V najbližšom období by pri Kongregácii pre Boží kult a disciplínu sviatostí mala vzniknúť komisia pre liturgické umenie a hudbu. Jej úlohou bude podporovať jednu z priorít súčasného pápeža – autentickú liturgickú obnovu.
Betónové kocky a sklenené škatule, ktoré pripomínajú multifunkčné objekty, ale určite nie sakrálne priestory pozývajúce k úžasu nad posvätnom. Takto ironicky opísal Andrea Tornielli z portálu Vatican Insider časť kostolov, ktoré vyrástli v posledných desaťročiach (na obr. Kostol sv. Jána Krstiteľa v talianskom Campi Bisenzio postavený v 60. rokoch a prezývaný "diaľnica Slnka").
Avantgardným experimentom však odzvonilo. Už zakrátko by pri vatikánskom „ministerstve pre liturgiu“ mala vzniknúť Komisia pre umenie a posvätnú hudbu v liturgii. „Nebude do obyčajný úrad, ale skutočný tím, ktorý bude mať za úlohu spolupracovať s komisiami poverenými hodnotením projektov nových kostolov v diecézach, ako aj prehlbovať tému liturgickej hudby a spevu,“ uviedol vatikanista Tornielli, pričom zdôraznil, že komisia sa nebude venovať sakrálnemu, ale len liturgickému umeniu a hudbe.
Z dôvodu uvoľnenia rúk kongregácie len pre liturgické otázky, Benedikt XVI. v auguste minulého roka podpísal motu proprio Quaerit semper, ktorým presunul niektoré kompetencie nesúvisiace priamo s liturgiou na Rímsku rotu. Konkrétne ide o skúmanie oprávnenosti udelenia dišpenzu od uzavretého, no nedokonaného manželstva a vyhlasovania nulity posvätnej vysviacky. „V súčasných podmienkach sa zdá vhodné, aby sa Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí venovala najmä tomu, aby podnietila nový rozvoj posvätnej liturgie v cirkvi, v zmysle obnovy, ktorú si počnúc konštitúciou Sacrosanctum concilium želal Druhý vatikánsky koncil,“ napísal pápež vo svojom zdôvodnení.
O novom liturgickom hnutí už viackrát hovoril aj prefekt kongregácie pre liturgiu, 66-ročný španielsky kardinál Antonio Cañizares Llovera. „To, čo vnímam ako absolútne potrebné a urgentné, po čom túži aj pápež, je dať život novému, jasnému a silnému liturgickému hnutiu v celej cirkvi,“povedal pred rokom v rozhovore pre denník Il Giornale s tým, že pokoncilová liturgická obnova bola síce dobre mienená, ale realizovaná príliš náhlivo. Centrálnu ideu tohto hnutia sformuloval „malý Ratzinger, ako kardinála Cañizaresa Lloveru prezývajú, takto: „Boh je subjektom liturgie, nie my. Liturgia nie je ľudským konaním, ale konaním vykonávaným Bohom.“
Takéto slová však desia časť teológov a liturgistov, ktorí sa od nástupu Benedikta XVI. na pápežský stolec obávajú návratu tzv. predkoncilovej liturgie. Vatikán pritom zdôrazňuje, že „reforma reformy“ nemá znamenať návrat pred Druhý vatikánsky koncil, ale len odstránenie nedostatkov, ktoré idú proti samotnej pokoncilovej liturgickej reforme. „Z tohto dôvodu kongregácia pre liturgiu plánuje rozhýbať formačnú prácu zdola a zapojiť do nej kňazov, rehoľníkov a katechétov. Nasledujúc príklad a učenie Benedikta XVI. chce nanovo dosiahnuť zmysel pre posvätno a tajomstvo v liturgii,“ vysvetľuje vatikanista Tornielli.
Práve nasledujúce obdobie ponúka viacero podnetov k takýmto plánom a úvahám: v októbri 2012 uplynie 50 rokov od začiatku Druhého vatikánskeho koncilu a v decembri 2013 si cirkev pripomenie vydanie prvého koncilového dokumentu Sacrosanctum concilium – venovaného práve posvätnej liturgii.
