. Prinášame vám úryvok z nej.
Pán kardinál, robí Cirkev svoju prácu dobre?
Budem hovoriť o Cirkvi v Argentíne, lebo tú poznám najlepšie. Pastoračné smernice pre novú evanjelizáciu, ktoré sme my biskupi šírili v roku 1990, sa začínali podčiarknutím dôležitosti „srdečného prijatia“. My duchovní môžeme upadnúť do pokušenia byť správcami, a nie pastiermi. To v praxi znamená, že keď človek príde na faru požiadať o sviatosť alebo o čokoľvek iné, už ho nevybavuje kňaz, ale farská sekretárka a tá je niekedy ako harpia. V jednej diecéze mali sekretárku, ktorú všetci farníci prezývali Tarantula.
Problém je v tom, že takéto typy ľudí desia tých, ktorí nepatria len tomu kňazovi a tej farnosti, ale Cirkvi a Ježišovi. Nesmieme zabúdať, že pre mnohých ľudí je farnosť neďaleko ich domu „vstupnou bránou“ do katolíckej viery. taká je dôležitá.
Na rozdiel od väčšiny evanjelických spoločenstiev, kde vládne srdečnosť, priateľskosť a ľudí tam oslovujú menom... A kde vôbec nečakajú, kým ľudia prídu, ale idú za nimi.
Je nevyhnutné, aby sme my katolíci, tak duchovní, ako aj laici, vykročili v ústrety ľuďom. Raz mi jeden veľmi múdry kňaz povedal, že sme v celkom opačnej situácii, než o akej sa hovorí v podobenstve o pastierovi, ktorý mal deväťdesiatdeväť oviec v ovčinci a šiel za tou, čo sa stratila: my máme jednu ovcu v ovčinci a deväťdesiatdeväť stratených, za ktorými nejdeme.
Úprimne verím, že hlavným rozhodnutím Cirkvi v súčasnosti nie je zjednodušiť alebo odstrániť nariadenia ani uľahčiť to alebo ono, ale vykročiť za ľuďmi, poznať ich podľa mena. No nielen preto, že je to jej poslanie ísť a ohlasovať evanjelium, ale preto, že ak to nerobí, škodí si.
Ako to?
Cirkvi, ktorá sa obmedzí len na vykonávanie farskej práce a žije uzavretá vo svojom spoločenstve, sa stane to isté, čo zavretému človekovi: upadne na tele aj na duchu. Alebo stuchne ako uzamknutá miestnosť, kde sa šíri pleseň a vlhkosť. Do seba zahľadenú Cirkev postihne to isté, čo do seba zahľadenú osobu: stane sa paranoickou, autistickou.
Je pravda, že ak človek vyjde na ulicu, môže sa mu prihodiť to isté, čo každému inému: nehoda. Ale tisíckrát radšej budem mať Cirkev zranenú než chorú. Inými slovami, som presvedčený, že Cirkev, ktorá sa obmedzí len na funkciu správcu, na opatrovanie svojho stádočka, napokon ochorie.
Pastier, ktorý zatvára, nie je skutočným pastierom oviec, ale skôr sa ponáša na „strihača“, ktorý sa po celý čas zabáva s ich kučeravou vlnou namiesto toho, aby šiel pohľadať ďalšie ovce.
Pápež František nedávno hovoril o krste dieťaťa slobodnej matky. Jeho slová vyvolali na facebookovej stránke Sveta kresťanstva rozsiahlu diskusiu. V komentároch sa spomínali aj skúsenosti s kňazom, ktorý odmietol pokrstiť dieťa slobodnej matky. K téme sme oslovili viacerých slovenských kňazov.
Z kázne pápeža Františka: Predstavte si mladú matku, ktorá príde do farskej kancelárie a povie: ,Chcem pokrstiť dieťa.‘ Na to jej povedia: ,Nie, nemôžeš ho dať pokrstiť, pretože nie si vydatá!.‘ Vidíte, čo nachádza toto dievča, ktoré nabralo odvahu pokračovať v tehotenstve a nie poslať svoje dieťa späť k odosielateľovi? Zatvorené dvere! Toto nie je horlivosť! Toto vzďaľuje od Pána! Neotvára dvere! A tak ak sme na tejto ceste, s takýmto prístupom, nerobíme dobre osobám, ľuďom, Božiemu ľudu. Ježiš ustanovil sedem sviatostí a my takýmto postojom ustanovujeme ôsmu: sviatosť akejsi pastoračnej colnice!