Minisériu venovanú doterajším veľvyslancom Svätej stolice na Slovensku uzavrieme aktuálnym nunciom Mariom Giordanom, ktorý sa v polovici januára dožil okrúhlych 70. narodenín.
Mario Giordana, titulárny arcibiskup Minori, bol za apoštolského nuncia na Slovensku menovaný 15. marca 2008. Narodil sa 16. januára 1942 v meste Barge (Taliansko). Kňazom diecézy Saluzzo sa stal v roku 1967. Po dosiahnutí doktorátu z kánonického práva vstúpil v roku 1976 do vatikánskej diplomatickej služby. Najskôr pôsobil na nunciatúre v Indonézii, neskôr na vatikánskom štátnom sekretariáte. Následne pôsobil na nunciatúrach vo Švajčiarsku, Francúzsku, Rakúsku a Taliansku.
Za apoštolského nuncia na Haiti bol menovaný 27. apríla 2004. Biskupské svätenie mu o mesiac udelil vtedajší vatikánsky štátny sekretár, kardinál Angelo Sodano. Vo svojej homílii mu dal za vzor postavu blahoslaveného Jána XXIII., ktorý tiež dlhé roky pôsobil ako vatikánsky diplomat. Arcibiskup Giordana ovláda francúzsky, anglický a španielsky jazyk.
V júni 2009 bol s arcibiskupom Stanislavom Zvolenským spolusvätiteľom trnavského arcibiskupa Róberta Bezáka. Hlavným svätiteľom bol vtedy kardinál Jozef Tomko. Počas svojho doterajšieho pôsobenia na Slovensku nuncius Giordana zažil aj jednu nepríjemnú skúsenosť. Pred dvoma rokmi mu neznámy páchateľ vybral z účtu 5 900 eur. Polícia neskôr vinníka zadržala.
Na čele Venezuelskej biskupskej konferencie vystriedal kritického arcibiskupa Ubalda Santanu umiernenejší Diego Padròn. Jedným z podpredsedov sa stal priateľ venezuelského prezidenta Huga Cháveza Mario del Valle Moronta, ktorého si vážia aj vo Vatikáne.
Prvé plenárne zasadanie biskupskej konferencie v novom roku využil odchádzajúci predseda na tvrdú kritiku miestnych pomerov. Vládu požiadal o zanechanie totalitných praktík a umožnenie slobodných prezidentských volieb, ktoré sa majú uskutočniť v tomto roku. „Vyhneme sa mnohým katastrofám a konfliktom, ak sa poučíme z chýb v minulosti,“zdôraznil arcibiskup Santana.
Zdá sa, že v nasledujúcom období to bude mať Chávez s cirkvou podstatne ľahšie. Nové vedenie biskupskej konferencie je podľa Gianniho Valenteho dôkazom zmeny prístupu venezuelského episkopátu, ktorý sa snaží zbaviť imidžu súperiacej sily. Zmena línie sa má odohrávať s podporou nuncia Pietra Parolina. „Ako Venezuelčania a najmä pastieri chceme ponúknuť len naše pohľady. Nevstupujeme do politickej diskusie,“ zdôraznil 72-ročný arcibiskup Diego Padròn, ktorý Venezuelskú biskupskú konferenciu povedie nasledujúce tri roky. Sekundovať mu bude 54-ročný biskup José Azuaje a 63-ročný Mario del Valle Moronta (na obr.).
Práve toto meno vzbudzuje najväčšiu pozornosť. „Absolvent Pápežského biblického inštitútu je známy svojím priateľstvom a dôverou, ktoré k nemu prechováva Hugo Chávez,“uviedol Vatican Insider. Kým bývalého lídra venezuelských biskupov prezident označil za „neokrôchanca“, ktorý ľudí znepokojuje strašiakom komunizmu, biskupovi Morontovi verejne vyjadril svoju podporu. Práve táto náklonnosť mu počas uplynulých rokov mala hatiť miesto na čele venezuelských biskupov. Situácia sa však zmenila v roku 2009, keď svoj názor vyjadrila Svätá stolica – biskup Moronta bol menovaný za člena vatikánskej Kongregácie pre náuku viery.