Ľubomír Majtán, kňaz Žilinskej diecézy: Ak povieme „A“, totiž, že nemožno človeku odmietnuť krst, bez ohľadu na to, či o to žiada vydatá alebo slobodná matka, nezabudnime povedať aj „B“ – krst je aj záväzok. Preto rodičia a krstní rodičia sľubujú, že budú dieťa vychovávať vo viere. Slobodné matky (či páry) povzbudzujeme, aby si dali do poriadku rodinný život, ale deti netrestáme tým, že by sme im odmietli udeliť sviatosť krstu.
Rastislav Dluhý, kňaz – redemptorista: Ako rehoľný kňaz, ktorý nespravuje farnosť, nekrstím často. Nestretávam sa teda so situáciami ako kňazi vo farskej pastorácii. Myslím si však, že väčšina slobodných matiek prosiacich o krst dieťaťa to s vierou myslí vážne. Vyšiel by som teda v ústrety. Aj takéto prijatie má svoju silu a vie matku povzbudiť v neľahkej situácii. Verím, že krst jej dieťaťa je milosťou nielen pre samotné dieťa, ale aj pre ňu samu.
Juraj Drobný, kňaz, TV Lux: Keďže Kódex kánonického práva (CIC) v kánone 868 hovorí, že k pokrsteniu dieťaťa stačí, ak s krstom súhlasí aspoň jeden z rodičov a zároveň upozorňuje, že má byť „opodstatnená nádej, že (dieťa)bude vychovávané v katolíckom náboženstve,“ nemám problém pokrstiť dieťa slobobnej matke. Aj to robím. Priznávam sa však, že ak sa stretnem s aroganciou zo strany tých, čo o krst žiadajú, viem byť nepríjemný.
Tomáš Székely, kňaz Rožňavskej diecézy: V Lučenci, kde pôsobím, sa pomerne často stretávam s touto skutočnosťou. V princípe nemám problém pokrstiť takéto dieťa. Je dobré, že matka žiada sviatosť pre svoje dieťa a sama sa rozhodne vychovávať ho v katolíckej viere. Krst je bránou do cirkvi, tak prečo ju zatvárať? Napokon, dieťa nemôže za chyby a hriechy rodičov. Je dobré, ak aspoň krstní rodičia majú všetky sviatosti a žijú životom viery. Ale v dnešnej dobe je to skôr ojedinelý jav. Skôr sa stretávam s tým, že sa krstí zo zvyku, preto, aby sa s dieťaťom dalo ísť von, aby bolo zdravé, aby neplakalo... Badám, že strednej generácii a mladým chýba katechetická výchova. Krátka príprava pred krstom to nerieši. Skôr sa snažím o to, aby sa krstom neskončil kontakt rodičov s vierou, cirkvou, ale aby to bolo čosi hlbšie.
Milan Hudáček, kňaz – jezuita: Strávil som nejaký čas v Argentíne a viem, že tam sa jednoducho krstí všetko, bez (zbytočných) otázok. Tak som to robil aj ja a rozumiem kardinálovi, ktorého meno som opakoval pri každej omši. V Európe to najlepšie, čo sa dá, je zachovať postup podľa CIC. Človek v inom kultúrnom prostredí rešpektuje dané kultúrne formy a čo je hlavné, koná ku spokojnosti aj tých, čo krst žiadajú.
Miroslav Lettrich, kňaz Spišskej diecézy: Aj v kresťanských médiách je možné vnímať atmosféru, akoby nástupom pápeža Františka nastala akási revolúcia. Františkov postoj ohľadom krstu slobodnej matky pritom nie je novinkou. Podľa cirkevného práva je na krst dieťaťa potrebné (porov. kán. 868 CIC): 1. O krst žiadajú a súhlasia s ním rodičia dieťaťa (alebo aspoň jeden z rodičov);2. Musí existovať opodstatnená nádej, že bude vychovávané v katolíckom náboženstve; ak taká nádej úplne chýba, má sa krst odložiť, pričom sa rodičom vysvetlí dôvod.