Vatikánska Kongregácia pre klérus poverila litoměrického biskupa Jana Baxanta (na obr.) vizitáciou Trnavskej arcidiecézy. Informácie Sveta kresťanstva v utorok večer potvrdila hovorkyňa Lucia Drábiková.
Apoštolská vizitácia, ktorá sa začala v pondelok, je zameraná na správu cirkevných majetkov a personálnu agendu. „Arcibiskup Róbert Bezák v septembri 2009 pozval na vizitáciu Svätú stolicu. Tá sa v tom období neuskutočnila. Prichádza na ďalšie podnety z Trnavskej arcidiecézy,“ uviedla pre Svet kresťanstva hovorkyňa Drábiková.
O kontrole z Vatikánu medzitým arcidiecéza informovala aj na svojej webovej stránke. „K dĺžke trvania vizitácie sa momentálne nevieme vyjadriť,“ dodala Drabiková. O udalosti vás budeme ďalej informovať.
Každý biskup musí vo veku 75 rokov podať pápežovi demisiu. Niektorí by však radi pokračovali ďalej a volajú po zmene tohto pravidla.
Medzi nich patrí aj chicagský arcibiskup, kardinál Francis George (na obr.), ktorý vek 75 rokov dosiahol pred niekoľkými dňami. Donedávna viedol Konferenciu katolíckych biskupov USA a je prvým arcibiskupom Chicaga pochádzajúcim z tohto mesta. „Dúfam, že pápež neakceptuje moju demisiu a nechá ma pokračovať,“ povedal v rozhovore pre chicagskú televíziu WLS-Channel 7.
Pravidlo „75 rokov a dosť“ zaviedol ešte pápež Pavol VI. Za Jána Pavla II. sa ocitlo priamo v Kódexe kánonického práva, ktorý schválil v roku 1983. „Od diecézneho biskupa, ktorý dovŕšil sedemdesiaty piaty rok života, sa žiada, aby zrieknutie sa úradu predložil Najvyššiemu veľkňazovi, ktorý po zvážení všetkých okolností rozhodne,“ stanovuje kánon 401, paragraf 1. Toto nariadenie sa vzťahuje aj na pomocných biskupov a hierarchov, ktorí sú poverení najrôznejšími úlohami v rámci Svätej stolice.
„Od začiatku svojho pontifikátu Benedikt XVI. prijal nemálo žiadostí zrušiť normu Pavla VI.,“ uviedol Vatican Insider. Niektorí biskupi žiadajú, aby bol vek odchodu do dôchodku posunutý o tri alebo päť rokov neskôr. Práve vo veku 80 rokov strácajú kardináli právo zúčastniť sa voľby pápeža. Prípadná zmena nariadenia by sa dotkla takmer 4 000 biskupov pôsobiacich na celom svete.
Benedikt XVI. však zatiaľ ostáva neoblomný. Neznamená to však, že v „sedemdesiatpäťke“ končia všetci biskupi. V mnohých prípadoch pápež predlžuje ich misiu o rok-dva. V prípade vatikánskeho štátneho sekretára, kardinála Tarcisia Bertoneho dokonca vyhlásil, že ho plánuje ponechať vo funkcii až do konca svojho pontifikátu. Kánonický vek pritom dosiahol už koncom roka 2009.
V sobotu, deň liturgickej spomienky na mučenícku smrť sv. Agnesy, Benedikt XVI. prijal dva baránky, z vlny ktorých budú utkané nové arcibiskupské pália.
Baránky boli tradične požehnané v rímskej Bazilike sv. Agnesy a následne predvedené pred pápeža, ktorý ich prijal v Kaplnke sv. Urbana VIII. (pozri viedo).
Starosť o nich je zverená trapistickým mníchom z rímskeho opátstva Tre Fontane. Deň pred „audienciou“ u Svätého otca ich odovzdajú sestrám Svätej rodiny z Nazareta, ktoré už 130 rokov pripravujú prominentné zvieratká na stretnutie s pápežom. „Začala s tým naša matka – zakladateľka, blahoslavená Frances Siedliska v roku 1884,“ uviedla v minuloročnom rozhovore pre L´Osservatore Romano sestra Hanna Pomnianowska. Predtým sa o baránky starala iná rehoľná komunita, ktorá však mala staršie osadenstvo a tak zodpovednú úlohu prenechali radšej mladým rehoľniciam, ktoré sa usadili v ich susedstve na rímskom pahorku Eskvilín.
Hlavnou pestúnkou oboch zvieratiek sa každoročne na jeden deň stáva sestra so symbolickým menom (aspoň v slovenčine) Wanda Baran, ktorá túto úlohu zastáva už od Druhej svetovej vojny. „Zvyčajne jej pomáhajú ďalšie tri alebo štyri sestry,“ dodáva Hanna Pomnianowska. Podľa jej slov sú baránky odvedené do umyvárne, kde ich vydrhnú detským šampónom, aby ich vlna bola žiarivo biela. Nasleduje sušenie – kedysi súknom, dnes klasickým fénom. „Bývame veľmi pozorné, aby ich srsť neostala vlhká, pretože sú malé a mohli by prechladnúť,“ zdôrazňuje sestra Pomnianowska.
V deň „D“ čaká baránky skrášľovanie. „Na chrbát im dáme špeciálne prikrývky. Jednému červenú, ako pripomienku mučeníctva svätej Agnesy, druhému bielu, symbolizujúcu jej panenstvo. Na nich sú tri písmená: z jednej strany S.A.V., čo znamená ,svätá Agnesa panna (vergine)´, z druhej strany S.A.M., ,svätá Agnesa mučenica´. Potom im zapletieme dve koruny z kvetov – jednu červenej a druhú bielej farby – a dáme im ich na hlavu,“ vysvetľuje rehoľnica. Potom sú obaja prominenti položení do koša a prenesení do Baziliky sv. Agnesy, kde sú požehnaní. Ako pripomína sestra Pomnianowska, neustále na nich treba dohliadať, pretože v minulosti sa už stalo, že baránky „zdúchli“.
Deň sv. Agnesy je význačný nielen pre baránky, ale aj pre dve sestry, ktoré ich po požehnaní sprevádzajú pri stretnutí s pápežom. Výber vždy padne na tie, ktoré v tom roku oslavujú výročie zasvätenia.
Pálium – ručne utkaný pás z ovčej vlny so šiestimi čiernymi krížikmi – je súčasťou liturgického odevu arcibiskupa – metropolitu. Na základe ustanovenia pápeža Jána Pavla II. sa od roku 1984 novým arcibiskupom udeľuje 29. júna, na slávnosť apoštolov Petra a Pavla. Symbolizuje nielen baránka na pleciach dobrého pastiera z Lukášovho evanjelia, ale aj Ježiša Krista – baránka obetovaného na kríži. „Pálium vyjadruje aj zvláštne duchovné puto medzi metropolitom a pápežom, jeho duchovnú moc prijímanú a vykonávanú v jednote s cirkvou,“ uviedla Tlačová kancelária KBS ."Iba pápež je oprávnený nosiť pálium na ktoromkoľvek mieste a pri ktorejkoľvek príležitosti. Preto je obrad jeho odovzdávania jedinou príležitosťou vidieť viacerých arcibiskupov s páliami na jednom mieste v rovnakom momente. Arcibiskup – metropolita môže pálium nosiť len na území vlastnej jurisdikcie a po smrti musí byť pálium pochované so zosnulým.“
Imrich Gazda
Foto: radiovaticana.cz
Pozn. Prvá časť článku vychádza z textu publikovaného minulý rok na portáli Postoy.sk.