Krstu dieťaťa slobodnej matky, pokiaľ žiada o krst a existuje nádej na katolícku výchovu dieťaťa, nič nebráni. Slobodná matka určite potrebuje podporu a povzbudenie, keď sa v neľahkej situácii rozhodne pre život. Neraz som v takejto situácii krstil. Opakujem, že slová pápeža Františka nie sú novinkou, ale bežnou praxou.
Iná situácia nastáva, keď o krst žiadajú rodičia, ktorí napríklad nie sú katolícky sobášení. Títo sa často dostávajú do paradoxnej situácie, keď sa dožadujú sviatosti pre svoje dieťatko, ale odmietajú sviatostný život pre seba (ak ich katolíckemu sobášu nič nebráni). Je tu „opodstatnená nádej“ katolíckej výchovy? Čoraz viac sa stretávam s postojom veriacich, ktorý sa dá vyjadriť slovami: „Máme právo na sviatosť a kňaza nič nie je do toho, či sme veriaci, či chodíme do kostola a pod.“ Takéto chápanie je úplne pomýlené.
Venezuele dochádzajú posledné zásoby omšového vína. Miestni biskupi už kňazov upozornili, že môžu siahnuť aj po primeraných náhradách. V najhoršom prípade po mušte.
Jediný dodávateľ omšového vína v krajine, spoločnosť Industrias Pomar, už dávnejšie oznámila, že nestíha pokrývať dopyt miestnej cirkvi. Keďže dovoz zo zahraničia je pridrahý, biskupi sa pripravujú na krízový scenár. Vydali vyhlásenie, v ktorom upozorňujú, že je možné použiť aj iné druhy vína. Musia však pochádzať z viniča, byť prirodzené a bez akýchkoľvek prísad. Keďže francúzske, španielske a talianske vína sú príliš drahé, odporúčajú siahnuť po čilských a argentínskych značkách.
„Iné riešenie vlastne ani nejestvuje,“ hodnotí situáciu kňaz Andrej Krivda z Liturgického inštitútu Jána Jaloveckého v Košiciach. „Bez vína sa omša nedá slúžiť. Za istých podmienok sa môže použiť hroznový mušt. Ale keď nemajú hrozno nevyrobia ani víno, ani mušt.“
Venezuelskí biskupi podľa Krivdu len zopakovali nariadenie, ktoré sa nachádza v inštrukcii Redemptionis Sacramentum, ktorú v roku 2004 vydala Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatosti. „Víno, ktoré sa používa pri slávení eucharistickej obety, má byť prírodné, z hrozna, čisté a nepokazené, bez primiešania cudzích látok. V samotnom slávení svätej omše sa k nemu má primiešať trochu vody,“ uvádza inštrukcia v článku 50. Znamená to, že víno nesmie byť pochybného pôvodu, ani v zoctovanom stave. „Nepripúšťa sa žiadna zámienka v prospech iných nápojov akéhokoľvek druhu, ktoré nie sú platnou matériou,“ dodáva inštrukcia.
Uplynulý víkend bol bohatý na duchovné udalosti. V nedeľu katolícky svet pokľakol pri prvej celosvetovej adorácii. Deň predtým bol na pútnickom mieste Ľutina vysvätený pomocný prešovský biskup Milan Lach.
Slovenský jezuita dekanom biblickej fakulty v Ríme. V polovici mája bol za dekana Fakulty biblických vied Pápežského biblického inštitútu v Ríme zvolený slovenský jezuita Peter Dubovský. „Je to pre mňa veľká česť, hlavne keď si uvedomím, že je to prvýkrát v dejinách Pápežského biblického inštitútu, keď je na túto funkciu zvolený Slovan,“ povedal novozvolený dekan pre TK KBS. Na inštitúte, kde vyučuje exegézu Starého zákona, pôsobí od roku 2006. Novej funkcie sa ujme v septembri. Emeritný pápež encykliku nepíše. Hovorca Svätej stolice Federico Lombardi vyvrátil informáciu talianskeho biskupa Luigiho Martellu, ktorý v diecéznom časopise napísal, že Benedikt XVI. dokončuje encykliku o viere. Biskup Martella sa v polovici mája stretol s pápežom Františkom, ktorý mu mal povedať, že encykliku po dokončení osobne podpíše. „Na dokončení projektu encykliky, ktorú začal Benedikt XVI., pracuje v súčasnosti pápež František, ale ešte nie je známe, kedy bude encyklika pripravená k vydaniu,“ dodal Lombardi.