Prinášame vám pokračovanie minisérie venovanej doterajším veľvyslancom Svätej stolice na Slovensku. Marián Sekerák dnes predstavuje arcibiskupov Luigiho Dossenu a Henryka Józefa Nowackého (na obr.).
Mons. Luigi Dossena (1994 – 2001)
De facto druhým, no de iure prvým pápežským veľvyslancom v Slovenskej republike od jej vzniku sa 15.7.1994 stal arcibiskup Luigi Dossena. Narodil sa 28.5.1925 v Campagnola Cremasca v severnom Taliansku. Za kňaza bol vysvätený 25.3.1951. Počas rokov 1953 – 1955 študoval na Pápežskej cirkevnej akadémii, ktorá pripravuje budúcich vatikánskych diplomatov. Za biskupa bol vysvätený v roku 1973 – hlavným svätiteľom bol vtedajší vatikánsky štátny sekretár, kardinál Jean-Marie Villot. Vzhľadom na svoje diplomatické poslanie sa stal titulárnym arcibiskupom z Carpi. Pred svojím pôsobením na Slovensku bol apoštolským pronunciom v jedenástich krajinách po celom svete, v roku 1985 sa stal nunciom v Peru, kde pôsobil až do príchodu na Slovensko.
Počas svojho pôsobenia na Slovensku vybudoval v Bratislave nové sídlo nunciatúry a pripravil Základnú zmluvu medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou. Podpísaná a ratifikovavaná bola v roku 2000. Pripravil aj prvú návštevu pápeža v samostatnej Slovenskej republike v roku 1995. Zaslúžil sa tiež o zriadenie Katolíckej univerzity v Ružomberku. V roku 1998 mu bol udelený Rad bieleho dvojkríža II. triedy. Nunciom na Slovensku bol do 8.2.2001, kedy odišiel do dôchodku. Arcibiskup Dossena zomrel 9.9.2007 vo veku 82 rokov.
Henryk Józef Nowacki (2001 – 2007)
Svoje poverovacie listiny odovzdal 10. mája 2001. Narodil sa 11.8.1946 poľským rodičom v bavorskom Gunzenhausene. Kňazom Tarnovskej diecézy (Poľsko) sa stal 30.5.1970, kde pracoval predovšetkým s mládežou. Neskôr študoval na Katolíckej univerzite v Lubline, na Pápežskej univerzite sv. Tomáša v Ríme, na Pápežskom orientálnom inštitúte a na Pápežskej cirkevnej akadémii. Vo vatikánskych diplomatických službách je od roku 1983. Za biskupa ho vysvätil Ján Pavol II. 19.3.2001, teda nie ako býva zvykom 6. januára. Vtom roku sa totiž na sviatok Zjavenia Pána uzatváral Jubilejný rok 2000.
Ako diplomat sa stal Nowacki blernským titulárnym arcibiskupom. Vo svojej homílii počas slávnostnej vysviacky mu Ján Pavol II. oznámil, že ho posiela „ako horlivého posla evanjelia do krajiny so starobylou kresťanskou tradíciou“, čiže na Slovensko. Jeho misia u nás sa skončila v novembri 2007, kedy ho Benedikt XVI. menoval za svojho vyslanca v Nikarague. V tom istom roku, 12. decembra, mu prezident SR za zásluhy udelil Rad bieleho dvojkríža II. triedy. Arcibiskup Nowacki ovláda okrem poľštiny aj nemecký, francúzsky, taliansky, španielsky a portugalský jazyk.
S menom H.J.Nowackeho sa spája aj kauza jeho údajnej spolupráce s poľskou tajnou bezpečnosťou počas totalitného obdobia. Na túto skutočnosť upozornil katolícky kňaz Tadeusz Isakowicz-Zaleski vo svojej knihe Księża wobec bezpieki (Kňazi na bezpečnosti). Podľa informácií, ktoré v nej uvádza, mal tajný spolupracovník s pseudonymom „Henry“ podpísať záväzok k spolupráci v roku 1977. S eštebákmi sa mal stretnúť najmenej trikrát, pričom mal donášať na svojich spolubratov – kňazov z diecézy Tarnów. Od roku 1988 osoba, ktorá medzitým zmenila pseudonym na „Jared“, nefigurovala v zoznamoch spolupracovníkov tajnej služby.
V marci 2007 priniesol poľský týždenník Wprost informáciu, že spolupracovníkom „Henrym“ mal byť skutočne Nowacki. Túto správu pre agentúru KAI poprel vtedajší lublinský arcibiskup Józef Mirosław Życiński, ktorý zomrel v Ríme vo februári minulého roku. Opätovne to však potvrdil autor spomínanej knihy Isakowicz-Zaleski. Za klamstvo a očierňovanie označil tieto informácie kardinál Stanisław Dziwisz. „Takéto informácie sú urážkou všetkých Poliakov,“ povedal krakovský arcibiskup.
V pravoslávnom kostole v Trebišove sa v nedeľu budú sláviť celoslovenské ekumenické bohoslužby v rámci Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov. Podľa predsedu Rady KBS pre ekumenizmus Andreja Imricha má ekumenický dialóg na Slovensku rezervy.
Od stredy na celom svete prebieha Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov. Každý rok sa realizuje od 18. do 25. januára za podpory Svetovej rady cirkví združujúcej 349 kresťanských cirkví a Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov zastupujúcej Katolícku cirkev, ktorá však nie je členkou rady. Témou tohtoročných modlitieb sú slová apoštola Pavla Korinťanom „Všetci budeme premenení... víťazstvom skrze nášho Pána Ježiša Krista“.
„Plná a viditeľná jednota kresťanov, ku ktorej sa hlásime, si vyžaduje, aby sme sa nechali premeniť a prispôsobili sa čo najdokonalejším spôsobom obrazu Krista,“ povedal v stredu počas generálnej audiencie pápež Benedikt XVI. a spýtal sa: „Ako môžeme vydávať presvedčivé svedectvo, ak sme rozdelení?“ Zároveň zdôraznil, že modlitba za jednotu nepatrí len do tohto týždňa, ale musí sa stať integrálnou súčasťou našich prosieb.
Podklady pre ekumenický týždeň každý rok pripravuje iná ekumenická skupina. „Tento rok boli texty navrhnuté zmiešanou skupinou Katolíckej cirkvi a Poľského ekumenického koncilu, do ktorého patria viaceré cirkvi a cirkevné spoločenstvá žijúce v Poľsku. Materiály boli potom upravené členmi Pápežskej rady pre podporu jednoty kresťanov a Komisiou ,Viera a poriadok´ Svetovej rady cirkví,“ vysvetlil Benedikt XVI.
Podľa spišského pomocného biskupa a predsedu Rady KBS pre ekumenizmus Andreja Imricha sú na Slovensku rezervy v ekumenickom dialógu. „Možno je u mnohých obava, že ekumenizmom si narušíme vlastnú identitu, čo sa môže u každého zúčastneného aj ľahko stať. Vidíme však aj pozitívne snahy, čo nám v tejto oblasti dáva nádej,“povedal v rozhovore pre Tlačovú kanceláriu KBS. „Je dôležité, aby sa tento dialóg viedol medzi teológmi, ktorí sú verní učeniu svojho náboženstva a aby sa prakticky uskutočňoval medzi veriacimi, žijúcimi vedľa seba. Teológovia bez náboženskej identity a ľahostajní veriaci môžu naoko veľmi ľahko budovať medzi náboženskú jednotu, ale k úprimnej jednote to nevedie.“
Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov sa zrodil v roku 1908 z iniciatívy pátra Paula Wattsona, zakladateľa anglikánskeho náboženského spoločenstva, ktorý neskôr vstúpil do Katolíckej cirkvi. Jeho nápad podporil vtedajší pápež sv. Pius X. Na celú cirkev rozšíril túto myšlienku pápež Benedikt XV. listom Romanorum Pontificium z 25. februára 1916. Na južnej pologuli sa za jednotu kresťanov modlia v inom termíne, približne v turíčnom období.