Mužskí rehoľníci zasadali v Ríme. Stodvadsať generálnych predstavených mužských reholí sa koncom mája zišlo v Ríme na 81. generálnom zhromaždení Únie generálnych predstavených mužských reholí. Doterajší predseda José Rodríguez Carballo, ktorého František menoval za sekretára vatikánskej kongregácie pre rehole, prenechal funkciu novozvolenému predsedovi, generálnemu predstavenému Spoločnosti Ježišovej Adolfovi Nicolasovi. Hlavnou témou trojdňového stretnutia bolo vykonávanie autority.
Slávnosť Božieho tela v Ríme. Vo štvrtok Katolícka cirkev slávila slávnosť Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi. František celebroval omšu pred Lateránskou bazilikou v Ríme. „Prostredníctvom počúvania jeho slova, sýtenia sa jeho telom a krvou, z nás robí už nie zástup ale komunitu; z anonymity prechádzame do spoločenstva,“ povedal pápež v homílii. Po omši nasledovala tradičná eucharistická procesia do mariánskej Baziliky Santa Maria Maggiore. Podľa rektora katedrály v Buenos Aires Alejandra Russa arcibiskup Bergoglio vždy kládol dôraz na prítomnosť cirkvi v uliciach mesta, k čomu využíval aj procesie. „Na Vianoce prechádzali mestom autá s jasličkami, na Kvetnú nedeľu mestom prechádzali dve procesie, ktoré sa v centre spájali. Procesia sa konala tiež na slávnosť Božieho Tela a zúčastnila sa na nej najmä mládež. V mariánskom mesiaci – teda pre nás v novembri – sa na námestiach stavajú malé oltáriky s obrazom Matky Božej,“ opísal kňaz misionársky dynamizmus bývalého arcibiskupa Buenos Aires. Lombardi o pápežových ranných omšiach. Napriek prichádzajúcim žiadostiam, aby ranné omše pápeža Františka v kaplnke Domu sv. Marty boli zvukovo a obrazovo prenášané, naďalej si zachovajú privátny charakter. Oznámil to hovorca Svätej stolice Federico Lombardi s tým, že je to osobné Františkove prianie. Vatikán však bude aj naďalej prinášať syntézu jeho kázni, ktoré pápež prednáša spontánne, bez písomnej prípravy. „Zvolené riešenie tak rešpektuje predovšetkým vôľu pápeža, povahu ranných slávností, a zároveň umožňuje širokej verejnosti prístup k hlavným myšlienkam, ktoré Svätý Otec ponúka veriacim aj za takýchto okolností,“ dodal Lombardi.
Politické stretnutia. V piatok sa František stretol s predsedom 67. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN a srbským ministrom zahraničných vecí Vukom Jeremičom. V sobotu prijal uruguajského prezidenta Josého Alberta Mujica Cordana, ktorý patrí k najchudobnejším štátnikom. Býva v dome na vidieku a ponecháva si desatinu svojho prezidentského platu (zhruba 1 500 dolárov). Deväťdesiat percent mzdy venuje nadácii, ktorá sa stará o rozvoj najchudobnejších v krajine.
Ukončenie mariánskeho mesiaca. František uzavrel mariánsky mesiac máj v piatok verejnou modlitbou ruženca na Námestí sv. Petra. Zdôraznil, že Panna Mária je ženou načúvania, rozhodovania a konania. Po skončení modlitby prijal v kaplnke Domu sv. Marty skupinu malých onkologických pacientov.