Pred niekoľkými dňami otvorila nový rok aj vatikánska spravodlivosť. V tom uplynulom musel Tribunál Mestského štátu Vatikán riešiť 866 prípadov. Pochváliť sa však môže svojou rýchlosťou: trestné súdne konanie priemerne trvá 18,8 dní, občianske dokonca len 13 dní.
Aj keď sa Vatikán kvôli svojej miniatúrnej rozlohe, 492 obyvateľom a charakteru posvätného miesta javí ako miesto, kam ruka zločinu nedosiahne, nie je to tak. V roku 2011 musel miestny súdny tribunál riešiť 640 občianskych a 226 trestných súdnych procesov. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že každý obyvateľ Vatikánu, medzi ktorými prevažujú príslušníci kléru, spáchal takmer dva zločiny ročne. Skutočnosť je iná. „Musíme vziať do úvahy, že Vatikán je miestom, ktoré nezahŕňa len miestnych obyvateľov, ale všetkých, ktorí ho navštívia. Tých, ktorí každý rok prichádzajú ako pútnici alebo turisti do baziliky alebo vatikánskych múzeí, je okolo 18 miliónov,“ vysvetlil v roku 2008 v rozhovore pre L´Osservatore Romano promótor spravodlivosti Nicola Picardi, ktorý funkciu vatikánskeho prokurátora zastáva dodnes.
Rozpočítanie 866 zločinov na 18 miliónov ľudí privádza k číslu blížiacom sa nule. Väčšina trestných činov sa týka krádeží, ale objavujú sa aj kuriózne prípady ako sú falošní kňazi. Nechýbajú však ani veľké prípady. Ešte v roku 1999 zavraždil člen Švajčiarskej gardy Cedric Tournay svojho veliteľa, jeho manželku a napokon aj seba. V roku 2007 zasa spáchal samovraždu mladý vatikánsky policajt Alessandro Benedetti.
Tribunál Mestského štátu Vatikán „je dostatočne rozvážny a výkonný orgán“, pochvaľoval si nedávno pre portál Vatican Insider prokurátor Picardi. Vysoká efektivita je dosahovaná najmä vďaka inštitútu samosudcu, ktorý rieši malé kauzy. Vyšším stupňom je senát tvorený troma osobami, nasleduje odvolací a kasačný súd. Kým pozície na prvých dvoch stupňoch zastávajú laici, členmi odvolacieho súdu môžu byť len príslušníci kléru a členmi kasačného súdu len kardináli. Čo sa týka vatikánskych obhajcov, nie každý taliansky advokát môže zastávať túto pozíciu. „Problém je technického charakteru: bežný taliansky advokát nepozná vatikánske právo a súdny systém. Advokáti, ktorí majú povolenie pôsobiť vo Vatikáne, sú absolventmi nielen civilného, ale aj kánonického práva na niektorej pápežskej univerzite a sú zapísaní v zozname právnikov Rímskej roty,“ uviedol predseda vatikánskeho tribunálu Giuseppe Dalla Torre v staršom rozhovore pre katolícky denník Avvenire.
Isté obavy prokurátor Picardi vyjadril smerom k budúcnosti. V posledných rokoch sa pôsobnosť tribunálu rozšírila aj na pracovné, finančné či mimovatikánske kauzy. Na konci roka 2010 Benedikta XVI. schválil štyri zákony o prevencii a zamedzení ilegálnych aktivít vo finančnej a monetárnej sfére. Týkajú sa napr. prania špinavých peňazí, falšovania bankoviek či iných finančných podvodov. Ďalšou novinkou je rozšírenie pôsobnosti tribunálu aj za hranice Vatikánu, takže v niektorých prípadoch musí riešiť kauzy mimovatikánskych subjektov, na ktoré sa vzťahuje cirkevné právo. „Kvôli týmto novým úlohám je potrebné postarať sa o primerané rozšírenie tribunálu,“ dodal prokurátor Picardi.
Zavraždený pakistanský minister pre náboženské menšiny sa stal víťazom anketyOsobnosť Sveta kresťanstva 2011. Na druhom mieste sa umiestnil zosnulý biskup Rudolf Baláž, tretím v poradí je poľský kardinál Stanislaw Dziwisz.
O výsledkoch ankety rozhodlo 130 čitateľov Sveta kresťanstva, ktorý sa do nej zapojili počas uplynulých dvoch týždňov. Víťaz Shahbaz Bhatti získal 37 % hlasov, biskup Baláž 29 % a kardinál Dziwisz 13%. Na ďalších priečkach sa umiestnil novinár Peter Seewald (8,5 %), konvertiti Keith Newton a spol. (7 %) a ghanský kardinál Peter Turkson (5,4 %). V mene tvorcov portálu ďakujem všetkým, ktorí sa do ankety zapojili a spolu s nami sledovali životné cesty týchto zaujímavých osobností. Ich profily nájdete tu.
Po premiérovom výbere Osobnosti Sveta kresťanstva vám chceme túto anketu ponúknuť aj v závere roka 2012. Veríme, že k jej väčšej atraktívnosti prispeje aj to, že nominácia osobností nebude pochádzať len od tvorcov Sveta kresťanstva, ale aj od niektorých známych kresťanských osobností zo Slovenska a Čiech. O všetkom vás budeme včas informovať.
Imrich Gazda
Som odborný asistent na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku. Spolupracujem s portálom Postoy.sk, denníkom SME, týždenníkom .týždeň a teologickou revue Nové horizonty. Píšem najmä o Vatikáne, Katolíckej cirkvi a dianí vo svete kresťanstva. Som ženatý, mám dve deti.
Marián Sekerák
Študujem politológiu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Popri štúdiu sa venujem problematike politickej filozofie, politických teórií a vybraným otázkam teológie. Sledujem dianie vo Vatikáne, osobitne sa zaujímam o osobu a dielo pápeža Benedikta XVI.
V najbližšom období by pri Kongregácii pre Boží kult a disciplínu sviatostí mala vzniknúť komisia pre liturgické umenie a hudbu. Jej úlohou bude podporovať jednu z priorít súčasného pápeža – autentickú liturgickú obnovu.
Z dôvodu uvoľnenia rúk kongregácie len pre liturgické otázky, Benedikt XVI. v auguste minulého roka podpísal motu proprio Quaerit semper, ktorým presunul niektoré kompetencie nesúvisiace priamo s liturgiou na Rímsku rotu. Konkrétne ide o skúmanie oprávnenosti udelenia dišpenzu od uzavretého, no nedokonaného manželstva a vyhlasovania nulity posvätnej vysviacky. „V súčasných podmienkach sa zdá vhodné, aby sa Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí venovala najmä tomu, aby podnietila nový rozvoj posvätnej liturgie v cirkvi, v zmysle obnovy, ktorú si počnúc konštitúciou Sacrosanctum concilium želal Druhý vatikánsky koncil,“ napísal pápež vo svojom zdôvodnení.
Takéto slová však desia časť teológov a liturgistov, ktorí sa od nástupu Benedikta XVI. na pápežský stolec obávajú návratu tzv. predkoncilovej liturgie. Vatikán pritom zdôrazňuje, že „reforma reformy“ nemá znamenať návrat pred Druhý vatikánsky koncil, ale len odstránenie nedostatkov, ktoré idú proti samotnej pokoncilovej liturgickej reforme. „Z tohto dôvodu kongregácia pre liturgiu plánuje rozhýbať formačnú prácu zdola a zapojiť do nej kňazov, rehoľníkov a katechétov. Nasledujúc príklad a učenie Benedikta XVI. chce nanovo dosiahnuť zmysel pre posvätno a tajomstvo v liturgii,“ vysvetľuje vatikanista Tornielli.