Vysviacka biskupa Milana Lacha. V sobotu bol v Bazilike Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Ľutine vysvätený nový pomocný biskup Prešovskej archieparchie Milan Lach. Do tejto funkcie ho 19. apríla menoval pápež František. Hlavným svätiteľom bol prešovský arcibiskup Ján Babjak, spolusvätiteľmi biskupi Milan Chautur a Peter Rusnák. „Nech ti Pán pomáha vždy ostať čestným mužom, ba čo viac, nech ťa urobí pre našu Cirkev Božím mužom, skutočným biskupom, ,prepodobným´ obrazom Krista,“ poprial mu v homílii arcibiskup Cyril Vasiľ, sekretár Kongregácie pre východné cirkvi. Slávnosti sa zúčastnilo dvadsať arcibiskupov a biskupov byzantského a latinského obradu zo Slovenska a zahraničia. Celosvetová adorácia. V nedeľu medzi 17.00 a 18.00 hodinou celý katolícky svet adoroval Eucharistiu v miestnych kostoloch. Pápež František vyzval veriacich, aby sa v tom čase pred vyloženou Sviatosťou Oltárnou modlili za poslušnosť cirkvi Pánovi a za trpiacich vo svete. Podľa arcibiskupa Rina Fisichellu, predsedu Pápežskej rady pre podporu novej evanjelizácie, išlo o prvú celosvetovú adoráciu v histórii, do ktorej sa zapojili farnosti od Aljašky až po Nový Zéland. František viedol eucharistickú pobožnosť v Bazilike sv. Petra.
O evanjelizácii „digitálneho kontinentu“ sa hovorí najmä v Katolíckej cirkvi. Na sociálnych sieťach však nenájdete len pápeža Františka, ale aj dalajlámu, patriarchu Kirilla či koptského pápeža Tawadrosa II.
Najintenzívnejšie využíva sociálne siete práve 14. dalajláma. Na Twitteri ho sleduje viac ako sedem miliónov ľudí, na Facebooku ďalších päť miliónov a na Google+ viac ako tri a pol milióna užívateľov internetu. Z popredných náboženských lídrov sa na sociálnych sieťach objavil ako prvý – už začiatkom roka 2010.
Niekoľkomiliónovým zástupom followerov sa môže pochváliť aj pápež František. Konto na Twitteri zdedil po svojom predchodcovi Benediktovi XVI., ktorý začal účet @Pontifex využívať koncom minulého roka. V posledný februárový deň, keď odstúpil z úradu, ho sledovali vyše tri milióny ľudí. Odvtedy pribudlo ďalších 3,5 milióna záujemcov. Na rozdiel od dalajlámu, ktorý svoje statusy zverejňuje len v angličtine, František využíva až deväť jazykov, vrátane latinčiny. Na Facebooku či Google+ ho však zatiaľ nestretnete.
Na viacerých sociálnych sieťach je aktívny aj canterburský arcibiskup Justin Welby, ktorý je duchovnou hlavou anglikánskeho spoločenstva. Na Facebooku ho sleduje 4 285 ľudí. Podstatne úspešnejší je na Twitteri, kde má vyše 32 000 followerov.
Na najväčšej sociálne sieti je od polovice mája 2012 aktívny aj patriarcha Moskvy a celého Ruska Kirill. Jeho statusy zaujímajú viac ako 8 000 ľudí. „Na internete vzrástol záujem o to, čo patriarcha robí. Facebook je krokom vpred pri stretaní používateľov internetu. Rovnako patriarcha využíva internet pri vyhľadávaní informácií,“ uviedol zdroj z Kirillovho prostredia. Patriarchov krok bol o to prekvapujúcejší, že v minulosti osobne vyzýval veriacich, aby sa nespoliehali na internet, ktorý má manipulatívne účinky.
Nováčikom na sociálnych sieťach je pápež Koptskej pravoslávnej cirkvi Tawadros II., ktorý je na Twitteri aktívny od novembra minulého roku. Jeho tweety v angličtine a arabčine sleduje vyše 55 000 záujemcov.
To, že aj internet môže byť miestom medzináboženského a ekumenického dialógu, sa ukázalo minulý týždeň. Františkov tweet o sile modlitby retweetol na svojom účte Lambethský palác – oficiálne sídlo hlavy Anglikánskej cirkvi,. Imrich Gazda
Ďalšie články na tému cirkev a médiá nájdete tu.
Foto: osservatoreromano.va
Desiatky slovenských farností žili počas víkendu kňazskými vysviackami a primíciami. Vo Vatikáne bolo udalosťou týždňa stretnutie pápeža Františka s anglikánskym prímasom Justinom Welbym.
